Návrh uznesenia - B7-0012/2012Návrh uznesenia
B7-0012/2012

NÁVRH UZNESENIA o záveroch zo zasadnutia Európskej rady (8. – 9. decembra 2011) týkajúcich sa návrhu medzinárodnej dohody o únii fiškálnej stability (2011/2546(RSP))

16.1.2012

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Søren Bo Søndergaard, Jean-Luc Mélenchon, Miguel Portas, Marisa Matias, Kyriacos Triantaphyllides, Takis Hadjigeorgiou, Paul Murphy, Cornelis de Jong, Willy Meyer, Patrick Le Hyaric, Mikael Gustafsson, Nikolaos Chountis, Marie-Christine Vergiat a Ilda Figueiredo v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2011/2546(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0012/2012
Predkladané texty :
B7-0012/2012
Rozpravy :
Prijaté texty :

B7‑0012/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch zo zasadnutia Európskej rady (8. – 9. decembra 2011) týkajúcich sa návrhu medzinárodnej dohody o únii fiškálnej stability (2011/2546(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny z 9. decembra 2011,

–   so zreteľom na návrh medzinárodnej dohody o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže fiškálna dohoda sa nezaoberá hlavnými prvkami, ktoré viedli ku kríze, a to liberalizáciou, dereguláciou a prílišným spoliehaním sa na finančné trhy, rastúcimi makroekonomickými rozdielmi v eurozóne a presadením neoliberálnych politík;

B.  keďže opatrenia navrhnuté hlavami štátov a predsedami vlád sú pokračovaním neúspešných politík a základné príčiny finančnej a hospodárskej krízy sa stále neriešia, najmä pokračujúca deregulácia kľúčových hospodárskych sektorov a rastúce makroekonomické rozdiely v eurozóne;

C. keďže závislosť od finančných trhov sa napriek ich ničivým účinkom od začiatku finančnej krízy ešte zvýšila; keďže takýto vývoj môže ukončiť len verejná kontrola bánk a poskytovanie úverov s nízkymi úrokmi členským štátom zo strany Európskej centrálnej banky;

D. keďže navrhovaná fiškálna dohoda pripraví demokraticky zvolené vlády členských štátov o možnosť rozhodovania v oblasti fiškálnej politiky, znemožní národom Európy vrátane vnútroštátnych parlamentov demokratickú kontrolu a zavedie trvalý rámec úspor;

E.  keďže vlády v celej Európe prijali diktát finančných trhov a svoje politické návrhy preto nasmerovali v plnom rozsahu na uspokojenie trhov;

F.  keďže pravidlá upravujúce euro sú stanovené v existujúcich zmluvách a nemožno ich meniť bez toho, aby sa menili tieto zmluvy;

G. keďže kríza dôvery medzi ľuďmi v členských štátoch EÚ a inštitúciami EÚ sa naďalej zväčšuje, čo vedie k prehlbovaniu krízy demokracie a legitimity EÚ;

H. keďže v dôsledku politiky EÚ ľudia čoraz viac vnímajú EÚ ako hrozbu pre ich hospodársky a sociálny blahobyt, zdroj rastúcej neistoty v súvislosti s ich prácou a príjmom, nástroj presadzovania nerovnosti a nespravodlivosti a prekážku pre úplnú demokraciu, čo by mohlo zhoršiť nacionalistické uzatváranie sa do seba, posilniť xenofóbne názory a viesť k nízkej účasti na voľbách vrátane európskych volieb;

1.  je presvedčený, že opatrenia Európskej rady prehĺbia globálnu krízu kapitalizmu;

2.  dôrazne odmieta medzinárodnú dohodu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a nedávne zmeny v štruktúre tejto únie (hospodárska správa, európsky semester, Pakt Euro plus); je presvedčený, že tieto zmeny predstavujú vrcholne spiatočnícku, nedemokratickú a extrémne neoliberálnu reakciu na súčasnú krízu;

3.  odsudzuje skutočnosť, že návrh medzinárodnej dohody o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sa zameriava práve na tie nástroje, ktoré viedli ku kríze, namiesto toho, aby preorientoval hospodársky rozvoj v EÚ 27 na úplnú zamestnanosť (vrátane väčšieho počtu nových a lepších pracovných miest), sociálno-ekonomický rast, sociálnu súdržnosť (najmä boj proti chudobe, nerovnosti príjmov a nezamestnanosti) a ochranu životného prostredia, a že prehlbuje deficit demokratickej legitimizácie existujúcej politiky tým, že ignoruje úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

4.  ďalej je presvedčený, že návrh medzinárodnej dohody bude inštitucionalizovať úsporné opatrenia a vzdá sa zásady rovných demokratických práv všetkých 27 členských štátov, čo nevyhnutne prehĺbi krízu, zníži životnú úroveň väčšiny ľudí v EÚ, zvýši nerovnosť medzi členskými štátmi a vytvorí rozpory, ktoré povedú k viacrýchlostnej EÚ, čo ohrozí nielen existenciu eura, ale možno aj samotnej EÚ ako celku;

5.  trvá na tom, aby diskusia o východisku z hospodárskej krízy nebola ponechaná len na inštitúcie EÚ a vlády členských štátov Únie, ale aby do nej bola zapojená aj občianska spoločnosť, odbory, nezamestnaní a ďalšie sociálne vylúčené časti európskych spoločností; požaduje komplexnú diskusiu s obyvateľmi Európy v súvislosti s ich očakávaniami voči EÚ a s jej cieľmi;

6.  je presvedčený, že vzhľadom na rozsah záväzkov načrtnutých v návrhu medzinárodnej dohody je nutné uskutočniť čo najširšie konzultácie s občanmi prostredníctvom referend usporiadaných podľa vnútroštátnych pravidiel; trvá na tom, aby sa tieto referendá usporiadali bez politického zasahovania zo strany Európskej komisie;

7.  poznamenáva, že akákoľvek zmena írskej ústavy vyžaduje referendum a že táto ústava zveruje rozpočtové právomoci írskemu parlamentu a vláde, čo znamená, že v prípade akéhokoľvek prenesenia rozpočtových právomocí je nutná zmena ústavy;

8.  je presvedčený, že vlády tých členských štátov, v ktorých nie je možné usporiadať referendum, by mali dať svojmu ľudu právo rozhodnúť o ratifikácii tejto dohody prostredníctvom konzultácie s obyvateľstvom;

9.  zdôrazňuje, že všetky budúce zmeny zmlúv EÚ sa musia prijať v súlade s riadnym postupom revízie zmlúv; odmieta akékoľvek využitie zrýchleného postupu;

10. je presvedčený, že hlasovanie o alternatívnych hospodárskych či fiškálnych politikách, ktoré navrhujú politické strany, je základným prvkom demokracie v členských štátoch a že tento návrh medzinárodnej dohody výrazne obmedzí možnosti akejkoľvek budúcej zvolenej vlády realizovať vlastné politiky, a to nielen vo fiškálnej a hospodárskej oblasti, ale aj v sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych otázkach, a že táto skutočnosť predstavuje zásadnú hrozbu pre zásadu subsidiarity;

11. odmieta, aby sa na Európsky súdny dvor a Európsku komisiu preniesli ďalšie právomoci, na základe ktorých by tieto inštitúcie mohli zasahovať do rozpočtovej politiky členských štátov;

12. poznamenáva, že pravidlá upravujúce euro sú stanovené v existujúcich zmluvách EÚ a nemožno ich meniť bez toho, aby sa menili uvedené zmluvy;

13. vyjadruje poľutovanie nad právnym a politickým zmätkom panujúcim v súvislosti s týmto návrhom medzinárodnej dohody, a najmä nad tým, že chýba konkrétny a verejný návrh dohody;

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.