NÁVRH UZNESENIA o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2013
27.6.2012 - (2012/2688(RSP))
v súlade s článkom 35 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Malcolm Harbour v mene skupiny ECR
B7‑0345/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2013
Európsky parlament,
– so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[1], a najmä na jej prílohu IV,
– so zreteľom na závery z marcového zasadnutia Európskej rady a na list dvanástich predsedov vlád s názvom Plán rastu v Európe,
– so zreteľom na stratégiu Európa 2020,
– so zreteľom na článok 35 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže kríza v eurozóne naďalej ohrozuje hospodársku budúcnosť všetkých členov Európskej únie a táto kríza je krízou štátneho dlhu aj krízou v bankovom sektore;
B. keďže Európska únia čelí hlbokej kríze v oblasti konkurencieschopnosti; keďže väčšina ostatných regiónov vo svete rastie oveľa rýchlejšie pri zvyšujúcej sa úrovni produktivity a inovácie, čo spôsobí zaostávanie Európskej únie, pokiaľ sa neprijmú rozhodné opatrenia;
C. keďže Komisia by sa mala prednostne usilovať o to, aby svoju energiu a svoje zdroje venovala podpore členských štátov pri účinnom riešení týchto kríz a súčasne predchádzaniu byrokracie a centralizácie; keďže v pracovnom programe na rok 2013, ktorý bude posledným úplným rokom funkčného obdobia súčasnej Komisie, sa musí venovať prioritná pozornosť iniciatívam, ktorú oživia rast a zlepšia konkurencieschopnosť;
1. vyzýva Európsku komisiu, aby použila svoj ročný program činnosti na rok 2013 na:
– stanovenie podrobného programu rastu pre Európsku úniu, ktorý sa zameria na podporu podnikov a podnikateľov pri vytváraní priemyselných odvetví a služieb, ktoré zabezpečia z dlhodobého hľadiska tvorbu pracovných miest a prosperitu;
– uskutočnenie krokov, ktorými sa zmodernizuje zostavovanie a plnenie rozpočtu, aby Európska únia mohla vytvárať pridanú hodnotu za rozumnú cenu;
– prijatie opatrení, ktorými sa zmodernizujú vnútorné politiky s cieľom v neposlednom rade uspokojiť potreby nového storočia a dodržiavať zásadu subsidiarity;
I. Uvoľnenie energie slobodného podnikania na vytváranie rastu, tvorbu pracovných miest a prosperity
2. poznamenáva, že Plán rastu v Európe bol predložený Európskej rade na jej zasadnutí v marci 2012 s cieľom oživiť európske hospodárstvo prostredníctvom:
– prenesenia jednotného trhu do ďalšej etapy rozvoja tým, že sa v plnom rozsahu rozšíri na odvetvie služieb,
– vybudovania skutočne digitálneho jednotného trhu do roku 2015,
– vytvorenia skutočne účinného a efektívneho vnútorného trhu s energiou do roku 2014, ako aj prostredníctvom dosiahnutia pokroku v oblasti jednotného európskeho dopravného priestoru,
– vytvorenia európskeho výskumného priestoru,
– zabezpečenia otvorených globálnych trhov,
– zníženia zaťaženia, ktoré predstavuje právna úprava EÚ,
– podpory dobre fungujúcich trhov práce a
– vytvorenia silného, dynamického a konkurencieschopného odvetvia finančných služieb;
Prenesenie jednotného trhu do ďalšej etapy rozvoja tým, že sa v plnom rozsahu rozšíri na odvetvie služieb
3. domnieva sa, že jednotný trh predstavuje jednu z najvyšších priorít Európskej únie, pretože je najdôležitejšou hybnou silou rastu a tvorby pracovných miest;
4. víta záväzok z marcového zasadnutia Európskej rady sledovať pokrok v súvislosti s návrhmi predloženými v rámci Aktu o jednotnom trhu a dožadovať sa priaznivejšej dynamiky pri štandardizácii, verejnom obstarávaní a alternatívnom riešení sporov, aby sa do konca roka dali dodržať termíny týkajúce sa dohody;
5. víta skutočnosť, že v roku 2012 bola zverejnená správa predsedu Európskej rady pri príležitosti júnového zasadnutia Európskej rady, kde je opísaná situácia v prípade všetkých spisov, ktoré sú dôležité pre program Únie týkajúci sa rastu, a zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na inteligentnú právnu úpravu s cieľom odstrániť zbytočnú administratívnu záťaž;
6. so záujmom očakáva zverejnenie Aktu o jednotnom trhu II, ktorý by sa mal zamerať na opatrenia posilňujúce rast a tvorbu pracovných miest; dôrazne podporuje týždeň jednotného trhu v októbri 2012, ktorý by mal posilniť propagovaniu prínosov jednotného trhu pre občanov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby výrazne podporili pridelenie dostatočných finančných prostriedkov na propagáciu 20. výročia trvania jednotného trhu medzi občanmi a zaviazali sa k tomu;
7. nalieha na Komisiu, aby Akt o jednotnom trhu vytvorila ako priebežný program, ktorý by sa neustále revidoval a aktualizoval v záujme zabezpečenia dobudovania jednotného trhu;
8. vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej posilňovali vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o trh s tovarom a zjednodušenie odvetvia štandardizácie;
9. domnieva sa, že by mal platiť jasný predpoklad dodržania všetkých návrhov týkajúcich sa jednotného trhu zo strany členských štátov; zdôrazňuje, že je najvyšší čas, aby bol do právnych predpisov členských štátov zahrnutý implicitný predpoklad dodržiavania právnych predpisov o jednotnom trhu členskými štátmi, pokiaľ nemôžu uviesť žiadne akceptovateľné dôvody neplnenia svojich povinností;
10. vyjadruje poľutovanie nad prístupom Komisie k spoločnému európskemu kúpnemu právu, ktorá navrhuje veľmi zložitú, nákladnú a ambicióznu právnu úpravu; obhajuje namiesto toho koncepciu vzorovej zmluvy, ktorú by podporili spoluzákonodarcovia a ktorá je pre spotrebiteľov zrozumiteľná a opiera sa o kodifikáciu existujúcich právnych predpisov a jestvujúcich smerníc o minimálnej harmonizácii, pričom by išlo o oveľa logickejšie, praktickejšie a účinnejšie riešenie;
11. podporuje súčasné kroky v oblasti alternatívneho riešenia sporov, najmä v súvislosti s cezhraničnými on-line transakciami, pretože širší prístup k odškodneniu zvýši dôveru spotrebiteľov vo transakcie na jednotnom trhu v oveľa väčšom rozsahu ako zavedenie neovereného, nevyskúšaného a cudzieho režimu európskeho zmluvného práva;
12. zdôrazňuje úlohu verejného obstarávania pri posilňovaní inovácie a zásadného prístupu k trhom;
13. podporuje rýchle kroky a silnú politickú vôľu, čo sa týka návrhu na kolektívnu správu autorských práv; požaduje zjednodušenie poskytovania licencií pre viac území v záujme ochrany autorských práv, posilnenia možnosti voľby u spotrebiteľov a vytvárania rastu;
