NÁVRH UZNESENIA o situácii v Turecku
11.6.2013 - (2013/2664(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Ria Oomen-Ruijten, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Mairead McGuinness, Elmar Brok, Cristian Dan Preda, Arnaud Danjean, Roberta Angelilli, Eleni Theocharous, Bernd Posselt, Eija-Riitta Korhola v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0305/2013
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 18. apríla 2013 o správe o pokroku Turecka za rok 2012[1],
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou[2] (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v skorých ranných hodinách 31. mája 2013 turecká polícia podnikla pokus o rozohnanie skupiny demonštrantov, ktorí už týždne protestovali proti plánovanému stínaniu stromov z dôvodu nového stavebného projektu parku Gezi v Istanbule v oblasti Námestia Taksim;
B. keďže tvrdý zásah polície viedol k stretom s protestujúcimi, ktoré sa rýchlo rozšírili do ostatných tureckých miest, a keďže tieto strety mali za následok obete, množstvo zranených ľudí, masové zatýkania a vážne poškodenie súkromného a verejného majetku; keďže demonštrácie získali podporu rôznych vrstiev tureckej spoločnosti;
C. keďže pôvodné tvrdé odsúdenie zo strany tureckej vlády sa zdá byť kontraproduktívne;
D. keďže článok 34 tureckej ústavy zaručuje právo na organizovanie pokojných, neozbrojených zhromaždení a demonštrácií bez povolenia;
E. keďže protesty sa spájajú aj s obavami niektorých častí tureckej spoločnosti v súvislosti so sériou nedávnych rozhodnutí a právnych aktov o otázkach, ako sú obmedzenie predaja alkoholu a reformy v oblasti vzdelávania;
F. keďže turecké médiá hlavného prúdu oneskorene a neprimerane informovali o demonštráciách;
G. keďže na tieto udalosti reagovali komisár Füle a VP/PK Catherine Ashton;
1. vyjadruje rozhodné odsúdenie neprimeranému a nadmernému použitiu sily tureckou políciou pri jej reakcii na mierové a legitímne protesty v istanbulskom parku Gezi a vyzýva turecké orgány, aby dôkladne prešetrili policajné násilie a postavili zodpovedné osoby pred spravodlivosť;
2. vyzýva turecké orgány, aby zaručili a rešpektovali právo na slobodu prejavu, mierové zhromažďovanie a mierové protesty všetkých občanov; požaduje okamžité prepustenie všetkých mierových protestujúcich zadržiavaných vo väzbe;
3. víta umiernenú odpoveď prezidenta Güla a ospravedlnenia vicepremiéra Arinca určené zraneným protestujúcim; zdôrazňuje význam dialógu medzi tureckou vládou a pokojnými protestujúcimi;
4. pripomína Turecku, že v inkluzívnej a pluralistickej demokracii by sa všetci občania mali cítiť zastúpení a že väčšina nesie zodpovednosť za začlenenie opozície a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu; rovnako pripomína opozičným stranám ich zodpovednosť prispieť k vytváraniu demokratickej politickej kultúry, čo sa týka rešpektovania rôznych postojov a názorov;
5. je znepokojený pokračujúcou konfrontáciou politických strán a nedostatočnou pripravenosťou vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní politickej plurality v štátnych inštitúciách a aby presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti;
6. upozorňuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pri riadení moderného demokratického štátu, ktorý musí byť založený na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a slobody tlače, a na participatívnej politickej kultúre, ktorá skutočne zohľadňuje pluralitu demokratickej spoločnosti;
7. pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria medzi ústredné európske hodnoty a že skutočne demokratická, slobodná a pluralitná spoločnosť vyžaduje skutočnú slobodu prejavu; pripomína, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sa považujú za neškodné, ale v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach aj na tie informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú a znepokojujú štát alebo akúkoľvek časť obyvateľstva;
8. je znepokojený zhoršovaním sa situácie v oblasti slobody tlače, niektorými prípadmi cenzúry a rastúcou autocenzúrou tureckých médií, a to aj na internete; vyzýva vládu Turecka, aby dodržiavala zásadu slobody tlače; zdôrazňuje, že nezávislá tlač je kľúčovým predpokladom demokratickej spoločnosti, a v tejto súvislosti poukazuje na kľúčovú úlohu súdnictva pri ochrane a zlepšovaní slobody tlače, čím sa zaručuje verejný priestor na slobodnú diskusiu;
9. opakovane so znepokojením konštatuje, že väčšina médií je vlastnená a sústredená vo veľkých konglomerátoch so širokým spektrom obchodných záujmov; opakuje svoju výzvu na prijatie nového zákona o médiách, ktorý by okrem iného riešil problematiku nezávislosti, vlastníctva a administratívnej kontroly;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.
- [1] Prijaté texty P7_TA(2013)0184.
- [2] Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.