NÁVRH UZNESENIA o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch
6.6.2012 - 2012/2678(RSP).
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Martin Callanan, Richard Ashworth, Geoffrey Van Orden, Anthea McIntyre, James Nicholson, Struan Stevenson v mene Európskych konzervatívcov a reformistov
B7‑0279/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch
Európsky parlament,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1],
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 5,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 311 a 312,
– so zreteľom svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu,
– so zreteľom na návrh Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, časti I a II,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa článku 312 ods. 2 ZFEÚ musí Rada prijať nariadenie, ktorým sa ustanovuje VFR, jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu;
B. keďže úradujúce dánske predsedníctvo Rady má v úmysle predložiť na júnovom zasadnutí Európskej rady osnovu pre rokovania, v ktorej navrhuje alternatívy pre všetky aspekty rokovaní vrátane príjmovej strany, v súčasnej fáze do nich však nezahrnie číselné údaje;
C. keďže viacročné programy týkajúce sa budúceho VFR budú prijaté Európskym parlamentom a Radou v súlade s riadnym legislatívnym postupom;
1. domnieva sa, že fiškálna konsolidácia je nevyhnutným predpokladom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a že budúci viacročný finančný rámec sa prerokúva v čase, keď členské štáty prijímajú mimoriadne opatrenia, ktorých cieľom je znížiť deficity verejných financií a štátneho dlhu na udržateľnú úroveň a dodržiavať pritom pravidlá rozšíreného rámca fiškálneho a makroekonomického monitorovania;
2. pripomína, že aj európske verejné výdavky musia byť súčasťou tohto značného úsilia, ktoré vyvíjajú členské štáty, aby dostali svoje verejné výdavky pod kontrolu, a zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré boli prijaté v posledných rokoch na obmedzenie každoročného rastu európskych platobných prostriedkov, by sa mali z tohto dôvodu v priebehu zostávajúcich rokov tohto finančného výhľadu postupne rozširovať a platobné prostriedky by sa mali v nasledujúcich finančných výhľadoch zvýšiť maximálne o infláciu; v súlade s tým by nemali viazané rozpočtové prostriedky pre budúci viacročný finančný rámec prekročiť úroveň roku 2013, pričom by ich miera rastu mala byť nižšia ako miera inflácie;
3. domnieva sa, že zásada európskej pridanej hodnoty by sa mala stať základným kameňom všetkých budúcich výdavkov, ktoré sa musia riadiť aj zásadami efektívnosti, účelnosti a zhodnotenia vynaložených finančných prostriedkov, a to pri dodržaní zásady subsidiarity, ktorá je stanovená v článku 5 Zmluvy o EÚ a zakotvená v protokole 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii;
4. konštatuje, že v súvislosti so súčasnými rozpočtovými obmedzeniami je nesmierne dôležité získať plnú podporu európskych občanov, aby bolo možné opätovne potvrdiť a realizovať naše záväzky v rámci stratégie EÚ 2020; preto vyzýva na lepšie využívanie existujúcich prostriedkov, zdôrazňuje, že hlavnou úlohou Európskej únie nebude vydávať viac prostriedkov, ale vydávať ich efektívnejšie;
5. pripomína, že rozpočet EÚ je investičným rozpočtom so silným pákovým efektom a môže byť veľmi účinným nástrojom rastu strategických investícií s európskou pridanou hodnotou v súlade s prístupom zameraným na podporu rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že budúci VFR by mal predovšetkým odrážať ciele stratégie EÚ 2020, a to najmä tým, že sa zameria na výdavky v oblasti „inteligentného rastu“, čo umožní rozvíjať zosúladené a konzistentné dlhodobé strategické prístupy k riešeniu naliehavých úloh, pred ktorými stojí Únia;
6. poznamenáva, že článok 311 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ stanovuje, že rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov, domnieva sa, že súčasný systém príjmov je zákonný a v súlade s duchom Zmluvy, opakuje, že nesúhlasí s legislatívnymi návrhmi, ktoré predložila Komisia 29. júna 2011 o reforme systému vlastných zdrojov, a to vrátane návrhov týkajúcich sa dane z finančných transakcií (FTT) a nového vlastného zdroja – DPH EÚ;
7. opätovne zdôrazňuje svoj pevný postoj k mechanizmom opráv, zdôrazňuje, že s návrhmi na zmenu alebo zrušenie súčasného systému nebude súhlasiť; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa usilovali o pragmatické riešenia a zamerali sa na tie oblasti VFR, kde môže byť dosiahnutý konsenzus;
8. so zreteľom na makroekonomickú situáciu a na naliehavé úlohy meniaceho sa sveta a s cieľom zabezpečiť lepšie a efektívnejšie využívanie existujúcich finančných prostriedkov EÚ naliehavo žiada, aby sa VFR na obdobie 2014 – 2020 poskytla väčšia flexibilita, aby mohol primeraným spôsobom reagovať na meniacu sa situáciu a priority a rešpektovať dohodnuté objemy platobných prostriedkov;
9. trvá na zásade jednoty v rámci rozpočtu EÚ a zdôrazňuje, že všetky politiky a programy EÚ by mali byť zahrnuté do viacročného finančného rámca so zodpovedajúcim financovaním, a tým by mali prispieť k jeho transparentnosti, predvídateľnosti a k zodpovednému nakladaniu s prostriedkami;
10. víta záväzok predsedníctva Rady[2], že zabezpečí otvorený a konštruktívny dialóg a spoluprácu s Parlamentom v súlade s článkom 312 ZFEÚ; opätovne potvrdzuje svoju ochotu úzko spolupracovať pri rokovaniach s Radou a Komisiou v plnom súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy;
11. poveruje svojho predsedu, aby predložil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a ďalším dotknutým inštitúciám a orgánom.