14. berie na vedomie návrhy týkajúce sa spravodlivého odmeňovania a nabáda Európsku komisiu, aby zachovala jestvujúci pružný systém, ktorý umožňuje, aby členské štáty vhodne upravili podľa vlastného uváženia svoje autorské právo v tejto oblasti s cieľom podporovať kreativitu a zabezpečiť hospodársky rast;
15. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala prekážkami, s ktorými sa stretávajú MSP a ktoré bránia ich rastu, vrátane nákladov na budovanie povedomia o značke vo viacerých krajinách, vysokých nákladov na vstup na trh, vyššieho rizika podvodov či neplatenia, ťažkostí pri riešení návratnosti a problémov s dopravnou infraštruktúrou, obmedzení IT systémov (zvládanie niekoľkých jazykov) a vyšších nákladov spojených s riešením cezhraničných sťažností a konfliktov;
16. so záujmom očakáva výsledky tzv. kontrol účinnosti smernice o službách vykonaných Komisiou, ktoré by mali posúdiť, ako by mohli členské štáty lepšie využívať existujúce nástroje na zlepšenie realizácie jednotného trhu a na jeho sledovanie, pričom by sa mohli uplatniť v iných oblastiach právnych predpisov o jednotnom trhu;
17. vyzýva Komisiu, aby vypracovala test proporcionality spojený s postupom vzájomného hodnotenia, pomocou ktorého by sa odhaľovali neprimerané nariadenia, ktorá bránia poskytovaniu služieb, a tieto sa rušili, ak by to značný počet členských štátov uznal za potrebné;
18. navrhuje, aby sa proces vzájomného odôvodňovania rozšíril na vzájomné uznávanie profesionálnych kvalifikácií s cieľom zabezpečiť, že sa jednotlivé povolania nebudú regulovať bez náležitého zdôvodnenia;
19. nalieha na Komisiu, aby posilnila úlohu jednotného kontaktného miesta tak, aby tieto miesta mohli poskytovať pomoc poskytovateľom služieb v prípade akýchkoľvek otázok, ktoré môžu mať pri usadzovaní sa v inom členskom štáte, ktoré prípadne presahujú rámec smernice o službách, vrátane poskytovania informácií o daňovom systéme;
20. požaduje zrušenie testu hospodárskych potrieb, ktorý sa môže použiť na obmedzenie prístupu na trhy;
21. netrpezlivo očakáva výsledky blížiacej sa správy Komisie o hospodárskom a právnom hodnotení smernice o službách s cieľom stanoviť, či by sa mala realizovať ďalšia liberalizácia služieb prostredníctvom odvetvového prístupu;
Vybudovanie skutočne digitálneho jednotného trhu do roku 2015
22. zdôrazňuje význam digitálneho hospodárstva z hľadiska zlepšenia rastu a konkurencieschopnosti a nalieha na Komisiu, aby naďalej pôsobila ako hnacia sila rozvoja a zavádzania širokopásmového pripojenia v záujme splnenia cieľov stanovených v Digitálnej agende pre Európu;
23. podporuje výzvu Európskej rady na posilnenie správy jednotného trhu a otvorenie nových oblastí rastu, napríklad digitálneho jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila do konca roka všetky návrhy vrátane návrhu elektronického podpisu;
24. zdôrazňuje význam uprednostňovania opatrení rastu pre vybudovanie digitálneho jednotného trhu vrátane investícií do vysokorýchlostného internetu a návrhu na cezhraničné platby; domnieva sa, že rádiové spektrum bude hlavnou hnacou silou pri rozširovaní prístupu k širokopásmovému pripojeniu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú v plnom rozsahu vykonávať nedávno prijatý program politiky rádiového frekvenčného spektra;
25. domnieva sa, že počítačová bezpečnosť tvorí základný prvok našej dlhodobej prosperity, vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa v celej EÚ zaviedli bezpečné a odolné kritické infraštruktúry, a domnieva sa, že naša koncepcia toho, čo znamená „bezpečné“ musí byť tiež schopná prispôsobiť sa neustále sa vyvíjajúcim hrozbám; domnieva sa, že počítačové mračno (cloud computing) prináša vládam, podnikom a spotrebiteľom značné výhody, a nalieha na Komisiu, aby našla správnu rovnováhu medzi právnymi predpismi, súkromím a možnosťami rastu v tomto odvetví;
Vytvorenie skutočne účinného a efektívneho vnútorného trhu s energiou a dosiahnutie pokroku v oblasti jednotného európskeho dopravného priestoru
26. víta návrhy Komisie o Nástroji na prepojenie Európy týkajúce sa usmernení o TEN-T, TEN-E a IKT, pretože tento finančný nástroj bude zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní lepšieho prepojenia medzi všetkými súčasťami integrovaného jednotného trhu, teda dopravnými, energetickými a širokopásmovými sieťami; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť komplexnú európsku sieť infraštruktúry pre multimodálnu dopravu, čím sa okrem iného vyrieši otázka nedostatku primeranej infraštruktúry, prístupnosti a nízkej interoperability medzi rôznymi časťami EÚ; zdôrazňuje potrebu pomôcť členským štátom pri dosahovaní základných energetických cieľov týkajúcich sa dodávok, konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti; zdôrazňuje tiež, že je nevyhnutné pomôcť členským štátom pri plnení cieľov stanovených v Digitálnej agende pre Európu, a domnieva sa, že investície do energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry by mali byť riadené trhom a poskytovanie verejných finančných prostriedkov sa malo obmedziť iba na prípady, keď trh skutočne zlyhá;
27. domnieva sa, že liberalizovaný, navzájom prepojený a úplne konkurencieschopný trh s energiou posilní energetickú bezpečnosť tým, že podnieti účasť na trhu a ďalšiu diverzifikáciu našich vlastných dodávok energie, najmä z čistých a udržateľných zdrojov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby dôsledne dodržiavala zásadu prístupu tretej strany, ktorá je stanovená v treťom energetickom balíku ako kľúčová hnacia sila smerujúca k liberalizovanému vnútornému trhu s energiou;
28. opätovne pripomína, že pôvodné zdroje ropy a zemného plynu sú rozhodujúce pre zaistenie energetickej bezpečnosti a energetickej rozmanitosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa predbežnej verzie by návrhy Komisie „týkajúce sa bezpečnosti činností v oblasti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori“ mohli viesť k zníženiu bezpečnostných noriem a fakticky uvaliť moratórium na všetky činnosti v pobrežných vodách; požaduje, aby boli tieto návrhy zmenené z nariadenia na smernicu, aby sa zavedené a osvedčené bezpečnostné systémy mohli zachovať a neustále zlepšovať s cieľom zaistiť široké využitie najlepších postupov;
