NÁVRH UZNESENIA o dohode medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva (2012/2522(RSP))
8.2.2012
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Paul Murphy, Willy Meyer, Patrick Le Hyaric, Nikolaos Chountis, João Ferreira, Jacky Hénin, Sabine Wils, Søren Bo Søndergaard, Younous Omarjee, Sabine Lösing, Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0047/2012
B7‑0055/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o dohode medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva (2012/2522(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15975/2010),
– so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (15974/2010),
– so zreteľom na rezolúcie Organizácie Spojených národov č. 1754, 1783, 1813, 1920, ako aj na všetky predchádzajúce rezolúcie OSN s odkazom na konflikt v Západnej Sahare ako na problém dekolonizácie, ktorého riešenie musí vychádzať z práva na sebaurčenie západosaharského ľudu,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže barcelonský proces, ktorý bol zavedený v roku 1995, viedol k dohodám o pridružení medzi Európskou úniou a približne desiatimi krajinami južného Stredozemia;
B. keďže deklarovaným cieľom barcelonského procesu bolo posilniť dialóg a spoluprácu a vytvoriť tak priestor mieru, bezpečnosti a stability;
C. keďže plán z Rabatu, ktorý bol vypracovaný v roku 2005, sa zameriaval na podporu vytvorenia dohôd o voľnom obchode a ďalšiu liberalizáciu skôr než na vyvážený rozvoj regiónu v záujme pracujúcich, malých poľnohospodárov a chudobného obyvateľstva;
D. keďže podľa medzinárodného práva a viacerých rezolúcií OSN Západná Sahara nie je súčasťou Maroka a nie je vylúčená zo žiadnej dohody, ktorú podpíše EÚ s Marockým kráľovstvom, ani nie je do žiadnej takejto dohody nepriamo zahrnutá; a keďže ESD potvrdil, že Únia je v rámci všetkých svojich opatrení viazaná medzinárodným právom a keďže zahrnutie Západnej Sahary do dohody by bolo v rozpore s medzinárodným právom;
E. keďže nedávny vývoj v severnej Afrike a na Blízkom východe odhalil zásadné zlyhanie politiky EÚ voči krajinám južného Stredozemia;
F. keďže kľúčové usmernenia obchodnej politiky EÚ voči južnému Stredozemiu musia zahŕňať podporu mieru, sociálnej istoty a sociálnej stability prostredníctvom regionálnej integrácie, trvalo udržateľný rozvoj a diverzifikáciu ekonomík krajín južného Stredozemia v záujme zlepšenia životnej úrovne ich obyvateľstva;
G. keďže revolúcie v rámci tzv. Arabskej jari ukázali, že v prípade každej oblasti politiky medzi EÚ a krajinami južného Stredozemia treba najskôr riešiť problém nedostatočnej demokracie;
H. keďže potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť, ochrana ekosystémov a posilňovanie hospodárskeho a sociálneho systému v primárnom sektore v krajinách EÚ alebo tretích krajinách si vyžadujú odklonenie medzinárodného obchodu od logiky súťaže, ktorá vedie k dominantnému hospodárskemu postaveniu nadnárodných spoločností a ku koncentrácii bohatstva v ich rukách;
I. keďže obchodné vzťahy s Marokom by mali zohľadňovať potreby krajiny v oblasti hospodárskeho rozvoja a rozvoja vidieka, najmä potreby malých a stredných výrobcov v Maroku a EÚ, a preto uznáva dôležitú úlohu rodinných poľnohospodárskych podnikov a maloobjemového rybolovu, potrebu podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a rybolovné činnosti, ktoré zabezpečujú ochranu prírodných zdrojov, vidieckeho prostredia, morského prostredia a populácií rýb, predovšetkým prostredníctvom primeraného vodného hospodárstva a predchádzania rozsiahlemu pestovaniu monokultúr;
J. keďže v Maroku by sa mali posilňovať udržateľné pracovné príležitosti v odvetviach poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a v súvisiacich odvetviach, pričom je potrebné klásť dôraz na dôležitú úlohu rodiny a drobného poľnohospodárstva, dodržiavanie pracovných práv a úsilie o rozšírenie odvetvia spracovania potravín, a teda zvýšenie pracovných príležitostí, čoho výsledkom by mali byť kvalifikované, isté a dobre platené pracovné miesta chránené odbormi;
K. keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať rodovému hľadisku, pričom mali by sa vytvárať dôstojné pracovné príležitosti pre ženy a podporovať riešenia, ktoré umožnia mužom a ženám zladiť rodinný a pracovný život;
L. keďže odvetvie ovocia a zeleniny má veľký význam v mnohých vidieckych regiónoch južných krajín Európskej únie, najmä v Španielsku, Portugalsku a Francúzsku, v ktorých dosiahla hospodárska a sociálna kríza znepokojujúce rozmery;
M. keďže v hodnotení vplyvu v oblasti udržateľnosti, ktoré vypracovala Manchester University na požiadanie GR pre obchod v súvislosti s otázkou plnohodnotnej zóny voľného obchodu v Stredozemí, sa predpokladajú rastúce sociálne problémy a neudržateľný tlak na životné prostredie;
N. keďže Európsky parlament 14. decembra 2011 zamietol predĺženie platnosti protokolu k dohode o rybolove medzi EÚ a Marokom;
1. vyjadruje nesúhlas s dohodou medzi EÚ a Marokom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky a výrobky rybného hospodárstva, ako aj s akýmikoľvek krokmi vedúcimi k uzatvoreniu dohôd o voľnom obchode s krajinami Stredozemia; zastáva názor, že uzatvorenie dohôd o voľnom obchode bude mať nepriaznivý vplyv na malých poľnohospodárov, pracujúcich i mládež, ako aj na životné prostredie, a to tak v južnom Stredozemí, ako aj v EÚ;
2. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrušila predmetnú dohodu a iniciovala nové rokovania s cieľom uspokojiť potreby udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti v Maroku a krajinách EÚ pri zabezpečení vzájomných výhod a zamedzení hospodárskej súťaži medzi výrobcami na oboch stranách Stredozemného mora;
3. trvá na tom, aby sa pri prijímaní hospodárskych a obchodných rozhodnutí vyvíjalo úsilie o posilňovanie rozvojovej spolupráce sever – juh a juh – juh a o zlepšovanie reťazcov pridanej hodnoty v rôznych krajinách, čím sa zabezpečí vytvorenie dôstojných výrobných a spotrebiteľských vzorcov;
4. považuje rokovania na rovnakej úrovni a so zapojením všetkých hlavných zúčastnených strán, odborov, organizácií malých a stredných poľnohospodárov a organizácií maloobjemového rybolovu za kľúčové prvky úspešných obchodných vzťahov v záujme pracujúcich, malých poľnohospodárov, rybárov a mládeže; preto trvá na tom, že ochrana prírodných zdrojov, primerané platby pre výrobcov, dôstojné mzdy, vytvorenie udržateľných pracovných miest, ktoré prinesú stabilitu na miestne trhy a ochránia životné prostredie, sú kľúčovými prvkami, podľa ktorých treba hodnotiť výsledok akéhokoľvek obchodného rokovania;
5. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s najnovšími správami organizácie UNICEF, podľa ktorých sa právo na vzdelanie ešte stále upiera 1,5 milióna deťom v školskom veku, že detská práca sa naďalej využíva najmä vo vidieckych oblastiach a že všetko úsilie o zastavenie týchto nezákonných praktík by mohol zahatiť rast výroby orientovanej na vývoz;
6. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej dôkladne vykonávať nezávislé hodnotenia vplyvu týkajúce sa udržateľnosti, ktoré zahrnú všetky hlavné zúčastnené strany, odbory, organizácie malých a stredných poľnohospodárov a organizácie maloobjemového rybolovu, s cieľom zamedziť akýmkoľvek nepriaznivým dôsledkom pre obyvateľov južného Stredozemia a obyvateľstvo najmenej stabilných ekonomík EÚ;
7. vyjadruje presvedčenie, že v súlade s medzinárodným právom musí byť Západná Sahara výslovne vylúčená z rozsahu pôsobnosti akejkoľvek dohody, ktorú EÚ uzavrie s Marockým kráľovstvom, pričom by mal byť ponechaný priestor na uzatvorenie samostatných dohôd s obyvateľmi Západnej Sahary prostredníctvom ich oprávnených zástupcov, ak si to budú priať;
8. opakuje, že zvrchovanosť Maroka nad Západnou Saharou nebola nikdy uznaná medzinárodným právom, ako sa uvádza v stanovisku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z októbra 1975; konštatuje, že Maroko nelegálne okupuje územie Západnej Sahary, a teda nemá žiadnu zvrchovanosť nad jej prírodnými zdrojmi, a vyzýva EÚ, aby požiadala Marocké kráľovstvo, aby dodržiavalo medzinárodné právo týkajúce sa využívania prírodných zdrojov Západnej Sahary;
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, členským štátom, marockej vláde a vláde Saharskej arabskej demokratickej republiky (SADR).