NÁVRH UZNESENIA o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch a programoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ
1.7.2013 - (2013/2682(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marie-Christine Vergiat, Cornelia Ernst, Kyriacos Triantaphyllides, Takis Hadjigeorgiou, Mikael Gustafsson, Willy Meyer, Nikolaos Chountis, Patrick Le Hyaric, Alda Sousa, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL
B7‑0341/2013
Uznesenie Európskeho parlamentu o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch a programoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na jeho články 7 a 8, a na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 48 a 52,
– so zreteľom na Dohodu o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými[1],
– so zreteľom na Dohovor o počítačovej kriminalite (CETS č. 185),
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä na jeho článok 17 o zasahovaní do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie,
– so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch, najmä na jeho články 24 a 27 o nedotknuteľnosti diplomatických písomností a oznámení,
– so zreteľom na dohodu medzi EÚ a USA o bezpečnom uchovávaní údajov, najmä na jej článok 3, a na zoznam účastníkov dohody,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2001 o existencii celosvetového systému na odpočúvanie súkromnej a obchodnej komunikácie (odpočúvací systém Echelon)[2] a na príslušnú správu dočasného výboru EP pre odpočúvací systém Echelon (A5-0264/2001),
– so zreteľom na diskusiu s komisárkou Redingovou o právnych predpisoch tretích krajín a právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov, ktorá sa uskutočnila 15. februára 2012 (PV 15/02/2012 - 19),
– so zreteľom na smernicu 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách,
– so zreteľom na balík právnych predpisov o ochrane údajov pozostávajúci z návrhov COM(2012)0011 a COM(2012)0010,
– so zreteľom na prebiehajúce rokovania o dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov vymieňaných na účely presadzovania práva,
– so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe (COM(2012)0529),
– so zreteľom na dohodu medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) a na dohodu medzi EÚ a USA o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže noviny po celom svete priniesli správy o existencii amerického programu s názvom PRISM, ktorý údajne slúži na rozsiahle sledovanie komunikácie občanov iných krajín ako USA, a teda aj európskych občanov, čo vyplynulo z informácií, ktoré prezradil bývalý spravodajca americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Edward Snowden, ktorý sa v súčasnosti uchádza o politický azyl;
B. keďže komisárka Viviane Reding zaslala list ministrovi spravodlivosti USA Ericovi Holderovi, v ktorom predostrela európske obavy a požiadala ho o objasnenie a vysvetlenie programu PRISM a ďalších podobných programov, ktoré zahŕňajú zhromažďovanie a vyhľadávanie údajov, a právnych predpisov, podľa ktorých možno povoliť využívanie takýchto programov;
C. keďže na základe uvedeného úniku informácií sa zistilo, že členské štáty EÚ údajne spolupracovali na programe PRISM vedenom USA alebo vyvinuli podobné spravodajské programy, ako je projekt Tempora vedený britskou spravodajskou agentúrou Government Communications Headquarters (GCHQ); keďže tlačové správy odhalili, že GCHQ sa napojila na podmorské optické káble s cieľom získať prístup k telefonickým rozhovorom a internetovej komunikácii v rámci programu s krycím názvom TEMPORA, opierajúc sa o ods. 4 oddielu 8 zákona o vyšetrovacích právomociach (RIPA), ktorý umožňuje ministrovi zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vydávať povolenia na rozsiahle odpočúvanie rôznych druhov materiálu týkajúceho sa terorizmu alebo organizovaného zločinu; keďže existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že USA boli zapojené do sledovania diplomatických pracovníkov stálych zastupiteľstiev členských štátov, ako aj úradov inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti pripomína odpočúvanie úradu poslanca EP britskou tajnou službou;
D. keďže masové zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov je samo osebe v rozpore so zásadami primeranosti a potrebnosti stanovenými v EDĽP, podľa ktorých sa musí každé obmedzovanie základných práv v demokratickej spoločnosti vykonávať len v primeranej a potrebnej miere;
E. keďže v článku 48 charty sa zdôrazňuje prezumpcia neviny a keďže preventívny policajný dohľad alebo sledovanie predstavujú v prípadoch, keď nebolo vznesené žiadne formálne obvinenie, veľké riziko porušenia prezumpcie neviny, ak sa uskutočňujú v rozsiahlom meradle a bez žiadneho predchádzajúceho dôkazu o spáchaní trestného činu;
F. keďže článok 52 charty znie: „Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných“;
G. keďže Európsky súd pre ľudské práva správne varoval, že systém tajného sledovania na ochranu národnej bezpečnosti „môže narušiť či dokonca zničiť demokraciu pod rúškom jej ochrany“ a že „samotná existencia právnych predpisov, ktoré umožňujú systémy tajného monitorovania komunikácie, prináša hrozbu sledovania pre všetkých, na ktorých sa tieto právne predpisy môžu uplatňovať“;
H. keďže podľa dohody o bezpečnom uchovávaní údajov majú členské štáty a Komisia povinnosť zachovávať bezpečnosť a neporušenosť osobných údajov; keďže podľa článku 3 má Komisia v prípade nedodržiavania ustanovení dohody povinnosť zrušiť dohodu alebo pozastaviť jej platnosť;
I. keďže o balíku právnych predpisov o ochrane údajov v súčasnosti rokujú dvaja zákonodarcovia;
J. keďže možno vážne pochybovať o vôli niektorých členských štátov, najmä Spojeného kráľovstva, konštruktívne sa zapojiť do prípravy smernice o ochrane údajov pre oblasť presadzovania práva s cieľom zlepšiť normy v oblasti ochrany údajov uplatňované pri policajnej a justičnej spolupráci;
K. keďže návrh nariadenia o ochrane údajov v podobe, v akej ho komisárka pre spravodlivosť Viviane Reding zaslala svojim kolegom, obsahoval ustanovenie, podľa ktorého by sa poskytovanie údajov používateľov orgánom tretích krajín podmienilo právnym základom, ako napríklad dohodou o vzájomnej právnej pomoci a povolením príslušného orgánu na ochranu údajov;
L. keďže silné lobovanie USA mohlo viesť k tomu, že sa zabezpečilo odstránenie týchto ustanovení z konečného návrhu Komisie;
M. keďže členské štáty EÚ sú povinné dodržiavať základné hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ, ako aj právo na súkromie a právo na ochranu údajov stanovené v Charte základných práv;
N. keďže Parlament zamietol návrh Komisie na zriadenie európskeho systému PNR, pretože existujú vážne obavy týkajúce sa zákonnosti, potrebnosti a primeranosti takéhoto systému;
O. keďže smernica o uchovávaní údajov bola napadnutá na ústavných súdoch a v súčasnosti je podaný na Európskom súdnom dvore návrh na začatie prejudiciálneho konania z dôvodov týkajúcich sa primeranosti a potrebnosti;
P. keďže Európsky parlament v súčasnosti rokuje o novom nariadení o Europole;
1. je nadmieru šokovaný zisteniami týkajúcimi sa existencie programu PRISM, keďže ak sa potvrdia informácie, ktoré sú zatiaľ k dispozícii, by to znamenalo porušovanie základných práv občanov EÚ na súkromie a ochranu údajov, ako aj porušovanie základných zásad potrebnosti a primeranosti;
2. je presvedčený, že jestvujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že komunikácia Európskeho parlamentu, jeho poslancov a zamestnancov bola v rámci programu TEMPORA odpočúvaná spôsobom, ktorý je v rozpore so záväzkami Spojeného kráľovstva v oblasti ľudských práv; poveruje preto svoju právnu službu, aby preskúmala možnosti začatia konania Európskeho parlamentu voči vláde Spojeného kráľovstva, a to aj prostredníctvom Európskeho súdu pre ľudské práva;
3. žiada okamžité pozastavenie rokovaní s USA o dohode o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií(TTIP); vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek ďalšie rokovania s USA o dohode o voľnom obchode alebo vykonávanie takejto dohody, kým nebude mať Parlament úplne informácie o tejto otázke, kým sa neuzavrie uspokojivá dohoda medzi EÚ a USA o ochrane údajov a nebudú predložené účinné dôkazy o tom, že nezákonné sledovanie európskych spoločností a obyvateľov, ako aj inštitúcií a diplomatických zastupiteľstiev EÚ sa skutočne skončilo;
4. pripomína zásadu prezumpcie neviny, ktorá je základným kameňom právneho štátu v demokratických spoločnostiach; vyjadruje dôrazný nesúhlas s narastajúcim využívaním tzv. preventívneho policajného dohľadu, ktorý je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a pri ktorom sa každý jednotlivec považuje za potenciálneho zločinca;
5. je hlboko znepokojený nad stále sa zvyšujúcim počtom politík v záujme bezpečnosti vykonávaných EÚ a členskými štátmi, ktoré výrazne oslabujú základné práva a slobody občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ; rozhodne odmieta filozofiu založenú na strachu, podľa ktorej sa zjavne šíri domnienka, že viac bezpečnosti automaticky znamená priestor slobody a spravodlivosti;
6. vyzýva orgány USA, aby svojim partnerom v EÚ na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov poskytli informácie o rozsahu programu PRISM, existencii podobných programov a úrovni zapojenia jednotlivých členských štátov EÚ; takisto vyzýva členské štáty, aby zverejnili informácie o existencii všetkých takýchto programoch, ktoré v súčasnosti prebiehajú alebo sa vyvíjajú;
7. pripomína, že možnosti stanovené v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti štátneho dohľadu nad jednotlivcami, t. j. že pri zasahovaní do základného práva občanov na súkromie sa v demokratickej spoločnosti musia zohľadňovať zásady primeranosti a potrebnosti, sa môžu uskutočňovať len v medziach zákona a musia podliehať náležitej demokratickej kontrole a súdnemu dohľadu;
8. pripomína zásadu primeranosti zakotvenú v Dohovore o počítačovej kriminalite, ktorého zmluvnou stranou je USA a v ktorom sa v článku 15 stanovuje povinnosť dodržiavať zásadu primeranosti pri vykonávaní opatrení zameraných na dosiahnutie kybernetickej bezpečnosti;
9. opätovne potvrdzuje právo občanov vedieť o existencii právnych predpisov alebo politík, ktoré zahŕňajú riziko obmedzovania ich základných práv a slobôd, a brať tých, ktorí tieto predpisy a politiky zaviedli, na zodpovednosť;
10. vyzýva Radu, aby urýchlila prácu na smernici o ochrane údajov ako nástroji, ktorý je úplne nevyhnutný na zaručenie právneho štátu a na ochranu práv občanov pri presadzovaní práva;
11. vyzýva spoluzákonodarcov EÚ, aby zaujali jednotný prístup k legislatívnym návrhom o politikách v oblasti presadzovania práva zahŕňajúcim zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov, najmä k návrhom EÚ o PNR a Europole, namiesto prijatia nesystematického prístupu, pri ktorom hrozí vytvorenie nevykonateľnej spleti nesúrodých noriem a zásad;
12. žiada formuláciu nesúhlasného postoja Parlamentu k prijímaniu ďalších opatrení v oblasti presadzovania práva založených na zhromažďovaní a uchovávaní údajov, kým nebude prijatá smernica o ochrane údajov;
13. v tejto súvislosti pripomína, že podľa hodnotiacich správ spoločného dozorného orgánu Europolu dohoda medzi EÚ a USA o TFTP umožňuje hromadné prenosy osobných údajov a je preto pravdepodobné, že ju ústavné súdy zrušia z dôvodu, že nespĺňa kritériá primeranosti stanovené v EDĽP;
14. zdôrazňuje, že spoločnosti poskytujúce služby občanom EÚ musia dodržiavať právne predpisy EÚ, najmä právne predpisy EÚ týkajúce sa ochrany údajov, a vyjadruje nesúhlas s koncepciou samoregulácie podnikov, pokiaľ ide o základné práva;
15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v uniknutej verzii nariadenia o ochrane údajov vypustila bývalý článok 42; vyzýva Komisiu, aby objasnila, prečo sa tak rozhodla urobiť; vyzýva Radu, aby nasledovala prístup Parlamentu a znovu toto ustanovenie do nariadenia začlenila;
16. zdôrazňuje, že spoločnosti poskytujúce služby občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ, ktoré patria do jurisdikcie tretích krajín, by mali týchto používateľov jasne a zreteľne varovať o možnosti spracúvania osobných údajov orgánmi presadzovania práva a spravodajskými službami v nadväznosti na príkazy tajných služieb alebo súdne príkazy;
17. poukazuje na iniciatívu tých internetových spoločností, ktoré sa aktívne zapojili do odhaľovania identity verejných orgánov, ktoré požiadali o prístup k údajom používateľov a získali ho; naliehavo vyzýva všetky ostatné takéto spoločnosti, aby bezodkladne urobili to isté;
18. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby postupy umožňovali informátorom odhaľovať systémy tajného sledovania bez toho, aby sa museli báť právnych dôsledkov; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s ESVČ poskytli politický azyl Edwardovi Snowdenovi, ktorý mal odvahu odhaliť toto rozsiahle a systematické porušovanie základných práv, a žiada rýchle spracovanie jeho žiadosti;
19. vyzýva EÚ, aby rokovala s partnermi v USA o otázke uplatňovania pravidiel ochrany údajov v bilaterálnych vzťahoch a aby v tejto súvislosti zabezpečila dodržiavanie základných práv a práv na súkromie a ochranu údajov na oboch stranách; vyzýva Komisiu, aby uplatnila všetky dostupné rokovacie nástroje na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa;
20. kritizuje systematické zneužívanie koncepcie národnej bezpečnosti na zakrývanie vnútroštátnych ekonomických alebo politických záujmov osôb pri moci; odsudzuje každé zneužívanie tohto nedefinovaného pojmu na odôvodnenie sledovania občanov a diplomatov EÚ;
21. zdôrazňuje potrebu zriadiť európsky ekvivalent zmiešaných parlamentno-súdnych kontrolných a vyšetrovacích výborov pre spravodajské služby, aké v súčasnosti existujú v niektorých členských štátoch;
22. poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby uskutočnil hĺbkové vyšetrenie tejto veci a aby o tom do konca roka informoval na plenárnej schôdzi, a to aj na základe hodnotenia možného zriadenia kontrolného a vyšetrovacieho výboru na úrovni EÚ, ktorý by skúmal spoluprácu spravodajských agentúr členských štátov a používanie osobných údajov občanov EÚ;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, parlamentom členských štátov, americkému prezidentovi, americkému kongresu a senátu a ministerke USA pre vnútornú bezpečnosť a ministrovi USA pre spravodlivosti.