Návrh uznesenia - B7-0187/2012Návrh uznesenia
B7-0187/2012

    NÁVRH UZNESENIA o procese integrácie Kosova do EÚ (2011/2885(RSP))

    20.3.2012

    predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
    v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Ulrike Lunacek v mene Výboru pre zahraničné veci


    Postup : 2011/2885(RSP)
    Postup v rámci schôdze

    B7‑0187/2012

    Uznesenie Európskeho parlamentu o procese integrácie Kosova do EÚ (2011/2885(RSP))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2011 nazvané Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666) a na priloženú správu Komisie o pokroku Kosova za rok 2011 (SEC(2011)1207),

    –   so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti konaných 7. decembra 2009, 14. decembra 2010 a 5. decembra 2011, v ktorých sa zdôrazňuje a opäť potvrdzuje, že aj Kosovo by malo mať bez toho, aby boli dotknuté stanoviská členských štátov v otázke jeho štatútu, perspektívu prípadnej liberalizácie vízového režimu, keď splní všetky podmienky, a v ktorých je privítaný zámer Komisie začať koncom roka vízový dialóg a Komisia je vyzvaná, aby pokročila v štruktúrovanom prístupe k približovaniu obyvateľov Kosova k EÚ,

    –   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, a najmä na jeho prílohu I, v ktorej sa z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a bezpečnosti odkazuje na osoby s pobytom na území Kosova[1],

    –   so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO, zmenenú a doplnenú jednotnou akciou Rady 2009/445/SZBP z 9. júna 2009 a rozhodnutím Rady 2010/322/SZBP z 8. júna 2010,

    –   so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/123/SZBP zo 4. februára 2008, ktorou sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie v Kosove, a na rozhodnutie Rady 2011/478/SZBP z 28. júla 2011, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Kosove,

    –   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Komisie o situácii v Kosove z 27. júla 2011,

    –   so zreteľom na tlačové správy Rady Európskej únie o dialógu s podporou EÚ,

    –   so zreteľom na spoločné vyhlásenia medziparlamentných zasadnutí EP – Kosovo z 28. – 29. mája 2008, 6. – 7. apríla 2009, 22. – 23. júna 2010 a 20. mája 2011,

    –   so zreteľom na záverečnú správu expertnej volebnej misie Európskej únie vyslanej do Kosova z 25. januára 2011,

    –   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

    –   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999),

    –   so zreteľom na konsenzuálnu rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010 (A/RES/64/298), ktorú spoločne pripravilo Srbsko a 27 členských štátov EÚ, o dialógu medzi Belehradom a Prištinou, v ktorej je uvedené, že jeho cieľom by malo byť „podporovať spoluprácu, dosahovať pokrok na ceste do Európskej únie a zlepšovať životy ľudí”, a ktorá víta ochotu EÚ umožniť to,

    –   so zreteľom na záverečnú správu osobitného vyslanca OSN o budúcom štatúte Kosova a na komplexný návrh na riešenie štatútu Kosova z 26. marca 2007, a osobitne na jeho ustanovenia o ľudských právach a základných slobodách komunít a ich členov, náboženskom a kultúrnom dedičstve a decentralizácii,

    –   so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2011 k súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti dočasnými inštitúciami samosprávy Kosova s medzinárodným právom,

    –   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže na zasadnutí Európskej rady v Solúni 19. a 20. júna 2003 dostali všetky štáty západného Balkánu prísľub, že sa stanú členmi Európskej únie, a keďže tento prísľub bol zopakovaný na zasadnutí na vysokej úrovni o západnom Balkáne 2. júna 2010 v Sarajeve;

    B.  keďže Európska únia v oblasti Západného Balkánu vždy obhajovala udržateľnosť multietnických štátov s viacerými náboženstvami, ktoré vychádzajú z hodnôt demokracie, tolerancie a multikulturalizmu;

    C. keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy majú veľký význam v procese európskej integrácie a vzhľadom na zaručenie bezpečnosti a stability v regióne;

    D. keďže Ahtisaariho plán je naďalej dobrým rámcom pre vyriešenie sporu o sever a zachovanie územnej a politickej celistvosti Kosova;

    E.  keďže pretrvávanie slabého právneho štátu spomaľuje dozrievanie demokracie a poškodzuje hospodárstvo, čo oslabuje dlhodobý rozvoj;

    F.  keďže medzi hlavné priority misie EULEX patrí boj proti korupcii a organizovanému zločinu a vyšetrovanie a trestné stíhanie vojnových zločinov;

    1.  berie na vedomie, že vyhlásenie nezávislosti Kosova uznalo 85 krajín vrátane 22 členských štátov EÚ; uvítal by, aby zostávajúcich päť členských štátov EÚ urobilo to isté; uvítal by aj ich aktívnejšie zapojenie do sprostredkovania rozhovorov medzi Srbskom a Kosovom; pripomína, ako je pre EÚ dôležité, aby viedla dialóg s Kosovom, a považuje tento záväzok za dôležitý pre zachovanie stability a bezpečnosti v bezprostrednom susedstve EÚ;

