NÁVRH UZNESENIA o odporúčaniach hodnotiacej konferencie venovanej Zmluve o nešírení jadrových zbraní v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe
5.12.2012 - (2012/2890(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Tarja Cronberg, Raül Romeva i Rueda, Bart Staes, Jean Lambert, Keith Taylor, Judith Sargentini, Margrete Auken v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0534/2012
B7‑0534/2012
Uznesenie Európskeho parlamentu o odporúčaniach hodnotiacej konferencie venovanej Zmluve o nešírení jadrových zbraní v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. februára 2004[1], 10. marca 2005[2], zo 17. novembra 2005[3] a 14. marca 2007[4] o nešírení jadrových zbraní a o jadrovom odzbrojení, ako aj na uznesenie z 10. marca 2010[5] o Zmluve o nešírení jadrových zbraní,
– so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie, ktorú Európska rada odsúhlasila 11. decembra 2008,
– so zreteľom na stratégiu Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (HZN), ktorú Európska rada schválila 12. decembra 2003,
– so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. decembra 2008 o posilnení medzinárodnej bezpečnosti, najmä na jeho body 6, 8 a 9, v ktorých EÚ vyjadruje „odhodlanie bojovať proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov“,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 24. novembra 2012 o odklade Helsinskej konferencie o vytvorení zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe,
– so zreteľom na tri semináre EÚ o bezpečnosti na Blízkom východe, nešírení ZHN a odzbrojení konané v Paríži v júni 2008, na prvý seminár Združenia EÚ o nešírení zbraní týkajúci sa Blízkeho východu, ktorý sa uskutočnil v Bruseli 6. a 7. júla 2011, a na druhý seminár Združenia EÚ o nešírení zbraní týkajúci sa Blízkeho východu konaný 5. a 6. novembra 2012, ktorého cieľom bolo pripraviť konferenciu OSN o zóne bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe,
– so zreteľom na záverečný dokument hodnotiacej konferencie z roku 2010, na ktorej sa zúčastnili strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, najmä na Zväzok I záverečného dokumentu, Závery a odporúčania týkajúce sa následných krokov, na odseky 104 a 116, ako aj kapitolu IV o Blízkom východe, predovšetkým o vykonávaní uznesenia o Blízkom východe z roku 1995,
– so zreteľom na zmluvy o regionálnych zónach bez zbraní hromadného ničenia, ako je Zmluva o zákaze jadrových zbraní v Latinskej Amerike a Karibiku z roku 1967, Zmluva o zóne bez jadrových zbraní v južnom Tichomorí z roku 1985, Zmluva o zóne bez jadrových zbraní v juhovýchodnej Ázii z roku 1995, Zmluva o zóne bez jadrových zbraní v Afrike z roku 1996 a Zmluva o zóne bez jadrových zbraní v strednej Ázii z roku 2006,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004) a č. 1673 (2006) o nešírení zbraní hromadného ničenia (ZHN),
– so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 24. novembra 2012, v ktorom potvrdil podporu zvolania konferencie sponzorovanej Organizáciou Spojených národov, na ktorej by sa zúčastnili všetky štáty v regióne Blízkeho východu, s cieľom vytvoriť zónu bez jadrových zbraní a ostatných zbraní hromadného ničenia,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN) a ich nosičov určených štátnym aj neštátnym subjektom predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť;
B. keďže je nevyhnutné posilniť ZNJZ ako hlavný pilier globálneho režim nešírenia jadrových zbraní a zároveň uznať, že rozhodné politické vedenie a viacero postupných krokov sú naliehavo potrebné na potvrdenie platnosti ZNZJ a na posilnenie dohôd, zmlúv a agentúr, ktoré vytvárajú súčasný režim nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia;
C. keďže EÚ sa zaviazala, že použije všetky dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia zbraní, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu ZHN prijatej Európskou radou 12. decembra 2003;
D. keďže je všeobecnou praxou začleňovať doložky o nešírení zbraní do zmlúv uzatvorených medzi EÚ a tretími štátmi od roku 2003;
E. keďže v kapitole IV záverečného dokumentu hodnotiacej konferencie o ZNJZ z roku 2010 sa naliehavo vyzývajú všetky štáty v regióne, aby podnikli príslušné kroky a prijali opatrenia na budovanie dôvery s cieľom prispieť k plneniu cieľov uznesenia o Blízkom východe z roku 1995; keďže v tomto dokumente sa tiež vyzývajú jednotlivé strany, aby v roku 2012 usporiadali konferenciu, na ktorej by sa mali zúčastniť všetky štáty na Blízkom východe, o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia v regióne Blízkeho východu;
F. keďže kapitola IV záverečného dokumentu hodnotiacej konferencie o ZNJZ z roku 2010 obsahuje výzvu určenú generálnemu tajomníkovi OSN a spolupredkladateľom rezolúcie z roku 1995, aby vymenovali koordinátora s mandátom podporovať vykonávanie rezolúcie z roku 1995 a vykonali prípravy na zvolanie konferencie v roku 2012; keďže námestník fínskeho ministra zahraničných veci Jaakko Laajava bol vymenovaný za koordinátora a Fínsko bolo vyhlásené za hostiteľskú krajinu konferencie v roku 2012;
G. keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun 24. novembra 2012 vyhlásil, že konferencia, ktorá sa mala uskutočniť v roku 2012, by sa mohla konať v roku 2013;
1. vyjadruje ostrý nesúhlas s odložením konferencie o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe, ktorá sa mala konať v roku 2012;
2. naliehavo vyzýva generálneho tajomníka OSN, koordinátora OSN, predkladateľov rezolúcie o Blízkom východe z roku 1995, vysokú predstaviteľku EÚ a členské štáty EÚ, aby zabezpečili, že konferencia naplánovaná na rok 2012 sa uskutoční najneskôr začiatkom roka 2013;
3. pripomína všetkým zainteresovaným stranám naliehavosť tejto otázky berúc do úvahy spory týkajúce sa iránskeho jadrového programu a občianskej vojny v Sýrii a s tým súvisiace rokovania; upozorňuje na skutočnosť, že sýrska vláda stále ovláda jeden z najväčších a najnebezpečnejších arzenálov chemických zbraní na svete;
4. požaduje novú iniciatívu na budovanie dôvery na regionálnej úrovni na základe príkladu helsinského procesu v záujme splnenia dlhodobého cieľa, ktorým je Blízky východ bez vojenských konfliktov;
5. požaduje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako sľubný úvodný krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní;
6. rozhodne víta vytvorenie piatich regionálnych zón bez jadrových zbraní v Latinskej Amerike a Karibiku, južnom Tichomorí, juhovýchodnej Ázii, strednej Ázii a Afrike; vyzýva členské štáty, USA a Rusko, aby nasledovali tento príklad a vytvorili európsku zónu bez zbraní hromadného ničenia; vyzýva francúzsku a britskú vládu, aby sa zbavili svojich jadrových zbraní; nalieha na vládu USA, aby odstránila všetky taktické jadrové zbrane z Európy, a vyzýva vládu Ruskej federácie, aby stiahla všetky jadrové zbrane zo západnej časti svojho územia;
7. vyzýva všetky dotknuté strany, aby pokročili pri plnení cieľa úplného jadrového odzbrojenia na základe medzinárodnej zmluvy o postupnom odstránení jadrových zbraní vo svete, a opätovne pripomína svoj odmietavý postoj k využívaniu jadrovej energie na vojenské aj civilné účely z dôvodu s ňou spojených rizík dvojakého využitia;
8. vyzýva všetky strany, aby prehodnotili svoje vojenské doktríny s cieľom zrieknuť sa možnosti prvého úderu;
9. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, Radu a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie o zvýšenie informovanosti v Európe o problematike nešírenia zbraní, a to v spolupráci so všetkými stranami a neštátnymi subjektmi zasadzujúcimi sa za svet bez jadrových zbraní, a to najmä so zreteľom na sieť poslancov parlamentov za nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie, na sieť primátorov za mier a na sieť obcí bez jadrových zbraní;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, koordinátorovi, ako aj vládam a parlamentom krajín v regióne.