NÁVRH UZNESENIA o boji proti nezamestnanosti mladých ľudí
10.6.2013 - (2013/2673(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Nadja Hirsch, Hannu Takkula v mene skupiny ALDE
B7‑0278/2013
Uznesenie Európskeho parlamentu o boji proti nezamestnanosti mladých ľudí
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2013 o systéme záruk pre mladých ľudí (prijaté texty, P7_TA(2013)0016),
– so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii a sprievodné uznesenie Parlamentu z 24. mája 2012 o iniciatíve Príležitosti pre mladých[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2012 s názvom Dostať mladých do zamestnania (COM(2012)0727),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia[2],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v januári 2013 bolo bez práce 23 % práceschopných mladých ľudí, pričom miery nezamestnanosti sa pohybujú od 9 % a menej v Rakúsku a Nemecku po viac ako 55 % v Grécku a Španielsku, čo poukazuje na zjavné geografické rozdiely;
B. keďže 8,3 milióna Európanov mladších ako 25 rokov nie je zamestnaných, nevzdeláva sa ani sa nezúčastňuje na odbornej príprave (tzv. NEET – not in employment, education, or training); keďže tieto počty neustále rastú a existuje riziko, že vznikne tzv. stratená generácia;
C. keďže ekonomický účinok mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, predstavoval v roku 2011 podľa odhadov stratu vo výške 153 miliárd EUR, t. j. 1,2 % HDP EÚ; keďže ide o vážnu sociálnu a ekonomickú záťaž;
D. keďže 15 % detí ukončuje školskú dochádzku bez dovŕšenia sekundárneho vzdelania a keďže 10 % občanov EÚ žije v domácnostiach nezamestnaných osôb;
E. keďže mladým ľuďom pochádzajúcim z prisťahovaleckých rodín hrozí vyššie riziko ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy bez získania vyššej sekundárnej kvalifikácie;
F. keďže skutočnou ochranou proti chudobe je mať dôstojnú prácu;
G. keďže aktívne politiky v oblasti trhu práce a aktivačné stratégie sú kľúčom k poskytnutiu pomoci nezamestnaným pri hľadaní dôstojnej práce;
H. keďže individuálne a primerané usmernenia pri hľadaní dôstojnej práce predstavujú dôležitý prvok, ktorý môže zlepšiť šance na úspech;
I. keďže napriek vysokým celkovým mieram nezamestnanosti mladých ľudí majú niektoré odvetvia ako IKT a zdravotníctvo stále väčšie ťažkosti pri obsadzovaní voľných miest kvalifikovaným personálom;
J. keďže v niektorých členských štátoch možno pozorovať narastajúce rozdiely medzi kvalifikáciou absolventov a zručnosťami požadovanými na trhu práce;
K. keďže vďaka dôrazu, ktorý kladú na praktické zručnosti, sa duálny systém odbornej prípravy a kombinované akademicko-pracovné študijne programy zavedené v niektorých členských štátoch najmä v čase krízy osvedčili, keďže udržiavali miery nezamestnanosti mladých ľudí na nižšej úrovni tým, že formovali zamestnateľnejších mladých ľudí;
L. keďže otvorené vzdelávacie zdroje zlepšujú kvalitu a dostupnosť vzdelávania a rovnosť vo vzdelávaní a umožňujú interaktívne, kreatívne a flexibilné vzdelávanie prispôsobené potrebám konkrétneho jednotlivca prostredníctvom používania IKT a nových technológií; keďže otvorené vzdelávanie zlepšuje udržateľnú zamestnateľnosť tým, že podporuje celoživotné vzdelávanie;
M. keďže v rámci jednotlivých členských štátov, ako aj medzi nimi možno pozorovať nepomer z geografického hľadiska medzi ponukou a dopytom v oblasti pracovných miest a zručností;
1. trvá na tom, že riešenie naliehavého problému nezamestnanosti mladých ľudí spočíva v zlepšení celkového ekonomického prostredia; domnieva sa, že treba reformovať trhy, napríklad posilniť vnútorný trh so službami, a že kľúčom k rastúcej ekonomike a tvorbe pracovných miest je uzatváranie dohôd o obchode a uľahčenie zakladania podnikov; ďalej sa domnieva, že osobitné opatrenia zamerané na mladých ľudí sú dôležité, ale kľúčom zostáva zabezpečiť, aby sa EÚ opierala o silné, konkurencieschopné a moderné hospodárstvo;
