NÁVRH UZNESENIA o rokovaniach o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou
2.10.2013 - (2013/2674(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Franziska Keller, Yannick Jadot, Reinhard Bütikofer, Philippe Lamberts, Satu Hassi v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancia
B7‑0439/2013
Uznesenie Európskeho parlamentu o rokovaniach o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,
– so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2012 nazvané „EÚ a Čína: nevyvážený obchod?“[1], a na správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch EÚ – Čína[2],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov vydané pri príležitosti 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 20. septembra 2012 v Bruseli,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020[3],
– so zreteľom na všeobecne akceptované zásady a praktické postupy (tzv. zásady zo Santiaga) prijaté v októbri 2008 pracovnou skupinou Medzinárodného menového fondu pre štátne investičné fondy;
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike[4],
– so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[5], o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[6] a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy[7],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný dokument – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (COM(2006)0632),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode[8],
– so zreteľom na svoje nedávne rozhodnutie zavádzajúce publikačné požiadavky uplatňované na ťažobný a drevospracujúci priemysel, pokiaľ ide o ich platby vládam;
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie o začatí rokovaní o dvojstrannej investičnej dohode prijaté na 14. samite EÚ – Čína, ktorý sa konal vo februári 2012 v Pekingu;
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže obchod medzi EÚ a Čínou za posledné tri desaťročia rýchlo a trvalo rástol a v roku 2012 dosiahol vrchol celkového objemu obchodu vo výške 433,8 miliárd EUR a keďže nerovnováha v dvojstrannom obchode sa od roku 1997 prejavuje v prospech Číny; keďže tento obchodný deficit dosiahol v roku 2012 146 miliárd EUR v porovnaní so 49 miliardami EUR v roku 2000;
B. keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2011 predstavovali 102 mld. EUR, zatiaľ čo zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku predstavovali 15 mld. EUR; keďže zahraničné investície Číny v EÚ dosahovali v roku 2006 len 3,5 mld. EUR;
C. keďže priame zahraničné investície patria na základe Lisabonskej zmluvy do výlučnej právomoci Únie;
D. keďže 26 členských štátov EÚ má s Čínou uzatvorené svoje vlastné dvojstranné investičné dohody; keďže tieto dohody vo všeobecnosti neobsahujú ustanovenia v oblasti udržateľného rozvoja a o právach krajín na reguláciu alebo sú tieto ustanovenia nedostatočné;
E. keďže rozvojové ciele vyjadrené v 12. päťročnom pláne Číny a stratégia Európa 2020 obsahujú veľký počet rovnakých záujmov a spoločných výziev v oblastiach, ako je napríklad ochrana životného prostredia, udržateľný a vyvážený rozvoj a zmena klímy; keďže vysoká miera integračných a technologických výmenných programov medzi hospodárstvami EÚ a Číny môže viesť k súčinnosti a vzájomnému prospechu;
F. keďže predpokladané začlenenie prístupu na trh do investičnej dohody s Čínou by mohlo prispieť k prehĺbeniu dvojstrannej hospodárskej spolupráce zacielenej na riešenie takýchto spoločných výziev; keďže by však obe strany mali mať možnosť vylúčiť niektoré odvetvia z povinností prístupu na trh na základe ohľadov verejnej politiky;
G. keďže EÚ si ešte nevytvorila dlhodobú a udržateľnú priemyselnú politiku, ktorá by podnecovala jej ofenzívne a defenzívne záujmy v rámci jej novej politiky v oblasti zahraničných investícií;
H. keďže najmä vzhľadom na to, že rokovanie o tejto investičnej dohode môže byť zdrojom verejných obáv, sú nevyhnutné najvyššie možné úrovne transparentnosti a zapojenia občianskej spoločnosti;
I. keďže investori musia dodržiavať právne predpisy hostiteľskej krajiny, ak má sa na nich vzťahovať ochrana prostredníctvom investičnej dohody uzatvorenej EÚ;
J. keďže nedostatočné alebo neexistujúce uplatňovanie niektorých základných sociálnych a pracovných práv a medzinárodne uznávaných environmentálnych noriem zo strany Číny prispelo k súčasnej nerovnováhe v obchodných tokoch medzi EÚ a Čínou, ktorú by užšie investičné vzťahy mohli ešte prehĺbiť, ak sa nedosiahne pokrok v oblasti uplatňovania týchto práv a noriem; keďže táto investičná dohoda by preto nemala mať za dôsledok ďalšie znižovanie sociálnych a environmentálnych noriem v Číne, ale naopak by mala prispievať k ich zlepšovaniu, ktoré by malo byť nutnou podmienkou, pričom by mala viesť k vyváženejšiemu a obojstranne prospešnému obchodnému a investičnému vzťahu;
