Postup : 2013/2819(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0423/2013

Predkladané texty :

B7-0423/2013

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/09/2013 - 13.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0378

NÁVRH UZNESENIA
PDF 141kWORD 93k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0413/2013
10.9.2013
PE519.263v01-00
 
B7-0423/2013

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii v Sýrii (2013/2819(RSP))


Ulrike Lunacek, Malika Benarab-Attou, Iñaki Irazabalbeitia Fernández, Rebecca Harms, Barbara Lochbihler, Raül Romeva i Rueda, Judith Sargentini, Bart Staes, Tarja Cronberg v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Sýrii (2013/2819(RSP))  
B7‑0423/2013

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenie o situácii v Sýrii zo 16. februára 2012(1), o Sýrii z 13. septembra 2012(2) a o situácii sýrskych utečencov v susedných krajinách z 23. mája 2013(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie venovanej Zmluve o nešírení jadrových zbraní v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe(4),

–   so zreteľom na závery o Sýrii od začiatku krízy začiatkom roku 2011, ktoré vydali Rada pre zahraničné veci a Európska rada,

–   so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 5. septembra 2013 pred začiatkom samitu G-20,

–   so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej z 21. a 23. augusta 2013,

–   so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna po útoku v oblasti al-Ghúta 21. augusta 2013,

–   so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2059 z 20. júla 2012, č. 2043 z 21. apríla 2012 a č. 2042 zo 14. apríla 2012,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 377 z roku 1950 („jednotne za mier“) a rezolúciu č. 67/183 o situácii v oblasti ľudských práv v Sýrii,

–   so zreteľom na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrii vrátane rezolúcie z 22. marca 2013,

–   so zreteľom na vyhlásenie UNHCR z 3. septembra 2013,

–   so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN o Sýrii zo 4. júna 2013,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu OSN o ľudských právach a medzinárodné nástroje pre oblasť ľudských práv a humanitárneho práva, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria,

–   so zreteľom na záverečné komuniké akčnej skupiny pre Sýriu (Ženevské komuniké) z 30. júna 2012,

–   so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatočné protokoly k nim, Ženevský protokol z roku 1925 a Dohovor o chemických zbraniach z roku 1993,

–   so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–   so zreteľom na odtajnené správy spravodajských služieb, ktoré zverejnili francúzske, nemecké, britské a americké orgány začiatkom septembra 2013,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže stovky sýrskych civilistov bolo zabitých a zranených v oblasti al-Ghúta vo východnom Damasku 21.augusta 2013; keďže mnohé vlády vrátane USA, niektorých členských štátov EÚ, Turecka a ďalších regionálnych subjektov obvinili sýrsky režim, že použil chemické zbrane proti vlastnému obyvateľstvu; keďže režim al-Asada odmietol obvinenia a niektorí jeho spojenci vrátane Ruska a Iránu ich spochybnili;

B.  keďže tím inšpektorov OSN pre chemické zbrane bol schopný zozbierať vzorky a dôkazy na mieste, ale až niekoľko dní po údajnom chemickom útoku, počas ktorého bola táto oblasť vystavená ostrej paľbe lojálnych jednotiek; keďže sa očakáva, že vyšetrovací tím OSN onedlho podá správu Bezpečnostnej rade OSN; keďže úlohou vyšetrovacieho tímu OSN je stanoviť, či boli použité chemické zbrane, a nie kto je za to zodpovedný; keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun opakovane vyzýval, aby sa každá akcia uskutočňovala v rámci Charty OSN;

C. kedže na základe informácií spravodajských služieb predstavitelia USA, Veľkej Británii, Francúzsku a Turecka – Barak Obama, David Cameron, François Hollande a Tayyip Erdoğan – obvinili sýrsky režim z masívneho chemického útoku v oblasti al-Ghúta a uviedli svoje odhodlanie vykonať obmedzený, represívny zásah proti Asadovmu režimu, aby ho potrestali za použitie chemických zbraní, aby ho odradili od takéhoto druhu správania a znížili schopnosť režimu podniknúť ďalšie útoky; keďže títo lídri vyhlásili, že sú pripravení uskutočniť takýto zásah mimo rámca OSN; keďže britskému premiérovi Cameronovi neprešiel v britskom parlamente návrh na povolenie vojenskej akcie a následne vylúčil britskú účasť na zásahu vedenému Spojenými štátmi;

D. keďže 1.septembra 2013 Liga arabských štátov vyzvala OSN a medzinárodné spoločenstvo ako celok, aby si plnili svoje povinnosti podľa medzinárodného práva a „prijali potrebné opatrenia“ proti sýrskej vláde;

E.  keďže Charta OSN stanovuje dve výnimky zo zákazu použitia sily: sebaobranu a súhlas Bezpečnostnej rady OSN; keďže doktrína humanitárnej intervencie nebola uznaná podľa medzinárodného zvykového práva; keďže doktrína „povinnosti chrániť“ jasne zaväzuje medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo opatrenia na ochranu obyvateľstva pred najhoršími formami zločinu; keďže rozhodné akcie vykonávané v rámci povinnosti chrániť musí tiež schváliť Bezpečnostná rada OSN;

F.  keďže Sýria nie je zmluvnou stranou Dohovoru o chemických zbraniach, ktorý zakazuje vývoj, výrobu, skladovanie, prenos a použitie chemických zbraní; keďže Sýria pristúpila k Ženevskému protokolu z roku 1925 o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny; keďže v júli 2012 Sýria priznala, že vlastní zásobu chemických zbraní;

G. keďže ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navrhol 9. septembra 2013, že presvedčí režim al-Asada, aby odovzdal svoj chemický arzenál, ktorý bude zničený pod medzinárodným dohľadom, a aby sa pripojil k Dohovoru o chemických zbraniach; keďže americký prezident Barack Obama tento návrh privítal ako možný prelom;

H. keďže v uplynulých mesiacoch sa dramatická situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv, humanitárna a bezpečnostná situácia v Sýrii naďalej zhoršovala, pričom ozbrojené násilie nabralo na intenzite a rozšírilo sa ďalej po krajine; keďže sýrske vládne jednotky naďalej používali silu proti husto zaľudneným osídleniam; keďže ozbrojené krídlo Hizballáhu, ktoré EÚ považuje za teroristickú organizáciu, pomáhalo sýrskej vláde od jari 2013; keďže sa objavovali správy o porušovaní ľudských práv a humanitárneho práva opozičnými silami, aj keď v menšom rozsahu; keďže nárast džihádistických síl v radoch vojenskej opozície je zdrojom veľkých obáv; keďže sýrski Kurdi sú stále viac zaťahovaní do konfliktu útokmi z oboch stranách, najnovšie išlo o Kurdskú stranu demokratickej únie a islamistické povstalecké skupiny v severnej Sýrii; keďže Kurdskej národná rada podpísala 28. augusta 2013 dohodu so Sýrskou národnou koalíciou, ktorá zaručuje práva kurdských občanov, pričom pripravuje cestu, čím sa otvorila cesta k jej členstvu;

I.   keďže Sýrske monitorovacie stredisko pre ľudské práva v septembri roku 2013 odhadovalo, že od začatia konfliktu bolo zabitých 110 000 osôb; keďže väčšina z nich boli civilní obyvatelia;

J.   keďže sýrsky konflikt ohrozuje stabilitu celého regiónu, šíri násilie do susedných krajín, najmä do Libanonu, Jordánska, Turecka a Iraku; keďže vonkajší aktéri sa čoraz viac zapájajú do podpory jednej zo strán v konflikte;

K. keďže susedné krajiny tiež zažívajú dramatický nárast počtu utečencov zo Sýrie, ktorý podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCR) teraz dosahuje viac ako 2 milióny, a k tomu sa pripája ďalších 4,25 milióna vnútorne vysídlených osôb; keďže viac ako 97 % sýrskych utečencov je umiestnených v krajinách v bezprostrednom regióne, čo prináša nadmerné bremeno pre ich infraštruktúry, hospodárstvo a spoločnosť; keďže čísla UNHCR z 3. septembra.2013 hovoria o 716 000 sýrskych utečencov v Libanone, 515 000 v Jordánsku, 460 000 v Turecku, 168 000 v Iraku a 110 000 v Egypte; keďže 525 000 palestínskych utečencov v Sýrii tvorí osobitne zraniteľnú skupinu postihnutú konfliktom; keďže táto skupina má len veľmi málo možností nájsť útočisko mimo Sýrie; keďže ich odchod do susedných krajín, najmä do Jordánska, predstavuje ďalšie riziko destabilizácie;

L.  keďže EÚ je doteraz najväčším darcom, pretože poskytla viac ako 515 miliónov EUR na humanitárnu pomoc Sýrii prostredníctvom ECHO a viac ako 493 miliónov EUR poskytli členské štáty EÚ;

1.  odsudzuje útok, ktorý 21.augusta 2013 spôsobil stovky mŕtvych a tisíce zranených medzi sýrskymi civilistami v oblasti al-Ghúta na predmestí Damasku; poukazuje na to, že ide o posledný príklad krutostí spáchaných od roku 2011 v rámci prebiehajúceho masakru v Sýrii;

2.  domnieva sa, že ak sa to potvrdí, použitie chemických zbraní režimom al-Asada alebo ktoroukoľvek inou bojujúcou stranou vyžaduje reakciu, ktorá bude primeraná vzhľadom na závažnosť takého ohavného zločinu;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať celosvetový zákaz používania chemických zbraní v rámci medzinárodného práva a že za takéto konanie, ktoré predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva, najmä zločin proti ľudskosti, musia byť vinníci potrestaní;

4.  je pevne presvedčený, že predloženie presvedčivých dôkazov o zodpovednosti za masaker v oblasti al-Ghúta je kľúčové pre jednotnú a účinnú reakciu medzinárodného spoločenstva na jeden z najvážnejších zločinov proti ľudskosti v posledných desaťročiach;

5.  trvá na tom, že je dôležité umožniť, aby zbrojní inšpektori OSN dokončili svoje vyšetrovanie a podali správu o svojich zisteniach Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN); vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že Bezpečnostná rada OSN doteraz nesplnila svoju úlohu konečného garanta medzinárodného mieru a bezpečnosti; nalieha na Rusko a Čínu, aby z tohto hľadiska konali konštruktívne s cieľom uľahčiť rýchle prijatie spoločnej pozície k Sýrii, aby sa zabezpečili opatrenia potrebné na ochranu civilného obyvateľstva;

6.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, najmä tie, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, aby predložili a podporili rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by sýrsku situáciu predložila Medzinárodnému trestnému súdu; trvá na tom, že Európska únia a jej členské štáty by mali podporovať zodpovednosť za všetky porušenia medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktoré boli spáchané všetkými štátnymi i neštátnymi aktérmi zapojenými do sýrskeho konfliktu vrátane akéhokoľvek použitia chemických zbraní a zabíjania väzňov;

7.  zdôrazňuje, že akákoľvek vojenská intervencia – s povolením alebo bez povolenia OSN – v Sýrii bude mať vážne a veľmi nepredvídateľné dôsledky a že nemožno vylúčiť zhoršenie situácie na mieste, najmä z humanitárneho hľadiska;

8.  domnieva sa, že vojenská intervencia nie je odôvodnená, pokiaľ sa nedá dosiahnuť skutočná ochrana alebo pokiaľ by následky takejto intervencie pravdepodobne viedli k horšej situácii, než v prípade, keď by nedošlo k žiadnej intervencii; zdôrazňuje, že vojenský zásah obmedzený na účely ochrany ľudí nemôže byť odôvodnený, ak sa tým spôsobí rozšírenie konfliktu;

9.  je presvedčený, že žiadna forma vojenskej reakcie sama o sebe účinne neodradí budúce použitie chemických zbraní ani nevyrieši sýrsky konflikt; naopak, domnieva sa, že absencia dôraznej medzinárodnej reakcie na potvrdené použitie chemických zbraní prináša hroznú vyhliadku na neobmedzenú chemickú vojnu v Sýrii a inde; opakuje, že iba strategický, globálny prístup, ktorý zahŕňa humanitárny a politický rozmer, môže ukončiť násilie a masové porušovanie ľudských práv a podporiť prechod k demokracii v Sýrii;

10. vyzýva všetky strany, aby pod aktívnym vedením osobitného vyslanca Ligy arabských štátov a OSN Lachdara Brahímího obnovili diplomatické úsilie podľa vzoru tzv. Ženevského procesu II s cieľom nájsť riešenie, ktoré by rešpektovalo túžbu sýrskeho ľudu po demokracii; zdôrazňuje, že obe strany by mali prijať inkluzívnu účasť bez predbežných podmienok; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala predovšetkým sústrediť na zapojenie Ruska a Iránu a na podporu procesu na zmierňovanie napätia v celom regióne;

11. zdôrazňuje, že situácia v Sýrii vyžaduje okamžitý, jednotný a zásadný prístup členských štátov EÚ; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby zvolali mimoriadne zasadnutie Rady pre zahraničné veci, aby sa diskutovalo o situácii v Sýrii a aby sa posúdili všetky opatrenia EÚ, ktoré by mohla prijať s cieľom poskytnúť účinnejšiu podporu pre demokratické sily v radoch sýrskej opozície, chrániť civilistov a uľahčiť dialóg a spoločný prístup s ostatnými medzinárodnými aktérmi, ako napr. s Ruskom, Iránom a Ligou arabských štátov;

12. v tejto súvislosti vyzýva Radu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby vyvinuli iniciatívu a požiadali o zvolanie zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o Sýrii s cieľom prekonať súčasnú patovú situáciu v Bezpečnostnej rade a vyvinúť maximálne diplomatické úsilie na nájdenie politického riešenia; s obozretnosťou víta nedávny ruský návrh umiestniť sýrske chemické zbrane pod medzinárodnú kontrolu a naliehavo vyzýva sýrsky režim, aby kladne a so všetkou vážnosťou pristupoval k tomuto návrhu, ktorý ponúka možný prelom v súčasnej kríze;

13. opätovne vyslovuje svoju zásadnú podporu práci nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýriu a víta jej poslednú správu;

14. naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby plnili svoju humanitárnu povinnosť a aby zvýšili pomoc sýrskym utečencom; požaduje najmä, aby EÚ a jej členské štáty odstránili všetky prekážky, ktoré by bránili utečencom pri hľadaní ochrany v EÚ; vyjadruje znepokojenie zo správ o veľmi dlhých dobách zadržiavania sýrskych utečencov v EÚ; odsudzuje členské štáty, najmä Grécko, ktoré utečencov vracajú, čím porušujú medzinárodné právo, ako aj právo EÚ; žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala postupy členských štátov a Frontexu, najmä na hranici medzi EÚ a Tureckom; vyzýva členské štáty, aby aktivovali smernicu Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb; vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla systém dobrovoľného trvalého presídľovania v záujme posilňovania spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že doteraz bolo prijatých menej ako 50 % z 3,3 miliardy EUR z finančných prostriedkov, ktoré požaduje UNHCR na uspokojenie základných potrieb utečencov; žiada o lepšiu diverzifikáciu humanitárnych programov s cieľom posilniť prístup k medzinárodnej pomoci a prítomnosť v teréne v oblastiach mimo kontroly režimu; vyslovuje poľutovanie nad pozastavením egyptského bezvízového režimu pre sýrskych občanov a vyzýva k dodržiavaniu práv utečencov egyptskými úradmi;

15. je pevne presvedčený, že EÚ by mala v dlhšom časovom horizonte využiť celosvetové rozhorčenie, pokiaľ ide o Sýriu, aby presadila reformu Bezpečnostnej rady OSN v prospech Valného zhromaždenia OSN a aby vyvíjala výrazné diplomatické iniciatívy na dosiahnutie pokroku v programe nešírenia zbraní hromadného ničenia vrátane podpory Blízkeho východu ako oblasti bez zbraní hromadného ničenia, a to najmä tým, že usporiada dlho odkladanú medzinárodnú konferenciu na túto tému, podporí ratifikáciu a implementáciu príslušných medzinárodných nástrojov, bude riešiť pokračujúce používanie bieleho fosforu a ochudobneného uránu a zvýši svoje úsilie o zníženie zásob chemických zbraní vo svete;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky, prezidentovi a Kongresu USA, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde a parlamentu Sýrie.

(1)

Prijaté texty P7_TA(2012)0057.

(2)

Prijaté texty P7_TA(2012)0351.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0223.

(4)

Prijaté texty P7_TA(2013)0028.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia