NÁVRH UZNESENIA o pracovných podmienkach a zdravotných a bezpečnostných normách v nadväznosti na nedávne požiare v továrňach a zrútenie budovy v Bangladéši
20.5.2013 - (2013/2638(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Jean Lambert, Franziska Keller, Barbara Lochbihler, Marije Cornelissen, Karima Delli, Yannick Jadot, Malika Benarab-Attou, Elisabeth Schroedter, Nicole Kiil-Nielsen, Raül Romeva i Rueda, Franziska Katharina Brantner, Ulrike Lunacek, Ana Miranda, Sven Giegold, Claude Turmes, Judith Sargentini, Helga Trüpel, Nikos Chrysogelos v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancia
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0223/2013
B7‑0232/2013
Uznesenie Európskeho parlamentu o pracovných podmienkach a zdravotných a bezpečnostných normách v nadväznosti na nedávne požiare v továrňach a zrútenie budovy v Bangladéši
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenia zo 17. januára 2013[1], 6. septembra 2007[2] a 10. júla 2008[3],
– so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v medzinárodných obchodných dohodách[4] a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[5],
– so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji[6],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Catherine Ashtonovej a komisára pre obchod Karla de Guchta z 30. apríla 2013 v nadväznosti na nedávne zrútenie budovy v Bangladéši,
– so zreteľom na podporný rámec Dohovoru o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci MOP (2006, C-187) a Dohovor o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (1981, C-155), ktoré v Bangladéši a Pakistane neboli ratifikované, ako aj príslušné odporúčania (R-197); so zreteľom na Dohovor o inšpekcii práce (1947, C-081), ktorého signatárom je aj Bangladéš, a na jeho odporúčania (R-164),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast[7], ako aj o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove[8],
– so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré stanovujú rámec pre vlády a podniky na ochranu a rešpektovanie ľudských práv a ktoré schválila Rada pre ľudské práva v júni 2011,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ má dobré a dlhodobé vzťahy s Bangladéšom, ktorých súčasťou je aj dohoda o spolupráci, partnerstve a rozvoji;
B. keďže Bangladéš sa stal po Číne druhým najväčším svetovým vývozcom odevov s najnižšími mzdami, pričom na textilný priemysel pripadá takmer 80 % vývozu krajiny a EÚ je jeho hlavným vývozným trhom a keďže z dôvodu výrobného tlaku na medzinárodnom textilnom trhu, ktorý sa vyznačuje nízkymi nákladmi a rýchlym obratom, je pracovná sila v Bangladéši obzvlášť zraniteľnou skupinou;
C. keďže 24. apríla 2013 sa v meste Savar pri Dháke zrútila budova Rana Plaza, v ktorej sa nachádzali viaceré podniky na výrobu odevov, v dôsledku čoho zahynulo viac než 1 000 osôb a približne 2 500 osôb bolo zranených;
D. keďže zrútená budova bola postavená nelegálne a nespĺňala bezpečnostné normy a keďže majitelia fabriky nútili zamestnancov vrátiť sa do práce napriek tomu, že v stenách sa deň predtým objavili trhliny a inžinier, s ktorým sa konzultovalo, varoval, že do budovy by sa po evakuácii nemali vrátiť ľudia;
E. keďže tomuto nešťastiu predchádzal požiar, ktorý v novembri 2012 zachvátil priestory fabriky Tazreen Fashion v meste Ashulia a vyžiadal si život viac než 100 pracovníkov a mnoho ďalších bolo zranených, a keďže o niekoľko dní po nešťastí v Savare, 8. mája 2013, zahynulo pri požiari v odevnom podniku Tung Hai v štvrti Mirpur v Dháke osem ľudí;
F. keďže vyšetrovacia komisia vlády, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra a stály parlamentný výbor na ministerstve práce, dospela k záveru, že majiteľ továrne Tazreen by mal byť trestne stíhaný za neospravedlniteľnú nedbanlivosť, no tento majiteľ ešte stále nebol zatknutý; keďže 28. apríla 2013 bol na Najvyššom súde v Bangladéši podaný návrh, v ktorom boli orgány obvinené z nečinnosti a ktorý obsahoval požiadavku na jeho zatknutie; keďže v prípade budovy Rana Plaza boli jej majitelia a majitelia továrne zatknutí a bolo proti bolo proti nim vznesené obvinenie z trestného činu;
G. keďže 16. mája 2013 sa zrútila strecha na továrni na výrobu topánok v provincii Kampong Speu v Kambodži, v dôsledku čoho zahynuli minimálne dvaja ľudia;
H. keďže vina za vysoký počet obetí bola vo všetkých prípadoch prisudzovaná predovšetkým nedostatku minimálnych bezpečnostných opatrení, nelegálnej a nefunkčnej konštrukcii budovy a chýbajúcim právam pracovníkov na obranu svojich záujmov;
I. keďže podľa správ z bangladéšskych novín je v krajine len 51 inšpektorov, ktorí majú monitorovať približne 5 000 tovární na výrobu konfekčného oblečenia a ďalšie priemyselné podniky v krajine;
J. keďže podľa informácií, ktoré zverejnilo fórum medzinárodného pracovného práva, zomrelo pri požiaroch tovární v Bangladéši od roku 2005 viac ako 600 pracovníkov textilného priemyslu, pričom podľa správ organizácií pre ľudské práva nikto z vlastníkov tovární ani z manažmentu nebol nikdy postavený pred súd;
K. keďže neochotné priznanie niektorých západných predajcov, že uvedené továrne pre nich vyrábali odevy, poukazuje na nedostatok transparentnosti a zodpovednosti v dodávateľskom reťazci medzinárodného textilného priemyslu;
L. keďže hospodárska súťaž v globalizovanom hospodárstve charakterizovanom skracujúcimi sa cyklami a rastúcim objemom výroby a spotreby v oblasti odevov a obuvi vedie k neudržateľnému tlaku na výrobu a náklady na prácu a má neprijateľné dôsledky z hľadiska bezpečnosti a zdravia pracovníkov; keďže podľa informácií bangladéšskej vlády klesli náklady na výrobu odevov v Spojenom kráľovstve od roku 2005 o 20 %;
M. keďže textilný a odevný priemysel je v súčasnosti druhou najvýznamnejšou hospodárskou aktivitou na svete z hľadiska intenzity obchodu a keďže textilný priemysel sa považuje za jedno z najviac znečisťujúcich priemyselných odvetví; keďže pradenie, tkanie a výroba priemyselných vlákien majú negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia a pri farbení a tlači sa spotrebuje obrovské množstvo vody a chemických látok a do ovzdušia sa vypustí mnoho prchavých látok, ktoré sú pre pracovníkov, spotrebiteľov a životné prostredie mimoriadne škodlivé;
N. keďže podľa konzorcia pre práva pracovníkov by zvýšenie bezpečnosti v každej z 5 000 tovární na výrobu odevov v Bangladéši na úroveň západných krajín do piatich rokov zvýšilo cenu každého kusu odevu z celkového počtu 7 miliárd odevov, ktoré Bangladéš predáva západným značkám, len o 10 centov;
O. keďže je spoločnou zodpovednosťou všetkých – od koncových zákazníkov v Európe cez maloobchodníkov až po vedenie tovární a vlády, na všetkých úrovniach výroby a dodávateľského reťazca – aby sa usilovali o zlepšenie pracovných a bezpečnostných noriem v odevnom priemysle v prospech pracovníkov;
P. keďže nehumánne pracovné podmienky, vykorisťovanie pracovníkov a ničenie životného prostredia nie sú obmedzené len na určité regióny sveta alebo priemyselné sektory, ale musí sa proti nim bojovať na celom svete, ako na to poukazuje nedávne nešťastie v gréckej obci Manolada, pri ktorom bolo 17. apríla 2013 dozorcami postrelených a zranených 28 zberačov jahôd prevažne bangladéšskeho pôvodu, keď ich žiadali o svoju šesť mesiacov nevyplatenú mzdu;
1. vyjadruje hlboký smútok nad stratou životov a vysokým počtom zranených pri tragédii budovy Rana Plaza, ktorá je jednou z najničivejších priemyselných nešťastí, ktoré sa doposiaľ stali, a vyjadruje sústrasť zraneným, zmrzačeným alebo zabitým osobám, ako aj smútiacim rodinám;
2. vyzýva všetkých európskych maloobchodníkov, ktorých objednávky boli spracovávané v čase zrútenia, aby podporili miestne orgány a zapojili sociálnych partnerov do vytvorenia primeraného a transparentného systému odškodnenia obetí a ich rodín a aby do tohto systému aj prispeli; domnieva sa, že takýto systém by mal pokryť stratu príjmov a náhradu škôd pre zranených a rodiny mŕtvych, ako aj poskytnúť bezplatnú zdravotnú rehabilitáciu pre zranených a starostlivosť a vzdelanie pre nezaopatrených rodinných príslušníkov zosnulých pracovníkov;
3. víta dohodu o bezpečnosti stavieb a protipožiarnej ochrane v Bangladéši medzi odbormi, mimovládnymi organizáciami a asi 40 nadnárodnými maloobchodnými textilnými spoločnosťami finalizovanú 15. mája 2013, ktorej cieľom je zlepšiť bezpečnostné normy v továrňach (a ktorá stanovuje systém platieb za tieto opatrenia), a to najmä zriadením nezávislého kontrolného systému vrátane verejných správ a povinných opráv a renovácií, a tiež aktívnou podporou vytvárania zdravotných a bezpečnostných výborov, v ktorých budú mať v každej továrni zastúpenie aj pracovníci; vyzýva všetky významné textilné značky, aby toto úsilie podporili, a to vrátane maloobchodných predajcov Walmart a Gap, ktorí naďalej odmietajú akúkoľvek záväznú dohodu;
4. víta akčný plán, ktorý prijali vláda, zamestnávatelia, pracovníci a MOP 4. mája 2013 a ktorý svoje strany zaväzuje k tomu, aby predovšetkým zreformovali právne predpisy v pracovnej oblasti, umožnili pracovníkom vytvárať odborové organizácie a zúčastniť sa na kolektívnom vyjednávaní, do konca roku 2013 posúdili bezpečnosť všetkých tovární na výrobu konfekčného oblečenia v Bangladéši orientovaných na export, ktoré sú v prevádzke, presídlili nebezpečné továrne a zamestnali ďalšie stovky inšpektorov;
5. vyjadruje nádej, že akčný plán bude v plnej miere vykonaný; víta v tejto súvislosti rozhodnutie vlády Bangladéša zvýšiť v nadchádzajúcich týždňoch minimálnu mzdu, čo bude mať vplyv na približne 4 milióny pracovníkov (prevažne žien), a naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby potrestala tie spoločnosti, ktoré vyplácajú nižšie mzdy; nabáda vládu, aby sa naďalej zaoberala prehodnotením výšky minimálnej mzdy s cieľom dosiahnuť úroveň životného minima; očakáva, že združenia zamestnávateľov dodržia svoj sľub a znovu zamestnajú pracovníkov, ktorí následkom nešťastia stratili zamestnanie, ako aj tých, ktorí sa liečili so zranení, a vyzýva vládu, aby dodatočne prijala právne predpisy s cieľom ochrániť členov odborových organizácií pred tým, aby ich zamestnávatelia prepúšťali z dôvodu vykonávania legitímnej činnosti v odboroch;
6. víta kroky, ktoré podnikla bangladéšska vláda s cieľom podporiť obete a ich rodiny a postaviť osoby zodpovedné za vysoký počet obetí pred súd; vyzýva orgány, aby vedenie podnikov zaviazali sprístupniť mená všetkých pracovníkov, ktorí boli zasiahnutí týmto nešťastím, a aby všetkým obetiam zabezpečili neobmedzený prístup k spravodlivosti, čo im umožní žiadať odškodnenie;
7. vyzýva všetky podniky, predovšetkým odevné značky, ktoré majú uzavreté dodávateľské alebo subdodávateľské zmluvy v Bangladéši a ďalších krajinách, aby v plnej miere dodržiavali medzinárodne uznávané postupy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä nedávno aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, desať zásad globálneho paktu Organizácie Spojených národov, normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv, a aby vykonali hĺbkovú kontrolu svojich dodávateľských reťazcov s cieľom zabezpečiť, aby sa ich výrobky vyrábali jedine v takých továrňach, ktoré v plnej miere dodržiavajú bezpečnostné normy a pracovné práva;
8. uznáva, že zamestnanosť v odevnom priemysle pomohla miliónom chudobných vidieckych žien v Bangladéši a inde uniknúť pred núdzou a závislosťou od mužskej podpory; domnieva sa však, že určité minimálne požiadavky na bezpečnosť a pracovné normy by mali byť normou na celom svete vrátane EÚ; vyzýva predovšetkým vládu Bangladéša, aby zabezpečila dodržiavanie zákonníka práce (2006) všetkými výrobcami;
9. vyjadruje presvedčenie, že ceny, ktoré spotrebitelia platia za finálne výrobky, môžu predstavovať nevyhnutnú súčasť zlepšenia, a že je načase rokovať o minimálnej mzde zamestnancov odevného priemyslu na celom svete; domnieva sa, že návrhy na zlepšenie situácie pracovníkov v textilnom priemysle, napr. návrh predložený nositeľom Nobelovej ceny za mier Muhammadom Junusom na vytvorenie fondu pre dobré životné podmienky pracovníkov v odevnom priemysle, si zasluhujú pozornosť;
10. vyzýva Radu a Komisiu, aby do všetkých dvojstranných obchodných a investičných dohôd, ktoré EÚ podpíše, zahrnuli záväznú doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov na základe zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú definované na medzinárodnej úrovni, a to i do aktualizovanej verzie usmernení OECD z roku 2010 a noriem, ktoré stanovili OSN (najmä do hlavných zásad OSN o podnikoch a ľudských právach), MOP a EÚ; navrhuje, aby táto doložka harmonizovala platné normy a koncepcie s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a spravodlivosť a aby obsahovala opatrenia na monitorovanie účinného uplatňovania týchto zásad na úrovni EÚ;
11. vyzýva Radu a Komisiu, aby zaviedli právne predpisy zaväzujúce spoločnosti, ktoré chcú pôsobiť na európskom trhu na základe právnych predpisov EÚ, aby poskytovali informácie o celom dodávateľskom reťazci svojich výrobkov v súlade s hlavnými zásadami OSN o podnikaní a ľudských právach, ktoré zahŕňajú transparentnosť dodávateľského reťazca až po výrobné zariadenia, a očakáva oznámenie Komisie na túto tému;
12. víta zámer Komisie pomôcť Bangladéšu zvýšiť úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a sociálnej zodpovednosti podnikov;
13. žiada, aby v budúcich obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami mala významnejšie miesto požiadavka bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku ako súčasť programu dôstojnej práce a aby EÚ poskytla pri realizácii týchto ustanovení technickú podporu;
14. žiada, aby sa vytvoril systém nadnárodnej právnej spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré podpísali dvojstranné obchodné dohody, s cieľom zabezpečiť, aby obete porušovania sociálnych či environmentálnych právnych predpisov alebo nerešpektovania pravidiel sociálnej zodpovednosti podnikov alebo postupov spravodlivého obchodu, ktorých sa dopúšťajú nadnárodné podniky a ich bezprostredné dcérske spoločnosti, mali účinný prístup k spravodlivosti v krajine, kde došlo k porušeniu, a s cieľom podporovať zavedenie medzinárodných súdnych postupov, aby sa v prípade potreby zabezpečilo potrestanie spoločností, ktoré porušujú zákony;
15. dôrazne odsudzuje násilný útok proti migrujúcim pracovníkom v gréckej obci Manolada a vyjadruje solidaritu s obeťami; víta kroky, ktoré prijali grécke orgány s cieľom postaviť páchateľov tohto útoku pred spravodlivý súd a ponúknuť odškodnenie obetiam; vyzýva Komisiu, aby všetkými možnými spôsobmi podporila grécke orgány v ich boji proti vlne rasistických činov a zlému zaobchádzaniu, ku ktorému v súčasnosti v Grécku dochádza;
16. nabáda PK/VP a komisára De Guchta, aby ratifikáciu základných noriem MOP o kontrole bezpečnosti a ochrany zdravia a slobode združovania zahrnuli do rokovaní o stálom prístupe k všeobecnému systému preferencií EÚ, ktoré vedú s Bangladéšom;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a parlamentu Bangladéša a generálnemu riaditeľovi MOP.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0027.
- [2] Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 240.
- [3] Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 77.
- [4] Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
- [5] Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
- [6] Ú. v. EÚ L 118, 27.4.2001, s. 48.
- [7] Prijaté texty, P7_TA(2013)0049.
- [8] Prijaté texty, P7_TA(2013)0050.