Návrh uznesenia - B7-0342/2013Návrh uznesenia
B7-0342/2013
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ

1.7.2013 - (2013/2682(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Sophia in ‘t Veld, Sarah Ludford, Renate Weber, Cecilia Wikström, Nathalie Griesbeck, Leonidas Donskis, Ramon Tremosa i Balcells, Marielle de Sarnez, Andrea Zanoni, Hannu Takkula, Michael Theurer, Gianni Vattimo v mene skupiny ALDE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0336/2013

Postup : 2013/2682(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0342/2013
Predkladané texty :
B7-0342/2013
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B7‑0342/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ

(2013/2682(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 3, 6 a 7 a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy 108 z 28.januára 1981o ochrane jednotlivcov pri automatickom spracovaní osobných údajov a jeho dodatkový protokol z 8. novembra 2001, na odporúčania výboru ministrov rady Európy členským štátom, najmä odporúčanie č. R (87) 15, ktorým sa reguluje používanie osobných údajov v sektore polície a odporúčanie č. CM/Rec(2010)13 o ochrane jednotlivcov s ohľadom na automatické spracovanie osobných údajov pri vytváraní profilov,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej články 7 a 8, a na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ECHR), najmä jeho článok 8 o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života a článok 13 o účinnom prostriedku nápravy,

–   so zreteľom na právne predpisy Európskej únie o práve na ochranu súkromia a údajov, najmä na smernicu 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, na rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, na smernicu 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách a nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov,

–   so zreteľom na návrhy Komisie na nariadenie a smernicu o reforme systému ochrany údajov v EÚ,

–   so zreteľom na dialóg medzi EÚ a USA o dohode o vzájomnej právnej pomoci, ktorá umožní výmenu údajov na prevenciu a vyšetrovanie trestnej činnosti, na Dohovor o počítačovej kriminalite (CETS č. 185), na dohodu EÚ a USA o bezpečnom uchovávaní údajov, najmä na jej článok 3 a zoznam účastníkov dohody, na prebiehajúce rokovania o dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov vymieňaných na účely presadzovania práva a na aktuálnu revíziu programu bezpečného uchovávania údajov,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o práve na ochranu súkromia a údajov, najmä uznesenie z 5. septembra 2001 o existencii celosvetového systému na odpočúvanie súkromnej a obchodnej komunikácie (odpočúvací systém Echelon interception) [1], so zreteľom na dohodu medzi EÚ a USA o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) a na dohodu o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP),

–   so zreteľom na usmernenia na reguláciu počítačových súborov osobných údajov, ktoré vydalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1990,

–   so zreteľom na vlastenecký zákon USA (Patriot Act) a zákon o dohľade nad zahraničnou rozviedkou (FISA) vrátane paragrafu 702 novely zákona FIS z roku 2008 (FISAA),

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Program USA PRISM a sledovanie členských štátov EÚ a EÚ Národnou bezpečnostnou agentúrou USA

A. keďže 6. júna 2013 médiá informovali o PRISM, utajovanom elektronickom programe sledovania prevádzkovanom Národnou bezpečnostnou agentúrou USA (NSA) od roku 2007; keďže PRISM je rozvinutím programu nelegálneho odpočúvania, ktorý vďaka úniku informácií odhalili médiá v roku 2005 a ktorý bol legalizovaný v roku 2007 zákonom Protect America (zákon o ochrane Ameriky) a novelou FISAA, ktoré povolili hromadné sledovanie – vrátane občanov EÚ – elektronickej pošty, četov, videí, fotografií, prenosov súborov, údajov zo sociálnych sietí a ďalších údajov[2]; keďže podľa orgánov USA prebiehajú dva programy, jeden týkajúci sa metaúdajov a telefonických komunikácií a druhý týkajúci sa internetu a elektronickej pošty, ktoré sa nemôžu zámerne zameriavať na občanov USA alebo zahraničných občanov s legálnym pobytom v USA[3], a preto majú iné ciele vrátane občanov EÚ;

B.  keďže súkromné spoločnosti spadajúce do jurisdikcie vlády USA, akými sú Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, YouTube, Skype, AOL, Apple a Verizon tajne odovzdávali NSA osobné údaje spojené s elektronickými komunikáciami; keďže bývalí zamestnanci niektorých týchto súkromných spoločností v súčasnosti pracujú pre NSA;

C. keďže inštitúcie EÚ boli podrobené sledovaniu a špionážnym činnostiam USA vrátane umiestňovania odpočúvacích zariadení na diplomatických zastupiteľstvách EÚ v USA vo Washingtone a zastupiteľstvách pri OSN v New Yorku, prenikania do počítačových sietí (e-mailov a interných dokumentov), uskutočňovania kybernetických útokov z komplexu NATO využívaného odborníkmi NSA proti EÚ v Bruseli, najmä Rade EÚ a Európskej rade[4]; keďže predseda Európskeho parlamentu požadoval objasnenia v tejto súvislosti[5]; keďže orgány USA sa tiež zamerali na francúzsku, taliansku a grécku misiu pri OSN[6];

D. keďže Komisia 10. júna 2013 napísala orgánom USA o európskych obavách a položila podrobné otázky o rozsahu programu a právnych predpisoch, ktoré ho povolili[7], a keďže sa o tejto otázke rokovalo na stretnutí EÚ – USA v Dubline 14. júna 2013, kde sa rozhodlo o zriadení transatlantickej skupiny expertov s cieľom diskutovať o otázkach PRISM a ochrany súkromia;

E.  keďže transatlantické partnerstvo má ako pre EÚ tak aj pre USA mimoriadny význam a keďže tieto vzťahy musia byť založené na lojálnej, dôveryhodnej a rovnocennej spolupráci medzi krajinami dodržiavajúcimi základné práva, demokraciu a zásady právneho štátu;

F.  keďže vláda USA tvrdí, že demokratická a súdna kontrola sú zaistené v súlade s ústavou USA, pretože príslušné orgány Kongresu sú informované o sledovaní a súd FISA je oprávnený povoľovať sledovanie elektronických komunikácií;

G. keďže skupina 26 amerických senátorov zložená z obidvoch politických strán adresovala riaditeľovi NSA sťažnosť, že „ustanovenie vlasteneckého zákona USA (Patriot Act) bolo tajne preformulované s cieľom umožniť vláde zhromažďovať súkromné záznamy veľkého počtu občanov“ a že vláda sa opiera o „súbor tajných právnych predpisov“, aby zhromažďovala hromadné súkromné údaje občanov, miesto toho, aby využívala riadne súdne príkazy alebo núdzové povolenia[8];

H. keďže právny systém USA nezaisťuje ochranu neamerických občanov, napríklad občanov EÚ; keďže napríklad ochrana, ktorú poskytuje štvrtý dodatok, sa vzťahuje len na občanov USA, a nie na občanov EÚ alebo iných neamerických občanov;

Spolupráca členských štátov EÚ s USA v oblasti sledovania

I.   keďže podľa informácií médií niektoré členské štáty, napríklad Holandsko a Spojené kráľovstvo, si vymieňali informácie zhromaždené zo súkromných spoločností prostredníctvom PRISM, a to prinajmenšom od roku 2010;

Programy členských štátov a sledovanie iných členských štátov, EÚ a tretích krajín

J.   keďže orgány Spojeného kráľovstva, najmä GCHQ (Government Communications Headquarters) a MI6 údajne sledovali zahraničných politikov a úradníkov, ktorí sa zúčastnili na dvoch samitoch skupiny G20 v roku 2009, na ktorých sa zúčastnili predseda Komisie, predsedníctvo Rady a mnoho predsedov vlád členských štátov[9], a to tak, že monitorovala ich počítače, zachytávala a zaznamenávala telefónne hovory delegátov, ktoré viedli medzi sebou a so svojimi vládami, s cieľom zaistiť britskej vláde a samitu pozitívny výsledok, a to tiež s pomocou zamestnancov NSA pridelených do GCHQ v Menwith Hill vo Veľkej Británii;

