Návrh uznesenia - B7-0378/2013Návrh uznesenia
B7-0378/2013

NÁVRH UZNESENIA o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA:

4.9.2013 - (2013/2702 (RSP)).

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B7‑0215/2013 a B7‑0216/2013
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

Rebecca Harms, Daniel Cohn-Bendit, Hélène Flautre v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0378/2013

Postup : 2013/2702(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0378/2013

B7‑0378/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA

(2013/2702 (RSP)).

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 13. decembra 2012, ktorým sa odsudzuje Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) za „obzvlášť závažné“ porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach (články 3, 5, 8 a 13) počas mimoriadneho vydania Khaleda El-Masriho,

–   so zreteľom na nasledujúce veci prejednávané pred ESĽP: Al‑Nashiri/Poľsko, Abu Zubaydah/Litva, Abu Zubaydah/Poľsko a Nasr a Ghali/Taliansko; so zreteľom na žiadosť, ktorú podal Al‑Nashiri proti Rumunsku v auguste 2012, a na žiadosť, ktorú podali Inštitút pre monitorovanie ľudských práv (Human Rights Monitoring Institute – HRMI) a Iniciatíva za spravodlivosť Inštitútu pre otvorenú spoločnosť (Open Society Justice Initiative) proti Litve v decembri 2012 za porušenie ich práva na informácie a práva na účinnú právnu nápravu,

–   so zreteľom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Talianska zo septembra 2012 potvrdiť odsúdenie 23 úradníkov USA v súvislosti s únosom Abu Omara z roku 2003, medzi nimi aj bývalého veliteľa pobočky CIA v Miláne Roberta Seldona Ladyho, ktorý bol odsúdený na deväť rokov väzenia,

–   so zreteľom na rozhodnutie odvolacieho súdu v Miláne z februára 2013, podľa ktorého boli odsúdení na šesť až sedem rokov väzenia ďalší traja agenti CIA[1], o ktorých sa predtým predpokladalo, že sa na nich vzťahuje diplomatická imunita, so zreteľom na rozhodnutie toho istého súdu o odsúdení Nicola Pollariho, bývalého veliteľa Talianskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (SISMI), na desať rokov väzenia, bývalého zástupcu veliteľa SISMI Marca Manciniho na deväť rokov a troch agentov SISMI na šesť rokov,

–   so zreteľom na rozhodnutie talianskeho prezidenta Napolitana z 5. apríla 2013 udeliť milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, ktorý bol v Taliansku odsúdený za zodpovednosť pri únose Abu Omara v tejto krajine, so zreteľom na list so žiadosťou o vysvetlenie, ktorý poslali prezidentovi Napolitanovi spravodajcovia v júli 2013,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP (2012/2033(INI)),[2]

–   so zreteľom na dokumenty, ktoré odovzdala spravodajcovi Komisia vrátane listov nešpecifikovaných podľa krajiny, zaslaných v marci 2013 všetkým členským štátom, na ktoré odpovedalo len niekoľko členských štátov (Fínsko, Maďarsko, Španielsko a Litva),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname, z ktorých posledné je uznesenie z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011)[4],

–   so zreteľom na listy, ktoré poslal spravodajca rumunským, poľským a litovským prokurátorom a hlavám štátu Rumunska, Poľska a Litvy v novembri 2012, v ktorých sa zdôrazňujú odporúčania pre jednotlivé krajiny z uznesenia Parlamentu a na ktoré žiaden z uvedených členských štátov neodpovedal,

–   so zreteľom na letové údaje od Eurocontrolu do septembra 2012,

–   so zreteľom na žiadosť o spoluprácu v oblasti zverejňovania leteckých údajov, ktorú zaslal spravodajca v apríli 2013 agentúre ASECNA (Agentúra pre bezpečnosť leteckej navigácie v Afrike a na Madagaskare), a na jej kladnú odpoveď z júna 2013,

–   so zreteľom na závery Rady týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2012 (Luxemburg 6. – 7. júna 2013),

