Návrh uznesenia - B7-0125/2013/REV1Návrh uznesenia
B7-0125/2013/REV1

    NÁVRH UZNESENIA o posilňovaní boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, protirómskym náladám, homofóbii, transfóbii a všetkým iným formám trestných činov z nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti

    6.3.2013 - (2013/2543(RSP))

    predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
    v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Ulrike Lunacek, Nikos Chrysogelos, Carl Schlyter, Catherine Grèze, Jan Philipp Albrecht, Elisabeth Schroedter, Barbara Lochbihler, Franziska Keller, Raül Romeva i Rueda, Sandrine Bélier, Jean Lambert, Jean-Jacob Bicep, Nicole Kiil-Nielsen v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie

    Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0121/2013

    Postup : 2013/2543(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B7-0125/2013

    B7‑0125/2013/rev

    Uznesenie Európskeho parlamentu o posilňovaní boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, protirómskym náladám, homofóbii, transfóbii a všetkým iným formám trestných činov z nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti

    (2013/2543 (RSP)).

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv zakazujúce diskrimináciu, najmä dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (UNCERD),

    –   so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na jeho článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú „na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie“, a na jeho protokol č. 12 o všeobecnom zákaze diskriminácie, ako aj na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

    –   so zreteľom na článok 21 Charty základných práv, ktorým sa zakazuje „akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“ alebo z dôvodu štátnej príslušnosti,

    –   so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý stanovuje, že EÚ „je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom spoločnosti, kde prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“,

    –   so zreteľom na článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“,

    –   so zreteľom na článok 19 ZFEÚ môže Komisia „prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii“,

    –   so zreteľom na článok 67 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že EÚ „sa usiluje o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie [...] rasizmu a xenofóbii a na boj proti nim“,

    –   so zreteľom na článok 83 ods. 2 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že „ak sa ukáže, že aproximácia zákonov a iných právnych predpisov v oblasti trestného práva je nevyhnutná na zabezpečenie účinného uskutočňovania politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení“, EÚ môže prijať smernice s cieľom „ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v dotknutej oblasti“,

    –   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rasizme, xenofóbii, antisemitizme, islamofóbii, protirómskych náladách, homofóbii, transfóbii, diskriminácii, násilí motivovanom predsudkami, extrémizme a prístupe EÚ k trestnému právu,

    –   so zreteľom na Agentúru pre základné práva (FRA) a na jej prácu v oblasti nediskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, homofóbie a súvisiacej neznášanlivosti, ako aj násilia motivovaného predsudkami,

    –   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, homofóbia, transfóbia, protirómske nálady a súvisiaca neznášanlivosť zahŕňajú presvedčenie, predsudky a postoje legitimizujúce diskrimináciu, násilie a nenávisť z určitých dôvodov;

    B.  keďže hoci všetky členské štáty zaviedli zákaz diskriminácie do svojich právnych systémov s cieľom presadzovať rovnosť pre všetkých, diskriminácia a trestné činy z nenávisti – t. j. násilie a trestné činy motivované rasizmom, xenofóbiou, protirómskymi náladami, náboženskou neznášanlivosťou, antisemitizmom, homofóbiou, transfóbiou alebo príslušnosťou k národnostnej skupine, z dôvodov vymenovaných v charte základných práv – sa v EÚ naďalej vyskytujú;

    C. keďže prejavy, kampane, publikácie a programy šíriace nenávisť a neznášanlivosť podporujú extrémistickí a populistickí lídri, ktorých strany sa dostali do parlamentov a vo viacerých členských štátov sú dokonca súčasťou vlády;

    D. keďže populistická pravicová Liberálna strany Rakúska (FPÖ) toleruje zvyšujúci sa počet trestných činov z nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti a dokonca na to nabáda; keďže rakúsky populistický politik strany FPÖ Heinz-Christian Strache má na svojom profile v sieti Facebook antisemitské kresby; keďže v rokoch 2011 až 2012 sa počet incidentov vyvolaných antisemitizmom v Rakúsku zdvojnásobil zo 71 na 135; keďže rakúska organizácie ZARA bojujúca proti rasizmu oznámila 706 prípadov rasizmu v roku 2011 (vrátane vraždy, rasovo motivovaných zatknutí, diskriminácie a verbálnych prejavov nenávisti), najmä proti osobám s africkým pôvodom alebo islamského vierovyznania; keďže navyše nedávne útoky na mladých homosexuálov ukázali, že rakúsku komunitu lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov tiež sužujú trestné činy z nenávisti a verbálne prejavy nenávisti;