29. opakovane zdôrazňuje potrebu dokončiť voľný, liberalizovaný jednotný trh pre všetky druhy dopravy s osobitným zameraním na ďalšiu liberalizáciu trhu v sektore železničnej a cestnej nákladnej dopravy, aby bol zaručený voľný pohyb tovaru a služieb s jasnými a ľahko vymáhateľnými pravidlami pre slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž a aby sa znížila administratívna záťaž malých a stredných podnikov;
30. zdôrazňuje potrebu urýchliť vykonávanie právnych predpisov v oblasti jednotného európskeho neba, rozvoj spoločného podniku s cieľom vyvíjať novú generáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) a iniciatívu Čisté nebo, aby sa prostredníctvom väčšej účinnosti leteckej premávky zaistili značné hospodárske a environmentálne úspory a aby pri stále silnejšej leteckej premávke nedochádzalo k zvýšenému preťaženiu a nepoužívali sa zastarané technológie; vyjadruje znepokojenie, že vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru v Európe sa oneskoruje, a zdôrazňuje, že je dôležité urobiť politické kroky na dosiahnutie pokroku v súvislosti s funkčnými blokmi vzdušného priestoru;
31. zdôrazňuje hospodárske výhody, ktoré priniesol rozvoj regionálnych leteckých služieb, a vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní nových právnych predpisov zohľadnila osobitné potreby regionálnych letísk a leteckých služieb, ako aj zahrnula veľké regionálne letiská do programu TEN-T;
32. nabáda Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave a predložila návrh na obmedzenie pravidla jednej batožiny a zaistila transparentnosť cien a spravodlivé obchodné postupy pri nákupe leteniek (pri platbe kreditnou/debetnou kartou budú letecké spoločnosti účtovať iba skutočnú cenu svojich služieb);
33. konštatuje, že treba urýchliť vytváranie integrovaných celoeurópskych on-line elektronických rezervačných a platobných systémov s cieľom podporiť multimodalitu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie, ktoré dá priemyslu podnet na vývoj systému predaja multimodálnych cestovných lístkov platných na vlakovú i leteckú dopravu;
Vybudovanie európskeho výskumného priestoru a vytvorenie príležitostí na výskum a inováciu
34. domnieva sa, že investície do výskumu a inovácie musia v kontexte celkovo nižšieho rozpočtu Európskej únie predstavovať väčšiu časť celkových výdavkov EÚ; nalieha na Komisiu, aby znížila prostriedky prideľované do rozpočtových riadkov, v ktorých sa opakovane nevyčerpávajú, a pridelila tieto sumy do rozpočtových položiek týkajúcich sa výskumu a iných prioritných oblastí, ako je podpora nástrojov na financovanie MSP;
35. víta kroky, ktoré Komisia doposiaľ urobila, a naliehavo požaduje, aby sa pokračovalo v činnosti, čo sa týka zjednodušenia výskumných a inovačných programov EÚ; domnieva sa, že skrátenie času potrebného na udelenie grantu a na jeho vyplatenie, ako aj požiadavky na podávanie správ a audit by mali predstavovať prioritu, najmä v prípade akademických inštitúcií a MSP;
36. domnieva sa, že vynikajúce výsledky by mali byť hlavným kritériom pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci iniciatívy Horizont 2020 a že akékoľvek geografické kritéria by výrazne znížili kvalitu aj európsku pridanú hodnotu programov; domnieva sa, že širšiu účasť možno dosiahnuť cielenejším využitím štrukturálnych fondov na rozvoj výskumnej infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch EÚ;
37. požaduje, aby sa zlepšil prístup ku kapitálu v prípade inovačných začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich spoločností, a v tejto súvislosti víta návrhy Komisie týkajúce sa programu pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov (COSME) a iniciatívy Horizont 2020, najmä finančné nástroje, ktorými sa zlepší prístup MSP k finančným prostriedkom; dôrazne nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že prechod od rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) k programu COSME a iniciatíve Horizont 2020 nebude zbytočne brániť účasti alebo podávaniu žiadostí;
38. domnieva sa, že na to, aby mohli fondy rizikového kapitálu financovať výskum a inováciu, mali by fungovať na cezhraničnom alebo celoeurópskom základe, opierať sa o Európsky investičný fond (EIF) a iné finančné inštitúcie a taktiež spolupracovať s ďalšími vnútroštátnymi subjektmi;
39. domnieva sa, že obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím možno využiť ako hnaciu silu výskumu a inovácií a víta iniciatívu niektorých členských štátov prispôsobiť program pre inovačný výskum v malých podnikoch situácii v EÚ; žiada rozvoj programu platného pre celú EÚ, ktorý by povzbudzoval tak jednotný trh, ako aj Európsky výskumný priestor;
Zabezpečenie otvorených globálnych trhov
40. opätovne potvrdzuje, že podpora otvoreného a spravodlivého obchodu a boj proti protekcionizmu na mnohostrannej úrovni a v rámci všetkých obchodných dohôd s tretími krajinami musí byť nepretržitým cieľom;
41. zdôrazňuje, že multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia, je najvhodnejším rámcom pre reguláciu a podporu otvoreného a spravodlivého obchodu; pripomína, že je veľmi dôležité chápať mnohostranné, viacstranné a dvojstranné dohody ako súčasť spoločného súboru nástrojov v oblasti medzinárodných záležitostí, a teda ako štandardné prvky vyvážených a navzájom sa dopĺňajúcich politických a obchodných vzťahov;
42. zdôrazňuje, že EÚ by si mala zachovať odhodlanie posilňovať otvorené a spravodlivé obchodné vzťahy v rámci rokovaní o dohodách o voľnom obchode so všetkými svojimi obchodnými partnermi, predovšetkým s hlavnými rastúcimi trhmi, kde má EÚ kľúčové ofenzívne záujmy, vrátane okrem iného Severnej Ameriky, krajín BRICS, krajín združenia ASEAN a krajín Strednej a Latinskej Ameriky, ako aj o dohodách o hospodárskom partnerstve s rozvojovými krajinami. zdôrazňuje význam zamerania sa na odstránenie necolných prekážok obchodu a investícií vrátane početných reštriktívnych predpisov a regulačných opatrení týkajúcich sa podnikov EÚ, ktoré vstupujú na zahraničné trhy;
43. zdôrazňuje, že Komisia a prípadne aj členské štáty EÚ by mali podporovať účasť malých a stredných podnikov (MSP) na globálnych trhoch tým, že zavedú náležité opatrenia, ktoré umožnia internacionalizáciu MSP vrátane jednoduchšieho prístupu ku kapitálu a pravidelne aktualizovaných informácií o obchodných príležitostiach v zahraničí, ako aj príslušných nástrojov na ochranu obchodu s cieľom chrániť ich pred nečestným dumpingom a subvenciami a zabezpečiť zákonnú výrobu v EÚ a podiel podnikov EÚ na trhu v tretích krajinách;
44. v tejto súvislosti Komisii ukladá povinnosť, aby v každom nevyhnutnom prípade aktívne chránila priemyselné odvetvia Únie vrátane MSP pred porušením dohodnutých pravidiel, noriem WTO a zásad zo strany jej obchodných partnerov, pričom by sa mali použiť všetky dostupné prostriedky vrátane mnohostranných a dvojstranných mechanizmov urovnávania sporov a nástrojov na ochranu obchodu zlučiteľných s pravidlami WTO;
45. zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej prednostne sledovať svoj záväzok týkajúci sa dosiahnutia vyváženého výsledku, pokiaľ ide o rozvojový program z Dauhy (DDA), ktorý by viedol k podpore integrácie rozvojových krajín do medzinárodného systému obchodovania, pričom by zároveň mala pokročiť s dvojstrannými a viacstrannými obchodnými dohodami s ďalšími industrializovanými krajinami, ak je možno realisticky očakávať obojstranné výhody a hospodársky rast v kratšom časovom rámci;
46. domnieva sa, že so zreteľom na pretrvávajúcu patovú situáciu, pokiaľ ide o pôvodnú štruktúru a ciele rozvojového programu z Dauhy, je dôležité, aby sa čo najskôr znovu obnovila diskusia o možnosti posilnenia WTO a jeho prípravy na vznikajúce naliehavé úlohy, a žiada Komisiu, aby pripravila príslušný návrh;
47. vyjadruje silné znepokojenie nad postojom Komisie k reciprocite prístupu tretích krajín k trhom v oblasti verejného obstarávania, ktorý podporuje vysielanie signálu o nepriaznivom a protekcionistickom trhu, a nie o trhu otvorenom pre tretie krajiny;
48. nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že Pracovná skupina na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast, ktorú vedú zástupca obchodného odvetvia z USA Ron Kirk a komisár EÚ pre obchod Karel de Gucht, sa bude venovať nielen odstraňovaniu tradičných bariér obchodu s tovarom, akými sú clá a colné sadzby, ale aj znižovaniu a odstraňovaniu technických a regulačných bariér obchodu na oboch stranách Atlantiku a predchádzaniu ich vzniku s cieľom zabezpečiť bezproblémové obchodovanie bez nadmerného regulačného zaťaženia podnikov;
49. vyzýva Komisiu, aby vzťah medzi EÚ a USA považovala za najdôležitejšie strategické partnerstvo EÚ; nalieha preto na posilňovanie strategického dialógu EÚ a USA v roku 2013 s cieľom splniť záväzky z dvojstranných a mnohostranných fór týkajúce sa boja proti globálnemu trendu protekcionizmu;
50. vyzýva Komisiu, aby presunula svoju pozornosť z rozvojovej politiky orientovanej prevažne na vstupy na rozvojovú politiku orientovanú na výstupy, ktorá bude vykazovať ročné špecifické údaje týkajúce sa dosiahnutých výsledkov spolu s údajmi o objeme peňazí daňových poplatníkov, ktoré boli vyčerpané; konštatuje, že v záujme zvýšenia efektívnosti je takisto zásadne dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť politík a lepšiu koordináciu darcov na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;
51. zdôrazňuje, že žiadne zvýšenie prostriedkov Európskeho rozvojového fondu ani ich zmena by nemali byť automatické, ale mali by sa zakladať na komplexnom prístupe, ktorý vychádza z dosiahnutých výsledkov a zameriava sa skôr na výstupy ako len na vstupy;
52. vyzýva EÚ, aby oživila svoju politiku pomoci a jej poskytovanie účinnejším využívaním existujúcich štruktúr a spoluprácou s rozvíjajúcimi sa svetovými aktérmi v oblasti rozvoja, ako sú Čína, India a Brazília, s cieľom efektívnejšie a pružnejšie reagovať na nové výzvy v oblasti rozvoja, a to aj v štátoch postihnutých konfliktami a v nestabilných štátoch;
53. uznáva, že pomoc EÚ predstavuje 56 % oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a že posilnená činnosť EÚ v oblasti transparentnosti by priniesla podstatné výhody darcovským, ako aj prijímajúcim krajinám; žiada preto, aby EÚ posúdila výhody prijatia návrhu záruky EÚ v oblasti transparentnosti pomoci, čím by sa Európska komisia, ako aj členské štáty zaviazali k včasnému poskytovaniu presných, porovnateľných a podrobných údajov o tokoch pomoci vychádzajúc z Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI);
54. konštatuje, že kľúčovým predpokladom hospodárskeho rozvoja a tvorby bohatstva je integrácia existujúceho kapitálu a podnikania v rozvojových krajinách do účinných právnych štruktúr a formálnych ekonomík; žiada Komisiu, aby určila priority, pokiaľ ide o zdroje pre mapovanie a registráciu pozemkov a duševného vlastníctva;
55. víta prácu a efektívnosť GR Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) vo väčšine krízových a zraniteľných oblastí, ktoré sa stretávajú s problémami hladu, chýbajúcej potravinovej bezpečnosti a utečencov; oceňuje najmä koordináciu činností s členskými štátmi, susednými krajinami a OSN; vyzýva Komisiu, aby namiesto súčasného systému ad-hoc riadenia pomoci vypracovala preventívny prístup na všetkých úrovniach, ktorý by mal pozostávať z monitorovania a odhaľovania blížiacich sa katastrof a predchádzania takýmto udalostiam a z rýchlejšej mobilizácie dobrovoľníckych jednotiek;
Zníženie zaťaženia, ktoré predstavuje právna úprava EÚ
56. víta kroky, ktoré už Komisia prijala v záujme zníženia regulačného zaťaženia MSP a mikropodnikov vyplývajúceho z právnych predpisov EÚ, napr. prostredníctvom zavedenia dimenzie mikrosubjektov v rámci tzv. testu MSP a vyňatia MSP z uplatňovania určitých legislatívnych ustanovení; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ďalšie zlepšovanie regulačného prístupu k MSP a mikropodnikom tým, že sa zameria na tvorbu konkrétnych právnych predpisov prispôsobených potrebám MSP a zároveň presadí zavedenie príslušných výnimiek;
57. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné a jednotné uplatňovanie tzv. testu MSP vo všetkých relevantných oblastiach politiky a jeho začlenenie do celkového hodnotenia vplyvu návrhu tak, aby nebol zverejnený iba ako samostatná doplnková informácia, s cieľom zabezpečiť, aby sa na MSP nekládla neprimeraná záťaž;
58. žiada, aby Komisia presadzovala dohodu všetkých troch inštitúcií o plnení záväzkov týkajúcich sa lepšej tvorby práva, a to vrátane členských štátov, pričom Komisia by ich všetky mala nabádať, aby vykonávali vlastné testy MSP, a Rada by mala zriadiť útvar pre hodnotenie vplyvu, ktorý by vypracúval hodnotenia vplyvu na základe vlastných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov; zdôrazňuje dôležitosť kontroly spôsobilosti v rámci agendy inteligentnej regulácie;
59. domnieva sa, že Komisia by mala v rámci svojho prístupu k MSP uplatňovať určité zásady iniciatívy Small Business Act;
60. víta prístup vychádzajúci zdola, ktorý prijalo niekoľko členských štátov s cieľom určiť právne predpisy, ktoré vytvárajú zaťaženie, a domnieva sa, že program Komisie v oblasti znižovania zaťaženia by mal pokračovať po roku 2012, mal byť mať ambicióznejší a širší rozsah a mal by zaviesť kompenzáciu regulačného zaťaženia;
61. dôrazne podporuje návrh Komisie vychádzajúci z predpokladu, že v záujme podpory rastu by mikropodniky mali byť vyňaté z uplatňovania predpisov spôsobujúcich zaťaženie, pokiaľ neexistuje výslovný dôvod pre ich zahrnutie do týchto pravidiel;
62. pripomína pozíciu Parlamentu v prospech predĺženia a rozšírenia rozsahu programu na zníženie administratívnej záťaže a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojom pracovnom programe na rok 2013 predstavila program na riešenie potreby znížiť celkové regulačné zaťaženie a zavedenie kompenzácie regulačného zaťaženia;
63. navrhuje, aby Komisia preformulovala svoje ciele týkajúce sa zjednodušenia administratívy a aby posilnila svoj záväzok posúdiť pred začatím prác na príprave návrhov, či existuje skutočná pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ;
64. s opatrnosťou víta prieskum, ktorý Komisia vykonáva v súvislosti s nariadením REACH pred druhou lehotou na registráciu v roku 2013; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie objasnenie a ucelenosť prístupu v prípade postupov riadenia rizík a aby podporovala zapojenie zainteresovaných strán;
65. zastáva názor, že navrhovaná stratégia EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy by sa mala zameriavať na činnosti s výraznou pridanou hodnotou EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zatiaľ čo takáto stratégia by mala byť bezpochyby ekologicky šetrná, navrhované opatrenia by mali byť primerané, mali by sa zohľadňovať dôsledky úniku uhlíka a v plnej miere aj možný škodlivý vplyv na odvetvia vytvárajúce pracovné miesta;
Podpora dobre fungujúcich trhov práce
66. vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na odstránenie existujúcej nepružnosti trhu práce v celej EÚ s cieľom podporiť a rozvinúť podmienky pre pružnejšie pracovné dohody najmä pre starších a mladých pracovníkov a podporiť mobilitu pracovníkov, pričom zdôrazňuje význam systémových reforiem s cieľom bojovať proti štrukturálnej nezamestnanosti a vyrovnať sa s fenoménom starnutia spoločnosti a prudkými technologickými zmenami;
67. žiada, aby sa uskutočnil komplexný prieskum existujúcich pracovnoprávnych predpisov EÚ z hľadiska nákladov a prínosov, ktorý povedie k jasnému vyvodeniu záverov o tom, ktoré právne predpisy sú neúčinné alebo kontraproduktívne a ktoré právne predpisy by sa mali zrušiť alebo lepšie vykonávať;
68. vyzýva Komisiu, aby predložila realistickú revíziu smernice o pracovnom čase a aby sa usilovala o nájdenie pragmatického riešenia, ktoré poskytne podnikateľským subjektom a pracovníkom väčšiu flexibilitu bez pridania zbytočného administratívneho zaťaženia podnikov a zároveň bude chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov a zlepší zosúladenie medzi pracovným a súkromným životom;
69. víta balík opatrení v oblasti zamestnanosti, ktorého cieľom je vytvoriť dynamické prostredie pre tvorbu pracovných miest znížením nákladov práce a byrokracie, podporou zakladania nových podnikov a programov na podporu samostatnej zárobkovej činnosti, podnecovaním inovácií, posilňovaním konkurencieschopnosti a tvorbou nových pracovných príležitostí; poznamenáva, že tento balík sa nesmie chápať ako príležitosť na ďalšiu centralizáciu politík zamestnanosti na úrovni EÚ okrem iného akoukoľvek snahou o zavedenie jednotnej minimálnej mzdy v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité investovať do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja, primeraného vzdelania a odbornej prípravy, ktoré uľahčia pracovnú mobilitu;
70. žiada efektívnejšie využívanie ESF a obmedzenie jeho pôsobnosti na politiky aktívnej zamestnanosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ESF vytváral pridanú hodnotu k politikám členských štátov a prinášal za vynaložené prostriedky zodpovedajúcu protihodnotu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom zabezpečila potrebnú flexibilitu, aby sa mohli rozhodnúť a zvoliť si, či sa tieto prostriedky vynaložia prostredníctvom programov ESF alebo EFRR na odstránenie prekážok rastu v rámci stratégie Európa 2020;
71. nesúhlasí s návrhom Komisie týkajúcim sa novej podoby EGF; poznamenáva, že fungovanie fondu sa ukázalo byť veľmi problematické, byrokratické a z hľadiska vracania ľudí do dlhodobého zamestnania neefektívne; zdôrazňuje, že EGF za vynaložené prostriedky neprináša zodpovedajúcu protihodnotu, nevytvára dostatočnú pridanú hodnotu k politikám členských štátov a pôsobí proti ich úsiliu o uskutočnenie reforiem, dlhodobé štrukturálne problémy sa snaží riešiť krátkodobými riešeniami a vzbudzuje obavy, pokiaľ ide o poskytovanie dotácií veľkým spoločnostiam, ktoré presúvajú svoje aktivity v rámci EÚ;
72. víta bielu knihu Komisie o dôchodkoch, vyjadruje však znepokojenie nad niekoľkými iniciatívami navrhovanými v texte, ktoré by mohli brániť rastu, a víta cieľ Komisie zaistiť udržateľné a primerané dôchodkové zabezpečenie, ktorého veľkú časť tvorí zamestnanecké penzijné poistenie;
73. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky budúce iniciatívy alebo revízie, ktoré Komisia navrhne v oblasti zdravia a bezpečnosti, nevyhnutne vychádzali zo solídnych vedeckých základov; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy dlhodobé prínosy nelegislatívneho prístupu zameraného na zlepšenie usmernení, vzdelávanie zamestnancov a zapojenie pracovníkov do úsilia o udržateľnú zmenu;
74. vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťah medzi súčasnými nariadeniami o koordinácii sociálneho zabezpečenia a voľnom pohybe, pričom by tento prieskum zahŕňal ekonomicky nečinných občanov i pracovníkov a v prípade potreby by ho dopĺňali legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy;
75. je presvedčený, že by sa mal znížiť počet regulovaných povolaní a rozšíriť rozsah automatického uznávania kvalifikácií v prípade nových povolaní, pričom osobitnú pozornosť treba venovať inovatívnym sektorom a digitálnym odvetviam priemyslu;
Vytvorenie silného, dynamického a konkurencieschopného odvetvia finančných služieb
76. poznamenáva, že finančná kríza trvá už takmer päť rokov, pričom hrozí, že Európska únia bude poslednou významnou hospodárskou oblasťou, ktorá krízu prekoná; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na opatrenia, ktoré posilnia konkurencieschopnosť Európskej únie, a aby zamedzila politikám, ktoré by mohli uľahčiť presun činností prinášajúcich zisk do iných oblastí;
77. poznamenáva, že pri prijímaní právnych predpisov pre oblasť finančných služieb hrozí regulačná arbitráž, a naliehavo žiada uprednostnenie opatrení prijatých na celosvetovej úrovni (napr. pravidlá Bazilej III) pred opatreniami, ktoré sa vykonávajú podľa uváženia Komisie;
78. poukazuje na citlivú rovnováhu medzi zodpovednou fiškálnou politikou a potrebou rastu; v súvislosti s prebiehajúcou rozpravou vyjadruje presvedčenie, že tieto dva prvky sa vzájomne nevylučujú, a zdôrazňuje, že znižovanie regulačného zaťaženia a posilňovanie rastového potenciálu malých a stredných podnikov je najlepším spôsobom, ako vrátiť do hospodárstva dôveru; žiada najmä, aby sa prostredníctvom prístupu na kapitálové trhy zlepšili podmienky pre rast malých a stredných podnikov;
79. konštatuje, že finančná regulácia má závažný a nezámerný vplyv na koncových používateľov, dôchodkové fondy a ďalšie prvky reálnej ekonomiky; vyzýva na zvýšenie opatrnosti, aby sa zabezpečilo, že sa k finančnej regulácii bude pristupovať tak, aby sa minimalizovali dôsledky nákladov na tých, ktorí sú odkázaní na odvetvia finančných služieb, aby ich podnikateľská činnosť mohla prebiehať efektívne a bola konkurencieschopná;
80. berie na vedomie návrhy Komisie zo 6. júna, ktoré sa týkajú rámcov pre riešenie problémov v bankovom sektore; zdôrazňuje, že hoci je pre každú krajinu dôležité mať v oblasti bankovníctva takýto rámec, musí každý návrh Európskej únie rešpektovať úlohu a rozhodovaciu právomoc vnútroštátnych regulačných orgánov, ktoré sú najlepšie vybavené na to, aby posudzovali stav bánk pôsobiacich v ich krajine, a zvrchovanosť členských štátov, ktoré musia zastupovať predovšetkým záujmy svojich daňových poplatníkov;
81. konštatuje, že nedostatky dane z finančných transakcií, ktorú navrhuje Komisia, ako je nerovnomerná záťaž na jednotlivé členské štáty, riziko, ktoré predstavuje pre konkurencieschopnosť sektora finančných služieb, a dohadovanie sa o tom, komu by mohla priniesť výhody, slúžia len na zvýšenie jej odmietania a potreby stiahnuť návrh;
II. Úsilie o modernizovaný rozpočet, ktorý Únii umožní zabezpečiť pridanú hodnotu za primerané náklady
82. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia navrhla 6,8 % zvýšenie v ročnom rozpočte na rok 2013 v čase, keď sa od členských štátov – viac než kedykoľvek predtým – žiada, a to najmä zo strany Únie, aby riešili problémy s deficitom a dlhom; trvá na tom, že v dohľadnej budúcnosti bude najracionálnejším spôsobom presmerovanie prostriedkov z oblasti s malou alebo žiadnou pridanou hodnotou na politiky podporujúce rast pod úrovňou zmrazenia celkového rozpočtu;
83. je presvedčený o tom, že v záujme dlhodobého rastu by sa rozpočet EÚ mal zamerať viac na výskum a inovácie a rozvoj vnútorného trhu, teda oblasti, ktorým by sa mala poskytnúť ochrana a ďalšie finančné prostriedky z rozpočtových oblastí s malou alebo žiadnou pridanou hodnotou;
84. naliehavo vyzýva Komisiu, aby uprednostnila iniciatívu, ktorá podporuje rast a pracovné miesta, ktoré majú kľúčový význam pre oživenie európskeho hospodárstva; vyzýva na posilnené úsilie v oblasti rozpočtu na podporu konkurencieschopnosti, inovácií a malých a stredných podnikov (MSP), pretože prevažnú časť hospodárskeho potenciálu EÚ tvorí jej 23 miliónov MSP, ktoré sú hlavnou oporou nášho hospodárstva; domnieva sa, že zvýšenie podpory, ktorú Európska investičná banka (EIB) poskytuje MSP a infraštruktúre, by sa malo považovať za hlavnú prioritu;
85. žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie na zaistenie riadneho fungovania jednotného trhu, ktoré je kľúčové pre posilnenie podmienok pre inovácie, rast a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na to, aby sa Európa dostala z recesie, je potrebné, aby sa v rozpočte EÚ uprednostnili iniciatívy, ktoré podporujú rozvíjanie jednotného trhu a medzi ktoré patrí:
• deregulácia neúčinných alebo zastaraných právnych predpisov, ako je smernica o pracovnom čase,
• liberalizácia služieb v rámci celého jednotného trhu,
• presadzovanie IKT v oblasti digitálnej ekonomiky,
• zabezpečenie prístupu ku kapitálu;
86. zdôrazňuje, že za pomoci takejto podpory by MSP nemuseli obmedzovať svoje investície, najmä v oblasti výskumu a vývoja, a zároveň by sa podporila zamestnanosť a zaručilo sa zachovanie zručností, čo by pomohlo aktivovať inovatívny potenciál MSP, ktorý je kľúčový pre prosperitu EÚ a vytvorenie spoločnosti založenej na znalostiach, v ktorej sa plne využíva digitálny rozmer;
87. vyzýva Komisiu, aby rozpočet zostavovala realisticky, a trvá na tom, že je potrebné urobiť maximum pre preskúmanie európskej pridanej hodnoty všetkých súčasných programov EÚ, vyzýva na systematické, pravidelné a nezávislé hodnotenia, ktorými sa zabezpečí, aby všetky výdavky viedli k očakávaným výsledkom nákladovo hospodárnym spôsobom a zároveň prispeli k stratégii EÚ 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pričom sa dodrží zásada subsidiarity a proporcionality;
