NÁVRH UZNESENIA o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci (2011/2904(RSP))
16.1.2012
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Alfreds Rubiks, Patrick Le Hyaric, João Ferreira, Nikolaos Chountis, Kartika Tamara Liotard, Marisa Matias, Willy Meyer, Jean‑Luc Mélenchon v mene skupiny GUE/NGL
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0006/2012
B7‑0013/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci (2011/2904(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[1], uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou[2] a uznesenie z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591) a na rôzne pracovné dokumenty priložené k tomuto oznámeniu a tiež na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe[4],
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca (2010/C 210/03),
– so zreteľom na záverečné odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu zo 17. marca 2009 a závery Rady z 29. marca 2010 o lepšom fungovaní potravinového dodávateľského reťazca v Európe,
– so zreteľom na údaje Eurostatu o cenových indexoch prostriedkov poľnohospodárskej výroby (náklady na vstupy) a cenových indexoch poľnohospodárskych výrobkov (ceny výstupov)[5],
– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii[6], a svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe[7],
– so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2008 s názvom Poľnohospodárske systémy s nízkymi vstupmi: príležitosť na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva[8],
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže problémy poľnohospodárov týkajúce sa príjmov sa naďalej prehlbujú a cena, ktorú za výrobky platia spotrebitelia, sa neodráža v cene, ktorá je vyplácaná poľnohospodárom za ich produkciu;
B. keďže v rámci potravinových systémov prevláda model industrializovaného poľnohospodárstva, ktoré je ovládané malým počtom nadnárodných potravinových korporácií spolu s malou skupinou veľkých maloobchodných spoločností; keďže tento model zameraný na generovanie zisku úplne zlyháva pri poskytovaní zdravých a cenovo dostupných potravín pre ľudí, ako aj pri zabezpečovaní spravodlivých príjmov producentov, pričom sa čoraz viac sústreďuje na produkciu surovín, ako sú agropalivá a krmivá pre zvieratá, či na plantážnu produkciu;
C. keďže poľnohospodárski výrobcovia a agropotravinársky priemysel v EÚ postupne strácajú svoju silu oproti veľkým maloobchodným spoločnostiam pri určovaní cenovej úrovne v rámci hodnotového reťazca – od prvovýroby cez spracovanie až ku konečnému spotrebiteľovi;
D. keďže potravinová sebestačnosť poskytuje obyvateľstvu právo určiť svoju vlastnú poľnohospodársku a potravinársku politiku na základe svojich potrieb a prostredia, a nie na základe medzinárodných obchodných pravidiel vydaných Svetovou obchodnou organizáciou;
E. keďže medzi jednotlivými členskými štátmi, ktorých systémy výroby sa nachádzajú v rôznych štádiách vývoja, sa vytvára čoraz väčšia nerovnováha, čo vedie k nárastu deficitov a väčšej potravinovej závislosti v krajinách, ktorých výrobné systémy sú zraniteľnejšie;
F. keďže poľnohospodári nemajú za svoju produkciu zaručenú spravodlivú cenu, čo mnohých z nich vedie k odchodu z odvetvia;
G. keďže Komisia nerieši problém zneužívania situácie v potravinovom dodávateľskom reťazci veľkými nákupcami;
H. keďže vzťah medzi maloobchodníkmi a dodávateľmi v oblasti potravín je zreteľne nevyvážený, pretože dodávatelia pociťujú každý pokles v odvetví, zatiaľ čo maloobchodné spoločnosti si udržiavajú svoje marže;
1. dôrazne odmieta súčasnú koncentráciu moci v rukách maloobchodných spoločností a veľkých koncernov a požaduje riešenia, ktoré tento trend zastavia a zvrátia, a to pomocou riadnej regulácie potravinového dodávateľského reťazca;
2. pripomína, že potravinový dodávateľský reťazec, poľnohospodárstvo, agropotravinársky priemysel a systém distribúcie predstavujú 7 % celkovej zamestnanosti v EÚ a prinášajú 1400 miliárd EUR ročne, čo je suma, ktorá je vyššia ako v ktoromkoľvek inom odvetví výroby v EÚ;
3. žiada, aby zabezpečenie spravodlivých a náležitých miezd poľnohospodárov bolo prioritou EÚ, a požaduje výrazné posilnenie postavenia poľnohospodárov a ich združení v rokovaniach;
4. žiada spravodlivosť a transparentnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci, aby sa tak zamedzilo zneužívaniu situácie veľkými nákupcami, a vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárom poskytla možnosti, vďaka ktorým by mohli byť v plnej miere informovaní o cenách navrhovaných výrobcami a obchodníkmi;
5. dôrazne žiada jasné, dôsledné a objektívne vymedzenie nekorektných a nekalých praktík;
6. žiada čo najviac relokalizovať potravinovú produkciu a tak ukončiť kontrolu veľkých maloobchodných spoločností a podnikov nad potravinovým reťazcom;