–   so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2010 – 2014),

–   so zreteľom na úvodné vyhlásenie, ktoré predniesla vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová na 23. zasadnutí Rady pre ľudské práva (Ženeva, máj 2013), v ktorom citovala uvedené uznesenie Parlamentu z 11. septembra 2012 a žiadala „vierohodné a nezávislé vyšetrovanie“ ako „prvý dôležitý krok k zodpovednosti“, pričom vyzvala štáty, aby to považovali za prioritu,

–   so zreteľom na výročnú správu osobitného spravodajcu OSN Bena Emmersona za rok 2013[5] o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ktorý vyjadril uznanie práci Parlamentu a podporil niektoré odporúčania z jeho uznesenia z 11. septembra 2012,

–   so zreteľom na početné mediálne správy a činnosť investigatívnej žurnalistiky z tejto oblasti, najmä – ale nielen – na investigatívnu činnosť vysielania rumunskej televízie Antena 1 v apríli 2013,

–   so zreteľom na výskum a vyšetrovanie, ktoré uskutočňujú organizácie Interights, Redress a Reprieve, a na správy, ktoré vypracovali po prijatí uznesenia Parlamentu nezávislí bádatelia, organizácie občianskej spoločnosti a národné a medzinárodné mimovládne organizácie, najmä na správu Iniciatívy za spravodlivosť Inštitútu pre otvorenú spoločnosť s názvom Globalising Torture: CIA Secret Detention and Extraordinary Rendition“ (Globalizované mučenie: CIA – tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie osôb – február 2013), nezávislú štúdiu, ktorú v USA pripravili Constitution Project’s Task Force o zaobchádzaní s väzňami (apríl 2013), databázu o letoch určených na vydávanie osôb (Rendition Flights Database), ktorá bola zverejnená v rámci britského akademického projektu o vydávaní osôb (Rendition project) v máji 2013, správu Amnesty International „Unlock the truth: Poland’s involvement in CIA secret detention“ (Zverejnite pravdu: zapojenie Poľska do tajného zadržiavania CIA) z júna 2013 a list, ktorý zaslala organizácia Human Rights Watch litovským orgánom (jún 2013),

–   so zreteľom na otázky predložené Rade a Komisii o údajnej preprave a nelegálnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA (O‑000079 – B7‑0215/2013 and O-000080/2013 – B7‑0216/2013),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Parlament odsúdil programy americkej CIA týkajúci sa vydávania a tajného zadržiavania osôb, ktorých súčasťou bolo viacnásobné porušovanie ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, mučenia a iného zlého zaobchádzania, porušovanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako aj nedobrovoľné zmiznutie, pričom CIA využívala európske územie a vzdušný priestor; keďže Parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie spolupráce národných vlád a agentúr s programami CIA;

B.  keďže Parlament sa zaviazal pokračovať v napĺňaní mandátu, ktorý mu udelil dočasný výbor v súlade s článkami 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii, a poveril svoje príslušné výbory, aby o týchto otázkach hovorili na plenárnom zasadnutí Parlamentu rok po prijatí uvedeného uznesenia z 11. septembra 2012, pretože sa domnieva, že je dôležité posúdiť, do akej miery boli uskutočnené odporúčania prijaté Parlamentom;

C. keďže zodpovednosť za vydávanie osôb je nevyhnutne potrebná v záujme účinnej ochrany a presadzovania ľudských práv vo vnútornej i vonkajšej politike EÚ a v záujme zabezpečenia zákonnej a efektívnej bezpečnostnej politiky, ktorá sa opiera o právne normy; keďže inštitúcie EÚ sa nedávno zaoberali otázkou, ako môže EÚ lepšie chrániť a podporovať základné práva a právne normy;

D. keďže Rada ani Komisia neposkytli na odporúčania Parlamentu žiadne relevantné odpovede;

E.  keďže litovské orgány potvrdili svoj záväzok, že opätovne otvoria trestné vyšetrovanie účasti Litvy v programe CIA, ak vyjdú najavo nové skutočnosti, ale zatiaľ tak neurobili; keďže litovské orgány vo svojich pripomienkach pre Európsky súd pre ľudské práva vo veci Abu Zubaydah preukázali vo vyšetrovaní zásadné nedostatky a nevyužili význam nových informácií; keďže Litva v druhej polovici roka 2013 predsedá Rade Európskej únie;