    2.  kladie dôraz na európsku perspektívu Kosova, ktorá je v súlade s európskou perspektívou celého balkánskeho regiónu, čo predstavuje významnú motiváciu realizovať potrebné reformy; podčiarkuje, že stratégia EÚ, ktorej cieľom je priblížiť túto perspektívu kosovským občanom, nebola doposiaľ úspešná a že boli dosiahnuté len slabé výsledky; víta vymenovanie osobitného vyslanca EÚ, ktorý zároveň zastáva funkciu vedúceho úradu EÚ;

    3.  zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi misiami EÚ a medzinárodnými misiami prítomnými v Kosove, aby sa zabránilo prekrývaniu činností a zabezpečilo efektívne riadenie zdrojov;

    4.  znovu opakuje svoje stanovisko vyjadrené v uzneseniach z 29. marca 2007, 5. februára 2009 a 8. júla 2010, že je potrebné odmietnuť možnosť rozdelenia Kosova;

    5.  vyjadruje znepokojenie nad vážnymi nezrovnalosťami počas parlamentných volieb konaných v decembri 2010; vyzýva na riadne vyšetrenie volebných podvodov, ktoré by odhalilo jednotlivé osoby nesúce politickú zodpovednosť za nezrovnalosti, a na urýchlené a primerané potrestanie všetkých páchateľov vrátane miestnych volebných úradníkov s cieľom ukončiť stav beztrestnosti, ktorý podkopáva dôveru spoločnosti v štátne orgány a ich legitimitu; naliehavo žiada, aby sa pozornosť sústredila na vyriešenie prípadov volebných podvodov, a preto vyzýva kosovské štátne inštitúcie (prokurátora, najvyšší súd a kosovskú súdnu radu), aby zdokonalili spôsob koordinácie svojej práce; zdôrazňuje, že dobre fungujúci volebný rámec má pre fungovanie demokratických inštitúcií zásadný význam;

    6.  vyzýva všetky strany, vládnuce i opozičné, aby urýchlene pokročili v sľubovaných ústavných a volebných reformách, ako sľúbili voličom po voľbách, s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť volebného systému a jeho súlad s medzinárodnými normami, najmä s normami Rady Európy;

    7.  konštatuje, že kosovské inštitúcie úspešne vyriešili krízu súvisiacu s voľbou prezidenta na začiatku roku 2011; blahoželá Kosovu k jeho prvej žene na čele štátu a poukazuje na to, že prezidentka Jahjagová je tiež najmladšou demokraticky zvolenou hlavou štátu v Európe;

    8.  ľutuje, že začatie vízového dialógu bolo niekoľkokrát odložené, a opakuje, že podporuje jeho začatie; víta zámer Komisie v súlade s predchádzajúcimi záväzkami týkajúcimi sa naplnenia európskej perspektívy západného Balkánu konečne začať tento proces koncom roka bez toho, aby tým boli dotknuté stanoviská členských štátov týkajúce sa štatútu Kosova, s cieľom pôsobiť proti vzrastajúcej izolácii kosovských občanov, čo má negatívny vplyv najmä na najohrozenejšie skupiny a na mládež; víta, že Rada podporila tento zámer na svojom zasadnutí 5. decembra 2011, keď znovu zopakovala, že k liberalizácii vízového režimu v Kosove dôjde, len čo budú splnené všetky podmienky; zdôrazňuje, že lepšie medziľudské kontakty sú veľkým stimulom podporujúcim demokratizáciu a hnacím motorom ďalších reforiem v regióne;

    9.  zdôrazňuje, že návrat utečencov a osôb presunutých v rámci krajiny zostáva naďalej výzvou pre Kosovo; víta snahu kosovských orgánov v tejto oblasti a vyzýva na ďalšie úsilie na ústrednej a miestnej úrovni, ktoré by zabezpečilo sociálno-ekonomickú integráciu navrátilcov s osobitným zreteľom na potreby srbských, rómskych, aškalských a egyptských navrátilcov;

    10. poukazuje na potrebu zabezpečiť efektívnu spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými ministerstvami a na potrebu poskytovať v spolupráci s medzinárodnými zainteresovanými stranami odborný výcvik, budovanie kapacít a odbornú pomoc miestnym inštitúciám a koordinačným štruktúram; zdôrazňuje, že je dôležité vyriešiť otázku reštitúcií majetku navrátilcov a zaistiť navrátenie majetkových práv v prípade srbských občanov Kosova;

    11. zdôrazňuje potrebu zásadnejšieho pokroku v otázke právneho nástupníctva a majetkových práv medzi Kosovom a susednými krajinami;