7. zasadzuje sa za zriadenie účinných regulačných mechanizmov v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktorých cieľom by bola ochrana výrobcov a zavedenie jasných zmluvných vzťahov, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, pracovné miesta v poľnohospodárstve a zníženie dovozu, a to tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva;
8. naliehavo žiada, aby sa poľnohospodárskym podnikom za ich produkciu zaručili spravodlivé a rentabilné ceny a aby sa posilnila viacúrovňová záchranná sieť vrátane ochranného mechanizmu pre prípad krízy s cieľom obmedziť výkyvy cien produktov spôsobené finančnými špekuláciami s poľnohospodárskymi komoditami;
9. žiada decentralizáciu potravinových reťazcov, v rámci ktorej by sa podporili diverzifikované trhy vychádzajúce z princípu solidarity a spravodlivých cien, krátke dodávateľské reťazce a intenzívnejšie vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi v miestnych potravinárskych sieťach s cieľom čeliť rozpínaniu a moci centrálnych nákupných subjektov;
10. žiada Komisiu, aby zachovala systém výrobných kvót okrem iného v sektore mlieka či cukru; systémy kvót by sa mali prispôsobiť potrebám jednotlivých krajín a príslušnej fáze vývoja ich výrobných systémov, čo umožní relatívny rozvoj členských štátov s vyššími deficitmi;
11. obhajuje zavedenie maximálnych obchodných ziskových marží, najmä v prípade veľkých supermarketov a maloobchodných spoločností, pričom by sa za referenčnú hodnotu mala považovať cena vyplácaná výrobcom, aby sa tak podporilo spravodlivé rozloženie pridanej hodnoty v rámci potravinového dodávateľského reťazca;
12. zasadzuje sa za to, aby sa podporilo zriadenie a fungovanie národných systémov monitorovania tvorby a vývoja cien v maloobchode a v supermarketoch;
13. odsudzuje cenové manipulácie a cenové dohody veľkodistribučných odvetví a vyzýva na urýchlené prijatie opatrení s cieľom ukončiť tento stav a sprehľadniť proces tvorby cien pre konečného spotrebiteľa;
14. domnieva sa, že potravinová bezpečnosť, bezpečnosť potravín, ochrana ekosystémov a posilnenie ekonomickej a sociálnej štruktúry v primárnom odvetví v jednotlivých členských štátoch si vyžaduje, aby sa odmietla liberalizácia obchodu a zmenila orientácia medzinárodného obchodu na logiku vzájomného dopĺňania sa namiesto konkurenčného súperenia;
15. zdôrazňuje význam krátkych potravinových dodávateľských reťazcov a domnieva sa, že EÚ by mala aktívne podporovať miestnu a regionálnu výrobu a miestne a regionálne trhy, ako aj podporovať skrátenie cyklov medzi výrobou a spotrebou ako nevyhnutný predpoklad sociálnej, ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti;
16. zasadzuje sa za okamžité prijatie opatrení s cieľom zastaviť dumpingové aktivity medzi členskými štátmi, ako sa to deje napríklad v sektore mlieka;
17. pripomína, že poľnohospodárska politika musí malým a stredným poľnohospodárskym podnikom vrátane rodinných podnikov umožniť, aby mali dôstojný príjem, vyrábali potraviny v dostatočnej kvalite a množstve za prijateľné spotrebiteľské ceny, vytvárali pracovné miesta, podporovali rozvoj vidieka a zaisťovali ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj;
18. žiada, aby sa vytvorili právne rámce, ktoré zaručia producentom potravín stabilné a spravodlivé ceny; podporia poľnohospodárstvo ohľaduplné voči životnému prostrediu, internalizujú externé náklady a uskutočnia pozemkovú reformu;
19. dôrazne kritizuje návrh Európskej komisie na reformu SPP a jej ciele v oblasti deregulácie; zastáva názor, že takéto kroky ešte prehĺbia súčasnú veľkú nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci; zasadzuje sa za poľnohospodársku politiku, ktorá sa riadi týmito zásadami:
– právo na potravinovú bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť vzhľadom na potreby jednotlivých krajín a ich špecifiká,
– existencia nástrojov regulácie trhu s cieľom bojovať proti nestabilite výrobných odvetví v dôsledku výkyvov vo výrobe a v spotrebe a zabezpečiť spravodlivé ceny pre výrobcov,
– spravodlivé prerozdelenie dotácií medzi poľnohospodárov, výrobné podniky a členské štáty, ako aj režim podpory produkcie, ktorý by bol riadne upravený na národnej, regionálnej a odvetvovej úrovni;
20. vyzýva Komisiu, aby urýchlene zastavila finančné špekulácie v potravinárskom odvetví, špekulácie s cenami komodít a špekulácie v odvetví biopalív, ktorých vplyv na potravinový dodávateľský reťazec je v súčasnosti väčší ako kedykoľvek predtým;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2011)0006
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0297.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.
- [5] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database.
- [6] Prijaté texty, P6_TA(2008)0054.
- [7] Prijaté texty, P6_TA(2009)0191.
- [8] http://agrienv.jrc.ec.europa.eu/publications/pdfs/LIFS_final.pdf.