F.  keďže televízny kanál Antena 1 vďaka dôkladnej investigatívnej práci poskytol vo svojom vysielaní v apríli 2013 ďalšie informácie o hlavnej úlohe Rumunska v oblasti väzenských sietí; keďže bývalý poradca v oblasti národnej bezpečnosti Ioan Talpeş uviedol, že Rumunsko poskytlo CIA logistickú podporu; keďže bývalý rumunský senátor pripustil obmedzenia predchádzajúceho parlamentného vyšetrovania a vyzval prokurátorov, aby začali súdne konanie;

G. keďže poľskí prokurátori podali 11. júna 2013 žiadosť o oficiálne uznanie za obeť v prípade tretieho muža, Walida Mohammeda Bina Attasha z Jemenu, ktorý bol v roku 2003 nezákonne zatknutý v Pakistane, držaný v tajnom väzení v Poľsku od júna do septembra 2003 a teraz je zadržiavaný v Guantáname; keďže poľskí prokurátori predĺžili vyšetrovanie trestného činu, ktoré trvá už päť rokov, až do októbra 2013;

H. keďže britské úrady naďalej odkladajú konanie vo veci, ktorú predložil Abdel Hakim Belhadj z Líbye, ktorého v Líbyi mučila CIA za asistencie Britov, a vyjadrili úmysel urobiť vo veci vypočutie v novom tajnom konaní;

I.   keďže v decembri 2012 vydalo Taliansko medzinárodný zatykač na Roberta Seldona Ladyho, ktorý bol zatknutý v Paname v júli 2013; keďže žiadosť o vydanie, ktorú následne poslalo Taliansko, Panama neakceptovala a keďže Robert Seldon Lady sa v júli 2013 vrátil do Spojených štátov; keďže taliansky prezident Napolitano sa 5. apríla 2013 rozhodol udeliť milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, ktorý bol odsúdený talianskym súdom za zodpovednosť pri únose Abu Omara v Taliansku;

J.   keďže v novembri 2012 ombudsman fínskeho parlamentu začal vyšetrovanie vo veci použitia fínskeho územia, vzdušného priestoru a systémov letových záznamov v programe vydávania osôb CIA, keď poslal podrobné písomné žiadosti o informácie 15 vládnym agentúram a vyzval tiež litovské orgány, aby poskytli konkrétne informácie o príslušných letoch;

K. keďže vyšetrovanie vykonané Dánskom do mája 2012 nepredstavuje nezávislé, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie v súlade s požiadavkami medzinárodných ľudských práv a noriem z dôvodu nedostatku primeraných právomocí a obmedzeného rozsahu;

L.  keďže iba deväť krajín odpovedalo na listy, okrem iného na listy odoslané skupinou expertov OSN pre osobitné postupy (UN Special Procedures) niektorým členským štátom, so žiadosťou o dodatočné informácie v nadväznosti na spoločnú štúdiu OSN o globálnych praktikách týkajúcich sa tajného zadržiavania v súvislosti s bojom proti terorizmu[6];

M. keďže prezident USA Obama zopakoval svoj záväzok o uzatvorení Guantánama, keď 23. mája 2013 oznámil, že znovu začne prepúšťanie väzňov a odvolá moratórium na prepustenie jemenských väzňov, v prípade ktorých sa už považovalo za bezpečné, že sa vrátia do svojej krajiny, a to napriek odporu v Kongrese USA; keďže úrady USA musia dodržať svoje medzinárodné záväzky a potrestať Roberta Seldona Ladyho;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada, Komisia, vlády členských, kandidátskych a pridružených štátov, NATO a orgány Spojených štátov neuskutočnili odporúčania z uznesenia EP z 11. septembra 2012, najmä vzhľadom na vážne porušovanie základných práv, ktorým boli postihnuté obete programov CIA;