    12. zdôrazňuje význam dialógu s Belehradom, ktorý prebieha po dosiahnutí dohody medzi Srbskom a Kosovom v rámci Valného zhromaždenia OSN v septembri 2010 a ktorý napomáha EÚ, pre regionálnu spoluprácu a dosiahnutie európskej perspektívy oboch krajín; je potešený tým, že doteraz prebehlo osem kôl týchto rozhovorov, ktoré vyústili do niekoľkých predbežných dohôd, z ktorých posledná dohoda o integrovanej správe hraničných prechodov v severnej časti krajiny bola prerokovaná 2. decembra 2011 a ktorými bola zavedená jednotná spoločná integrovaná kontrola;

    13. vyjadruje však znepokojenie nad tým, že predchádzajúce dohody, ktoré sú dôležité na zlepšenie každodenného života obyvateľov na oboch stranách, napríklad dohoda o colných pečiatkach, neboli uplatnené na srbskej strane, čo viedlo k rozhodnutiu kosovskej vlády z júla 2011 prijať recipročné opatrenia; vyzýva srbskú vládu, aby preukázala ochotu dosiahnuť tieto ciele dialógu a dohody, najmä snahu nájsť možnosti dohody, ktoré by Kosovu umožnili plne sa zapojiť do regionálnej spolupráce, a aby ich rýchlo a účinne uplatňovala;

    14. zdôrazňuje, že od oboch strán sa očakáva pragmatický postoj, ktorý si pri hľadaní riešení vyžaduje odhodlanie, vytrvalosť a zmysel pre zodpovednosť; dúfa, že čoskoro dôjde k dohodám o všetkých zostávajúcich otázkach, aby bolo možné otvoriť cestu na dosiahnutie skutočnej regionálnej stability a dobrých susedských vzťahov a aby to Kosovu umožnilo uzatvorenie zmluvných dohôd s EÚ;

    15. podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť, aby parlamenty a spoločnosti v oboch štátoch boli primerane informované o výsledkoch tohto dialógu s cieľom zaručiť transparentnosť a legitímnosť tohto procesu; zdôrazňuje, že EÚ by mala tiež zohrať určitú úlohu v tejto komunikácii, ako aj pri zbližovaní oboch strán a uľahčovaní medziľudských kontaktov;

    16. naliehavo žiada Radu a Komisiu Európskej únie, aby čo najskôr dosiahli obchodnú dohodu s Kosovom, ktorá je kľúčová pre rozvoj tejto krajiny a úspešný boj proti nezamestnanosti;

    17. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nestabilnou a napätou situáciou na severe a rázne odsudzuje neprijateľné násilie voči jednotkám KFOR a kosovským orgánom v tejto oblasti, ktoré vedie k zraneniam a stratám na životoch; vyzýva na obnovu právneho štátu v tejto oblasti zintenzívnením boja proti organizovanej trestnej činnosti a zločineckým štruktúram, ktoré túto oblasť používajú ako bezpečné útočisko a pôsobia mimo kontroly akýchkoľvek orgánov; vyzýva na urýchlené a úplné odstránenie cestných blokád a na zabezpečenie voľného pohybu ľudí a tovaru vrátane prístupu k hraničným priechodom pre medzinárodné spoločenstvo a colné orgány Kosova a víta vyhlásenie srbského prezidenta v tomto ohľade; vyzýva srbskú vládu, aby odstránila paralelné štruktúry, ktoré fungujú na území Kosova;

    18. zdôrazňuje, že uplatnenie Ahtisaariho plánu na severe krajiny by kosovským Srbom poskytlo širokú autonómiu a zaručilo by im ich práva a základné slobody; opakuje, že iba výsledky dosiahnuté na základe dialógu prinesú trvalé riešenie, a vyzýva kosovskú vládu, aby vynaložila všetko úsilie na vypracovanie a uplatnenie efektívnej informačnej stratégie pre občanov na severe Kosova s cieľom uľahčiť realizáciu tohto plánu; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej podporovalo kosovskú vládu pri hľadaní dlhodobého mierového riešenia situácie na severe Kosova;

    19. zdôrazňuje, že kosovské úrady musia prijať ďalšie opatrenia s cieľom osloviť srbskú menšinu najmä na severe a plne ju začleniť do kosovskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta výraznejšie zastúpenie kosovských Srbov v miestnych a celoštátnych správnych orgánoch, aby tak bolo zaistené zviditeľňovanie záujmov srbskej menšiny a posilnená jej schopnosť podieľať sa na rozhodovacom procese, čo by prispelo k jednotnosti Kosova;

    20. víta zvýšenie záujmu srbskej komunity, ktorá žije na juh od rieky Ibar, o inštitucionálny rámec Kosova, čo sa prejavilo vyššou účasťou vo voľbách a na sčítaní obyvateľstva; podčiarkuje v tejto súvislosti, že kľúčovú úlohu hrá proces decentralizácie, a žiada, aby sa aj naďalej vyvíjala snaha o zabezpečenie úspechu tohto procesu a hlavne aby sa zabezpečila dobrá spolupráca medzi všetkými úrovňami administratívy; vyzýva na zvýšenie kapacity a rozpočtu miestnej správy; vyjadruje nádej, že tento model spolupráce možno okamžite rozšíriť aj na sever, ako je uvedené v Ahtisaariho pláne, a žiada, aby sa v tejto oblasti tiež uplatňoval proces skutočnej decentralizácie s cieľom zmierniť etnické napätie a podporovať stabilitu;

    21. zdôrazňuje význam misie na podporu právneho štátu EULEX, ktorá je hmatateľným dôkazom angažovanosti celej EÚ a jej 27 členských štátov pri zdokonaľovaní fungovania právneho štátu v Kosove, a žiada Európsku úniu, aby vytvorila iniciatívy zamerané na zvýšenie efektívnosti a akceptácie tejto dôležitej misie na celom území Kosova; vyzýva orgány Kosova, aby zlepšili svoju spoluprácu s misiou EULEX a aby zabezpečili podporu práce misie EULEX vo všetkých oblastiach jej mandátu; berie na vedomie aktivity misie EULEX na severe a vyzýva misiu, aby vyvinula väčšie úsilie s cieľom v plnej miere splniť svoj mandát v danej oblasti; konštatuje, že v súčasnosti prebieha prehodnotenie mandátu misie, najmä pokiaľ ide o jej plánovanie, operácie, riadenie a kontrolu, s cieľom prispôsobiť ju meniacej sa situácii na mieste;

    22. uznáva významný pokrok, ktorý bol dosiahnutý v niektorých oblastiach, ako sú policajné a colné orgány, a domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť základnú činnosť v týchto oblastiach zameranú na boj proti korupcii a organizovanému zločinu a tiež na vojnové zločiny, aby táto misia priniesla hmatateľnejšie výsledky; v tejto súvislosti je znepokojený veľkým množstvom nevyriešených prípadov, ktorého dôvodom je prenesenie veľkého počtu prípadov z misie dočasnej správy OSN v Kosove na misiu EULEX; zdôrazňuje zodpovednosť misie EULEX v oblasti jej výkonných právomocí, ako aj jej mandát monitorovať, viesť a radiť; v tejto súvislosti nabáda misiu EULEX, aby prijala konkrétne kroky na dosiahnutie pokroku v procesoch týkajúcich sa korupcie na vysokej úrovni; v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadny význam práce prokurátorov a sudcov a vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili ich dostatočný počet tým, že budú vysielať vhodných pracovníkov a v prípade potreby využijú na obsadenie voľných miest i postupy najímania zmluvných pracovníkov;

    23. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili primerané logistické opatrenia, ktoré by umožnili pracovníkom misie EULEX plniť mandát misie aj v krízových situáciách, podobne ako v súčasnej situácii pri severných vstupných bránach oblasti Mitrovice; upozorňuje, že je dôležité zabezpečiť kontinuitu činnosti misie; vyjadruje znepokojenie nad vyhlásením niekoľkých členských štátov EÚ, že stiahnu svoje kontingenty sformovaných policajných jednotiek, a žiada tieto členské štáty, aby svoje rozhodnutie prehodnotili so zreteľom na neustálu potrebu prítomnosti týchto jednotiek na mieste;

    24. zdôrazňuje potrebu účinného vnútorného riadenia, koordinácie a spolupráce v rámci misie EULEX; zdôrazňuje potrebu transparentnosti a spoľahlivosti práce misie EULEX, ako aj potrebu citlivosti voči politickému kontextu jej činnosti s cieľom posilniť jej legitimitu v očiach občanov; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité byť v neustálom úzkom kontakte s vládou Kosova, jej občanmi a médiami; žiada misiu EULEX, aby občanov Kosova informovala o dosiahnutých výsledkoch a aby sa usilovala aj o získanie väčšej dôvery a venovala pozornosť očakávaniam občanov;

    25. domnieva sa, že misia EULEX by mala naliehavo riešiť niektoré štrukturálne nedostatky, ako sú slabá vnútorná zodpovednosť a slabý vonkajší dohľad;

    26. víta postupný presun zodpovednosti za ochranu kultúrnych a náboženských lokalít na miestnu políciu, ktorý dokumentuje fungovanie miestnych orgánov;

