Postup : 2012/2711(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0462/2012

Predkladané texty :

B7-0462/2012

Rozpravy :

PV 23/10/2012 - 18
CRE 23/10/2012 - 18

Hlasovanie :

PV 25/10/2012 - 14.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0398

NÁVRH UZNESENIA
PDF 139kWORD 92k
17.10.2012
PE493.635v01-00
 
B7-0462/2012

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o obchodných rokovaniach medzi EÚ a Japonskom (2012/2711(RSP))


Vital Moreira, Metin Kazak v mene Výboru pre medzinárodný obchod

Uznesenie Európskeho parlamentu o obchodných rokovaniach medzi EÚ a Japonskom (2012/2711(RSP))  
B7‑0462/2012

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o podnikovej a sociálnej zodpovednosti v medzinárodných obchodných dohodách,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 COM(2010)0612/3,

–   so zreteľom na správu Komisie o obchodných a investičných prekážkach, ktorá bola zverejnená 21. februára 2012,

–   so zreteľom na dohodu o vzájomnom uznávaní medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola uzavretá v roku 2001,

–   so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Japonskom o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž, uzavretú v roku 2003,

–   so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach, ktorá bola uzavretá v roku 2008,

–   so zreteľom na správu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Assessment of barriers to trade and investment between the EU and Japan (Posúdenie obchodných a investičných prekážok medzi EÚ a Japonskom), ktorá bola zverejnená 30. novembra 2009,

–   so zreteľom na výsledky verejných konzultácií Komisie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom zverejnené 21. februára 2011,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2011,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 20. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 28. mája 2011 v Bruseli,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom,

–   so zreteľom na článok 90 ods. 2 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o akcii Spoločenstva v súvislosti s lovom veľrýb (2008/2101(INI)),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu z roku 1997, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii – Protokol o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat,

–   so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska podpísanú 2. júla 2012,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o obchodných vzťahoch EÚ s Japonskom,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže na EÚ a Japonsko pripadá spolu viac ako tretina celosvetového HDP a viac ako 20 % celosvetového obchodu;

B.  keďže v roku 2011 dosiahla celková suma dvojstranného obchodu medzi EÚ a Japonskom iba 116,4 miliárd EUR v porovnaní so 444,7 miliardy EUR v prípade obchodu medzi EÚ a USA, so 428,3 miliardami EUR v prípade obchodu medzi EÚ a Čínou a 306,6 miliardy EUR v prípade obchodu medzi EÚ a Ruskom;

C. keďže v roku 2011 obchodný prebytok Japonska voči EÚ predstavoval 18,5 miliardy EUR, z čoho iba na výrobky automobilového priemyslu pripadá 30 %;

D. keďže medzi krajinami s cezhraničným obchodom sa Japonsko umiestnilo v rebríčku Svetovej banky týkajúcom sa jednoduchosti podnikania za rok 2012 na 16. mieste pred 18 členskými štátmi EÚ;

E.  keďže Parlament, Rada aj Komisia skonštatovali, že schopnosť Japonska odstrániť necolné prekážky a bariéry v oblasti prístupu na trh verejného obstarávania je predpokladom na začatie rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom;

F.  keďže v štúdii spoločnosti Copenhagen Economics z novembra 2009 sa odhadovalo prípadné zvýšenie vývozu EÚ do Japonska o 71 % a zvýšenie japonského vývozu do EÚ o 61 %, ak by sa v najväčšej možnej miere odstránili colné a necolné prekážky;

G. keďže Európska únia a Japonsko súhlasili na spoločnom samite konanom 28. mája 2011, že vypracujú analýzu rozsahu pôsobnosti s cieľom preskúmať uskutočniteľnosť a spoločnú ambíciu, čo sa týka začatia rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode; keďže analýza rozsahu pôsobnosti sa vypracovala;

H. keďže Komisia, Rada a Parlament podporujú zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákaz medzinárodného obchodu s výrobkami z veľrýb, usiluje sa o skončenie tzv. lovu veľrýb na vedecké účely a podporuje vyhlásenie dostatočne veľkých oceánskych a morských oblastí za chránené územia, v ktorých by bol lov veľrýb trvalo zakázaný;

I.   keďže existuje súbežná politická analýza rozsahu pôsobnosti týkajúca sa politickej rámcovej dohody, ktorá sa takisto úspešné dokončila;

Ekonomický a politický kontext

1.  je presvedčený, že treba brať do úvahy dôležitosť Japonska ako politického spojenca, ktorý má k novým problémom globalizovaného sveta podobný prístup ako EÚ;

2.  je presvedčený, že pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby komplexne prehĺbila svoje hospodárske a obchodné vzťahy s hlavnými svetovými ekonomikami, ako je Japonsko, s cieľom maximalizovať potenciál v oblasti tvorby pracovných miest a rastu v rámci stratégie Európa 2020; považuje to za osobitne naliehavé vzhľadom na pokračujúcu hospodársku krízu, vysokú mieru nezamestnanosti a odhady pomalého rastu v EÚ;

3.  v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie, že objem vzájomného obchodu EÚ s Japonskom je podstatne nižší ako v prípade ďalších partnerských štátov, napr. USA, Číny a Ruska; prichádza k záveru, že obrovský potenciál obchodných vzťahov medzi EÚ a Japonskom sa nevyužil v prospech podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov v EÚ, predovšetkým z dôvodu vplyvu necolných prekážok zo strany Japonska v oblasti príležitostí vstupu na trh pre európske podniky;

4.  konštatuje, že Japonsko prejavuje záujem o ďalšie významné dohody o voľnom obchode, ako je prípadná dohoda o voľnom obchode medzi Japonskom a Južnou Kóreou a Transpacifické partnerstvo, pričom rokuje o viacerých ďalších dvojstranných dohodách; je presvedčený, že EÚ by mala čerpať zo svojich skúseností s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou s cieľom zamerať sa na dosiahnutie porovnateľného preniknutia na trh v rámci rokovaní s Japonskom;

Analýza rozsahu pôsobnosti

5.  berie na vedomie závery analýzy rozsahu pôsobnosti, ktorú vypracovali EÚ a Japonsko, pričom spokojnosť s nimi vyslovila Komisia aj japonská vláda;

6.  víta skutočnosť, že pri rokovaniach v súvislosti s analýzou rozsahu pôsobnosti sa kládol dôraz na odstránenie necolných prekážok a bariér oblasti v prístupu na trh verejného obstarávania, ako to požadoval Parlament;

7.  upozorňuje, že plány síce predstavujú čiastočný krok vpred, ale niektoré sú nepresné a ponechávajú priestor na interpretáciu (napr. ustanovenia o verejnom obstarávaní v železničnej doprave); preto sa domnieva, že Japonsko musí prejaviť väčšie ambície už na začiatku budúcich rokovaní; zdôrazňuje, že realizácia týchto záväzkov je veľmi dôležitá, a preto požaduje v čo najkratšom čase konkrétne výsledky, v ideálnom prípade ešte pred stanoveným termínom;

8.  vyzýva japonskú vládu, aby potvrdila na začiatku formálnych rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom svoje záväzky prijaté pri analýze rozsahu pôsobnosti, najmä čo sa týka necolných prekážok obchodu;

9.  v tejto súvislosti požaduje, ako podmienku na prijatie rokovacích smerníc pre dohodu o voľnom obchode s Japonskom, aby Rada trvala na aktivovaní záväznej doložky o preskúmaní do jedného roka od začatia rokovaní na vyhodnotenie toho, či Japonsko dosiahlo jasné výsledky pri odstraňovaní necolných prekážok, najmä tých, ktoré ovplyvňujú automobilové odvetvie EÚ, ako aj bariér pri verejnom obstarávaní v železničnej doprave a mestskej dopravy, na ktorých sa dohodlo počas analýzy rozsahu pôsobnosti;

