Návrh uznesenia - B7-0415/2013Návrh uznesenia
B7-0415/2013

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Egypte

10.9.2013 - (2013/2820(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Willy Meyer, Marie-Christine Vergiat, Jacky Hénin, Sabine Lösing, Sabine Wils, Patrick Le Hyaric, Younous Omarjee, Paul Murphy v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2013/2820(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0415/2013
Predkladané texty :
B7-0415/2013
Rozpravy :
Prijaté texty :

B7‑0415/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Egypte

(2013/2820(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie zo 16. februára 2012 o Egypte: najnovší vývoj[1], z 15. marca 2012 o obchodovaní s ľuďmi v Sinaji s prihliadnutím na prípad Solomona W.[2], zo 14. marca 2013 o situácii v Egypte[3] a zo 4. júla 2013 o kríze v Egypte[4],

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky[5],

–   so zreteľom na akčný plán EÚ – Egypt z roku 2007 a na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom, ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2004,

–   so zreteľom na balík správ o európskej susedskej politike (ESP) prijatých od roku 2004, a najmä na správu Komisie z 20. marca 2013 o pokroku pri vykonávaní tejto politiky,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA a vysokej predstaviteľky EÚ zo 7. augusta 2013 o Egypte a na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej zo 16. augusta 2013 a 6. septembra 2013, ako aj na jej návštevu v Egypte 29. – 30. júla 2013,

–   so zreteľom na závery Rady o Egypte z 27. februára 2012, 25. júna 2012, 19. novembra 2012, 10. decembra 2012, 22. júla 2013 a 21. augusta 2013, ako aj na jej závery o podpore EÚ pre udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie z 31. januára 2013 a závery o Arabskej jari z 8. februára 2013,

–   so zreteľom na memorandum Komisie z 8. februára 2013 s názvom Reakcia EÚ na Arabskú jar: situácia po dvoch rokoch,

–   so zreteľom na vyhlásenia hovorcu generálneho tajomníka OSN Pana Ki-muna o Egypte z 5. júna, 3. a 27. júla a zo 14., 17. a 19. augusta 2013;

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže 30. júna 2013 v rámci najväčšej demonštrácie od revolúcie v roku 2011, počas ktorej bol zvrhnutý Husní Mubarak, niekoľko miliónov demonštrantov po celej krajine vyzvalo prezidenta Mursího na rezignáciu; keďže napriek skutočnosti, že demonštrácie boli väčšinou pokojné, v krajine zomreli desiatky osôb a stovky ľudí boli zranené;

B.  keďže Egypt je najľudnatejšou arabskou krajinou s viac ako 80 miliónmi obyvateľov a najvýznamnejšou krajinou v oblasti južného Stredomoria; keďže politický, hospodársky a sociálny vývoj v Egypte má významný vplyv v rámci celého regiónu, ako aj mimo neho;

C. keďže skupiny progresívnej, liberálnej a sekulárnej opozície schválili petíciu organizovanú hnutím Tamarod (Povstanie), v ktorej požadujú nové voľby; keďže tieto skupiny vyhlasujú, že petíciu podpísalo viac ako 22 miliónov osôb; keďže Mursí bol zvolený 13 miliónmi hlasov;

D. keďže vlny násilných protestov proti prezidentovi Mursímu opakovane prerastajú do stretov a nepokojov s obeťami na životoch; keďže ľudia vyšli na protest do ulíc, pretože situácia v krajine sa za vlády Moslimského bratstva nezlepšila, ale zhoršila; keďže počas mandátu prezidenta Mursího sa zvýšila inflácia a nezamestnanosť; keďže v roku 2012 sa v súvislosti s hospodárskou a sociálnou situáciou v Egypte uskutočnilo vyše 3 400 protestov, ktoré mali väčšinou podobu štrajkov a okupácie pracovísk;

E.  keďže egyptské ozbrojené sily vydali 1. júla 2013 vyhlásenie, v ktorom dali egyptským politickým zložkám 48 hodín na to, aby „splnili požiadavky občanov“, pretože v opačnom prípade zakročí armáda; keďže vo svojom vyhlásení zo 4. júla 2013 egyptská armáda zvrhla prezidenta Muhammada Mursího a oznámila pozastavenie platnosti ústavy a odovzdanie moci predsedovi Najvyššieho ústavného súdu, ktoré bude trvať až do predčasných prezidentských volieb, po ktorých sa uskutočnia parlamentné voľby, ako aj vytvorenie národnej koaličnej vlády a výboru, ktorý sa bude zaoberať zmenou ústavy;

F.  keďže egyptská armáda a polícia brutálnym spôsobom zaútočili na tábory, ktoré si protestujúci postavili pri mešite Rábi´a al-Adawíja a na námestí an-Nahda, pričom zahynuli stovky prívržencov Moslimského bratstva; keďže bol vyhlásený výnimočný stav;

G. keďže 22. augusta 2013 bol z väzenia prepustený bývalý diktátor Husní Mubarak; keďže zvrhnutý prezident Muhammad Mursí bol zatknutý na základe obvinenia zo spolupráce s hnutím Hamás pri organizovaní útokov na policajné stanice a útekov z väzenia začiatkom roku 2011 počas povstania proti Mubarakovi;