2. zdôrazňuje, že investície do zamestnanosti mladých ľudí musia tvoriť hlavnú časť národných investičných stratégií;
3. vyzýva členské štáty, aby s ohľadom na naliehavú sociálnu situáciu v EÚ zvýšili mieru investícií do kvalitnej odbornej a učňovskej prípravy s cieľom pripraviť mladých ľudí na začlenenie sa do sociálneho a pracovného života;
4. naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali rázne opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky alebo systémov odbornej a učňovskej prípravy (napr. zavedením duálneho vzdelávacieho systému alebo rovnako účinných rámcov), a aby vypracovali komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave (NEET);
5. zdôrazňuje, že sociálne investície v prospech ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave, by znížili súčasné hospodárske straty spôsobené neúčasťou mladých ľudí na trhu práce, ktoré Eurofound odhadol na 153 miliárd EUR alebo 1,2 % HDP EÚ;
6. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vyčlenenie dostatočných zdrojov na sociálne investície vrátane pridelenia fixnej sumy do ESF vo výške 25 % finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti;
7. vyzýva Európsku komisiu, aby aktívne žiadala o podporu a iniciatívy, ako aj iné formy spolupráce so súkromným sektorom v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;
8. víta krátkodobé a strednodobé investície, ako je iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom upozorňuje na nedostatok akýchkoľvek dlhodobých štrukturálnych opatrení a neexistenciu potrebných reforiem, ktoré by umožnili vzdelávacím systémom v niektorých členských štátoch reagovať na budúce výzvy s cieľom zabezpečiť zamestnateľnosť;
9. víta zahrnutie navrhnutého nástupníckeho nástroja k Európskemu nástroju mikrofinancovania Progress do programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie na obdobie rokov 2014 – 2020 ako cenného nástroja, ktorý pomôže mladým ľuďom venovať sa samostatnej zárobkovej činnosti;
10. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zlepšili podporu samostatnej zárobkovej činnosti u mladých ľudí; vyzýva členské štáty, aby odstránili byrokraciu, zaviedli priaznivé daňové politiky, vytvorili lepšie podmienky pre súkromné investície a venovali sa otázke neúmerne trestajúceho konkurzného práva;
11. konštatuje, že sociálne investície do mladých ľudí by mohli nadobudnúť mnohé formy, okrem iného tieto: rozvoj partnerstiev medzi školami, strediskami odbornej prípravy a miestnymi alebo regionálnymi podnikmi; poskytovanie cielenej kvalitnej odbornej prípravy a kvalitných programov stáží pre mladých ľudí; systémy odbornej prípravy v spolupráci s podnikmi; systémy partnerstiev so staršími pracovníkmi zamerané na nábor a odbornú prípravu mladých ľudí do zamestnania alebo na zabezpečenie lepšieho prechodu zo vzdelávania do práce; podpora účasti mladých ľudí na spoločnosti; a podpora regionálnej, celoeurópskej a medzinárodnej mobility na základe ďalšieho pokroku smerom k vzájomnému uznávaniu kvalifikácií a zručností;
12. vyzýva Komisiu, aby zbierala príklady o úspešnej odbornej príprave mladých ľudí a zverejňovala ich vo forme príručky dostupnej pre ostatné členské štáty;
13. nalieha na členské štáty, aby koordinovali svoje stratégie a hľadali spoločné riešenia problému nezamestnanosti mladých ľudí, lebo v niektorých oblastiach ju možno najlepšie riešiť spoločnými cezhraničnými podujatiami a tiež preto, lebo nezamestnanosť je výzvou pre ekonomiku EÚ ako celok;
14. zdôrazňuje, že duálny systém odborného vzdelávania a dvojúrovňové štúdiá, ktoré sa zameriavajú na praktické skúsenosti, obstáli v skúške hospodárskej krízy obzvlášť dobre, keďže pomohli znížiť nezamestnanosť mladých tým, že umožnili väčšiemu počtu ľudí zamestnať sa, a vyzýva preto členské štáty postihnuté krízou, aby takýmto spôsobom zreformovali systémy odbornej prípravy;
15. naliehavo žiada členské štáty, aby sa navzájom delili o svoje úspechy a vymieňali si osvedčené postupy;
16. vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o reforme systémov odborného vzdelávania v členských štátoch, a tým prispela k štrukturálnemu zlepšeniu zamestnateľnosti mladých ľudí v dlhodobom horizonte;
17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali jasné ciele a ukazovatele pre systém záruk pre mladých ľudí, aby bolo možné účinne merať a vyhodnocovať vplyv tejto iniciatívy;
18. zdôrazňuje však, že systém záruk pre mladých ľudí nie je náhradou štrukturálnych reforiem a úsilia, ktoré je potrebné na prípravu vzdelávacích systémov a trhov práce v niektorých členských štátoch na výzvy budúcnosti;
19. naliehavo žiada predbežné pridelenie 6 miliárd EUR na novú iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých v prvých rokoch viacročného finančného rámca s cieľom riešiť problematiku nezamestnanosti mladých ľudí a uplatňovať záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že MOP odhaduje náklady na záruky pre mladých ľudí v rámci eurozóny na 21 miliárd eur; víta rozšírenie kategórie mladých, ktorí by boli oprávnení získať záruky, na mladých do 30 rokov;
20. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali o väčšiu transparentnosť a aby zdokonalili proces uznávania kvalifikácií v rámci Únie, a to prostredníctvom Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Europassu a európskeho kvalifikačného rámca; zdôrazňuje, že je dôležitá včasná realizácia týchto iniciatív a podávanie správ o nich;
21. naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky pre cezhraničné učňovské praxe a stáže, a tým lepšie zladili dopyt po pracovno- vzdelávacích príležitostiach pre mladých ľudí s ponukou, čím sa zvýši mobilita a zamestnateľnosť, predovšetkým v pohraničných oblastiach;
22. zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu medzi vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia s cieľom uľahčiť a podporiť mobilitu študentov a mobilitu pracovníkov a nezamestnanej mládeže;
23. berie na vedomie úspechy, ale žiada viac sektorových iniciatív s cieľom lepšie zladiť potreby, pokiaľ ide o budúce pracovné sily a mladých nezamestnaných ľudí, pretože zástupcovia v jednotlivých odvetviach najlepšie poznajú svoje potreby v oblasti kvalifikácií a odbornej prípravy;
24. víta iniciatívy mobility mládeže EÚ, ako je nemecký program MobiPro, ktorý je dokladom úsilia členských štátov, ktoré vedie k riešeniu problémov v niekoľkých členských štátoch súčasne;
25. vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a školstvom na všetkých úrovniach s cieľom zlepšiť spôsob, akým sa školské osnovy prispôsobujú dopytu trhu práce, napríklad rozširovaním aliancií pre sektorové zručnosti a znalostných aliancií; zdôrazňuje, že sú potrebné pružnejšie osnovy, aby sa dali lepšie prispôsobiť budúcemu vývoju na trhu práce;
26. zdôrazňuje, že pre mladých ľudí je dôležité získať transverzálne zručnosti, napríklad v oblasti IKT, vodcovských schopností, kritického myslenia a jazykových zručností, a to aj prostredníctvom štúdia v zahraničí, s cieľom zlepšiť ich vyhliadky na trhu práce, prispôsobivosť, pokiaľ ide o budúci vývoj na trhu práce, a aktívnu účasť v spoločnosti;
27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2012)0224.
- [2] Prijaté texty, P7_TA-PROV(2013)0092.