NÁVRH UZNESENIA o situácii v Turecku
11.6.2013 - (2013/2664(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Takis Hadjigeorgiou, Willy Meyer, Paul Murphy, Patrick Le Hyaric, Kyriacos Triantaphyllides, Marisa Matias, Alda Sousa, João Ferreira, Inês Cristina Zuber, Marie-Christine Vergiat, Jacky Hénin, Nikolaos Chountis v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice
Európsky parlament,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 a jeho ustanovenia o práve na slobode združovania a práve na slobodu prejavu,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1996, najmä na článok 19, v ktorom je zakotvená sloboda prejavu, a články 21 a 22, v ktorých je zakotvená sloboda združovania, a pripomínajúc, že tieto ustanovenia zaručujú právo na slobodu združovania a právo zakladať odbory a predstavujú zakladajúce zásady Medzinárodnej organizácie práce,
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2012 (SWD(2012)0336),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, z 5. decembra 2011 a 11. decembra 2012,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o správe o pokroku Turecka,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže otvorením prístupových rokovaní sa Turecko zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka pokračovať v modernizácii a posilňovaní a ďalšom zlepšovaní svojich demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;
B. keďže turecká vláda rýchlo napredovala s neoliberálnymi hospodárskymi reformami a dereguláciou, ktoré sú spojené s prístupovým procesom EÚ; naproti tomu politické a demokratické reformy, napríklad zlepšenie dodržiavania ľudských práv, postupujú len veľmi pomaly;
C. keďže systematické násilie proti demonštrantom sa v Turecku stalo bežným javom;
D. keďže masové demonštrácie, ktoré sa začali na protest proti projektu prestavby istanbulského parku Gezi, sa v reakcii na policajnú brutalitu a násilie na protestujúcich na námestí Taksim rýchlo zmenili na protestné hnutie proti útlaku;
E. keďže podľa organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a podľa odborových združení lekárov sa násilie posledných dní rozšírilo po krajine a prinieslo štyri obete na životoch, najmenej 1 500 zranených v Istanbule a viac ako 700 zranených v Ankare;
F. keďže polícia proti pôvodne pokojným demonštrantom v širokej miere používala slzotvorné bomby a mnoho ďalších takýchto bômb zhadzovala z helikoptér nad obytnými oblasťami, v ktorých neprebiehali protesty; keďže vo viacerých prípadoch boli slzotvorné bomby vrhané do príbytkov, čo je v rozpore so zásadou nevyhnutnosti a primeranosti;
G. keďže existujú vážne obvinenia, že turecká vláda sa pokúsila zablokovať sociálne siete a zamedziť prístup k internetu v úsilí o zabránenie toku informácií z dejísk protivládnych zhromaždení; keďže premiér Recep Tayyip Erdogan označil sociálne médiá za „hrozbu“;
H. keďže rozsiahle demonštrácie poukázali na politickú nestabilitu v krajine; keďže napriek tomu, že v ľudových demonštráciách je zastúpené široké ideologické spektrum, sú prejavom jasnej externalizácie hnevu tureckých občanov voči Erdoganovej vláde a jeho vládnej strane AKP;
I. keďže uplatňovanie a vykonávanie proislamského programu spôsobilo v Turecku rozpory a konflikty medzi rôznymi sociálnymi, politickými a hospodárskymi skupinami;
J. keďže protesty a masívna účasť poukazujú na to, že ľudia sa boria s mnohorakými a hlboko zakorenenými problémami, pretože hospodársky rast Turecka nesprevádza zlepšenie životnej úrovne ľudí, pričom tureckí občania a pracujúci nemajú prirodzené práva ani slobody a mzdy a dávky sú veľmi nízke;
K. keďže ďalšia hlavná príčina nespokojnosti súvisí s Erdoganovou zahraničnou politikou vo vzťahu k Sýrii, pretože intervenčný postoj k sýrskej občianskej vojne prostredníctvom spolupráce s opozičnými silami a dokonca aj v rámci hraníc krajiny preniesol vojnovú atmosféru susednej krajiny do Turecka;
L. keďže turecké zásahové jednotky sa zameriavajú na politické strany, pričom bol zaznamenaný útok na kancelárie politickej strany TKP a na kultúrne centrum Nazima Hikmeta;
M. keďže 11. júna 2013 v ranných hodinách sa zásahové jednotky presunuli späť na námestie Taksim za použitia slzotvorného plynu a vodných diel;
N. keďže Európsky súd pre ľudské práva už trikrát odsúdil Turecko za porušovanie práv účastníkov demonštrácií a zlé zaobchádzanie so zadržiavanými;
O. keďže Turecko má ako kandidát na vstup do EÚ povinnosť rešpektovať a presadzovať demokraciu a posilňovať demokratické a ľudské práva a slobody; keďže v správe Komisie o pokroku Turecka za rok 2012 sa uvádza, že z nástroja predvstupovej pomoci sa vyčlenilo 810 mil. EUR na reformu súdnictva a polície;
P. keďže demokratické právo na protest je čoraz väčšmi ohrozené, pretože v celom svete rastie hnev ľudí voči neoliberálnym a protisociálnym politikám;
1. ostro odsudzuje násilie tureckej vlády voči demonštrantom a tureckému ľudu;
2. ostro odsudzuje skutočnosť, že turecké zásahové jednotky sa zameriavajú na politické strany;
3. vyzýva tureckú vládu, aby okamžite zastavila násilie voči demonštrantom a prepustila všetkých pokojných protestujúcich, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní;
4. vyjadruje solidaritu s požiadavkou demonštrantov na dodržiavanie demokracie a demokratických a ľudských práv a slobôd; vyjadruje presvedčenie, že žiadne náboženstvo by nemalo oslabovať občianske práva, práva žien, sociálne a ekonomické práva;
5. odsudzuje pokusy najvýznamnejších tureckých masovokomunikačných prostriedkov o zamlčanie udalostí;
6. zdôrazňuje význam nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na pokojných protestujúcich a žiada o vytvorenie nezávislej a nestrannej vyšetrovacej komisie (za účasti organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, výborov demonštrantov a všetkých ďalších zainteresovaných strán), ktorá sa bude zaoberať obvineniami z týrania, zlého zaobchádzania a použitia sily zo strany príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní;
7. vyzýva tureckú vládu, aby skončila so svojím autoritatívnym štýlom vládnutia a aby rokovala s organizáciami protestujúcich s cieľom vyhnúť sa vystupňovaniu násilia, ktoré prinesie viac obetí;
8. žiada o okamžité prepustenie 10 000 politických väzňov, z ktorých mnohí patria k ľavicovým alebo kurdským aktivistom, ako aj o novinárov zadržiavaných za podmienok, ktoré sú v rozpore so zásadami právneho štátu;
9. vyzýva tureckú vládu, aby opätovne zvážila svoje sociálne, politické, kultúrne a hospodárske opatrenia, ktoré sú hlavnou príčinou ľudového povstanie, keďže udalosti v parku Gezi boli len zámienkou na spustenie situácie;
10. odsudzuje vyhlásenia vedúcich tureckých predstaviteľov, ktorí namiesto toho, aby pomohli znormalizovať situáciu, naďalej vystupujú s poburujúcimi vyhláseniami a v krajine vyvolávajú ešte viac nepokojov;
11. je znepokojený skutočnosťou, že organizácie občianskej spoločnosti v Turecku naďalej čelia pokutám, konaniam o zastavení činnosti a administratívnym prekážkam, a že sa v plnej miere nedodržiavajú práva odborárov a pracujúcich; vyzýva tureckú vládu, aby okamžite implementovala nové právne predpisy týkajúce sa pracovnej oblasti a práv odborových zväzov, a tak zabezpečila súlad s acquis EÚ a s dohovormi MOP, najmä pokiaľ ide o právo na štrajk a právo na kolektívne vyjednávanie;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Veľkému národnému zhromaždeniu Tureckej republiky.