K. keďže GCHQ údajne prevádzkuje program Tempora a priamo odpočúva elektronickú komunikáciu vedenú podmorskými transatlantickými káblami; keďže masy údajov sú bez rozlíšenia odvedené, uložené počas 30 dní, spracované a analyzované a poskytnuté orgánom USA;

L.  keďže komisárka Redingová napísala orgánom Spojeného kráľovstva, aby vyjadrila znepokojenie nad správami médií o programe Tempora a požiadala o objasnenie jeho rozsahu a fungovania[10]; keďže orgány Spojeného kráľovstva obhajovali činnosť GCHQ v oblasti sledovania a vyhlásili, že pracuje podľa prísnych a zákonných zásad; keďže ďalšie členské štáty vyslovili obavy a kritiku a spýtali sa, či aj ich občania boli cieľom a či bol program podrobený akémukoľvek súdnemu dohľadu[11];

 

M. keďže ďalšie členské štáty majú údajne prístup k nadnárodnej elektronickej komunikácii bez riadneho oprávnenia, ale prostredníctvom špeciálnych súdov si vymieňajú údaje s inými krajinami (Švédsko) a môžu rozšíriť svoje možnosti sledovania (Holandsko, Nemecko); keďže v ďalších členských krajinách boli vyjadrené obavy v súvislosti s právomocami tajných služieb na odpočúvanie (Poľsko)[12];

N. keďže v správach Parlamentu a Rady Európy o projekte CIA v oblasti mimoriadneho vydávania osôb a tajných väzníc sa poukazuje na aktívnu a pasívnu účasť členských štátov EÚ na opatreniach USA prostredníctvom spolupráce tajných služieb; keďže vo viacerých krajinách boli tajné služby a tajní agenti nedávno obvinení z toho, že vláda ich využíva na špehovanie opozície a novinárov[13] alebo na vykonávanie odchylných operácií[14];

Právo EÚ – USA a právo EÚ uplatniteľné na členské štáty a spoluprácu s USA

O. keďže Európska únia a jej členské štáty majú povinnosť chrániť základné právo svojich občanov na súkromie a ochranu údajov na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), Charty základných práv Európskej únie, medzinárodných dohovorov, ústav, práva EÚ a vnútroštátneho práva a zvrchovanosti a právomoci EÚ a jej členských štátov;

P.  keďže Európsky súd pre ľudské práva vypracoval striktný súbor judikatúry, v rámci ktorého by sa mali dodržiavať prísne kritériá, pokiaľ ide o aktivity štátu v oblasti sledovania fyzických osôb, v ktorom sa uvádza, že akékoľvek zasahovanie do základného práva na súkromie občanov musí byť v demokratickej spoločnosti primerané a nevyhnutné, môže byť povolené iba zákonom a musí podliehať náležitému demokratickému a súdnemu dohľadu, pretože v opačnom prípade môžu tieto činnosti oslabiť alebo dokonca zničiť demokraciu pod pláštikom jej ochrany;

Q. keďže podľa dohody o bezpečnom uchovávaní údajov majú členské štáty a Komisia povinnosť zachovávať bezpečnosť a neporušenosť osobných údajov; keďže podľa článku 3 dohody má Komisia v prípade nedodržiavania ustanovení dohody povinnosť zrušiť dohodu alebo pozastaviť jej platnosť; keďže všetky spoločnosti uvedené v medzinárodnej tlači sú zmluvnými stranami dohody o bezpečnom uchovávaní údajov;

R.  keďže USA podpísali a ratifikovali Dohovor o počítačovej kriminalite, ktorý nadobudol účinnosť v USA v roku 2007, a teda jeho zásady tvoria súčasť vnútroštátneho práva USA; keďže v tomto dohovore sa stanovuje, že všetky opatrenia na „zhromažďovanie dôkazov o trestnom čine v elektronickej forme“ (článok 14) musia zabezpečovať primeranú ochranu základných ľudských práv, najmä tých, ktoré sú uvedené v EDĽP (článok 8, súkromie), musia zaisťovať súlad so zásadou proporcionality a musia zahŕňať záruky, ako je súdny alebo iný nezávislý dohľad, uplatňovanie zdôvodnenia príčin a obmedzenie rozsahu a trvania takýchto postupov (článok 15);

S.  keďže v Dohode o vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA v podobe, v akej ju ratifikovala Únia a americký Kongres, sa uvádzajú podmienky zberu a výmeny informácií a vyžadovania a poskytovania pomoci pri získavaní dôkazov v jednej krajine na účely pomoci pri vyšetrovaní trestného činu alebo trestnom konaní v inej krajine;

T.  keďže návrh nariadenia o ochrane údajov pre konzultácie medzi útvarmi obsahoval ustanovenie, v ktorom sa zverejnenie osobných údajov orgánom tretích krajín podmienilo existenciou právneho základu, ako je dohoda o vzájomnej právnej pomoci alebo medzinárodná dohoda a povolenie od príslušného orgánu na ochranu údajov[15]; keďže toto ustanovenie v konečnom návrhu Komisie chýba;

1.  vyzýva na zriadenie výboru Európskeho parlamentu pre vyšetrovanie programov dohľadu podľa článku 185 rokovacieho poriadku;

2.  vyzýva, aby sa prezidentovi Spojených štátov amerických adresovalo pozvanie, aby sa k tejto otázke vyjadril v pléne;

Program USA PRISM a sledovanie členských štátov EÚ a EÚ Národnou bezpečnostnou agentúrou USA

3.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s programom PRISM, ktorý tajne vykonávajú orgány USA v spolupráci so súkromnými spoločnosťami, keďže by predstavoval – ak by sa potvrdili v súčasnosti dostupné informácie – závažné porušenie základného práva občanov EÚ na súkromie a ochranu údajov;

4.  vyzýva orgány USA, aby poskytli partnerom EÚ na úrovni EÚ i úrovni členských štátov úplné informácie o programe a sledovaní inštitúcií EÚ a členských štátov, a vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby urobili to isté; vyzýva súkromné spoločnosti, aby poskytli informácie o spolupráci s bezpečnostnými agentúrami USA;

5.  vyzýva orgány USA, aby pozastavili platnosť a vykonali preskúmanie všetkých zákonov a programov sledovania, ktoré porušujú základné právo občanov EÚ na súkromie a ochranu údajov, zvrchovanosť a jurisdikciu EÚ a jej členských štátov, ako aj Dohovor o počítačovej kriminalite; vyzýva orgány USA, aby zaviedli zákony, ktoré zabezpečia, aby občania EÚ mohli využívať minimálne rovnaké práva ako občania USA, pokiaľ ide o súkromie, ochranu údajov a účinné opravné prostriedky;

6.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii v rámci diskusií a rokovaní s USA na politickej a odbornej úrovni, aby dosiahli uvedené ciele, a to aj tým, že odmietnu podpísať obchodnú dohodu medzi EÚ a USA dovtedy, kým sa nevyriešia problémy súvisiace so sledovaním, a pozastaví sa platnosť dohôd o osobnom zázname o cestujúcom (PNR) a Programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP);

Spolupráca členských štátov EÚ s USA v oblasti sledovania

7.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s informáciami o údajnej tajnej spolupráci členských štátov s orgánmi USA v rámci programu PRISM a ďalších aktivít v oblasti sledovania;

8.  vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytovali informácie ostatným členským štátom a inštitúciám EÚ a zastavili akúkoľvek takúto spoluprácu s orgánmi USA v súvislosti s hromadným sledovaním občanov, keďže akýkoľvek ďalší postup by predstavoval porušenie lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj porušenie základného práva občanov na súkromie a ochranu údajov;