    27. nabáda kosovský parlament, aby zväčšil svoju úlohu v demokratických a legislatívnych procesoch v Kosove; zdôrazňuje potrebu posilniť funkciu parlamentu, ktorá sa týka dohľadu nad činnosťou vlády, hlavne pri kontrole rozpočtových výdavkov; je znepokojený nejasnosťou rokovacieho poriadku parlamentu a jeho nedodržiavaním; zdôrazňuje, že v záujme účinného plnenia svojich funkcií musí tento orgán fungovať podľa jasne stanoveného rokovacieho poriadku a s dostatočnými kapacitami; víta plánovaný program partnerstva a žiada, aby bol viac podporovaný rozvoj funkčných kapacít a odborných znalostí v tejto snemovni;

    28. zdôrazňuje významnú úlohu výboru pre európsku integráciu a ministerstva pre európsku integráciu a víta lepšie vzťahy medzi obidvoma inštitúciami; vyzýva však kosovskú vládu, aby tieto orgány ešte viac posilnila a zlepšila ich spoluprácu;

    29. víta zriadenie osobitnej vyšetrovacej pracovnej skupiny misie EULEX, ktorá sa zaoberá údajným neľudským zaobchádzaním s ľuďmi a nedovoleným obchodovaním s ľudskými orgánmi, ako požadovala Rada Európy vo svojej rezolúcii z 25. januára 2011; žiada o dôkladné vyšetrenie týchto otázok; vyzýva všetky zainteresované subjekty vrátane kosovských a albánskych úradov, aby v plnej miere spolupracovali pri vyšetrovaniach, a všetky susedné krajiny, aby v plnej miere podporovali činnosť pracovnej skupiny;

    30. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšiu snahu a nájsť osoby, ktoré sú nezvestné od konfliktu v rokoch 1998 – 1999, ako aj tie, ktoré zmizli až po ňom; zdôrazňuje, že je základným ľudským právom, aby sa rodiny dozvedeli o osude svojich príbuzných, a že toto je nevyhnutná podmienka pre zmierenie medzi komunitami a pre mierovú budúcnosť v regióne; preto v plnej miere podporuje úsilie pracovnej skupiny pre nezvestné osoby a misie EULEX v oblasti modernizácie súdneho lekárstva v Kosove; vyzýva na intenzívnejšie úsilie o vyriešenie prípadov spojených s udalosťami z marca 2004, keďže riešeniu trestných vecí v tomto kontexte naďalej bráni neochota a neefektívnosť;

    31. zdôrazňuje, že hlavným problémom v krajine, ako aj v ostatných častiach tohto regiónu je ešte stále rozšírená, systematická korupcia, čo podkopáva dôveru občanov v právny štát a vplýva na ich prístup k verejným službám; víta všetky zlepšenia legislatívneho rámca, ktoré sa pripravujú, a nabáda na ich rýchle a riadne zavedenie a vyvinutie väčšieho úsilia o aktívnejšie riešenie tohto problému, najmä prostredníctvom posilnenia kapacít orgánov presadzovania práva a súdnictva v tejto súvislosti a tiež zabezpečením transparentnosti pri verejnom obstarávaní a výberových konaniach; zdôrazňuje, že je nevyhnutný aktívny prístup a lepšia spolupráca medzi agentúrou pre boj s korupciou, políciou a prokuratúrou; zdôrazňuje, že súčasná klíma beztrestnosti a nedostatok primeraných trestov za korupciu sú jedným z hlavných problémov Kosova, a naliehavo žiada kosovské úrady, aby zhrnuli doterajšie výsledky v oblasti stíhania korupcie vrátane najvyšších úrovní politickej a hospodárskej moci;

    32. zastáva názor, že problematika právneho štátu v Kosove naďalej vzbudzuje vážne obavy a vyžaduje si naliehavú pozornosť; nabáda orgány, aby urýchlene uskutočnili potrebné reformy, ktoré posunú perspektívu Kosova v Európe vpred a z ktorých budú mať v konečnom dôsledku prospech obyvatelia;

    33. je hlboko znepokojený úlohou, ktorú zohral kosovský organizovaný zločin v rozličných trestných činnostiach v regióne, ktoré zahŕňajú drogy a obchodovanie s ľuďmi; konštatuje, že policajné a súdne kapacity pre boj proti organizovanej trestnej činnosti sú na nízkej úrovni, a vyzýva kosovské orgány , aby bezodkladne prijali opatrenia na ich zlepšenie; vyzýva tiež kosovské orgány, aby zvýšili kvalitu a transparentnosť legislatívneho procesu s cieľom poskytnúť Kosovu kvalitný právny rámec a zvýšiť dôveru v právny systém;

    34. zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pre účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na neochotu niektorých členov medzinárodného spoločenstva uznať kosovský štát nemohlo Kosovo nadviazať priamu spoluprácu s Europolom a Interpolom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že výmena informácií uskutočňovaná prostredníctvom misie EULEX a UNMIK doteraz riadne nefungovala; vyzýva Europol a Interpol, aby zaviedli účinné informačné toky do Kosova a z Kosova, a to prostredníctvom dohôd o spolupráci alebo tým, že mu poskytnú štatút pozorovateľa; zdôrazňuje význam výmeny informácií medzi agentúrou FRONTEX a Kosovom;