2.  domnieva sa, že atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programami CIA umožnila, aby sa v rámci protiteroristických politík EÚ a USA pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ukázali masové špionážne činnosti programu sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a činnosti orgánov sledovania v rôznych členských štátoch, ktoré v súčasnosti skúma Parlament;

Procesy súvisiace so zodpovednosťou v členských štátoch

3.  opakuje svoju výzvu členským štátom, ktoré si nesplnili svoju pozitívnu povinnosť uskutočniť nezávislé a účinné vyšetrovanie, aby vyšetrili porušovanie ľudských práv s prihliadnutím na všetky novo získané dôkazy a zverejnili všetky potrebné informácie o všetkých podozrivých lietadlách spojených s CIA na ich území; vyzýva členské štáty, aby zvážili najmä to, či došlo na ich území k operáciám, pri ktorých boli osoby zadržiavané v tajných zariadeniach v rámci programu CIA; vyzýva príslušné členské štáty, aby odpovedali na listy, ktoré im zaslala skupina expertov OSN pre osobitné postupy (UN Special Procedures);

4.  naliehavo žiada Litvu, ktorá v súčasnosti predsedá Rade EÚ, a preto by mohla ísť príkladom, aby znovu otvorila trestné vyšetrovanie týkajúce sa tajných väzníc CIA a dôkladne prešetrila všetky konkrétne dôkazy, ktoré boli zverejnené, najmä pokiaľ ide o vec Abu Zubaydah proti Litve pred ESĽP; vyzýva Litvu, aby umožnila vyšetrovateľom dôkladne preskúmať sieť letov súvisiacich s odovzdávaním väzňov a spojiť sa s osobami, o ktorých sa vie, že organizovali tieto lety alebo sa ich zúčastnili; vyzýva orgány Litvy, aby súdne preskúmali väznicu a analyzovali záznamy o telefónnych hovoroch; nalieha, aby plne spolupracovala s ESĽP v prípadoch Abu Zubaydah proti Litve a Inštitút pre monitorovanie ľudských práv proti Litve; vyzýva Litvu, aby súvislosti s obnovením trestného vyšetrovania preskúmala žiadosti potenciálnych obetí o priznanie štatútu obetí/účasť na vyšetrovaní iných potenciálnych obetí; vyzýva Litvu, aby plne reagovala na žiadosti o informácie podané ostatnými členskými krajinami EÚ, a to najmä na žiadosť o informácie fínskeho ombudsmana týkajúce sa letu alebo letov, ktoré mohli spájať Fínsko a Litvu pri prípadnom odovzdávaní väzňov;

5.  žiada rumunské orgány, aby odhalili, kde sa nachádzajú všetky chýbajúce dokumenty týkajúce sa parlamentného vyšetrovania, a urýchlene otvorili nezávislé, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie; odsudzuje ich neústupnosť a mlčanie v tejto súvislosti, ktoré sú v rozpore s povinnosťou, ktorú majú;

6.  vyzýva Poľsko, aby v prešetrovaní pokračovalo s väčšou transparentnosťou, a to najmä tým, že predloží dôkazy o konkrétnom vývoji vo vyšetrovaní, umožní zástupcom obetí, aby ich účinne zastupovali, a umožní im uplatniť právo na prístup k všetkým relevantným utajovaným materiálom a právo konať v súvislosti so získanými materiálmi; vyzýva poľské orgány, aby začali trestné konanie proti všetkým dotknutým štátnym subjektom; žiada poľského generálneho prokurátora, aby urýchlene preskúmal žiadosť, ktorú podal Walid Bin Attash, a rozhodol o nej; žiada Poľsko, aby plne spolupracovalo s ESĽP, pokiaľ ide o veci Al - Nashiri proti Poľsku a Abu Zubaydah proti Poľsku;

7.  žiada britské orgány, aby spolupracovali pri prebiehajúcich trestných vyšetrovaniach a umožnili, aby sa pri nich postupovalo transparentne a nie v utajovanom konaní a ukončilo sa vyšetrovanie vydávania cudzích štátnych príslušníkov do zámoria; žiada britské orgány, aby vyšetrili vydávanie a mučenie zadržaných v zahraničí a zlé zaobchádzanie s nimi v súlade s normami ľudských práv;