Programy členských štátov a sledovanie iných členských štátov, EÚ a tretích krajín

9.  vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s odhaleniami týkajúcimi sa údajných aktivít v oblasti sledovania a špionáže, ktoré vykonávajú orgány Spojeného kráľovstva a ktoré sú zamerané na vedúcich predstaviteľov ostatných členských štátov a inštitúcie EÚ, najmä z dôvodov nesúvisiacich s národnou bezpečnosťou, napríklad pri príležitosti summitov G20; vyjadruje vážne znepokojenie, pokiaľ ide o program Tempora a porušovanie základného práva na súkromie občanov Spojeného kráľovstva a EÚ;

10. vyzýva orgány Spojeného kráľovstva, aby svojim občanom, občanom EÚ, ostatným členským štátom a inštitúciám EÚ poskytovali informácie o uvedených aktivitách a programoch a okamžite ich zastavili;

11. vyzýva všetky členské štáty, aby preskúmali zlučiteľnosť svojich zákonov, aktivít a programov v oblasti sledovania prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a medzinárodných a európskych noriem v tejto oblasti, aby bol zaručený primeraný demokratický a súdny dohľad a aby sa zabezpečilo uplatňovanie základných práv občanov a európskych hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ;

12. vyzýva Komisiu a Radu, aby prediskutovali otázky, ktoré sú predmetom tohto uznesenia, na nasledujúcej schôdzi Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci; vyzýva ich, aby uskutočnili preskúmanie politík EÚ pre boj proti terorizmu a vnútorných bezpečnostných stratégií, ako požadoval Parlament vo svojich správach a v súvislosti s nedávnymi odhaleniami;

13. vyzýva oddelenie pre počítačovú kriminalitu v rámci Europolu, aby prešetrilo špionáž, ktorá je zameraná na EÚ a ktorú vykonávajú USA a ďalšie zahraničné mocnosti;

14. vyzýva, aby bolo Centrum EÚ pre analýzu spravodajských informácií (INTCEN) začlenené do riadneho inštitucionálneho rámca pri dodržaní záruk a kontroly;

15. považuje za poľutovaniahodné, že Komisia vypustila bývalý článok 42 (doložka proti zákonu o dohľade nad zahraničnou rozviedkou) návrhu nariadenia o ochrane údajov, a vyzýva na verejné a podrobné objasnenie dôvodov tohto rozhodnutia; vyzýva Radu, aby opätovne zaradila podobné ustanovenie, a vyjadruje odhodlanie, že urobí podobne; vyzýva Radu, aby urýchlila svoju činnosť týkajúcu sa smernice o ochrane údajov;

16. zdôrazňuje, že v demokratických a otvorených štátoch založených na zásade právneho štátu majú občania právo dozvedieť sa o závažných porušeniach svojich základných práv a odsúdiť ich, a to aj proti ich vlastnej vláde; zdôrazňuje potrebu postupov, ktoré umožnia informátorom odhaliť závažné porušenia základných práv, a potrebu poskytovať takýmto osobám potrebnú ochranu, a to aj na medzinárodnej úrovni; vyjadruje trvalú podporu investigatívnej žurnalistike a slobode médií;

17. vyzýva inštitúcie EÚ, aby preskúmali svoju prax, v rámci ktorej odopierajú občanom právo na prístup k dokumentom, ako je zaručené zmluvami, Chartou základných práv Európskych únie a nariadením 1049/2001, pretože by to mohlo poškodiť medzinárodné vzťahy, čím sa cudzím krajinám zabezpečí de facto právo veta pri dokumentoch EÚ, ako sa stalo v USA v súvislosti so správou druhého spoločného dozorného orgánu Europolu (JSB) o vykonávaní dohody medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, orgánom Spojených štátov a Organizácii Spojených národov.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia