NÁVRH UZNESENIA o prioritách programu Európskej komisie na rok 2013
27.6.2012 - (2012/2688(RSP))
v súlade s článkom 35 ods. 3 rokovacieho poriadku a rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
Gabriele Zimmer v mene skupiny GUE/NGL
B7‑0349/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách programu Európskej komisie na rok 2013
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 35 ods. 3 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ dnes prežíva najhlbšiu hospodársku a sociálnu krízu a krízu legitimity od svojho vzniku;
B. keďže už beztak nesmierne vysoká úroveň chudoby v EÚ neustále rastie a dosahuje úroveň 84 miliónov ľudí vrátane 19 miliónov detí; keďže zároveň sa zvyšuje objem bohatstva, ktorý je vyšší než pred krízou;
C. keďže na pozadní vysokej a trvalej miery nezamestnanosti vo väčšine členských štátov rastie najmä nezamestnanosť mládeže;
D. keďže súčasne inštitúcie EÚ uvaľujú obmedzenia na národné rozpočty; keďže táto politika bude mať za následok rast nezamestnanosti, výrazné krátenie miezd, vyšších vek odchodu do dôchodku, nižšie verejné výdavky v oblastiach, akými sú vzdelávanie a zdravotníctvo, a stlačí dopyt a súčasne umožní zavedenie radikálneho programu liberalizácie;
E. keďže protikrízové opatrenia Európskej rady, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF mali v mnohých členských štátoch za následok ešte hlbšiu hospodársku a sociálnu krízu;
F. keďže politiky EÚ výrazne prispeli k prehĺbeniu nerovnosti a hospodárskemu úpadku v Európskej únii a zabíjajú myšlienku Únie založenej na prosperite a solidarite medzi krajinami Európy;
G. keďže navrhované riešenia, ako napríklad balíky správy ekonomických záležitostí a medzinárodná dohoda o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, budú neustále odnímať možnosť politického rozhodovania demokraticky zvoleným vládam členských štátov a demokratickú kontrolu európskemu ľudu vrátane národných parlamentov; keďže tento vývoj je vážnym ohrozením demokracie v EÚ vo všeobecnosti;
H. keďže existuje obrovský a stále silnejúci ľudový odpor proti politike EÚ, o čom svedčia masové protesty, generálne štrajky a iné formy odporu; keďže výsledky nedávnych volieb v Grécku a vo Francúzsku ukazujú, že ľud chce zásadnú politickú zmenu;
1. zdôrazňuje skutočnosť, že súčasná hospodárska a sociálna kríza je aj výsledkom neoliberálnych politík Komisie zameraných na podporu deregulácie finančných trhov, liberalizáciu trhov s produktmi a službami a zvýšenú financializáciu hospodárstva, ako aj zníženie verejných investícií a posilnenie deregulácie trhu práce; dôrazne kritizuje Komisiu, že sa z tejto skutočnosti nepoučila; domnieva sa, že protikrízové opatrenia EÚ prehĺbia globálnu krízu kapitalizmu;
2. požaduje radikálnu zmenu politiky, ktorá postaví na prvé miesto ľud namiesto slúženia záujmom finančných trhov; zdôrazňuje naliehavosť sociálnej a ekologickej premeny európskych hospodárstiev;
3. opakuje svoju žiadosť o zrušenie Paktu o stabilite a raste a medzinárodnej dohody o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii súčasne s vytvorením Paktu pre zamestnanosť a rast, ktorý posilní verejné investície, naštartuje vnútorný dopyt, podporí mikropodniky a malé a stredné podniky a stanoví konkrétne ekonomické, sociálne a environmentálne kritériá prispôsobené osobitným potrebám každého členského štátu, najmä so zameraním na zamestnanosť a obmedzenie chudoby;
4. so znepokojením poznamenáva, že roky od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy boli poznamenané výraznými konfliktami medzi európskymi inštitúciami, pokiaľ ide o demokratickú účasť a kontrolné právomoci Európskeho parlamentu; zdôrazňuje skutočnosť, že demokratizácia Európskej únie je nutnosťou pre prežitie Európskej únie a že posilnenie úlohy národných parlamentov a Európskeho parlamentu je dôležitý aspekt tohto snaženia;
5. zdôrazňuje potrebu posilnenia účasti občanov na rozhodovaní o základných problémoch rozvoja Európskej únie, napr. zavedením viacerých nástrojov priamej demokracie, najmä referend v členských štátoch EÚ;
Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu
6. naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla akčný plán na implementáciu stratégií aktívneho začleňovania všetkými členskými štátmi, čím sa zaručia primeraný minimálny príjem, prístup k službám a inkluzívne trhy práce; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámcovú smernicu o primeranom minimálnom príjme s cieľom implementácie práva každého občana na dostatočné zdroje potrebné na dôstojný život; domnieva sa, že Komisia by mala navrhnúť cieľ EÚ pre minimálne mzdy (stanovené zákonom, kolektívnou zmluvou na národnej, regionálnej alebo odvetvovej úrovni) na zabezpečovanie odmeny vo výške aspoň 60 % príslušnej priemernej mzdy (národnej, odvetvovej, atď.) a stanoviť harmonogram, kedy členské štáty budú musieť dosiahnuť tento cieľ;
Európsky rámec pre ochranu mládeže v oblasti pracovných miest a odborného vzdelávania
7. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na záväznú ochranu mládeže, ktorá by zabezpečila právo, aby každej mladej osobe v EÚ bola ponúknutá vhodná, dobre platená práca v súlade s jej kvalifikáciou a zručnosťami, odborná príprava, dodatočné školenie alebo kombinácia zamestnania a školenia bezprostredne pred hroziacou nezamestnanosťou;
Chudoba v pokročilom veku
8. pripomína, že chudoba v pokročilom veku bude pre európske spoločnosti jednou z najväčších hrozieb; pripomína Komisii, že to treba zohľadniť aj pri preskúmaní smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že všetky systémy zabezpečia primeranú úroveň príjmu pre dôchodcov, aby mohli žiť dôstojný život;
9. vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnosťou, že chudoba v pokročilom veku je najvyššia u žien, žiada Komisiu, aby sa vo svojej politike pre dôchodky a verejné sociálne zabezpečenie žien v pokročilom veku konkrétne sústredila na rodovú rovnosť vrátane silného prvého piliera dôchodkového systému;
Práva žien a rodová rovnosť
10. poukazuje na to, že súčasné úsporné opatrenia sa dotýkajú žien i mužov rôznym spôsobom; konštatuje, že keď sa štát odvráti od svojej zodpovednosti za zdravie, vzdelávanie a blahobyt obyvateľstva, ženy prevezmú najťažšie bremeno opatery, čím sa im ešte skomplikuje prístup k zárobkovému zamestnaniu, vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné činnosti na riešenie tohto problému;
11. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že platová nerovnosť medzi ženami a mužmi v EÚ aj naďalej pretrváva, čo ukazuje, že súčasné legislatívne ustanovenia nepostačujú; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila súčasné právne predpisy v tejto oblasti s cieľom posilniť zákonné ustanovenia na boj proti platovým rozdielom medzi ženami a mužmi;
12. vyzýva Európsku komisiu, aby predstavila návrh komplexnej stratégie EÚ pre násilie páchané na ženách a násilie založené na pohlaví, ktorá sa bude sústreďovať na všetky formy násilia založeného na pohlaví. Takáto stratégia by mala obsahovať akcie od preventívnych mechanizmov až po stíhanie, poskytovanie útočiska a podporu a mala by zahŕňať právne predpisy o minimálnych normách proti násiliu páchanému na ženách;
13. vyzýva Komisiu, aby predstavila oznámenie o tom, ako vykonať barcelonské ciele o poskytovaní starostlivosti o deti a ako prekonať stagnáciu alebo dokonca zvrátiť vývoj v mnohých členských štátoch v tejto oblasti;
Preskúmanie usmernení v oblasti zamestnanosti
14. vyzýva Komisiu, aby prestala s presadzovaním neoliberálnej štruktúry reforiem trhu práce minulých desaťročí a aby vypracovala európsku stratégiu zamestnanosti založenú na koncepcii „dobrej práce“ a programe dôstojnej práce ILO s výrazným zameraním na vytvorenie kvalitných a udržateľných pracovných miest, postupné upustenie od nestabilných foriem zamestnanosti, zrušenie programov workfare, podporu kvality v práci, zlepšovanie sociálneho zabezpečenia, posilňovanie práv zamestnancov, podporu kratšej kolektívnej pracovnej doby a zladenie pracovného a osobného života; zdôrazňuje, že revidované usmernenia by mali zahŕňať konkrétne zameranie na rodovú rovnosť s opatreniami na zlepšenie prístupu žien k trhu práce a opatreniami na zaručenie rovnosti v zamestnaní pre ženy i mužov;
15. vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na podporu vytvorenia udržateľných a kvalitných pracovných miest investíciami verejného sektora do hlavných oblastí environmentálneho a sociálneho udržateľného rozvoja (napr. úspory energie a obnoviteľné energie, udržateľná doprava, ekologické poľnohospodárstvo, udržateľný rozvoj miest a vidieka, investície do zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatery, do výskumu a vývoja, vzdelávania, odbornej prípravy a doživotného vzdelávania atď.) a na poskytnutie opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;
Základne sociálne práva a európsky semester
16. upriamuje pozornosť na zvyšovanie počtu sťažností zo strany občanov, sociálnych MVO a odborových zväzov, že základné (sociálne) práva vrátane práva na prijímanie kolektívnych krokov, na sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú narúšané alebo porušované v súvislosti s presadzovaním správy ekonomických záležitostí EÚ, a najmä podmienenosťou, ktorú trojka EK/MMF/ECB uvalila na členské štáty vo finančných ťažkostiach;
Revízia smernice o pracovnom čase
17. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu smernice o pracovnom čase s cieľom zladiť zamestnanie a súkromný život, v rámci čoho je okrem iného potrebné prinajmenšom:
Ø jasné obmedzenie maximálneho týždenného pracovného času na úrovni EÚ (ako prvý krok zo súčasných 48 na 40 hodín týždenne, zrušenie všetkých súčasných výnimiek a medzier platnej smernice), čo by členským štátom poskytlo stimul na zníženie pracovného času na vnútroštátnej úrovni, a tak by pomohlo boju proti nezamestnanosti;
Ø zrušenie všetkých možností na „výnimku“ zo smernice a plné vykonávanie rozsudkov ESD (pohotovostná služba na pracovisku sa musí považovať za pracovný čas, okamžite po čase strávenom v pohotovosti sa musí poskytnúť kompenzačný čas na odpočinok);
Ø ak má zamestnanec viac ako jednu pracovnú zmluvu, musia sa prijať opatrenia na zabezpečenie toho, že jeho pracovný čas sa definuje ako súčet pracovných časov podľa všetkých pracovných zmlúv;
Posilnenie práv zamestnancov a ochrana v súvislosti s reštrukturalizáciou; sociálna zodpovednosť podnikov
18. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh legislatívneho rámca o reštrukturalizácii a predvídaní zmien v nadväznosti na svoju zelenú knihu z roku 2012 na túto tému; trvá na tom, že tento legislatívny rámec by mal byť zameraný na posilnenie práv zamestnancov a ochranu ich zamestnania v prípade reštrukturalizácie; želá si, aby tento rámec poskytol nástroje na aktívne riadenie zmeny v priemysle a službách v riadení environmentálneho sociálneho udržateľného rozvoja vrátane umožnenia zmien zamestnania, ktoré kombinujú rozvoj nových zručností a kompetencií so stabilitou zamestnania, zlepšením pracovných podmienok a plným dodržiavaním práv zamestnancov a sociálneho dialógu;
19. požaduje vyhodnotenie a revíziu smerníc o kolektívnom prepúšťaní (75/129/EHS v znení zmien a doplnení smernicou 92/56/EHS), o transfere podnikov (77/187/EHS) a o platobnej neschopnosti (80/987/EHS) s cieľom posilniť práva zamestnancov, čo sa týka priemyselných zmien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu, ktorou sa stanovia prísne minimálne normy ochrany proti neoprávneným prepúšťaniam jednotlivcov;
20. je šokovaný negatívnou evidenciou niektorých európskych spoločností v súvislosti s ich sociálnou zodpovednosťou, vrátane environmentálnej zodpovednosti, pri pôsobení na trhoch tretích krajín; zastáva názor, že dobrovoľné záväzky sociálnej zodpovednosti podnikov nepostačujú na riešenie týchto nedostatkov; požaduje preto právne záväzný a vymáhateľný mechanizmus/záväzok sociálnej zodpovednosti podnikov pre všetky európske spoločnosti;
21. vyzýva Komisiu, aby nenavrhovala nové obchodné dohody, ktorých dôsledkom by bolo poškodenie industrializácie Európy a znižovanie počtu pracovných miest;
Verejné zdravie a bezpečnosť potravín
22. Vyzýva Komisiu, aby vo svojom programe na rok 2013 predložila legislatívne návrhy týkajúce sa týchto oblastí:
Ø preskúmanie balíka hygienických predpisov;
Ø návrh používania techník klonovania na výrobu potravín;
Ø nový legislatívny návrh o nových druhoch potravín;
Ø legislatívny rámec činnosti proti antimikrobiálnej rezistencii;
Ø preskúmanie kritérií a definícií uplatniteľných na endokrinné disruptory;
Ø nová smernica o chorobách pohybového ústrojenstva súvisiacich s povolaním, ktorá už bola ohlásená v jej programe na rok 2011;
23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh o novej stratégii Spoločenstva pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2013 – 2020; vyzýva Komisiu, aby nepokračovala v prístupe predchádzajúcej stratégie (2007 – 2012), podľa ktorej sa na zdravie pri práci nazeralo predovšetkým ako na premennú v produktivite a konkurencieschopnosti podnikov;
24. vyzýva na preskúmanie smernice 2004/37 o ochrane pracovníkov proti rizikám spojeným s vystavením karcinogénom a mutagénom na pracovisku; zdôrazňuje, že rozsah platnosti tejto smernice sa musí rozšíriť, aby sa v ňom zohľadnili nové rizikové faktory;
Riešenie finančnej krízy
25. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na komplexné a udržateľné riešenia sociálnych a hospodárskych problémov a na návrat k vyváženým verejným rozpočtom, ako napríklad:
Ø priame intervencie ECB na primárnom trhu štátnych dlhopisov s cieľom umožniť členským štátom EÚ vymaniť sa spod diktátu finančných trhov a ich špekulatívnych útokov;
Ø zavedenie mzdových bezpečnostných doložiek, ktoré plne rešpektujú autonómiu sociálnych partnerov na kolektívne vyjednávanie o mzdách a pracovných podmienkach;
Ø stanovenie podmienok zachovania a podnietenia vysokokvalitného rastu; vylúčenie verejných investícií, ktoré podporujú potenciálny rast, z „pravidla vyrovnaného rozpočtu“;
Ø zaručenie verejných príjmov prostredníctvom boja proti daňovej konkurencii, podvodom a únikom;
Ø vytvorenie dodatočného „európskeho investičného programu;
26. vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na opatrenia zamerané na rovnomernejšie rozloženie bohatstva v Európskej únii, boj proti daňovým únikom a daňovým rajom;
27. víta zverejnenie návrhu smernice o „rámci na ozdravenie a riešenie problémov úverových inštitúcií a investičných spoločností“; vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením tejto iniciatívy; považuje ju iba za prvý krok smerom k obmedzeniu sily finančného priemyslu; domnieva sa, že sú potrebné dodatočné opatrenia, ako napríklad verejná kontrola finančných trhov a oddelenie komerčného od investičného bankovníctva a boj proti tieňovému bankovníctvu;
28. pripomína Komisii, že vysokokomplexné finančné produkty značne prispeli k hospodárskej kríze; naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť vzala do úvahy pri navrhovaní ďalších právnych predpisov v oblasti kapitálových trhov, ako napríklad balíky retailových investičných produktov (PRIPS), PKPICP a konečné čisté zúčtovanie;
Regionálne politiky a politiky súdržnosti
29. zdôrazňuje, že regionálna politika je neodmysliteľným nástrojom podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, pričom hlavným cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov, podpora skutočnej konvergencie, podnecovanie rastu a zamestnanosti; trvá na tom, že politika súdržnosti sa musí presadzovať a posilňovať aj po roku 2013 a mala by vždy zostať nezávislou politikou poskytujúcou udržateľný rozvoj (hospodársky, sociálny, environmentálny, územný), znižovanie rozdielov medzi regiónmi a zaostalosti chudobnejších regiónov;
30. odmieta prístup Komisie, ktorý spočíva v podriadení politiky súdržnosti stratégii Európa 2020 a cieľu konkurencieschopnosti;
31. odmieta využitie makroekonomickej podmienenosti Paktu o stabilite a raste ako požiadavky na prístup k politike súdržnosti a k fondom regionálneho rozvoja; trvá na tom, že politika súdržnosti by sa nemala používať ako nástroj finančného trestu;
32. je presvedčený, že existujúce financovanie EÚ a súčasné finančné zdroje EÚ na politiku súdržnosti sú nedostačujúce na pokrytie potrieb skutočnej konvergencie, regionálnych rozdielov, vysokej úrovne nezamestnanosti, príjmovej nerovnosti a chudoby v Európskej únii; zdôrazňuje, že treba posilniť rozpočet EÚ v oblasti politiky súdržnosti; zdôrazňuje význam územného riadenia a plánovania, ktoré zostávajú v zodpovednosti jednotlivých členských štátov;
Zmena klímy
33. zdôrazňuje, že svetová hospodárska kríza sa nemôže a nesmie využiť ako ospravedlnenie za nečinnosť alebo za popieranie spravodlivosti v oblasti klímy; pripomína, že rozvíjanie nízkouhlíkového hospodárstva je zásadnou súčasťou východiska zo súčasnej krízy; požaduje preto ekologickú inováciu ako základ transformácie priemyslu s cieľom dosiahnuť udržateľný rast, a to podporou ekologických technológií, znižovaním energetickej závislosti a zabezpečením zamestnanosti a sociálnej a hospodárskej súdržnosti v rozvinutých i rozvojových krajinách;
34. vyzýva Komisiu, aby v roku 2013 prevzala iniciatívu v týchto oblastiach:
Ø právne predpisy zamerané na dosiahnutie strategických cieľov EÚ na vysokej úrovni v oblasti efektívnosti zdrojov a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo;
Ø stratégia na zníženie emisií CO2 z ťažkých nákladných vozidiel;
Ø revízia politík o kvalite ovzdušia;
Ø návrh smernice týkajúcej sa emisií NOx v letectve;
Ø revízia dôsledkov nepriamej zmeny využívania pôdy súvisiacej s biopalivami a biokvapalinami na emisie skleníkových plynov a riešenie spôsobov ich minimalizácie;
Reforma SPP
35. pripomína, že poľnohospodárska politika musí zaručiť výrobu potravín, ktorá je postačujúca z hľadiska kvality aj množstva, podieľať sa na boji proti hladu vo svete, umožniť malým a stredným poľnohospodárom dôstojný príjem, vytvárať pracovné miesta, rozvíjať krajinu, podieľať sa na zlepšovaní ekologickej rovnováhy a zameriavať sa na dosiahnutie zmeny v správaní zákazníkov, aby sa zabránilo nadmernému plytvaniu potravinami;
36. odmieta reformu SPP, ktorú navrhuje Komisia a ktorá je prevažne liberalizovaná a trhovo orientovaná, namieta, že poľnohospodárska politika by mala byť oporou a jej zásadou by malo byť právo na nezávislosť a bezpečnosť v oblasti potravín a jej hlavnými osami by mali byť;
Ø výroba bezpečných, postačujúcich, kvalitných a cenovo dostupných potravín podľa špecifík jednotlivých krajín a v súlade s ochranou životného prostredia; všetky členské štáty by mali mať možnosť prispôsobiť SPP potrebám svojho členského štátu;
Ø zastavenie a zvrátenie úpadku vidieckych oblastí, rozširovania púští v mnohých oblastiach a zanechávania výroby si vyžaduje uznanie a uprednostňovanie úlohy malých a stredných výrobcov a rodinných poľnohospodárov na dosiahnutie tohto cieľa;
Ø opatrenia a nástroje regulácie trhu na riešenie nestability výrobných odvetví v dôsledku výkyvov vo výrobe a spotrebe a na zabezpečenie spravodlivých cien pre výrobu, skoncovanie so zneužívaním zo strany veľkých odberateľov a zabezpečenie transparentnosti v celom potravinovom reťazci;
Ø zavedenie opatrení na nápravu rozdielov v distribúcii pomoci pre poľnohospodárov, plodiny a krajiny, ako aj režim podpory výroby plne diferencované na národnej, regionálnej a odvetvovej úrovni;
Ø hmatateľné opatrenia na dosiahnutie zjednodušenia;
Ø primeraná úroveň financovania schopného dosiahnuť tieto ciele a budúce výzvy;
Ø malo by sa používať menej energie na menšom území a mali by sa umožniť zelenšie a udržateľnejšie technológie na ochranu životného prostredia a zníženie emisií CO2, poľnohospodárstvo by malo odmietať geneticky modifikované organizmy a použitie nových technológií musí rešpektovať zásady predbežnej opatrnosti, pričom výsledky a metodika všetkých štúdií týkajúcich sa novej poľnohospodárskej technológie musia byť plne k dispozícii;
37. vyzýva na nové rozdelenie štátnej pomoci, pri ktorom sa zohľadnia kritériá týkajúce sa zamestnanosti, územného rozvoja, striedania a diverzifikácie plodín a ochrany životného prostredia. V rámci verejnej pomoci treba zohľadniť skôr pracujúcich a výrobu než len rozlohu plôch;
38. naliehavo vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárskym podnikom zaručila politiku lukratívnych cien za objem poľnohospodárskej výroby, a ak sa to nepodarí, aby posilnila viacúrovňovú záchrannú sieť vrátane ochranného mechanizmu pre prípad krízy s cieľom obmedziť výkyvy cien produktov spôsobené finančnými špekuláciami s poľnohospodárskymi komoditami;
39. upozorňuje na potrebu zachovať nástroje na regulovanie trhov, akým je systém výrobných kvót v sektore mlieka alebo cukru;
40. žiada Komisiu, aby odštartovala rozsiahly tzv. proteínový plán, ktorý by Európskej únii umožnil dosiahnuť sebestačnosť a zamedziť pretrvávajúcej kríze na trhu s obilím;
Politika rybného hospodárstva
41. odmieta návrh novej politiky rybného hospodárstva a vyzýva Komisiu, aby ho preskúmala; opätovne zdôrazňuje, že spoločná rybárska politika (SRP) by mala podporovať modernizáciu a trvalo udržateľný rozvoj odvetvia rybného hospodárstva a zabezpečovať jeho sociálno-hospodársku životaschopnosť, trvalú udržateľnosť zdrojov, zachovanie a vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok pracovníkov odvetvia rybného hospodárstva;
42. odmieta akúkoľvek formu privatizácie rybolovných zdrojov vrátane vytvorenia individuálnych prevoditeľných rybolovných kvót alebo oprávnení, čo by viedlo k vytvoreniu trhu s kvótami v členských štátoch, čím by sa koncentrovala činnosť hospodársky a finančne najsilnejších prevádzkovateľov, a tak by sa výrazne narušil tradičný rybolov;
43. trvá na potrebe zaviesť opatrenia s cieľom zvýšiť ceny pri prvom predaji rýb a príjmy pracovníkov v odvetví rybného hospodárstva, mechanizmy dotácií alebo kompenzácií pre pracovníkov v odvetví rybného hospodárstva postihnutých hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami plánov na oživenie, viacročného riadenia a opatrení na ochranu ekosystémov;
44. naliehavo vyzýva na to, aby sa uznali osobitné vlastnosti drobného a pobrežného rybolovu a aby sa preskúmalo, do akej miery existujúce nástroje vyhovujú potrebám odvetvia, a náležite sa upravili;
45. vyzýva na opatrenia na zabezpečenie národnej suverenity nad výhradnou hospodárskou zónou členských štátov a ich zdrojmi rybného hospodárstva, ktoré umožnia miestne hospodárenie; domnieva sa, že by sa mala zachovať vzdialenosť 12 míľ ako zóna vyhradeného prístupu pre vnútroštátne flotily každého členského štátu, a navrhuje, aby sa zvážila možnosť jej rozšírenia na priľahlé oblasti v závislosti od pevninských šelfov;
Základné práva
46. je hlboko znepokojený pokračujúcim trendom oslabovania noriem ľudských práv v oblasti justičnej a policajnej spolupráce; zdôrazňuje, že v oblasti bývalého tretieho piliera sa normy ľudských práv musia rovnomerne dodržiavať vzhľadom na potenciálne veľmi rušivé dôsledky na život európskych občanov; namieta voči akejkoľvek pokračujúcej diverzifikácii noriem ľudských práv a naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala a dodržiavala základné práva rovnakou mierou vo svojich ďalších návrhoch o TFTS EÚ, Europole a nadchádzajúcej zmene a doplnení nariadenia o Európskej agentúre pre ľudské práva;
47. opakovane vyjadruje sklamanie nad oneskorenými reakciami Komisie, pokiaľ ide o flagrantné porušenia ľudských práv, čoho sme boli svedkami okrem iného minulý rok vo Francúzsku pri jeho vyhostení Rómov, pri maďarskej reforme ústavy a pri nedostatkoch demokracie v Lotyšsku, kde obyvatelia bez štátneho občianstva (14,6 % celkového obyvateľstva) stále nemajú volebné právo ani právo byť zvolení v miestnych voľbách, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vystupňovala svoju činnosť pri dohliadaní nad dodržiavaním zásad ľudských práv, ako sa vymedzujú v Charte základných práv Európskej únie, v celej Únii;
Azyl a prisťahovalectvo
48. opätovne potvrdzuje svoj nesúhlas s represívnym charakterom politík EÚ v oblasti prisťahovalectva; žiada preto nové iniciatívy, ktoré by sa mali viac zamerať na legálne vstupné kanály pre migrantov a zavedenie charty práv všetkých migrantov, a zároveň by podporovali regularizáciu migrantov, ktorí už majú pobyt a pracujú v EÚ;
49. vyzýva, aby sa predložila osobitná smernica, ktorá bude obsahovať a ktorou sa začlenia do zákonov EÚ všetky ustanovenia Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 1990;
50. zdôrazňuje, že hľadisko rodovej rovnosti je naliehavo potrebné vo vzťahu ku všetkým politikám EÚ v oblasti azylu a prisťahovalectva vrátane zaručenia toho, aby sa žiadosti o azyl na základe rodového hľadiska akceptovali vo všetkých členských štátoch EÚ, posilnenia práv zjednotenia rodiny, zaručenia nezávislého právneho postavenia žien, ako aj zaručenie rovnosti a nediskriminácie pre prisťahovalkyne bez náležitých dokladov;
Ochrana a uchovávanie údajov
51. je hlboko sklamaný, že Komisia nevyužila príležitosť, ktorú ponúkalo preskúmanie súčasného rámca EÚ pre ochranu údajov na prepojenie a zjednotenie zásad a noriem ochrany údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce so všeobecným režimom ochrany údajov; je hlboko znepokojený z výrazne slabších noriem v navrhovanej smernici a opakuje svoj zámer snažiť sa o posilnenie práv subjektov, ktorých sa údaje týkajú, v oblasti policajnej a justičnej spolupráce vzhľadom na zvyšujúci sa záujem orgánov činných v trestnom konaní o osobné údaje vlastnené súkromným sektorom; trvá na tom, aby Komisia iniciovala preskúmanie nariadenia 45/2001 s cieľom zladenia režimu ochrany údajov, ktorému podliehajú inštitúcie EÚ, s novým nariadením o všeobecnej ochrane údajov;
52. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom prehodnotení smernice 2006/24/ES o uchovávaní údajov zohľadnila rozsudok nemeckého ústavného súdu (NÚS, 1 BvR 256/08 z 2. marca 2010), v ktorom sa zdôrazňuje potreba preukázať nevyhnutnosť a primeranosť období uchovávania údajov;
Homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli
53. vyzýva Komisiu, aby preskúmala rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii s cieľom posilniť a rozšíriť jeho pôsobnosť a zahrnúť doň trestné činy na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového vyjadrenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila harmonogram EÚ o rovnosti homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a aby uplatnila horizontálny prístup pri zachovaní rešpektovania ich práv vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch, o to viac, že v súčasnosti je smernica proti diskriminácii stále zablokovaná v Rade;
Europol
54. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť a demokratický dohľad pri činnostiach, prideľovaní rozpočtu a analýzach hrozieb zo strany Europolu, a to nielen a posteriori, ale aj ex ante; opakuje svoj názor, že Europol musí plne dodržiavať základné práva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorým sa pre všetky osoby, ktorých sa to týka, zaručí prístup k spravodlivosti prostredníctvom európskeho zatykača, prístup k spravodlivosti a súdnemu procesu, právo na bezplatnú právnu pomoc, právo na nezávislý súdny proces v rozumnej lehote bez diskriminácie a bez ohľadu na administratívne, hospodárske, sociálne, kultúrne a jazykové aspekty; zdôrazňuje, že treba zotrvať pri najprísnejších normách a zásadách ochrany údajov vzhľadom na veľké množstvá databáz, ku ktorým má agentúra prístup; dôrazne zamieta stúpajúci trend Europolu snažiť sa o prístup k databázam v súkromnom vlastníctve;
55. Europol by mal dodržiavať základné právo ochrany údajov a musí zotrvať pri najprísnejších normách a zásadách ochrany údajov vzhľadom na veľké množstvá databáz, ku ktorým má agentúra prístup; dôrazne zamieta stúpajúci trend Europolu snažiť sa o prístup k databázam v súkromnom vlastníctve;
Transparentnosť
56. vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na to, aby bol spoločný register transparentnosti povinný pre všetkých zástupcov záujmových skupín, a aby v nadchádzajúcej revízii registra navrhla prísnejšie pravidlá zverejňovania finančných údajov;
57. pripomína Komisii, že treba revidovať etický kódex komisárov, a najmä účinne riešiť tzv. problém otáčavých dverí; ďalej žiada, aby sa ustanovenia týkajúce sa finančného vyhlásenia komisárov sprísnili;
58. opäť pripomína Komisii jej záväzok zabezpečiť väčšiu transparentnosť dokumentov a lepší prístup k nim a bez omeškania predložiť nový návrh na zmenu nariadenia (ES) č 1049/2001;
Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA)
59. vyzýva Komisiu, aby sa poučila z verejného protestu voči vnútornému nedostatku transparentnosti pri rokovaniach o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA); trvá na tom, že akékoľvek rokovanie o falšovaní a pirátstve sa musí pridržiavať týchto špecifických cieľov a musí sa vykonávať s plnou transparentnosťou, zodpovednosťou a dodržiavaním občianskych slobôd a práv, vrátane slobody internetu, v rámci primeraných medzinárodných orgánov a musí zahŕňať rozvojové krajiny a zohľadňovať ich legitímnu potrebu prenosu technológií; trvá na tom, že Parlament, ako aj občianska spoločnosť, musia byť zapojení do vymedzenia rokovacieho mandátu všetkých budúcich obchodných dohôd, ako aj do prebiehajúceho obchodu;
Ľudské práva a medzinárodný obchod
60. pripomína Komisii, že všetka vonkajšia činnosť Európskej únie vrátane medzinárodného obchodu a obchodnej spolupráce s tretími krajinami a regiónmi sa musí riadiť zásadou politickej súdržnosti, dodržiavania a implementácie politických i sociálnych ľudských práv, a preto vyzýva Komisiu, aby pozastavila súčasné obchodné dohody a rokovania o obchodných dohodách s krajinami, ktoré porušujú základné demokratické a ľudské práva;
61. dôrazne trvá na tom, že všetky obchodné dohody uzavreté Európskou komisiou musia obsahovať kapitoly s dôraznou formuláciou a právnou záväznosťou ľudských práv a udržateľnosti, ako aj príslušné mechanizmy urovnávania sporov vo všetkých obchodných dohodách, o ktorých sa rokuje; berie na vedomie oznámenie Komisie o obchode a rozvoji a trvá na tom, že hlavné ciele obchodnej politiky EÚ by mali prispieť k udržateľnému sociálnemu, ekologickému a hospodárskemu rastu a rozvoju v záujme všetkých občanov;
62. vyzýva Komisiu, aby nariadila vykonanie štúdie o hodnotení vplyvu na ľudské práva a poskytla jej závery EP pred iniciovaním akejkoľvek medzinárodnej obchodnej dohody;
63. vyzýva Komisiu, aby prestala vyvíjať tlak na podpísanie dohôd o hospodárskom partnerstve a zaručila dôstojné alternatívne vzťahy s krajinami, ktoré sa rozhodnú nepodpísať dohodu o hospodárskom partnerstve alebo dohodu o voľnom obchode; vyzýva Komisiu, aby navrhla nové medzinárodné mechanizmy na zamedzenie špekulácii v oblasti potravín a na stabilizovanie ceny komodít;
Rozvoj
64. vyzýva Komisiu, aby vo svojom pracovnom programe uprednostnila preskúmanie pravidiel, ktorými sa riadi humanitárna pomoc; upriamuje pozornosť na potrebu navýšenia rozpočtových prostriedkov a zlepšenia schopností a zdrojov s cieľom zaručiť, aby poskytovanie humanitárnej pomoci ostalo čisto civilnou úlohou; opakuje, že podriadiť pravidlám bezpečnostnej politiky EÚ nemožno ani humanitárnu pomoc, ani politiku rozvoja;
65. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s potravinami a výživovou bezpečnosťou preskúmala svoje „usmernenia o zaberaní pôdy“; upriamuje pozornosť na základnú povahu „práva na potraviny“; poukazuje na to, že masívne zaberanie pôdy a využívanie pôdy na výrobu biopalív na vývoz znižujú schopnosť miestneho obyvateľstva v celosvetovo najchudobnejších krajinách zarobiť si na živobytie a vlastnú obživu, čím sa ohrozuje potravinová bezpečnosť týchto krajín;
Susedská politika
66. vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmanie ESP nezmenilo orientáciu EÚ vo vzťahu k severnej Afrike, Blízkemu východu a ku krajinám Arabského polostrova, pretože je založené na európskych hospodárskych záujmoch a nie na požiadavkách ľudu na slobodu a demokraciu; zdôrazňuje, že tieto vzbury poukázali na neúspech európskej susedskej politiky;
67. žiada EÚ, aby vytvorila skutočné partnerstvo vzájomných záujmov na rozvoj vo všetkých jeho aspektoch a formách spolupráce na podporu zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré odráža sociálno-hospodárske skutočnosti každého z partnerov; domnieva sa, že skutočnú integráciu ESP možno dosiahnuť, iba ak dôjde ku konkrétnemu pokroku pri riešení politického napätia a regionálnych konfliktov v regióne, najmä v Palestíne a západnej Sahare, a že prostredníctvom integrácie dôjde k vytvoreniu dôvery potrebnej na dosiahnutie cieľov odzbrojenia krajín Stredozemného mora, a to v duchu solidarity a mieru;
Rozšírenie
68. opakuje svoje stanovisko, že EÚ by mala rozvíjať vzájomne prospešné vzťahy so všetkými susediacimi krajinami na základe vzájomného rešpektu a porozumenia; trvá na tom, že EÚ musí byť otvorená pre všetky európske krajiny, v ktorých ľud chce pristúpiť k EÚ; zdôrazňuje, že politika rozširovania EÚ by sa mala sledovať pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva;
69. vyzýva Komisiu, aby zaručila, že počas procesu prístupových rokovaní kandidátske krajiny splnia kodanské kritériá, zdržia sa reforiem, ktoré negatívne ovplyvňujú sociálnu situáciu obyvateľstva, budú dodržiavať medzinárodné právo a rozvíjať dvojstranné a dobré susedské vzťahy so všetkými členskými štátmi EÚ;
70. zdôrazňuje, že akčné programy pre krajiny by mali zohľadňovať osobitné podmienky každej krajiny a zamedzovať vnucovaniu opatrení a reforiem, ktoré by poškodili pracovníkov a ľud vo všeobecnosti;
71. vyzýva Komisiu, aby zlepšila riadenie fondov IPA s cieľom zaručiť najvyššie výhody pre príjemcov a plnú parlamentnú kontrolu;
Rozpočet a viacročný finančný rámec
72. očakáva od Komisie, že jasne podporí žiadosti Európskeho parlamentu, aby sa politické pozície dohodnuté na zasadnutí Európskej rady stali predmetom rokovaní medzi Parlamentom a Radou zastúpenou Radou pre všeobecné záležitosti predtým, než Rada oficiálne predloží svoje návrhy s cieľom získať v súlade s článkom 312 ZFEÚ súhlas Parlamentu s nariadením o VFR; zdôrazňuje, že rokovania o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa viacročných programov musia prebiehať v rámci riadneho legislatívneho postupu a ukončia sa po uzavretí dohody o výške finančných prostriedkov na jednotlivé programy; je odhodlaný podľa potreby naplno využívať svoje právomoci, ktorými disponuje v rámci postupu súhlasu a riadneho legislatívneho postupu a ktoré sú zakotvené v zmluve; opakuje, že je veľmi znepokojený, že závery zasadnutia Európskej rady by mohli zabrániť legislatívnym rokovaniam;
73. opakuje svoje stanovisko, že rozpočet EÚ by mal predstavovať silný nástroj na zvyšovanie strategických investícií vytvárajúcich rast, sociálny pokrok a zamestnanosť súčasne s posilňovaním hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti v celej Únii; zasadzuje sa najmä o koncentráciu zdrojov v politikách a programoch, ktoré sú nápomocné pri dosahovaní týchto cieľov, najmä pri podpore mládeže a MSP; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal byť navrhnutý tak, aby mal skutočný hospodársky dosah a dopĺňal politiky obnovy členských štátov;
74. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré zaručia Únii primeranú úroveň zdrojov, tak čo sa týka rozpočtu nasledujúcich rokov, ako aj budúceho VFR na obdobie 2014 – 2020;
75. pripomína, že rok 2013 je posledným rokom súčasného VFR, v ktorom je vykonávanie spolufinancovaných projektov v plnom prúde a očakáva sa, že sa ďalej bude zrýchľovať a podstatná časť žiadostí Komisii o platby sa očakáva v druhej polovici roka; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby spolu s Parlamentom okamžite zanalyzovali a posúdili údaje a požiadavky s cieľom neohroziť plnenie rozpočtu na rok 2013; poukazuje na to, že nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v súčasnosti ohrozuje dobré fungovanie programov;
76. okrem toho zdôrazňuje, že rok 2013 bude rokom, keď sa v dôsledku zániku pravidla N+3 žiadosti o platbu predložené 12 členskými štátmi budú musieť predkladať za dve ročné tranže záväzkov (tranža 2010 podľa pravidla N+3 a tranža 2011 podľa pravidla N+2); považuje preto za minimum navrhované zvýšenie v platobných rozpočtových prostriedkoch o 11,7 % (na 48,975 milióna EUR) v porovnaní z predchádzajúcim rokom, pretože, ako uvádza Komisia, toto zvýšenie sa týka iba roka 2013 a platobné potreby z predchádzajúcich rokov budú pokryté;
77. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.