NÁVRH UZNESENIA o odbornej justičnej príprave – koordinátori súdov
4.2.2013 - (2012/2864(RSP))
predložený v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Klaus-Heiner Lehne v mene Výboru pre právne veci
Tadeusz Zwiefka v mene poslaneckého klubu PPE
Luigi Berlinguer v mene skupiny S&D
Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE
Eva Lichtenberger v mene skupiny Verts/ALE
Francesco Enrico Speroni v mene skupiny EFD
B7‑0053/2013
Uznesenie Európskeho parlamentu o justičnom vzdelávaní – koordinátori súdov
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 81 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa ustanovuje prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie „podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov“ v rámci riadneho legislatívneho postupu,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 10. septembra 1991 o založení Akadémie európskeho práva[1], z 24. septembra 2002 o prijatí rozhodnutia Rady o zriadení Európskej siete odbornej justičnej prípravy[2], uznesenie z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme[3], a odporúčanie zo 7. mája 2009 Rade o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2010 o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program[5],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2011 s názvom Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ – nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy,
– so zreteľom na pilotný projekt odbornej justičnej prípravy, ktorý Európsky parlament navrhol v roku 2011,
– so zreteľom na komparatívnu štúdiu o odbornej justičnej príprave v členských štátoch, ktorej vypracovaním Parlament poveril Akadémiu európskeho práva (ERA) v spolupráci s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy[6],
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 2010[7] a z 14. marca 2012[8] o odbornej justičnej príprave,
– so zreteľom na skúsenosti Holandska s projektom Eurinfra a príslušnou sieťou koordinátorov súdov v oblasti európskeho práva, ktorého príklad začínajú nasledovať aj ostatné členské štáty, najmä Taliansko so svojím projektom European Gaius; Dánsko, Rumunsko a Bulharsko, pričom tento projekt sa skladá z troch pilierov: a) zlepšenie dostupnosti informačných zdrojov o európskom práve za využitia internetových technológií, b) zlepšenie poznatkov o európskom práve medzi sudcami a c) vytvorenie a prevádzka siete koordinátorov súdov v oblasti európskeho práva,
– so zreteľom na obrovský pokrok dosiahnutý v oblasti informačných technológií, v rámci ktorých sa môže napríklad elektronické vzdelávanie v čoraz väčšej miere využívať ako flexibilný nástroj na dosiahnutie väčšieho počtu koncových používateľov, a to nezávisle od času a miesta, pričom pokročilé technológie – najmä sofistikované vyhľadávače – možno využiť na zhromažďovanie informácií s cieľom zlepšiť dostupnosť práva,
– so zreteľom na otázku predloženú Komisii o odbornej justičnej príprave –koordinátoroch súdov (O-000186/2012 – B7‑0112/2013),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pôvod našich právnych systémov je zložitý, takže podľa najnovších akademických prác [9] je rímske právo potrebné považovať skôr za multikultúrny projekt než za špecifický vývoj jednej kultúry a zvykové právo (bez ohľadu na jeho prétorskú sestru, rovnosť, a vplyv kanonického práva) môže byť vo väčšej miere známe ako „anglo-normanské“ právo; keďže právny štát je jednou vec, ktorú máme spoločnú, a je jednou z hodnôt, ktoré európske právo dalo svetu; keďže je potrebné aby právnici i pracovníci v súdnictve zaujali k právu celostný prístup;
B. keďže nie je možné ospravedlniť neznalosť európskeho práva zo strany vnútroštátnych sudcov, ktorí sú a musia byť európskymi sudcami, od ktorých sa požaduje, aby zohrávali zásadnú úlohu v situácii, v ktorej budeme potrebovať silnejšiu európsku dimenziu; keďže toto nebráni posilneniu európskej justičnej kultúry, v ktorej je rozmanitosť pozitívne vnímaná ako spoločná výhoda;
C. keďže každý vnútroštátny súd je zároveň súdom práva EÚ;
D. keďže nárast počtu členských štátov a rastúce zaťaženie Európskeho súdneho dvora znamená, že vnútroštátne súdy musia využiť každý prostriedok, ktorý majú k dispozícii, aby uľahčili účinný a rýchly prístup k spravodlivosti;
E. keďže sú potrebné práve nákladovo efektívne prostriedky na zlepšenie odbornej prípravy sudcov a ich prístup k právu;
F. keďže presadenie myšlienky koordinátorov vnútroštátnych súdov pre európske právo a ich vzájomné prepojenie na európskej úrovni by bolo nesmierne užitočné; keďže hlavnou úlohou prepojenej siete koordinátorov súdov by bolo umožniť sudcom obracať sa vo svojej každodennej práci na svojich partnerov v iných členských štátoch v takých otázkach, ako je výklad konkrétnych výrazov v uplatňovanom európskom právnom predpise (smernice alebo nariadenia), a to v bezpečnom digitálnom prostredí (prostredníctvom osobitne vytvoreného sociálneho média alebo prostredníctvom portálu elektronickej justície); keďže takéto „okruhy súdržnosti“ by prispeli k jednotnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, pričom by sa obmedzil počet prejudiciálnych otázok, no zároveň by sa neoslabovala úloha Súdneho dvora;
G. keďže ako Parlament už uviedol, jedným zo spôsobov ako riešiť problémy (náklady, jazyková príprava, nákladová efektívnosť) je používať moderné technológie a financovať tvorbu tzv. „apps“ (počítačových aplikácií na použitie na osobných počítačoch, mobilných telefónoch, tabletoch, atď.);
H. keďže začať by sa mohlo so všeobecnou časťou práva EÚ, pretože elektronické riadenie poznatkov umožňuje hĺbkový prístup k najaktuálnejším informáciám;
I. keďže by bolo mrhaním energie a finančných prostriedkov, najmä v súčasnej dobe hospodárskych obmedzení, keby každý členský štát začal vyvíjať svoje vlastné technológie a svoje vlastné digitálne štruktúry dodávok digitálnych nástrojov, ;
J. keďže sa musí zabrániť zdvojeniu úsilia a musí sa presadzovať opakované využívanie kvalitných projektov v oblasti odbornej prípravy; keďže tento prístup si žiada lepšiu vzájomnú prepojenosť členských štátov v oblasti riadenia poznatkov o práve EÚ;
K. keďže konkrétne pri vypracúvaní vyhľadávačov určených na vyhľadávanie rozsudkov, stanovísk a právnych predpisov EÚ vo všeobecnosti by členské štáty mali zvážiť, či by ich technológia nebola prínosom aj pre súdnictvo ďalších členských štátoch, a v tom prípade by sa mohla spoločne zhromažďovať, koordinovať a rozvíjať;
L. keďže by sa mal otvoriť projekt pre opakované využitie produktov odbornej prípravy napríklad prostredníctvom zaznamenávania a prekladu/dabingu/titulkovania prednášok na základe spolufinancovania;
M. keďže toto všetko by sa malo združiť v hlavnom pláne riadenia poznatkov v oblasti súdnictva, a to prípadne za využitia portálu elektronickej justície;
N. keďže spoločné európske kúpne právo poskytne po svojom prijatí riadny základ pre sieť koordinátorov súdov európskeho práva tým, že umožní vnútroštátnym sudcom dosiahnuť horizontálnu súdržnosť v oblastiach, v ktorých vznikla len obmedzená alebo žiadna judikatúra Súdneho dvora, pričom sa samozrejme zabráni zdvojeniu špecializovaných sietí v tejto oblasti;
O. keďže v Európe a vo svete, kde právo a právnici budú musieť byť vo svojom prístupe k riadeniu poznatkov vynaliezavejší, musia byť hlavnými heslami snaha o poznanie iných systémov, otvorenosť názorov – v rátane názorov na využívanie nových technológií a metód – a dialóg;
P. keďže toto môže mať pozitívny vplyv na to, ako verejnosť vníma Európsku úniu, pretože čím viac informácií založených na faktoch je voľne dostupných, tým menej dôveryhodne budú znieť mýty a klamlivé tvrdenia o samotnej Únii, jej práve a fungovaní a tým viac priestoru vznikne pre otvorenú debatu a politickú diskusiu[10];
Q. keďže toto je len jedným z aspektov budovania európskej kultúry súdnictva, ale nie celý jeho rámec; keďže na univerzity a právnické fakulty je potrebné rozšíriť nové metódy odbornej prípravy a nové osnovy, ktoré kladú dôraz na jazykové vzdelávanie a presadzovanie štúdia komparatívneho práva a medzinárodného práva – ERASMUS (pre študentov práva a sudcov) bol len začiatok;
R. keďže je najvyšší čas pokročiť ďalej, počnúc nekompromisnou diskusiou o odbornej právnej príprave pre sudcov a právnikov a o právnom vzdelaní v rámci fóra, do ktorého sa zapoja sudcovia, príslušné vnútroštátne orgány – vrátane súdnych rád a škôl odbornej justičnej prípravy – a Akadémia európskeho práva (ERA), Európska sieť odbornej justičnej prípravy, Európska sieť súdnych rád a Európsky právny inštitút;
1. pripomína a znova potvrdzuje svoje uznesenie zo 17. júna 2010 a zo 14. marca 2012 o odbornej justičnej príprave;
2. vyzýva Komisiu, aby urýchlila zadávanie zákaziek v rámci pilotného projektu;
3. vyzýva Komisiu, aby podporila a finančne zastrešila vnútroštátnych koordinátorov súdov európskeho práva a vznikajúce vzájomné prepojenie vnútroštátnych sietí koordinátorov súdov a zároveň podnecovala a presadzovala myšlienky uvedené v bodoch odôvodnení tohto uznesenia a v uzneseniach Parlamentu zo 17. júna 2010 a 14. marca 2012;
4. upozorňuje na to, že rozvoj a využívanie elektronického vzdelávania a nových technológií, najmä vyhľadávačov, môže priniesť úžitok hospodárstvu, a najmä malým a stredným podnikom;
5. nazdáva sa, že v rámci profesionálneho rozvoja právnikov by sa malo zdôrazniť, že sú potrebné spoločné normy profesionálnej etiky, že súdnictvo musí byť nezávislé a nestranné a že je potrebné, aby prístup k európskym predpisom rešpektoval rozmanitosť, pretože iba tak možno dosiahnuť skutočnú vzájomnú dôveru;
6. poznamenáva, že právne systémy členských štátov aj napriek svojej rozmanitosti vychádzajú zo spoločných zásad a majú spoločné korene; pripomína, že ešte pred niekoľkými storočiami boli právnické profesie v Európe považované za jednotné teleso právnikov, ktorí sú schopní poskytovať poradenstvo, pripravovať právne dokumenty a poskytovať právne zastúpenie v ktorejkoľvek časti Európy; nazdáva sa, že politika odbornej právnickej prípravy Európskej únie by sa mala inšpirovať touto skutočnosťou, ktorá dokazuje, že plná mobilita právnikov sa dá uskutočniť;
7. napokon navrhuje, aby Komisia usporiadala v lete 2013 fórum – akýsi „Messinský kongres pre budovanie európskej justičnej kultúry“ – na ktorej sa budú môcť stretnúť sudcovia na všetkých stupňoch služobného postavenia a diskutovať o aktuálnej oblasti alebo oblastiach, ktoré sú z hľadiska práva kontroverzné či zložité, tak, aby sa povzbudila diskusia, vybudovali kontakty, vytvorili komunikačné kanály a vzájomná dôvera a porozumenie; domnieva sa, že takéto fórum by mohlo tiež poskytnúť historickú príležitosť príslušným orgánom a odborníkom vrátane univerzít a profesijných organizácií, diskutovať o politike odbornej justičnej prípravy a budúcnosti právneho vzdelávania v Európe;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 267, 14.10.1991, s. 33.
- [2] Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 99.
- [3] Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 27.
- [4] Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 116.
- [5] Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12.
- [6] http://www.europarl.europa.eu/delegations/en/studiesdownload.html?languageDocument=EN&file=60091
- [7] Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 130.
- [8] Prijaté texty, P7_TA(2012)0079.
- [9] P.G. Monateri, Black Gaius. A Quest for the Multicultural Origins of the ‘Western Legal Tradition’, v 51. vydaní Hastings Law Journal, 2000, 479 et seq.; na http://www.jus.unitn.it/cardozo/users/pigi/blackgaius/bge.pdf
- [10] V súvislosti s mýtami o zapojení EÚ do trestného práva pozri napríklad vynikajúcu prácu Opting out of EUR Criminal law: What is actually involved?, od Hinarejos, Spencer a Peers, pracovný dokument CELS, nová edícia, č. 1, http://www.cels.law.cam.ac.uk/publications/working_papers.php