    E.  keďže grécka populistická a neonacistická strana Chrisi Avgi (Zlatý úsvit) podporuje zvyšujúci sa počet trestných činov z nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti, pričom grécka polícia toleruje beztrestnosť v súvislosti s trestnými činmi z nenávisti; keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov bolo od januára do septembra 2012 v Grécku zaznamenaných 87 rasovo motivovaných trestných činov, pričom 15 z nich možno pripísať rasovo motivovanému násiliu a brutalite, ktoré vyvolala polícia; keďže podľa združení prisťahovalcov došlo k viac ako 600 prípadom rasovo motivovaných trestných činov v Grécku v rokoch 2011 a 2012, ktorých obeťami boli predovšetkým osoby s pakistanským alebo afganským pôvodom alebo islamského vierovyznania; keďže novo zriadené útvary gréckej polície pre trestné činy z nenávisti nepracujú dostatočne dobre, v dôsledku čoho veľa trestných činov z nenávisti nie je nahlásených, že patria do tejto kategórie, pričom najznámejším prípadom je nedávna vražda pakistanského prisťahovalca (ktorého dvaja neonacisti dobodali na smrť, keď sa bicykloval); keďže grécka komunita lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov upozorňuje na alarmujúce zvýšenie počtu trestných činov z homofóbie a transfóbie a verbálnych prejavov nenávisti; keďže grécka polícia údajne neuznáva, že trestné činy z transfóbie a homofóbie patria do oblasti právomoci novo zriadených útvarov pre trestné činy z nenávisti, odmieta sťažnosti obetí takýchto trestných činov alebo nelegálnych prisťahovalcov, ktoré sú obeťami trestných činov z nenávisti;

    F.  keďže Zsolt Bayer, prominentný konzervatívny komentátor a zakladajúci člen maďarskej strany Fidesz, vyvolal rozhorčenie v Maďarsku a zahraničí, keď Rómov prirovnal k zvieratám a uviedol, že „by sa im nemalo umožniť žiť“ a že „značná časť Rómov nie je schopná spolunažívania. Nie sú spôsobilí žiť medzi ľuďmi. Títo Rómovia sú zvieratá a správajú sa ako zvieratá. Keď narazia na odpor, vraždia. Nedokážu komunikovať ako ľudia. Z ich zvieracích lebiek vychádzajú neartikulované zvuky [...]“; keďže okrem toho Márton Gyöngyösi, zahraničnopolitický komentátor krajne pravicovej maďarskej strany Jobbik vyzval na vypracovanie „zoznamu židov“ argumentujúc, že židia predstavujú bezpečnostné riziko;

    G. keďže štatistika za rok 2011 týkajúca sa kategórie nenávistných trestných činov motivovaných protináboženskými dôvodmi ukazuje, že vo Švédsku počet nenávistných trestných činov motivovaných islamofóbiou poklesol, zatiaľ čo sa zvýšil počet nenávistných trestných činov motivovaných antisemitizmom; keďže však najväčšiu kategóriu tvoria xenofóbne a rasovo motivované trestné činy; keďže vo Švédsku polícia vyrieši iba 7 % trestných činov z nenávisti v porovnaní so 17 % trestných činov vo všeobecnosti; keďže sa objavilo viacero správ o prípadoch antisemitského násilia v meste Malmö, na ktoré okrem iných poukázali OSN a americký prezident; keďže v septembri 2012 vybuchla pred synagógou v Malmö bomba a dvaja mladí muži boli zadržaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu;

    H. keďže výskum uskutočnený organizáciou Human Rights Watch zameraný na situáciu v Nemecku a zverejnený 9. decembra 2011 odhalil, že obete trestných činov z nenávisti sa často stretávajú s nenáležitým zaobchádzaním zo strany orgánov presadzovania práva, okrem iného s nedostatočnými zákrokmi polície proti útočníkom, s odmietaním hľadať svedkov alebo zaznamenať ich svedectvo, pričom v niektorých prípadoch sa so samotnou obeťou zaobchádzalo tak, akoby išlo o útočníka;

    I.   keďže Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) vo svojej správe za rok 2011 týkajúcej sa Španielska vyjadruje svoje znepokojenie z rozsudku ústavného súdu z roku 2007, podľa ktorého je trestné stíhanie popierania holokaustu v rozpore s ústavou; keďže v rozsudku sa uvádza, že holé a nestranné popieranie určitých skutočností bez toho, aby jeho úmyslom bolo ospravedlňovať násilie, nenávisť alebo diskrimináciu alebo na to navádzať, nemá trestnú povahu; keďže 4 z 12 sudcov hlasovali proti rozsudku; keďže ECRI bola informovaná o tom, že miestny líder Ľudovej strany niekoľko rokov podporoval verbálne prejavy nenávisti v meste Badalona, blízko Barcelony, keď rumunských a rómskych prisťahovalcov obviňoval, že sú príčinou kriminality v meste; keďže organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili znepokojenie nad „neviditeľnosťou“ rasizmu a rasovo motivovanej diskriminácie v Španielsku, ako aj nad pasivitou a nedostatkom vôle uznať daný problém a riešiť ho na nižších úrovniach správy; keďže skutočnosť, že nie sú dostupné údaje o rasizme a rasovo motivovanej diskriminácii, prispieva k vyvolaniu dojmu, že rasizmus neexistuje; keďže útvar pre trestné činy z nenávisti a diskrimináciu v rámci barcelonskej prokuratúry bol zriadený v októbri 2009 v nadväznosti na dva veľmi medializované súdne procesy s vlastníkmi kníhkupectiev v Barcelone, v ktorých sa predávali publikácie ospravedlňujúce a podporujúce genocídu; keďže podľa úradov v súčasnosti neexistujú plány na vytvorenie takéhoto útvaru v iných španielskych mestách a je príliš skoro na posúdenie jeho efektívnosti;

    J.   keďže v Spojenom kráľovstve došlo k výraznému zvýšeniu počtu trestných činov z nenávisti proti osobám so zdravotným postihnutím;

    K. keďže je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty zakročili proti takémuto správaniu, a to v súkromnej i verejnej sfére, tak, že mu budú predchádzať vzdelávaním v oblasti kultúry založenej na rešpekte, akceptovaní a tolerancii a zabezpečia, aby obete nahlasovali takéto správanie, orgány presadzovania práva ho vyšetrovali a súdny systém ho trestal;

    L.  keďže EÚ prijala celý rad nástrojov na boj proti takýmto činom a diskriminácii, hlavne: smernicu Rady 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (smernica o rasovej rovnosti)[1]; smernicu Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní)[2], ktorá zakazuje diskrimináciu v zamestnaní z dôvodu náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii)[3]; a rámec EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov;

    M. keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[4], vyžaduje, aby členské štáty chránili a podporovali obete násilia motivovaného predsudkami bez toho, aby ich diskriminovali, a to aj so zreteľom na ich právne postavenie, a uznáva, že obete trestného činu spáchaného na základe predsudkov alebo diskriminácie, ktorý môže súvisieť najmä s ich osobnými charakteristikami, môžu potrebovať osobitnú ochranu v dôsledku osobitnej povahy trestného činu;

    N. keďže Rada kvôli zarytému odporu niektorých členských štátov ani po piatich rokoch diskusií neprijala návrh smernice Rady, ktorý predložila v roku 2008 Komisia, o ochrane rovnakého zaobchádzania mimo zamestnania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (smernica o rovnosti);

    O. keďže FRA oznámila, že oficiálne údaje najčastejšie zahŕňajú údaje o rasistickej/xenofóbnej trestnej činnosti (25 členských štátov), pričom nasledujú trestné činy motivované antisemitizmom (12), trestné činy motivované sexuálnou orientáciou obetí (8), extrémistické trestné činy (7), nábožensky motivované trestné činy (6) a islamofóbne trestné činy (6); keďže v štyroch členských štátoch boli zaznamenané oficiálne údaje o trestných činoch motivovaných rodovou identitou obete, príslušnosťou k rómskej menšine alebo zdravotným postihnutím;

    P.  keďže FRA uviedla, že každý štvrtý príslušník menšinovej skupiny zažil na vlastnej osobe trestný čin z nenávisti, pričom až 90 % týchto incidentov nie je nahlásených polícii, a že len štyri členské štáty zbierajú alebo zverejňujú údaje o trestnej činnosti proti Rómom a iba osem členských štátov zaznamenáva trestné činy motivované (domnelou) sexuálnou orientáciou obete;

    Q. keďže FRA uviedla, že každý štvrtý príslušník menšinovej skupiny zažil na vlastnej osobe rasovo motivovaný trestný čin, pričom až 90 % všetkých útokov alebo hrozieb, ktorým boli vystavení prisťahovalci alebo príslušníci národnostnej, sa nenahlasuje polícii;

    R.  keďže Parlament viackrát vyzval Komisiu, Radu a členské štáty, aby posilnili boj proti násiliu a diskriminácii na základe predsudkov, ako je rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, islamofóbia, homofóbia, transfóbia a neznášanlivosť voči Rómom;

    S.  keďže požadoval najmä:

    a)  riadne vykonávanie už prijatých antidiskriminačných smerníc a rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii;

    b)  bezodkladne prijali smernicu o rovnosti;

    c)  revíziu rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii s cieľom rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti a posilniť jeho ustanovenia a účinnosť;

    d)  uznanie vo vnútroštátnom aj v európskom práve trestného činu z nenávisti, predpojatých motivácií, ktoré s nim súvisia, a účinkov, ktoré má na obete, a zberu údajov, ktoré sa ho týkajú;

    e)  zaviedli plán uplatňovania rovnosti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

    f)   prijali opatrenia na posilnenie boja proti neznášanlivosti voči Rómom a zabezpečenie základných práv Rómov proti prenasledovaniu, diskriminácii a vyhosťovaniu;

    g)  od osobností verejného života, aby sa vyhýbali vyhláseniam, ktoré povzbudzujú alebo nabádajú k neznášanlivosti alebo stigmatizácii skupín obyvateľstva na základe ich rasy, etnického pôvodu, vierovyznania, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie alebo národnosti;

    T.  keďže írske predsedníctvom začalo na neformálnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 17. – 18. januára 2013, diskusiu o opatreniach EÚ na boj proti zločinom z nenávisti, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii a zdôraznilo skutočnosť, že je nutná lepšia ochrana a zber údajov, ako aj rozhodnejšia angažovanosť vedúcich predstaviteľov v záujme „aktívneho presadzovania európskych hodnôt a podporovania ovzdušia vzájomného rešpektu a začleňovania osôb rôzneho vierovyznania alebo etnického pôvodu či sexuálnej orientácie“;

    U. keďže komisárka pre vnútorné veci Cecilia Malmström nedávno varovala pred krajne pravicovou politickou diskusiou, ktorá prispieva k nenávisti v celej EÚ, pretože čoraz častejšie sa objavujú znevažujúce vyjadrenia namierené proti menšinovým skupinám, ako sú Rómovia, moslimovia, židia a prisťahovalci; keďže rasistický, extrémistický a populistický politický jazyk by mohol takisto inšpirovať „osamelých vlkov“ na bezhlavé zabíjanie, pretože sa šíri hrozba násilného extrémizmu;

    V. keďže je nutné získavať kolektívne, porovnateľné a spoľahlivé rozčlenené údaje, pomocou ktorých by sa pri súdnych konaniach dokazovala diskriminácia, merala sa nerovnosť a odlišnosť, hodnotila sa efektívnosť antidiskriminačných právnych predpisov a navrhovali sa účinné verejné politiky;

    W. keďže od pripravovanej správy Agentúry pre základné práva o jej štúdii diskriminácie a viktimizácie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb sa očakáva, že objasní rozsah trestných činov z homofóbnej a transfóbnej nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti v EÚ;

    X. keďže všetky štáty, ktoré sú členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vrátane všetkých členských štátov uznali, že proti trestným činom z nenávisti, vymedzeným ako trestné činy spáchané na základe predsudkov, sa musí bojovať prostredníctvom trestnoprávnych predpisov a špecifických prispôsobených politík;