    35. víta pokrok v reforme súdnictva, ale žiada, aby bola vynaložená väčšia snaha na zabezpečenie profesionality sudcov a prokurátorov, ako aj ich nezávislosti od politických vplyvov a na boj proti korupcii v ich radoch; v tejto súvislosti víta aktívnu úlohu, ktorú hrá ústavný súd pri zabezpečovaní ústavnosti parlamentných postupov a jasnosti v otázkach funkčnej imunity; konštatuje, že napriek pokroku v niektorých oblastiach zostáva systém súdnictva v Kosove slabým miestom a  veľký počet prípadov ostáva naďalej nevyriešených; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uskutočniť reformy; zdôrazňuje kľúčový význam zavedenia plne funkčných a účinných programov ochrany a presídľovania svedkov pre riadne fungovanie súdneho systému a vyzýva na okamžité prijatie opatrení na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane svedkov a vytvorenie oddelenia ochrany svedkov v rámci kosovskej polície a súdnictva; ďalej vyzýva členské štáty EÚ a ostatné krajiny, ktoré sa podieľajú na misii EULEX, aby sa zaviazali, že sa zapoja do programov týkajúcich sa presídľovania svedkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súd v Mitrovici ešte stále nefunguje v plnej miere, a vyzýva kosovské a srbské úrady, aby tento problém vyriešili v záujme zlepšenia prístupu svojich občanov zo severu krajiny k spravodlivosti;

    36. zdôrazňuje, že na riadne fungovanie štátnych úradov je dôležitá profesionálna, nezávislá, zodpovedná a dostupná verejná služba; v tejto súvislosti žiada urýchlené prijatie akčného plánu s cieľom uskutočniť reformy, ktoré sú plánované v stratégii verejnej správy; zdôrazňuje, že úrady musia byť odrazom štruktúry kosovskej spoločnosti z hľadiska rodového zastúpenia a etnického zloženia a že o ich zložení by sa malo rozhodovať na základe profesionálnych zásluh s vylúčením politického vplyvu pri vymenovávaní úradníkov do funkcií;

    37. zdôrazňuje, že slobodné, nepredpojaté, silné a nezávislé médiá, v súlade s medzinárodnými normami pre médiá, ktoré zaručujú slobodu prejavu a prístup k informáciám, sú základným pilierom demokracie; v tejto súvislosti vyzýva vládu, aby vytvorila vhodný právny rámec a zabezpečila jeho účinné uplatňovanie vrátane vyňatia poškodenia dobrého mena z kategórie trestných činov; so znepokojením berie na vedomie pokračujúce politické zásahy do práce médií a naliehavo vyzýva orgány, aby podnikli okamžité kroky, ktorými ochránia novinárov pred vyhrážkami a iným nátlakom v ich práci vrátane využívania verejných prostriedkov určených na informačné kampane iba vo vybratých prípadoch, s cieľom podporovať nezávislé a pluralitné médiá, a tým poskytnúť kosovským občanom prístup k informáciám; vyzýva na zabezpečenie ochrany novinárov a na stanovenie minimálnych pracovných práv a podmienok pre novinárov; vyzýva na prijatie opatrení zabezpečujúcich transparentné vlastníctvo médií a finančnú a redakčnú nezávislosť verejnoprávneho vysielania, okrem iného aj zodpovedajúci (napr. 20 %) podiel nezávislých producentov na programovej ponuke vrátane publicistických relácií na aktuálne témy;

    38. je znepokojený tým, že diskriminácia zostáva v krajine naďalej vážnym problémom, a vyzýva vládu, aby v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ochrany ľudských práv uplatňovala rozsiahlu antidiskriminačnú stratégiu zaručujúcu rovnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich etnický pôvod, pohlavie, vek, náboženské vyznanie, sexuálnu orientáciu alebo zdravotné postihnutie s cieľom podporovať toleranciu, rešpekt a porozumenie v rámci úsilia o zvýšenie povedomia o ľudských právach na centrálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia s cieľom lepšie presadzovať právne predpisy a správne prostriedky na nápravu porušovania ľudských práv; upozorňuje najmä na situáciu žien a rómskej, aškalskej a egyptskej komunity a na potrebu zabezpečiť integráciu všetkých detí do vzdelávacieho systému prostredníctvom vzdelávania v materinskom jazyku; vzhľadom na etnickú rozmanitosť Kosova naliehavo žiada príslušné orgány, aby v súlade s medzinárodnými a európskymi normami zabezpečili prístup k účinným mnohojazyčným verejným službám;

    39. zdôrazňuje význam úradu ombudsmana pre ochranu práv a slobôd občanov; nabáda vládu a parlament Kosova, aby zintenzívnili svoje úsilie o uskutočnenie odporúčaní ombudsmana; žiada o väčšiu politickú, administratívnu a finančnú podporu tohto úradu, ktorý by mal hrať kľúčovú úlohu ako záruka dodržiavania ľudských práv; v tejto súvislosti poznamenáva, že nedostatočné ľudské a finančné zdroje a nedostatok primeraných pracovných priestorov sú naďalej prekážkou jeho riadneho fungovania;

    40. naliehavo žiada vládu Kosova, aby zabezpečila, aby bolo v praxi zaručené plnenie ustanovení ústavy zameraných na zabezpečenie rešpektovania a ochrany menšín;

    41. pripomína, že právny rámec Kosova kladie základy pre inštitucionalizáciu rodovej rovnosti a uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje však, že sociálne normy, tradície, zlé ekonomické podmienky a slabé inštitúcie, najmä v oblasti súdnictva, umožňujú naďalej systematické odchýlky od uplatňovania súčasných právnych predpisov, ktorých príkladom je obmedzený prístup žien k majetku, váhavosť pri uplatňovaní dedičských práv a neschopnosť žien požadovať zverenie dieťaťa do starostlivosti; konštatuje, že nedostatočná ochrana žien pred domácim násilím, nedostatočný prístup k spravodlivosti za spáchané trestné činy, nerovný prístup dievčat k vzdelaniu, hospodárska nerovnosť žien a mužov a pokračujúce nedostatočné zastúpenie žien v politickom rozhodovaní na všetkých úrovniach svedčí o tom, že rezolúcia č. 1325 sa zďaleka nedodržiava; v tejto súvislosti vyzýva kosovské orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie o uplatňovanie tohto uznesenia;

    42. víta pokrok dosiahnutý v oblasti ženských práv a rodovej rovnosti, ktorého príkladom je zavedenie platenej materskej dovolenky v dĺžke do 9 mesiacov; je však znepokojený vysokým percentom predčasne ukončenej školskej dochádzky dievčat a nedostatočným zastúpením žien na pracovnom trhu vrátane kľúčových sektorov spoločnosti; vyzýva kosovské orgány, aby aktívnejšie presadzovali zapájanie žien do trhu práce a posilňovali ich postavenie na ňom;

    43. pripomína životne dôležitú úlohu medzikultúrneho vzdelávania v Kosove pri pestovaní ducha rešpektu, akceptácie a tolerancie medzi národmi, etnickými alebo náboženskými skupinami, pričom je nutné zachovať identitu každej skupiny a uznávať identitu ostatných; naliehavo žiada kosovské orgány, aby zabezpečili vzdelávacie osnovy pokrývajúce históriu, kultúru a iné atribúty všetkých komunít, ktoré sú v Kosove tradične prítomné, a tým pestovali ducha tolerancie;

    44. nabáda vládu a parlament Kosova, aby vytvorili moderný vzdelávací systém verejných a súkromných škôl, ktorý bude rešpektovať oddelenie náboženských komunít a štátu a bude vychádzať z kultúrnej a náboženskej rozmanitosti a starej tradície tolerancie v kosovskej spoločnosti;

    45. vyzýva , aby sa vynakladalo väčšie úsilie o ochranu kultúrneho a náboženského dedičstva Kosova, predovšetkým srbských pravoslávnych kostolov a kláštorov, ako aj všetkých ďalších pamiatok, ktoré predstavujú svetové a európske kultúrne dedičstvo; v tejto súvislosti vyzýva na účinné uplatňovanie osobitných ochranných zón, okrem iného aj zastavením nezákonnej výstavby v týchto zónach aj v ich blízkosti a zabezpečením ich trvalo udržateľného začlenenia do miestnych komunít; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu prijať zákony o ochrane srbských stredovekých kláštorov pravoslávnej cirkvi, ktoré UNESCO označilo za svetové kultúrne dedičstvo, historického centra mesta Prizren a obce Velika Hoča/Hoça e Madhe; vyzýva na prijatie komplexného zoznamu objektov kultúrneho dedičstva, ktoré podliehajú ochrane, s cieľom dosiahnuť právnu jasnosť a predchádzať nezrovnalostiam;

    46. vyzýva na ďalšie úsilie o zjednotenie v súčasnosti rozdelenej univerzity v Prištine a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy iniciatív, ktoré môže Európska únia podniknúť s cieľom zjednotiť fakulty v Mitrovici s fakultami v Prištine;

    47. vyzýva Radu, aby Komisiu ihneď poverila otvorením rokovaní o rámcovej dohode s Kosovom o jeho zapojení do programov Spoločenstva; berie na vedomie odporúčanie Komisie začať s programami Kultúra a Európa pre občanov, zdôrazňuje však, že je dôležité čo najskôr rozšíriť zapojenie Kosova aj do ďalších programov;

    48. znovu opakuje svoju podporu činnosti občianskej spoločnosti a vyzýva vládu a parlament, aby vytvorili štruktúry a platformy pre dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti; súčasne nabáda inštitúcie, aby pri formulovaní sociálnych a hospodárskych politík zohľadňovali prínos občianskej spoločnosti; podčiarkuje, že pri monitorovaní činnosti úradov sú dôležité mimovládne organizácie, obzvlášť v oblasti boja proti korupcii a pri budovaní dôvery medzi etnickými skupinami; podporuje dialóg medzi zástupcami občianskej spoločnosti s cieľom stanoviť spoločné priority a sústrediť úsilie pri ovplyvňovaní verejnej politiky;

    49. uznáva, že hoci právo vstupovať do odborov je zaručené zákonom, ešte stále sú nutné zlepšenia v oblasti základných pracovných a odborových práv; nabáda Kosovo, aby posilnilo sociálny dialóg v rámci rozhodovacieho procesu, pri príprave politiky a pri budovaní kapacít sociálnych partnerov;

    50. je znepokojený hospodárskou situáciou v Kosove; zdôrazňuje význam rozpočtovej disciplíny a udržateľných makroekonomických politík pre rozvoj krajiny a podčiarkuje, že proces privatizácie musí prebiehať v úplnej transparentnosti; víta opatrenia, ktorými sa zjednodušujú postupy pre začínajúce podniky s cieľom zvýšiť rozpočtové príjmy a zároveň znížiť vysokú nezamestnanosť v krajine, a to hlavne medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad oneskorovaním predlžovania autonómnych obchodných opatrení;

    51. víta prijatie stratégie pre rozvoj MSP na obdobie rokov 2012 – 2016 a vyzýva agentúru na podporu MSP v rámci ministerstva obchodu a priemyslu, aby túto stratégiu uviedla do praxe; naliehavo žiada agentúru, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvyšovanie zastúpenia MSP prostredníctvom poskytovania prístupu k financovaniu, znižovania administratívnej záťaže a podnecovania spolupráce medzi MSP v Kosove, v regióne a v EÚ;

    52. vyzýva Radu a Komisiu Európskej únie, aby v úzkej spolupráci s miestnymi, regionálnymi a celoštátnymi orgánmi v Kosove podporovali rozvoj moderného, ekologického a udržateľného poľnohospodárstva a MSP na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

    53. pripomína, že zásadnú perspektívu pre udržateľnosť dlhodobého hospodárskeho rozvoja Kosova možno zabezpečiť len prostredníctvom obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kosovom; víta výzvu Rady, aby Komisia navrhla spôsob ďalšieho postupu pri uzatváraní obchodnej dohody ihneď po dosiahnutí dostatočného pokroku, a naliehavo žiada Komisiu, aby do Kosova urýchlene vyslala prvú odbornú misiu na posúdenie pokroku krajiny v tejto oblasti;

    54. víta mnohé kroky, ktoré boli podniknuté v oblasti ochrany životného prostredia; vyjadruje poľutovanie, že kosovské úrady neurobili dostatočný prieskum alternatív na vybudovanie novej uhoľnej elektrárne s cieľom nahradiť výrobu energie centrálami Kosovo A a Kosovo B; aj keď uznáva skutočnosť, že rastúce energetické potreby Kosova budú musieť byť v krátkodobom časovom horizonte aj naďalej uspokojované využívaním uhlia ako najdôležitejšieho zdroja energie, žiada, aby sa v súlade s cieľmi EÚ viac investovalo do alternatívnych, čistejších technológií a zlepšovania energetickej účinnosti elektrickej rozvodnej siete; žiada, aby väčší podiel energie pochádzal z obnoviteľných zdrojov s vyhliadkou na čo najrýchlejšie zatvorenie elektrární Kosovo A a Kosovo B;

    55. so zreteľom na to, že solídna infraštruktúra je mimoriadne dôležitým predpokladom trvalo udržateľného rozvoja, podčiarkuje, že je dôležité zlepšiť dopravnú sieť a dopravné spojenie so susednými krajinami, aby sa zjednodušil pohyb osôb a tovaru; považuje verejnú dopravu, a hlavne železničnú dopravu, za nákladovo efektívnu a udržateľnú alternatívu k cestnej doprave a vyzýva vládu a medzinárodných darcov, aby vo svojich investičných plánoch uprednostňovali jej rozvoj a modernizáciu;

    56. víta, že sa upevňujú vzťahy Kosova s väčšinou susedných krajín, a žiada úplné začlenenie Kosova do regionálnej spolupráce; konštatuje, že predsedníctvo Kosova v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA) v roku 2011 prebehlo hladko; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že vzťahy so Srbskom negatívne ovplyvňujú voľný pohyb osôb a tovaru, ako aj všeobecnú spoluprácu v rámci dohody CEFTA;

    57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde, prezidentovi a parlamentu Kosova.