Mandát na rokovania

10. vyzýva Radu, aby povolila Komisii začať rokovania o dohode o voľnom obchode s Japonskom na základe výsledkov analýzy rozsahu pôsobnosti a jasných podmienok;

11. vyzýva Komisiu, aby venovala jedno z úvodných kôl rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom otázke odstránenia necolných prekážok, a tým zabezpečiť vypracovanie nezávislého posúdenia vplyvu ako súčasť doložky o preskúmaní do jedného roka od začatia rokovaní, aby sa dal objektívne vyhodnotiť pokrok dosiahnutý v tejto oblasti, ktorá je kľúčovým záujmom Parlamentu;

12. zdôrazňuje, že táto dohoda o voľnom obchode musí byť komplexná, ambiciózna a vo všetkých obchodných ustanoveniach úplne záväzná; zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode musí viesť ku skutočnej otvorenosti trhu a k zjednodušeniu obchodovania v praxi, a nie iba k hypotetickej otvorenosti z právneho hľadiska; vyzýva Komisiu, aby formálne a pravidelne informovala Parlament a Radu o stave rokovaní a o pokroku dosiahnutom pri odstraňovaní necolných prekážok; domnieva sa, že ak Japonsko počas rokovaní neprejaví dostatočné ambície na plnenie prioritných požiadaviek EÚ, Komisia by mala rokovania po porade s Parlamentom a Radou pozastaviť;

13. poznamenáva, že odstránenie necolných prekážok je podstatne ťažšie z hľadiska monitorovania a realizácie ako odstránenie dovozných ciel; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu zohľadnila odporúčania Parlamentu uvedené v jeho uznesení z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach a vyvodila závery zo záväzkov týkajúcich sa necolných prekážok v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou s cieľom rozvíjať najlepšie postupy uplatňovania a monitorovacie mechanizmy;

14. zdôrazňuje, že na to, aby dohoda o voľnom obchode bola pre hospodárstvo EÚ skutočne výhodná, by Rada mala stanoviť jasný časový rozvrh a zapracovať do rokovacích smerníc Komisie tieto aspekty:

–   konkrétne a merateľné výsledky japonskej vlády týkajúce sa necolných prekážok v záujme odstránenia väčšiny bariér, ktoré bránia obchodu medzi EÚ a Japonskom; zdôrazňuje, že tieto záväzky by mali výrazne presahovať plány odsúhlasené v rámci analýzy rozsahu pôsobnosti; Komisia pravidelne predkladá Rade a Parlamentu správy o pokroku v tejto oblasti;

–   odstránenie existujúcich necolných prekážok v automobilovom odvetví, ako sú predpisy o územnom plánovaní, iné proti konkurenčné obmedzenia a riešenie elektrických a hybridných vozidiel; preferenčné zaobchádzanie s malými ľahkými automobilmi (tzv. kei cars) by sa takisto malo riešiť, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž v tomto dôležitom odvetví;

–   významné ústupky v oblasti verejného obstarávania ako záruka prístupu na trh pre európske spoločnosti v strategických japonských odvetviach vrátane železničnej a mestskej dopravy a rovnaká miera otvorenosti ako v prípade trhov verejného obstarávania v EÚ;

–   prísny a efektívny mechanizmus riešenia sporov požadujúci včasné konzultácie medzi zúčastnenými stranami s cieľom zakročiť proti vytváraniu nových necolných prekážok a bariér v oblasti prístupu na trh verejného obstarávania v Japonsku po nadobudnutí platnosti dohody;