    1.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby posilnili boj proti násiliu a diskriminácii z dôvodu predsudkov a nenávisti v členských štátoch tým, že:

    a)   navrhnú ambicióznu revíziu rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV v líniách, ktoré načrtol Parlament, a výslovne doň zahrnú určité formy a prejavy antisemitizmu, islamofóbie, homofóbie, transfóbie a protirómskych nálad;

    b)   zabezpečia, aby boli všetky príslušné trestnoprávne nástroje EÚ vrátane rámcového rozhodnutia v plnej miere v súlade s normami pre ľudské práva, okrem iného v oblasti slobody prejavu, pri čom budú riešiť jasne definované a vymedzené konanie, na ktoré nie je možné účinne uplatniť menej prísne opatrenia, a zahrnú do nich širšie spektrum odstupňovaných sankcií vrátane prípadne alternatívnych trestov, ako sú verejnoprospešné služby;

    c)  zavedú komplexnú stratégiu boja proti zločinom z nenávisti, násiliu motivovanému predsudkami a diskriminácii;

    d)  bezodkladne schvália smernicu o rovnosti, ktorá predstavuje jeden z hlavných nástrojov EÚ pre podporu a zaručenie skutočnej rovnosti v EÚ a pre boj proti predsudkom a diskriminácii;

    e)  zaručia úplné presadzovanie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a jeho posilnenie, konkrétne tým, že uznajú existenciu protirómskych postojov a poskytnú dlhodobú podporu boja proti nim, a to okrem iného s cieľom umožniť miestnym a regionálnym orgánom rozvíjať a presadzovať v súlade s ľudskými právami účinné politiky, programy a opatrenia zamerané na začleňovanie Rómov, a to s využitím dostupných finančných prostriedkov vrátane zdrojov EÚ; budú prísne sledovať dodržiavanie základných práv a vykonávanie smernice o voľnom pohybe;

    f)   budú systematicky vyhodnocovať skúsenosti získané pomocou rôznym relevantných programom EÚ (Daphne, Základné práva a občianstvo (2007 – 2013), Práva a občianstvo (2014 – 2020) a Spravodlivosť (2014 – 2020)) vrátane účasti príslušných organizácií občianskej spoločnosti;

    g)  zabezpečia získavanie všeobecnejších a spoľahlivých údajov o trestných činoch z nenávisti, t. j. prinajmenšom vedenie záznamov o počte prípadov oznamovaných verejnosťou a zaznamenaných príslušnými orgánmi, o počte odsúdení, dôvodoch, prečo sa tieto trestné činy označili ako diskriminačné, a o uložených trestoch, ako aj o prieskumoch viktimizácie trestnej činnosti z hľadiska povahy a závažnosti nenahlásených trestných činov, o skúsenostiach obetí trestných činov s presadzovaním práva, o dôvodoch nenahlasovania prípadov a o povedomí obetí trestných činov z nenávisti o ich právach;

    h)  zavedú do praxe mechanizmy, ktoré zviditeľnia trestné činy z nenávisti v EÚ, čím sa preukáže, že orgány pristupujú k trestným činom z nenávisti seriózne, pričom tieto mechanizmy podporia obete trestných činov z nenávisti a podnietia svedkov, aby vypovedali o prípady trestnej činnosti, a zabezpečia možnosť domáhať sa odškodného od páchateľov;

    i)   vyhovejú opakovanej žiadosti Parlamentu a vypracujú plán uplatňovania rovnosti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

    j)   zabezpečia, aby EÚ podpísala dohovor UNCERD vzhľadom na to, že ho už ratifikovali všetky členské štáty;

    k)  splnia príslušné záväzky, ktoré členské štáty prijali v rámci iných medzinárodných fór, vrátane rozhodnutia ministerskej rady OBSE č. 9/09 o boji proti zločinom z nenávisti a odporúčania Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 týkajúceho sa opatrení na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

    l)   pri plnení európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 podporia a doplnia vnútroštátne politiky a programy najmä s cieľom odstrániť násilie voči ľuďom so zdravotným postihnutím;

    m) zahrnú otázky týkajúce sa všetkých foriem násilia založeného na predsudkoch do pracovného programu agentúr EÚ (napr. Agentúry pre základné práva, nadácie Eurofound, Európskej policajnej akadémie, agentúr Eurojust a Frontex a Európskeho podporného úradu pre azyl);

    2.  vyzýva členské štáty, ktoré namietajú proti smernici o rovnosti a blokujú ju, aby zverejnili svoje dôvody a umožnili tak verejnú a transparentnú diskusiu o nich;

    3.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby vedúci predstavitelia a orgány na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach (vláda, štátna, regionálna a miestna správa, orgány presadzovania práva, súdnictvo, politické strany, politickí a náboženskí predstavitelia atď.) a ich kroky a vyhlásenia nepodnecovali diskrimináciu, násilie a nenávisť a aby ich netolerovali;

    4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.