Návrh uznesenia - B7-0013/2012Návrh uznesenia
B7-0013/2012

NÁVRH UZNESENIA o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci (2011/2904(RSP))

16.1.2012

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B7-0021/2012, B7-0675/2011 a B7-0676/2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

Alfreds Rubiks, Patrick Le Hyaric, João Ferreira, Nikolaos Chountis, Kartika Tamara Liotard, Marisa Matias, Willy Meyer, Jean‑Luc Mélenchon v mene skupiny GUE/NGL

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0006/2012

Postup : 2011/2904(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0013/2012
Predkladané texty :
B7-0013/2012
Prijaté texty :

B7‑0013/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci (2011/2904(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[1], uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou[2] a uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území[3],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591) a na rôzne pracovné dokumenty priložené k tomuto oznámeniu a tiež na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe[4],

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca (2010/C 210/03),

–   so zreteľom na záverečné odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu zo 17. marca 2009 a závery Rady z 29. marca 2010 o lepšom fungovaní potravinového dodávateľského reťazca v Európe,

–   so zreteľom na údaje Eurostatu o cenových indexoch prostriedkov poľnohospodárskej výroby (náklady na vstupy) a cenových indexoch poľnohospodárskych výrobkov (ceny výstupov)[5],

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii[6], a svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe[7],

–   so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2008 s názvom Poľnohospodárske systémy s nízkymi vstupmi: príležitosť na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva[8],

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže problémy poľnohospodárov týkajúce sa príjmov sa naďalej prehlbujú a cena, ktorú za výrobky platia spotrebitelia, sa neodráža v cene, ktorá je vyplácaná poľnohospodárom za ich produkciu;

B.  keďže v rámci potravinových systémov prevláda model industrializovaného poľnohospodárstva, ktoré je ovládané malým počtom nadnárodných potravinových korporácií spolu s malou skupinou veľkých maloobchodných spoločností; keďže tento model zameraný na generovanie zisku úplne zlyháva pri poskytovaní zdravých a cenovo dostupných potravín pre ľudí, ako aj pri zabezpečovaní spravodlivých príjmov producentov, pričom sa čoraz viac sústreďuje na produkciu surovín, ako sú agropalivá a krmivá pre zvieratá, či na plantážnu produkciu;

C. keďže poľnohospodárski výrobcovia a agropotravinársky priemysel v EÚ postupne strácajú svoju silu oproti veľkým maloobchodným spoločnostiam pri určovaní cenovej úrovne v rámci hodnotového reťazca – od prvovýroby cez spracovanie až ku konečnému spotrebiteľovi;

D. keďže potravinová sebestačnosť poskytuje obyvateľstvu právo určiť svoju vlastnú poľnohospodársku a potravinársku politiku na základe svojich potrieb a prostredia, a nie na základe medzinárodných obchodných pravidiel vydaných Svetovou obchodnou organizáciou;

E.  keďže medzi jednotlivými členskými štátmi, ktorých systémy výroby sa nachádzajú v  rôznych štádiách vývoja, sa vytvára čoraz väčšia nerovnováha, čo vedie k nárastu deficitov a väčšej potravinovej závislosti v krajinách, ktorých výrobné systémy sú zraniteľnejšie;

F.  keďže poľnohospodári nemajú za svoju produkciu zaručenú spravodlivú cenu, čo mnohých z nich vedie k odchodu z odvetvia;

G. keďže Komisia nerieši problém zneužívania situácie v potravinovom dodávateľskom reťazci veľkými nákupcami;

H. keďže vzťah medzi maloobchodníkmi a dodávateľmi v oblasti potravín je zreteľne nevyvážený, pretože dodávatelia pociťujú každý pokles v odvetví, zatiaľ čo maloobchodné spoločnosti si udržiavajú svoje marže;

1.  dôrazne odmieta súčasnú koncentráciu moci v rukách maloobchodných spoločností a veľkých koncernov a požaduje riešenia, ktoré tento trend zastavia a zvrátia, a to pomocou riadnej regulácie potravinového dodávateľského reťazca;

2.  pripomína, že potravinový dodávateľský reťazec, poľnohospodárstvo, agropotravinársky priemysel a systém distribúcie predstavujú 7 % celkovej zamestnanosti v EÚ a prinášajú 1400 miliárd EUR ročne, čo je suma, ktorá je vyššia ako v ktoromkoľvek inom odvetví výroby v EÚ;

3.  žiada, aby zabezpečenie spravodlivých a náležitých miezd poľnohospodárov bolo prioritou EÚ, a požaduje výrazné posilnenie postavenia poľnohospodárov a ich združení v rokovaniach;

4.  žiada spravodlivosť a transparentnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa tak zamedzilo zneužívaniu situácie veľkými nákupcami, a vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárom poskytla možnosti, vďaka ktorým by mohli byť v plnej miere informovaní o cenách navrhovaných výrobcami a obchodníkmi;

5.  dôrazne žiada jasné, dôsledné a objektívne vymedzenie nekorektných a nekalých praktík;

6.  žiada čo najviac relokalizovať potravinovú produkciu a tak ukončiť kontrolu veľkých maloobchodných spoločností a podnikov nad potravinovým reťazcom;

7.  zasadzuje sa za zriadenie účinných regulačných mechanizmov v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktorých cieľom by bola ochrana výrobcov a zavedenie jasných zmluvných vzťahov, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, pracovné miesta v poľnohospodárstve a zníženie dovozu, a to tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva;

8.  naliehavo žiada, aby sa poľnohospodárskym podnikom za ich produkciu zaručili spravodlivé a rentabilné ceny a aby sa posilnila viacúrovňová záchranná sieť vrátane ochranného mechanizmu pre prípad krízy s cieľom obmedziť výkyvy cien produktov spôsobené finančnými špekuláciami s poľnohospodárskymi komoditami;

9.  žiada decentralizáciu potravinových reťazcov, v rámci ktorej by sa podporili diverzifikované trhy vychádzajúce z princípu solidarity a spravodlivých cien, krátke dodávateľské reťazce a intenzívnejšie vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi v miestnych potravinárskych sieťach s cieľom čeliť rozpínaniu a moci centrálnych nákupných subjektov;

10. žiada Komisiu, aby zachovala systém výrobných kvót okrem iného v sektore mlieka či cukru; systémy kvót by sa mali prispôsobiť potrebám jednotlivých krajín a príslušnej fáze vývoja ich výrobných systémov, čo umožní relatívny rozvoj členských štátov s vyššími deficitmi;

11. obhajuje zavedenie maximálnych obchodných ziskových marží, najmä v prípade veľkých supermarketov a maloobchodných spoločností, pričom by sa za referenčnú hodnotu mala považovať cena vyplácaná výrobcom, aby sa tak podporilo spravodlivé rozloženie pridanej hodnoty v rámci potravinového dodávateľského reťazca;

12. zasadzuje sa za to, aby sa podporilo zriadenie a fungovanie národných systémov monitorovania tvorby a vývoja cien v maloobchode a v supermarketoch;

13. odsudzuje cenové manipulácie a cenové dohody veľkodistribučných odvetví a vyzýva na urýchlené prijatie opatrení s cieľom ukončiť tento stav a sprehľadniť proces tvorby cien pre konečného spotrebiteľa;

14. domnieva sa, že potravinová bezpečnosť, bezpečnosť potravín, ochrana ekosystémov a posilnenie ekonomickej a sociálnej štruktúry v primárnom odvetví v jednotlivých členských štátoch si vyžaduje, aby sa odmietla liberalizácia obchodu a zmenila orientácia medzinárodného obchodu na logiku vzájomného dopĺňania sa namiesto konkurenčného súperenia;

15. zdôrazňuje význam krátkych potravinových dodávateľských reťazcov a domnieva sa, že EÚ by mala aktívne podporovať miestnu a regionálnu výrobu a miestne a regionálne trhy, ako aj podporovať skrátenie cyklov medzi výrobou a spotrebou ako nevyhnutný predpoklad sociálnej, ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti;

16. zasadzuje sa za okamžité prijatie opatrení s cieľom zastaviť dumpingové aktivity medzi členskými štátmi, ako sa to deje napríklad v sektore mlieka;

17. pripomína, že poľnohospodárska politika musí malým a stredným poľnohospodárskym podnikom vrátane rodinných podnikov umožniť, aby mali dôstojný príjem, vyrábali potraviny v dostatočnej kvalite a množstve za prijateľné spotrebiteľské ceny, vytvárali pracovné miesta, podporovali rozvoj vidieka a zaisťovali ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj;

18. žiada, aby sa vytvorili právne rámce, ktoré zaručia producentom potravín stabilné a spravodlivé ceny; podporia poľnohospodárstvo ohľaduplné voči životnému prostrediu, internalizujú externé náklady a uskutočnia pozemkovú reformu;

19. dôrazne kritizuje návrh Európskej komisie na reformu SPP a jej ciele v oblasti deregulácie; zastáva názor, že takéto kroky ešte prehĺbia súčasnú veľkú nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci; zasadzuje sa za poľnohospodársku politiku, ktorá sa riadi týmito zásadami:

–   právo na potravinovú bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť vzhľadom na potreby jednotlivých krajín a ich špecifiká,

–   existencia nástrojov regulácie trhu s cieľom bojovať proti nestabilite výrobných odvetví v dôsledku výkyvov vo výrobe a v spotrebe a zabezpečiť spravodlivé ceny pre výrobcov,

–   spravodlivé prerozdelenie dotácií medzi poľnohospodárov, výrobné podniky a členské štáty, ako aj režim podpory produkcie, ktorý by bol riadne upravený na národnej, regionálnej a odvetvovej úrovni;

20. vyzýva Komisiu, aby urýchlene zastavila finančné špekulácie v potravinárskom odvetví, špekulácie s cenami komodít a špekulácie v odvetví biopalív, ktorých vplyv na potravinový dodávateľský reťazec je v súčasnosti väčší ako kedykoľvek predtým;

21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.