Návrh uznesenia - B7-0306/2013Návrh uznesenia
B7-0306/2013

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Turecku

11.6.2013 - (2013/2664(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Hélène Flautre, Rebecca Harms, Daniel Cohn-Bendit, Franziska Keller, Ulrike Lunacek, Isabelle Durant, Barbara Lochbihler, Raül Romeva i Rueda, Nikos Chrysogelos, Ana Miranda, Malika Benarab-Attou, Catherine Grèze v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancia

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0305/2013

Postup : 2013/2664(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0306/2013
Predkladané texty :
B7-0306/2013
Rozpravy :
Prijaté texty :

B7‑0306/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Turecku

(2013/2664(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 18. apríla 2013 o správe o pokroku Turecka za rok 2012[1],

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou[2] (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

–   so zreteľom na Európsku mestskú chartu č. II, ktorá bola prijatá na Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy 29. mája 2008 v Štrasburgu;

–   so zreteľom na smernice EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (EIA), o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (SEA) a o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí,

–   so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže v skorých ranných hodinách 31. mája 2013 turecká polícia podnikla pokus o rozohnanie skupiny demonštrantov, ktorí už týždne protestovali proti plánovanému stínaniu stromov z dôvodu nového stavebného projektu parku Gezi v Istanbule v oblasti Námestia Taksim;

B.  keďže tvrdý zásah polície viedol k stretom s protestujúcimi, ktoré sa rýchlo rozšírili do ostatných tureckých miest, a keďže tieto strety mali za následok obete, množstvo zranených ľudí, masové zatýkania a vážne poškodenie súkromného a verejného majetku;; keďže demonštrácie získali podporu rôznych vrstiev tureckej spoločnosti;

C. keďže článok 34 tureckej ústavy zaručuje právo na organizovanie pokojných a neozbrojených zhromaždení a demonštrácií bez povolenia;

D. keďže protesty sa spájajú aj s obavami tureckej spoločnosti v súvislosti so sériou nedávnych rozhodnutí a právnych aktov o otázkach, ako sú obmedzenie predaja alkoholu, zákaz demonštrácií na Námestí Taksim, reformy v oblasti vzdelávania, pomenovanie „tretieho mosta“ cez Bospor, atď.;

E.  keďže komisár Füle reagoval na tieto udalosti okamžite, kým ESVČ nebola schopná včas a primerane zareagovať;

1.  vyjadruje sústrasť rodinám demonštrantov a policajtov, ktorí prišli o život počas demonštrácií, a praje početným zraneným rýchle uzdravenie;

2.  vyjadruje podporu pokojným protestujúcim a žiada okamžité prepustenie všetkých pokojných demonštrantov, ktorí boli uväznení;

3.  rozhodne odsudzuje neprimerané použitie sily tureckou políciou pri jej reakcii na pokojné a legitímne protesty v istanbulskom parku Gezi a vyzýva turecké orgány, aby dôkladne a nezaujato vyšetrili policajné násilie a zodpovedné osoby postavili pred spravodlivosť;

4.  naliehavo vyzýva turecké orgány, aby zaručili a rešpektovali právo na informácie a právo na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a protesty všetkých občanov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tvrdými reakciami tureckej vlády a premiéra Erdoğana, ktorých neochota urobiť kroky k zmiereniu, neschopnosť ospravedlniť sa a neochota pokúsiť sa pochopiť reakcie časti tureckého obyvateľstva len prispeli k ďalšej polarizácii tureckej spoločnosti; víta umiernenú reakciu prezidenta Güla a ospravedlnenia vicepremiéra Arinça určené zraneným demonštrantom, ako aj ich dialóg s platformou Taksim a s postavami politickej opozície v záujme rozptýlenia napätia; zdôrazňuje význam dialógu medzi tureckou vládou a pokojnými protestujúcimi;

6.  víta rozhodnutie opozície zrušiť politické stretnutie, aby sa zabránilo vystupňovaniu násilia; z rovnakého dôvodu nalieha na vládu, aby odložila dve masové zhromaždenia naplánované na 15. a 16. júna 2013 v Ankare a Istanbule;

7.  víta rozhodnutie 6. správneho istanbulského súdu dočasne pozastaviť začatie prác na projekte pre chodcov na Námestí Taksim a vyzýva miestne a národné orgány v Turecku, aby začali verejné konzultácie a prihliadali na všetkých, ktorí žijú v susedstve, pokiaľ ide o všetky mestské a regionálne plány rozvoja, ako sú napr. „tretí most“, tretie istanbulské letisko, priehrada Illisu, jadrové elektrárne v Sinop a Akkuyu a hydroelektrické projekty v oblasti Čierneho mora; pripomína, že je potrebné udržiavať rovnováhu medzi hospodárskym rastom a sociálnymi, ekologickými, kultúrnymi a historickými faktormi; pripomína význam ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja;

8.  požaduje, aby sa všetky projekty v Turecku bez výnimky podrobili posúdeniu vplyvu na životné prostredie; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby informovala Parlament o prebiehajúcich rokovaniach o kapitole 27 (Životné prostredie);

9.  pripomína Turecku, že v inkluzívnej a pluralistickej demokracii by sa všetci občania mali cítiť rešpektovaní a reprezentovaní a že väčšina nesie zodpovednosť za zapojenie opozície a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu;

10. vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi konfliktami medzi politickými stranami a nepripravenosťou vlády i opozície usilovať o dosiahnutie konsenzu o kľúčových reformách, ako je reforma ústavy a mierový proces, ktoré sú obe historickou príležitosťou na zabezpečenie obnoveného a inkluzívneho občianstva, ako aj individuálnych a kolektívnych práv v Turecku; vyzýva všetkých politických aktérov, vládu i opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní politickej plurality v štátnych inštitúciách a aby presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti;

11. upozorňuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pri riadení moderného demokratického štátu, a to pre Úniu, členské štáty i Turecko; je presvedčený, že takýto systém by mal byť založený na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd – najmä slobody zhromažďovania, slobody prejavu a slobody tlače – a na participatívnej politickej kultúre, v ktorej sa skutočne odráža pluralita demokratickej spoločnosti;

12. pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria medzi hlavné európske hodnoty a že skutočne demokratická, slobodná a pluralitná spoločnosť si vyžaduje skutočnú slobodu prejavu; pripomína, že sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sa považujú za neškodné, ale v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach aj na tie informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú a znepokojujú štát alebo niektorú časť obyvateľstva;

13. je znepokojený, že hlavné turecké médiá neinformovali o demonštráciách včas a primerane; konštatuje, že turecké sociálne siete sa stali hlavným zdrojom rôznorodých a včasných informácií o udalostiach; znepokojuje ho zhoršenie slobody tlače, niektoré prípady cenzúry a rastúca autocenzúra v tureckých médiách; vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala zásady slobody tlače a právo na informácie; zdôrazňuje, že nezávislá tlač je základným predpokladom demokratickej spoločnosti, a v tejto súvislosti poukazuje na kľúčovú úlohu súdnictva pri ochrane a zlepšovaní slobody tlače, čím sa zaručuje verejný priestor na slobodnú diskusiu; vyjadruje znepokojenie nad počtom uväznených novinárov a početnými prebiehajúcimi súdnymi procesmi s novinármi;

14. opakovane so znepokojením konštatuje, že väčšina tureckých médií sa sústreďuje vo vlastníctve veľkých konglomerátov so širokým spektrom obchodných záujmov; opakuje výzvu Turecku i niektorým členským štátom EÚ, aby prijali nový zákon o médiách, ktorý by okrem iného riešil otázky nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly;

15. požaduje, aby sa turecká vláda nestala zodpovednou za pokračujúcu stagnáciu rokovaní a aby nepremeškala príležitosť, ktorú ponúka „pozitívny program“ Komisie a žiadosť Parlamentu o otvorenie kapitol 15, 19, 22, 23 a 24, čo by malo dať rokovaniam novú dynamiku;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vláde a parlamentu Tureckej republiky.