H. keďže egyptské bezpečnostné sily zatkli aj najvyššieho vodcu Moslimského bratstva Muhammada Badí´ho, ako aj ďalších vodcov tohto hnutia; keďže egyptská vláda podporovaná armádou sa usiluje o zakázanie Moslimského bratstva, ako to navrhoval predseda dočasnej vlády Házim al-Bebláwí;

I.   keďže po vojenskom prevrate a brutálnom potlačení stúpencov Mursího sa situácia náhle zhoršila, zvýšil sa počet sektárskych útokov a badať náznaky občianskej vojny;

J.   keďže 19. augusta 2013 bolo pri útoku na Sinajský polostrov zabitých 24 egyptských vojakov; keďže 5. septembra 2013 v Káhire uskutočnila jedna z islamistických skupín neúspešný pokus o atentát na ministra vnútra Muhammada Ibráhíma; keďže 7. septembra 2013 egyptská armáda počas veľkej operácie v severnej časti Sinajského polostrova usmrtila alebo zranila najmenej 30 ľudí, o ktorých sa domnievala, že boli zodpovední za útoky na bezpečnostné sily;

K. keďže práve uplynulo dva a pol roka odvtedy, čo Husní Mubarak odstúpil v dôsledku masových demonštrácií na námestí Tahrír a nepokojov na celom území Egypta, prostredníctvom ktorých obyvatelia požadovali zásadné reformy politického, hospodárskeho a sociálneho systému krajiny, odstránenie korupcie, úplnú slobodu, skutočnú demokraciu, dodržiavanie ľudských práv a lepšie životné podmienky;

1.  odsudzuje vojenský prevrat, ako aj brutálne represie zo strany egyptskej armády; vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch, zraneniami a ničením v Káhire a v ostatných častiach Egypta; ľutuje, že sľuby egyptskej armády, že egyptskému ľudu poskytnú príležitosť na vyjadrenie svojho názoru, sa zmenili na násilné činy s cieľom umlčať egyptských občanov;

2.  opakuje svoje stanovisko, že vedúci predstavitelia ani generáli egyptskej armády nemôžu ponúknuť žiadne riešenie, ktoré by pomohlo pri presadzovaní oprávnených požiadaviek egyptského ľudu, pretože velenie armády má v Egypte silné ekonomické postavenie a zastupuje hospodárske a politické záujmy, ktoré sa líšia od záujmov robotníkov, chudobných a mladých ľudí požadujúcich sociálnu spravodlivosť a zvýšenie životnej úrovne;

3.  vyzýva na ukončenie násilia v Egypte, pretože tento konflikt by mohol prerásť do občianskej vojny; žiada o usporiadanie predčasných parlamentných volieb, aby sa Egypt mohol vrátiť na cestu prechodu k demokracii;

4.  znovu vyjadruje svoju podporu egyptskému obyvateľstvu, ktoré požaduje slobodu, ľudskú dôstojnosť, sociálnu spravodlivosť, skutočnú demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, lepšie životné podmienky a sekulárny štát, a najmä podporu požiadavkám egyptského obyvateľstva týkajúcim sa zvyšovania platov, ktoré by tak zodpovedalo zvyšovaniu cien, riešenia otázky bývania, zdravotnej starostlivosti a vytvárania pracovných miest;

5.  upozorňuje na to, že prezident Mursí a Moslimské bratstvo v podstate prevzali rovnakú úlohu, akú zohrával zosadený Husní Mubarak, a to tým, že nedokázali uskutočniť reformy, pričom sa zároveň snažili nastoliť nábožensky konzervatívnejší režim; vyjadruje však hlboké znepokojenie nad návrhom vyhlásiť Moslimské bratstvo za nezákonné, pretože tento krok by viedol k vystupňovaniu násilia a s najväčšou pravdepodobnosťou by predznamenal začiatok všeobecného potláčania demokratických práv v Egypte;

6.  trvá na tom, že ďalší osud Egypta musí zostať pevne v rukách egyptského ľudu bez akéhokoľvek vonkajšieho zasahovania; je proti akémukoľvek imperialistickému zasahovaniu zvonku, najmä zo strany Spojených štátov, Izraela alebo Saudskej Arábie; je presvedčený, že ani egyptské ozbrojené sily, ani návrat niektorých prvkov bývalého Mubarakovho režimu nemôžu prispieť k naplneniu oprávnených túžob egyptského ľudu;

7.  žiada, aby bol zriadený nezávislý a nestranný vyšetrovací výbor, ktorý by vyšetril porušovanie ľudských práv páchané za Mubarakovho režimu, v čase, keď Mursí zastával prezidentský úrad, ako aj v období po vojenskom prevrate, a to vrátane prípadov mimosúdnych popráv a svojvoľného zatýkania, aby boli identifikované osoby zodpovedné za tieto činy a aby boli v prípade potreby postavené pred súd, pričom obetiam a ich rodinám by malo byť ponúknuté odškodnenie;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ a najmä vlády niektorých jej členských štátov celé desaťročia poskytovali pomoc režimu Husního Mubaraka; opakuje, že hospodárske, politické, sociálne, kultúrne a všetky ďalšie druhy vzťahov medzi EÚ a krajinami v rámci ESP musia byť založené na rovnosti zaobchádzania, na nezasahovaní, solidarite, dialógu a rešpektovania špecifických asymetrií a charakteristických znakov každej krajiny;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu Únie pre Stredozemie, Africkej únii a vláde a parlamentu Egypta.