8.  odsudzuje skutočnosť, že taliansky prezident Napolitano udelil milosť americkému plukovníkovi Josephovi Romanovi, čo prispelo k atmosfére beztrestnosti, pokiaľ ide o osoby, ktoré sa podieľali na vydávaní väzňov a na tajných programoch zadržiavania pod taktovkou USA; vyzýva talianske úrady, aby pokračovali vo svojom úsilí dosiahnuť spravodlivosť, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv zo strany CIA v Taliansku, a trvali na vydaní Roberta Seldona Ladyho a požadovali vydanie ďalších 22 amerických občanov odsúdených v Taliansku;

9.  povzbudzuje fínskeho ombudsmana, aby ukončil vyšetrovanie na základe transparentnosti a zodpovednosti a nalieha na všetky vnútroštátne orgány, aby s ním pri tom plne spolupracovali; žiada Fínsko, aby vyšetrilo všetky nitky, ktoré spájajú fínske štátne subjekty s programom vydávania väzňov;

Reakcia inštitúcií EÚ

10. je hlboko znepokojený skutočnosťou, že Komisia nereagovala vecne na odporúčania Parlamentu, a považuje listy, ktoré Komisia poslala členským štátom, za nedostatočné, pokiaľ ide o dosiahnutie zodpovednosti, vzhľadom na ich všeobecný charakter;

11. opakovane pripomína Komisii tieto odporúčania:

–   vyšetriť, či spoluprácou s programom CIA boli porušené ustanovenia právnych predpisov EÚ, najmä ustanovenia týkajúce sa azylu a justičnej spolupráce,

–   napomáhať a podporovať vzájomnú právnu pomoc uskutočňovanú v súlade s ľudskými právami, súdnu spoluprácu vyšetrujúcich orgánov a spoluprácu právnikov zapojených do zisťovania zodpovednosti v členských štátoch,

–   prijať rámec vrátane požiadaviek na podávanie správ členskými štátmi týkajúci sa monitorovania a podpory postupov určovania zodpovednosti,

–   prijať opatrenia zamerané na posilnenie schopnosti EÚ predchádzať porušovaniu ľudských práv a zabezpečiť nápravu na úrovni EÚ a posilnenie úlohy Parlamentu,

–   predložiť návrhy týkajúce sa vypracovania podmienok demokratického dohľadu nad cezhraničnými spravodajskými činnosťami v rámci protiteroristickej politiky EÚ;

12. nalieha na litovské orgány, aby využili príležitosť, ktorú majú so zreteľom na predsedníctvo krajiny v Rade EÚ, a zabezpečili plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe Parlamentu a predložili túto otázku na program rokovania Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci ešte pred koncom litovského predsedníctva;

13. opakovane pripomína Rade tieto odporúčania:

–   ospravedlniť sa za porušenie zásady lojálnej spolupráce inštitúcií Únie, ako je zakotvené v zmluvách, keď sa nesprávne pokúsila presvedčiť Parlament, aby prijal úmyselne skrátené verzie zápisníc zo schôdzí pracovných skupín Rady pre medzinárodné právo verejné (COJUR) a transatlantické vzťahy (COTRA) s vysokými úradníkmi USA,

–   vydať vyhlásenie, v ktorom prizná zapojenie členských štátov do programu CIA a problémy, s ktorými sa členské štáty stretli pri vyšetrovaní,

–   plne podporiť postupy zamerané na zistenie pravdy a vyvodenie zodpovednosti prostredníctvom formálneho riešenia tejto záležitosti na stretnutiach Rady SVV, vzájomného poskytovania všetkých informácií, poskytovania pomoci pri vyšetrovaniach a najmä pristúpenia na žiadosti o prístup k dokumentom,

–   uskutočniť vypočutia príslušných bezpečnostných agentúr EÚ s cieľom vyjasniť si poznatky, ktoré majú o účasti členských štátov v programe CIA a reakcii EÚ,

–   navrhnúť bezpečnostné záruky s cieľom zaistiť dodržiavanie ľudských práv pri výmene spravodajských informácií a prísne vymedzenie úloh medzi spravodajskými činnosťami a činnosťami zameranými na presadzovanie práva, aby spravodajské agentúry nemohli preberať právomoci zatýkania a zadržiavania;

14. vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojich viacročných programov prijatých po Štokholmskom programe zaradili osobitné opatrenia na zabezpečenie právneho štátu a zodpovednosti za porušovanie základných práv, a to najmä spravodajskými službami a orgánmi presadzovania práva; žiada Komisiu, aby problematiku zodpovednosti zaradila na program konferencie Assises de la Justice, ktorá sa bude konať v novembri 2013;

15. pripomína, že v záujme zabezpečenia dôveryhodnosti Parlamentu je nevyhnutné výrazne posilniť jeho právo vyšetrovať prípady porušovania základných práv EÚ, ktorého súčasťou by mala byť plná právomoc vypočuť pod prísahou osoby zapojené do týchto programov vrátane osôb na ministerskej úrovni[7];

16. žiada, aby Eurocontrol uznal, že údaje o letoch by sa nemali v žiadnom prípade považovať za utajované skutočnosti, podobne ako to urobil Americký federálny letecký úrad, a sprístupnil údaje, ktoré sú potrebné na účinné vyšetrovanie;

17. očakáva, že z vyšetrovania Parlamentu, ktoré sa týka programu sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a orgánov zapojených do sledovania v rôznych členských štátoch, vzídu opatrenia, ktoré umožnia účinný demokratický parlamentný dohľad nad spravodajskými službami;

18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ nedosiahli pokrok, pokiaľ ide o pristúpenie k Dohovoru OSN o násilných zmiznutiach, s výnimkou Litvy, ktorá ho ratifikovala v auguste 2013; vyzýva 21 členských štátov, ktoré majú ešte tento dohovor ratifikovať, aby tak bezodkladne urobili;

19. vyzýva Belgicko, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, aby za svoju prioritu považovali ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu (OPCAT); vyslovuje poľutovanie nad veľmi obmedzenou podporou, ktorú poskytuje osobitný fond OPCAT pod správou OSN, a vyzýva členské štáty EÚ a Komisiu, aby podporili činnosť osobitného fondu prostredníctvom výrazných dobrovoľných príspevkov; naliehavo žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie zriadenia a fungovania národných mechanizmov prevencie v rámci OPCAT v tretích krajinách;

20. žiada EÚ, aby starostlivo preskúmala pokrok, ktorý dosiahla Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko pri vykonávaní rozhodnutí ESĽP v prípade El-Masriho v Macedónsku, ktorý výbor ministrov teraz zaradil svojho rozšíreného postupu v rámci žiadosti Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o pristúpenie; naliehavo žiada orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby začali trestné vyšetrovanie spoluviny štátnych orgánov v prípade El-Masriho a aby postavili zodpovedné osoby pred súd;

21. vyzýva vládu USA na spoluprácu, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie alebo vydanie osôb v súvislosti s programom CIA; naliehavo vyzýva na ukončenie využívania drakonických ochranných nariadení, ktoré bránia právnym zástupcom väzňov z Guantánamo Bay, aby zverejnili informácie o ich tajnom zadržiavaní v Európe; nabáda vládu USA, aby realizovala svoj plán urýchlene uzavrieť väznicu Guantánamo Bay;

22.  žiada členské štáty, aby prijali väzňov z Guantánama, ktorým bolo povolené presídlenie; žiada EÚ, aby oživila spoločné iniciatívy z roku 2009 tým, že zabezpečí rámec pre presídlenie väzňov z Guantánama do členských štátov EÚ, a aby s novým americkým osobitným vyslancom pre premiestňovanie väzňov z Guantánama Cliffordom Sloanom začala dialóg o konkrétnych plánoch spolupráce;

23. vyzýva Agentúru pre bezpečnosť letovej prevádzky v Afrike a na Madagaskare, aby začala urýchlene spolupracovať s Parlamentom a poskytla požadované informácie o letových údajoch;

24. vyzýva budúci Parlament (2014 – 2019), aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Parlamentu zveril dočasný výbor, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.