–   plán postupného znižovania citlivých ciel v EÚ s cieľom umožniť priemyslu EÚ prispôsobiť sa silnej hospodárskej súťaži; domnieva sa, že odstránenie týchto ciel by sa neoddeliteľne malo viazať prostredníctvom bezpečnostnej doložky na pokrok pri odstraňovaní prekážok prístupu na trh v oblasti verejného obstarávania a necolných prekážok v Japonsku, aby sa citlivé clá EÚ neznižovali bez zodpovedajúceho odstraňovania japonských necolných prekážok a bariér v oblasti verejného obstarávania;

–   účinné dvojstranné ochranné opatrenia, prostredníctvom ktorých sa predíde prudkému nárastu dovozu, čo by spôsobilo alebo mohlo spôsobiť vážnu ujmu priemyslu EÚ a Japonska, najmä v citlivých odvetviach ako automobilový a elektronický priemysel;

–   odstránenie veľkého počtu najproblematickejších prekážok, ktoré bránia európskym malým a stredným podnikom v prístupe na trh;

–   odkaz na medzinárodné zdravotné a rastlinolekárske normy a predpisy, najmä tie, ktoré sú stanovené Potravinovým kódexom, Medzinárodným epizootickým úradom (OIE) a smernicou o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC);

–   vykonateľné opatrenia na ochranu zemepisných označení v prípade poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vrátane vín a liehovín;

–   v súvislosti s pohromou v marci roku 2011 veľký dôraz na spoluprácu v oblasti energetiky a lepšieho prístupu na trh v oblasti ekologického tovaru a služieb;

–   kapitola rázneho a ambiciózneho udržateľného rozvoja s kľúčovými pracovnými normami vrátane štyroch prioritných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce pre priemyselné krajiny; táto kapitola by mala obsahovať aj založenie fóra občianskej spoločnosti, ktoré monitoruje a komentuje jej uplatňovanie a účinné uplatňovanie mnohostranných dohovorov o životnom prostredí, životných podmienkach zvierat a zachovaní biologickej diverzity;

–   skutočné možnosti prístupu na trh pre obe strany na vzájomné trhy so službami prostredníctvom odstraňovania regulačných prekážok najmä v investovaní, prístup ku všetkým stupňom vládneho obstarávania a podstatné záväzky voči pravidlám hospodárskej súťaže vrátane riešenia nespravodlivých východ v odvetví poštových služieb;

–   posilnenie a rozšírenie dialógov v oblasti regulačnej spolupráce so záväznými disciplínami na zlepšenie dodržiavania medzinárodných noriem a regulačnej harmonizácie, najmä prostredníctvom prijatia a uplatňovania noriem stanovených Hospodárskou komisiu OSN pre Európu (UNECE);

–   komplexná kapitola o investovaní, ktorá sa zaoberá tak ochranou investícií, ako aj prístupom na trh;

15. opakuje svoje presvedčenie, že v prípade splnenia týchto podmienok môže dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom viesť k vytvoreniu situácie, ktorá bude prospešná pre obe hospodárstva, a že väčší stupeň integrácie prostredníctvom dohody o hospodárskej integrácii by značne znásobil prínosy pre obe hospodárstva;

16. konštatuje, že medzi EÚ a Japonskom pretrvávajú vážne rozdiely v súvislosti s otázkami riadenia rybolovu a lovu veľrýb, najmä japonského lovu veľrýb pod zámienkou rybolovu na vedecké účely, a požaduje širšie diskusie o otázke skončenia lovu veľrýb a obchodu s výrobkami z veľrýb;

Po skončení rokovaní

17. požaduje, aby Komisia v prípade úspešných rokovaní vypracovala druhé hodnotenie vplyvu s cieľom zosumarizovať očakávané výhody a nevýhody dohody pre tvorbu pracovných miest a rast v EÚ, spolu s analýzou vplyvu na citlivé odvetvia ako automobilové a elektronické odvetvia, a výhody v súvislosti s eminentnými záujmami EÚ;

18. pripomína, že Parlament dostane požiadavku na udelenie súhlasu s prípadnou dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, ako stanovuje Lisabonská zmluva;

19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia