NÁVRH UZNESENIA o odbornej justičnej príprave (2012/2575(RSP))
9.3.2012
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Klaus-Heiner Lehne v mene Výboru pre právne veci
Juan Fernando López Aguilar v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
B7‑0150/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o odbornej justičnej príprave (2012/2575(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa ustanovuje prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie „podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov“ v rámci riadneho legislatívneho postupu,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 10. septembra 1991 o založení Akadémie európskeho práva[1], z 24. septembra 2002 o prijatí rozhodnutia Rady o zriadení Európskej siete odbornej justičnej prípravy[2], uznesenie z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme[3], a odporúčanie zo 7. mája 2009 Rade o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o Štokholmskom programe[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o justičnom vzdelávaní – Štokholmský program[7],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2011 s názvom Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ – nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy[8],
– so zreteľom na pilotný projekt odbornej justičnej prípravy, ktorý Parlament navrhol v roku 2011,
– so zreteľom na porovnávaciu štúdiu o odbornej justičnej príprave v členských štátoch, ktorú zadal Parlament a ktorú vypracovala Akadémia európskeho práva (ERA) v spolupráci s EJTN[9],
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže uvedená štúdia sa kriticky zaoberá činnosťami, ktoré v tejto oblasti vyvíjajú školy členských štátov v oblasti súdnictva vrátane typu ponúkanej odbornej prípravy, príslušných podmienok a rozpočtových zdrojov, s cieľom určiť tiež potreby a návrhy na zlepšenie a najlepšie postupy a obsahuje výsledky hĺbkového prieskumu u viac ako 6 000 sudcov a prokurátorov v členských štátoch so zameraním na ich skúsenosti s odbornou prípravou v oblasti práva EÚ a ich návrhy na zlepšenie;
B. keďže odborná justičná príprava by sa správne mala označovať ako „justičné vzdelávanie“, aby sa zohľadnila osobitná povaha neustáleho intelektuálneho rozvoja, ktorú členovia súdnictva musia absolvovať a skutočnosť, že najvhodnejší na poskytovanie justičného vzdelávania sú samotní sudcovia;
C. keďže v súčasnosti poskytovanie odbornej prípravy ani z ďaleka nespĺňa cieľ Komisie, podľa ktorej by malo byť dostupné polovici odborníkov v oblasti práva v EÚ;
D. keďže podľa štúdie sa medzi dôvodmi relatívne nízkeho počtu respondentov, ktorí sa zúčastňujú odbornej prípravy EÚ v oblasti práva (53 % a len jedna tretina z nich v posledných troch rokoch), spomína jazyková bariéra, nedostatok včasných informácií o existujúcich programoch; skutočnosť, že programy nie sú vždy prispôsobené potrebám sudcov, ako aj veľká pracovná záťaž sudcov a nedostatok finančných prostriedkov;
E. keďže aj z rozpočtového hľadiska je v súčasnej situácii finančných obmedzení rozumné využiť existujúce inštitúcie, najmä školy pre odborné justičné vzdelávanie v členských štátoch, ale aj univerzity a profesijné organizácie, pokiaľ ide o vnútroštátny aspekt budovania európskej justičnej kultúry; keďže týmto spôsobom sa najlepšie postupy v členských štátoch dajú zistiť, podporovať a šíriť v celej EÚ; keďže pokiaľ ide o odbornú prípravu v oblasti práva EÚ, svoju úlohu by aj naďalej mala plniť Akadémia európskeho práva (ERA);
F. keďže ako už Parlament upozornil, európsky justičný priestor musí byť postavený na spoločnej európskej justičnej kultúre v radoch právnikov z praxe, sudcov a prokurátorov, ktorá je nielen založená na práve EÚ, ale vytvárala sa vďaka znalostiam a porozumeniu národným súdnym systémom, kompletnému prepracovaniu univerzitných osnov, výmenám, študijným pobytom a spoločnému vzdelávaniu za aktívnej podpory Akadémie európskeho práva, Európskej justičnej vzdelávacej siete a Európskeho inštitútu práva;
G. keďže odborná justičná príprava by mala byť spojená s diskusiou o tradičnej úlohe súdnictva a jeho modernizácii, jej otvorení a rozšírení jej obzorov; keďže jej súčasťou je aj jazyková príprava a podpora štúdia komparatívneho práva a medzinárodného práva;
H. keďže medzi členmi súdnictva treba tiež vytvoriť spoločnú justičnú kultúru využitím Charty základných práv, práce Benátskej komisie Rady Európy atď. s cieľom presadzovať hlavné hodnoty súdnych profesií formou diskusie a stanovením spoločnej profesijnej etiky, zásad právneho štátu a zásad pre vymenúvanie a výber sudcov a predchádzať politizácii súdnictva, čím sa podporí vzájomná dôvera potrebná pre skutočné vytvorenie spoločného justičného priestoru;
I. keďže je potrebné vytvoriť siete medzi sudcami rôznych kultúr a zlepšiť koordináciu existujúcich sietí s cieľom vytvoriť „kruhy súdržnosti“; keďže na toto nepostačuje elektronická komunikácia a musia existovať fóra, na ktorých sa sudcovia môžu stretávať, a do ktorých treba zapojiť aj sudcov zo súdov v Luxemburgu a Štrasburgu;
J. keďže justičné vzdelávanie sa nemôže obmedzovať na hmotné a procesné právo a keďže sudcovia potrebujú odbornú prípravu, ktorá súvisí s ich súdnou praxou, a odbornú prípravu v sudcovstve;
1. domnieva sa, že aj keď priame kontakty sú najlepšou voľbou, takáto odborná príprava a poradenstvo sa vzhľadom na rozpočtové obmedzenia, ako aj na odpovede sudcov v prieskume, môže poskytovať aj prostredníctvom internetu (videokonferencií, online kurzov, internetového vysielania), ako aj prostredníctvom výmen; berie na vedomie, že sudcovia požadujú ďalšie hodnotenie a prispôsobenie programov odbornej prípravy ich potrebám, pričom skôr uprednostňujú interaktívne školenia, kde si môžu vymieňať skúsenosti a diskutovať o prípadových štúdiách namiesto bežných školiacich postupov (zhora nadol);
2. domnieva sa, že ďalším cieľom je koordinovať odbornú prípravu poskytovanú existujúcimi školami v oblasti odbornej justičnej prípravy a uľahčiť a podporovať dialóg a kontakty medzi odborníkmi;
3. konštatuje, že viacjazyčná príprava je dôležitá, keďže štúdia preukázala, že len relatívne nízky počet sudcov hovorí cudzím jazykom na dostatočne dobrej úrovni na to, aby sa mohli aktívne zúčastňovať na odbornej justičnej príprave v iných členských štátoch;
4. domnieva sa, že jedným zo spôsobov vyriešenia problémov (náklady, jazyková príprava, efektívnosť z hľadiska nákladov) je použitie modernej technológie a financovanie tvorby aplikácií pre použitie prostredníctvom platformy iTunes U od firmy Apple; takéto aplikácie vyvinuté školami z členských štátov, ERA, univerzitami a inými školiteľmi by obsahovali kurzy odbornej prípravy s video súbormi vrátane jazykovej prípravy (s osobitným dorazom na právnickú terminológiu) a pokyny k vnútroštátnym právnym systémom, konkrétnym právnym postupom atď. a boli by bezplatne dostupné pre členov súdnictva;
5. domnieva sa, že úspešná účasť na takýchto kurzoch by bola cestou k programu Erazmus pre sudcov a k účasti na kurzoch odbornej prípravy v zahraničí;
6. domnieva sa, že takéto aplikácie by mohli byť za nízky poplatok sprístupnené aj právnikom z praxe, profesijným organizáciám, vysokoškolským učiteľom a študentom práva a ich vývoj a výroba by poskytla miernu podporu hospodárstvu a zamestnanosti pri relatívne nízkych nákladoch;
7. domnieva sa, že pilotný projekt, ktorý predložili Luigi Berlinguer and Erminia Mazzoni a ktorý by mal podľa plánu prebiehať v roku 2012, by mal byť predovšetkým zameraný na určenie a rozšírenie najlepších postupov v organizácii prístupu k právu EÚ a príslušnú odbornú prípravu v rámci systémov súdnictva členských štátov a škôl poskytujúcich odbornú prípravu; domnieva sa napríklad, že EÚ by mala povzbudzovať členské štáty k tomu, aby nasledovali príklad úspešných inštitútov, ako sú koordinátori pre právo EÚ, ktorí pôsobia v Taliansku a Holandsku v rámci štruktúry vnútroštátnych súdov, a aby podporovali odbornú prípravu takýchto koordinátorov a inak uľahčovali ich prácu na úrovni EÚ;
8. domnieva sa, že pilotný projekt by mal zahŕňať zriadenie pracovnej skupiny s účasťou národných a európskych poskytovateľov odbornej justičnej prípravy, ako aj mimosúdnych subjektov, a jej cieľom by bolo určiť súbor tematických skupín otázok v oblasti práva EÚ, ktoré sa javia ako najdôležitejšie pre každodennú súdnu prax, a to tak pokiaľ ide o praktické veci (ako predložiť žiadosť o predbežný nález, ako získať prístup k databázam európskeho práva atď.), ako aj vecné otázky;
9. domnieva sa, že pilotný projekt by mohol koordinovať (a) výmenu poradenstva a poznatkov o jednotlivých právnych systémoch medzi jednotlivými školami odbornej justičnej prípravy s využitím existujúcich sietí a zdrojov a (b) formálnu odbornú prípravu a oboznamovanie sa s právnymi systémami iných štátov;
10. nakoniec navrhuje, aby Komisia každoročne usporiadala fórum, na ktorom by sudcovia na všetkých úrovniach odpracovanej praxe v oblastiach práva, v ktorých sa často vyskytujú domáce problémy a problémy cezhraničného charakteru, mohli diskutovať o oblastiach, v ktorých sa nedávno vyskytli právne problémy alebo ťažkosti, s cieľom podporiť diskusiu, vytvárať kontakty, komunikačné kanály a budovať vzájomnú dôveru a porozumenie; domnieva sa, že takéto fórum by mohlo tiež poskytnúť príležitosť pre príslušné orgány, poskytovateľov odbornej prípravy a odborníkov vrátane univerzít a profesijných organizácií, diskutovať o politike odbornej justičnej prípravy a budúcnosti právnického vzdelávania v Európe;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.
- [1] Ú. v. ES C 267, 14.10.1991, s. 33.
- [2] Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 99.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2008)0352.
- [4] Prijaté texty, P6_TA(2009)0386.
- [5] KOM(2010) 171 v konečnom znení.
- [6] P7_TA‑PROV(2009)0090.
- [7] P7_TA(2010)0242.
- [8] COM(2011) 0551 v konečnom znení.
- [9] http://www.europarl.europa.eu/delegations/en/studiesdownload.html?languageDocument=EN&file=60091