88. okrem toho sa domnieva, že rozpočtové prostriedky na rok 2013 by mali vychádzať z dôslednej analýzy plnenia platobných prostriedkov v roku 2011, ako aj 2012, aby sa umožnili úspory v rozpočtových riadkoch, v prípade ktorých vznikli problémy s vykonávaním, domnieva sa, že reálne úspory sa dajú dosiahnuť zistením prípadov duplicity, nezrovnalostí, neúčinných opatrení a nehospodárnosti v rozpočtových riadkoch;
89. vyzýva predsedu Komisie, aby pri reorganizácii portfólií Komisie pri príležitosti pristúpenia Chorvátska v júli 2013 vytvoril funkciu komisára pre rozpočtovú kontrolu, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 10. mája 2012; pripomína, že v tomto uznesení sa žiada, aby tento osobitný komisár bol zodpovedný za tieto oblasti:
– vnútorný audit,
– boj proti podvodom,
– vzťahy s Dvorom audítorov a príslušným výborom Parlamentu,
– kontakt s príslušnými rozpočtovými a kontrolnými orgánmi v členských štátoch a rozvoj komplexného rámca vnútornej kontroly,
– dohľad nad ročnou súhrnnou správou vrátane hodnotenia systémov riadenia a kontroly členských štátov a zlepšenie jej prínosu,
– zadávanie a posudzovanie nezávislých hodnotení programu a vypracovanie hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ ako cenného nástroja na zlepšovanie výkonnosti;
90. žiada Komisiu, aby vypracovala správu zameranú na preskúmanie účinnosti vlastného systému hodnotení, a najmä vzťahu medzi prebiehajúcou činnosťou v oblasti hodnotenia a hodnotiacou správou, ktorá sa vyžaduje podľa článku 318 ZFEÚ; žiada Komisiu, aby uverejnila vyhodnotenie vykonávania článku 318 od chvíle, keď nadobudol účinnosť;
91. vyzýva Komisiu, aby obnovila dialóg s členskými štátmi o zdieľanom hospodárení ako prioritu roku 2013 a predložila Európskej rade návrhy na zlepšenie hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami EÚ na národnej úrovni vrátane zavedenia povinných národných vyhlásení o hospodárení a vytvorenia spoločného vzoru národných vyhlásení o hospodárení;
92. pripomína požiadavku Parlamentu, aby Komisia vytvorila jednotný, komplexný a užívateľsky nenáročný on-line systém s cieľom umožniť verejnosti prístup ku kompletným informáciám o výdavkoch Európskej únie podľa rozpočtových riadkov a príjemcov; žiada preto Komisiu, aby dokončenie tohto systému začlenila do pracovného programu na rok 2013;
93. vyzýva Komisiu, aby iniciovala interný program, ktorým by sa zaručilo, aby všetci zamestnanci boli v plnej miere oboznámení s ustanoveniami hlavy II služobného poriadku „Práva a povinnosti úradníkov“, a najmä povinnosťami stanovenými v článku 22a (96);vyzýva Komisiu, aby uverejnila podrobný plán, ako podnietiť verejnosť k tomu, aby oznamovala akékoľvek nečestné alebo nezákonné platby;
94. naliehavo vyzýva Komisiu, aby nepredkladala žiadne návrhy na vytvorenie funkcie európskeho prokurátora, keďže vzhľadom na dostatočne vyjadrený odpor sú akékoľvek snahy v tomto smere zbytočné;
III. Politiky modernizácie
K účinnej európskej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
95. domnieva sa, že na to, aby sa vytvorila účinná európska oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, musí Európska únia navrhnúť systém, ktorý zohľadňuje nuansy a individuálne právne a politické usporiadanie každého členského štátu, a že z tohto dôvodu sa nástroje musia vytvárať len v prípade potreby, pričom je potrebné rešpektovať zvrchovanosť každého členského štátu; a žiada, aby sa všetky právne predpisy zamerali na spôsoby bezproblémovej a účinnej spolupráce medzi členskými štátmi a aby sa nenariaďovala harmonizovaná politika opomínajúca rozdiely medzi systémami členských štátov v oblasti trestného súdnictva;
96. uznáva, že Európska únia môže zohrávať významnú a kľúčovú úlohu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej venovala otázkam, ktoré majú zásadný význam pre bezpečnosť európskych občanov, a aby sa pri tom v plnej miere dodržiavali práva a slobody občanov EÚ, a že ochrana údajov a právo na právnu nápravu majú zásadný význam pri vytváraní dôveryhodnej a účinnej bezpečnostnej politiky;
97. trvá na tom, aby všetky agentúry pôsobiace v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí vykonávali svoju činnosť nákladovo efektívnym a účinným spôsobom a zodpovedne voči Európskemu parlamentu, Komisii a národným vládam;
98. vyhlasuje, že skupina ECR dôrazne podporuje zásadu rodovej rovnosti, a pripomína význam podporovania rovnakých práv pre mužov a ženy, ako aj deti obidvoch pohlaví;
99. víta prijatie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť problém obchodovania s ľuďmi; netrpezlivo očakáva od koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi stratégiu o obchodovaní s ľuďmi, s ktorou sa počíta v máji 2013, a naliehavo vyzýva na riešenie týchto oblastí;
100. vyhlasuje, že v Európe čoraz častejšie, z roka na rok, dochádza k domácemu násiliu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o riešenie tohto problému prijatím nelegislatívnej stratégie; potvrdzuje svoju podporu programu Daphne, zdôrazňuje však, že Komisia musí lepšie zaistiť, aby sa finančné prostriedky poskytovali na kampane určené širokej verejnosti, a nie na akademické štúdie venované tejto otázke;
101. podporuje prácu Komisie v oblasti ochrany detí a žiada, aby Komisia zaistila, že do novembra 2013 budú všetky členské štáty plne a riadne vykonávať smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii;
102. zdôrazňuje, že ženy v Európe sú ešte stále vystavené tzv. skrytým škodlivým praktikám, a naliehavo žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla pomoc pri odstraňovaní postupov mrzačenia pohlavných ženských orgánov a vynútených sobášov v prípade dievčat a mladých žien;
103. naliehavo žiada Komisiu, aby sa venovala obavám členským štátom v súvislosti so smernicou o bezpečnosti a ochrane zdravia tehotných pracovníčok, a zdôrazňuje, že túto navrhovanú smernicu nepodporila ani neschválila Rada;
104. vyhlasuje, že návrhy smernice o cieľových hodnotách a kvótach pre zastúpenie žien v správnych radách spoločností sú pre ženy urážlivé a pre podniky v súčasných hospodárskych podmienkach nepredstavujú žiadny prínos; výrazne žiada Komisiu, aby preskúmala a odložila tieto návrhy a zamerala sa na prácu s členskými štátmi v nelegislatívnom rámci;
105. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala a odložila návrhy smernice o rovnakom odmeňovaní žien a mužov, a namiesto toho žiada, aby Komisia spolupracovala s členskými štátmi na zisťovaní účinných, nelegislatívnych spôsobov, ako bojovať proti nerovnakému odmeňovaní, ktoré by sa malo riešiť na úrovni členských štátov;
Politika životného prostredia
106. víta kroky, ktoré Komisia už podnikla s cieľom zamerať sa viac na vykonávanie existujúcich politík v oblasti životného prostredia a klímy, a nie len zvyšovať legislatívnu záťaž;
107. berie na vedomie návrhy Komisie na preskúmanie súčasných politík v oblasti kvality ovzdušia a odpadov; zdôrazňuje, že akékoľvek revízie rámcových smerníc týkajúcich sa kvality ovzdušia, vnútroštátnych stropov emisií a odpadov by mali byť zamerané na ciele, ktoré sú praktické a ktoré by členské štáty mohli splniť;
Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
108. so znepokojením berie na vedomie návrhy týkajúce sa budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktoré už Komisia predložila; vyhlasuje, že tieto návrhy neriešia hlavné výzvy, ktorým európske poľnohospodárstvo čelí, a že spomalia rozvoj konkurencieschopného a efektívneho poľnohospodárskeho sektora, ktorý je veľmi dôležitý pre vyriešenie otázky potravinovej bezpečnosti zo strany Európskej únie vzhľadom na rastúcu svetovú populáciu a zvyšujúci sa dopyt po potravinách;
109. vyzýva Komisiu, aby počas procesu rokovaní o budúcnosti SPP preukázala flexibilitu a aby bola pripravená stiahnuť alebo výrazným spôsobom pozmeniť mnohé aspekty návrhu, ktoré ohrozujú konkurencieschopné a efektívne poľnohospodárstvo v Európe, najmä návrhy týkajúce sa ekologizácie priamych platieb a ich obmedzenia; konštatuje tiež, že Komisia stále nedokázala navrhnúť rámec, ktorý umožní spravodlivé rozdelenie priamych platieb medzi všetky členské štáty EÚ;
110. vyzýva Komisiu, aby pomohla riešiť súčasnú patovú situáciu medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa právneho základu viacročných plánov pre sektor rybného hospodárstva vrátane, okrem iných, návrhov týkajúcich sa viacročného plánu pre populácie sleďa rozmiestnené na západ od Škótska a rybolov využívajúci tieto zásoby a viacročného plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov;
111. pripomína balík návrhov na reformu spoločnej politiky rybného hospodárstva a v tejto súvislosti vyjadruje sklamanie nad obmedzenými legislatívnymi iniciatívami, ktorých cieľom by bola väčšia decentralizácie politiky rybného hospodárstva; nalieha na Komisiu, aby preukázala flexibilitu v súvislosti s balíkom reforiem spoločnej politiky rybného hospodárstva a podporila Európsky parlament a Radu v snahe o väčšiu decentralizáciu politiky rybného hospodárstva;
Regionálna politika
112. berie na vedomie očakávané prijatie partnerských dohôd medzi Komisiou, členskými štátmi a príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré by mali podporiť cieľ stratégie Európa 2020 dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zameranie na budovanie hospodárskych kapacít v najchudobnejších regiónoch EÚ;
113. je znepokojený rozsahom záväznej povahy týchto navrhnutých dohôd a zdôrazňuje potrebu poskytnúť príslušným vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom maximálnu flexibilitu vo vypracúvaní partnerských dohôd, čím sa umožní členským štátom prispôsobiť nástroje politiky súdržnosti ich špecifickým cieľom a regiónom a územiam s osobitnými potrebami a problémami;
114. domnieva sa, že aj keď sa akceptuje potreba bilaterálnej dohody o partnerstve medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom vytvoriť presahujúci rámec, akékoľvek budúce marginálne zmeny v orientácii týchto partnerských dohôd by nemali podliehať schvaľovaniu Komisie, ale mali by sa prijímať kratším a flexibilnejším postupom;
115. zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány, najmä volení zástupcovia by mali byť v plnej miere zapojení do vypracúvania partnerských dohôd a plánovania, ako aj do všetkých štádií vykonávania politiky súdržnosti;
Kultúra
116. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky legislatívne návrhy v oblasti kultúry budú náležite zohľadňovať zásadu subsidiarity, a vzhľadom na úsporné opatrenia, ktoré prijímajú mnohé členské štáty EÚ, vyzýva Komisiu, aby nenavrhovala nové programy v oblasti kultúry, ktoré by si vyžadovali ďalšie alebo vyššie výdavky; ďalej zdôrazňuje, že činnosť Komisie v tejto oblasti by sa mala obmedziť len na tie programy, ktoré môžu naozaj priniesť pridanú hodnotu;
117. vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj spolupráce s krajinami v rámci európskej susedskej politiky v oblasti vzdelávania a kultúry na základe zásady „menej za menej, viac za viac“; nalieha na Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi južným a východným rozmerom európskej susedskej politiky vo všetkých činnostiach v oblasti vzdelávania a kultúry;
118. vyzýva Komisiu, aby rozšírila aktivity zamerané na rozvoj východného partnerstva, najmä v oblasti mobility a spolupráce vo vzdelávaní;
119. nalieha na Komisiu, aby podporila programy, ktoré poukazujú na rôznorodosť členských štátov EÚ a ktoré zdôrazňujú význam národných identít v EÚ;
IV. Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
120. konštatuje, že štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a Európskym parlamentom, ako je uvedený v prílohe 4 rámcovej dohody, nefunguje účinne; konštatuje tiež, že procesu vypracúvania príspevkov výborov k pozícii Parlamentu k pracovnému programu sa nevenuje pozornosť, akú si zaslúži; domnieva sa, že súhrnná správa vypracovaná Konferenciou predsedov výborov je v súčasnosti zbytočnou iniciatívou;
121. požaduje revíziu prílohy 4 rámcovej dohody; navrhuje Konferencii predsedov výborov, aby vyzvala výbory, aby pristupovali k svojim príspevkom zodpovednejšie a prijímali stanoviská podľa rovnakého postupu ako v prípade stanoviska k správe; vyzýva Konferenciu predsedov výborov, aby prijala súhrnnú správu vo formáte, ktorý by mal praktické využitie pre politické skupiny pri vypracúvaní ich návrhov na plenárnu schôdzu, a najmä aby požiadala, aby návrhy boli predkladané v podobe odsekov pre takéto návrhy;
o
o o
122. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.