K. keďže investičná dohoda by mala takisto zahŕňať povinnosti investorov, najmä čo sa týka rešpektovania odborových zväzov a ostatných pracovných práv, transparentnosti a ochrany životného prostredia, ako sa to vymedzuje vo vnútroštátnom práve a medzinárodných dohovoroch a dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú tak EÚ, ako aj Čína; keďže navrhovaná investičná dohoda by sa nemala týkať investícií do osobitne vytvorených zón poskytujúcich možnosť obchádzať pracovnoprávne normy a iné právne požiadavky;
L. keďže Komisia a Rada sa zaviazali zaistiť, aby investičná politika EÚ zohľadňovala zásady a ciele vonkajšej činnosti EÚ vrátane ľudských práv, a zaviazali sa plniť ciele už od roku 2013;
M. keďže Komisiou uskutočnené posúdenie vplyvu týkajúce sa investičnej dohody medzi EÚ a Čínou zahŕňalo rozmer ľudských práv iba okrajovo; keďže v roku 2007 bolo ukončené hodnotenie vplyvu udržateľnosti obchodu v súvislosti s dohodou o partnerstve a spolupráci;
N. keďže obchodné a investičné vzťahy EÚ a Číny sa budú musieť lepšie zladiť prostredníctvom primeraného zlepšenia politických vzťahov a podpory základných hodnôt, na ktorých bola založená EÚ, najmä s ohľadom na dodržiavanie ľudských práv, podporu demokracie a upevňovanie zásad právneho štátu v súlade so zásadami stanovenými vo všeobecných ustanoveniach o vonkajšej činnosti Únie tak, ako sú zakotvené v Lisabonskej zmluve;
O. keďže preto by mala investičná dohoda s Čínou v súlade myšlienku strategického partnerstva tiež prispieť k prehĺbeniu politického dialógu medzi EÚ a Čínou v zmysle sledovania rovnako ambicióznych cieľov v oblasti politických a hospodárskych vzťahov;
P. keďže investori a investície by sa mali usilovať prostredníctvom svojich politík a postupov riadenia, aby prispeli k rozvojovým cieľom hostiteľských štátov a miestnych úrovní štátnej správy, do ktorých investície smerujú;
Q. keďže jestvujú jasné dôkazy, že rozhodnutia arbitrážnych tribunálov podľa súčasných dohôd o ochrane investícií často ignorujú povinnosti hostiteľského štátu podľa medzinárodných dohôd o ľudských právach, pracovných právach a ochrane životného prostredia, a nútili hostiteľské štáty vyplácať kompenzácie za kroky, ktorými sa snažia o splnenie týchto povinností, avšak majú aj vedľajší účinok zníženia ziskov zahraničných investorov;
1. víta posilňovanie hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vzťah partnerstva a vzájomných výhod, a nie aby sa púšťali do tvrdej konkurencie a konfrontácie;
2. pripomína, že Čína za ostatných 30 rokov zaznamenala vytrvalý hospodársky rozvoj; zdôrazňuje však, že to v súčasnosti otvára veľmi dôležité otázky, ktoré ohrozujú dosiahnutie udržateľného rozvoja z dlhodobého hľadiska a schopnosť zamedziť environmentálnym katastrofám;
3. pripomína, že v Číne nedávno vytvorili mechanizmus bezpečnostnej revízie na kontrolu zahraničných investícií a že používanie takýchto mechanizmov oboma stranami môže vychádzať z legitímnych dôvodov; poukazuje na to, že EÚ i Čína môžu mať legitímne obavy b oblasti verejnej politiky, ktoré oprávňujú na čiastočné vylúčenie niektorých odvetví zo zahraničných investícií;
4. podporuje vylúčenie niektorých strategických odvetví EÚ z prístupu čínskych investorov; pripomína však, že EÚ si dosiaľ nevytvorila plnohodnotnú priemyselnú politiku, a pripomína, že prvých krokom týmto smerom by bolo vytvorenie orgánu povereného dohľadom nad zahraničnými investíciami do strategických odvetví podobného Výboru pre zahraničné investície v USA (CFIUS);
5. žiada, aby sa v tejto dohode, ako v prípade iných obchodných záväzkov, ktoré nadviazala EÚ, obmedzili zahraničné investície do verejných služieb;
6. poukazuje na to, že hlavou formou, ktorú môžu mať spoločnosti založené v Číne, sú spoločné podniky, a že to okrem iného podnietilo export znečisťujúcich technológií do Číny; je presvedčený, že flexibilnejšie formy prístupu k čínskemu trhu by priaznivo ovplyvnili vyššiu úroveň integrácie európskeho a čínskeho hospodárstva na základe strategickejšieho prístupu k hospodárskej spolupráci orientovanej na najpokročilejšie technológie a inovácie, ktoré sú priaznivé voči životnému prostrediu;
7. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa touto dohodou vytvorili podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi EÚ a Čínou; odporúča preto, aby Komisia prerokovala dôrazné a záväzné ustanovenia o transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom dosiahnuť, aby sa rovnaké podmienky vzťahovali aj na štátom vlastnené podniky a investičné praktiky štátnych investičných fondov;
8. zdôrazňuje, že nič v tejto dohode by nemalo brániť stranám definovať a vykonávať politiky na podporu a ochranu kultúrnej rozmanitosti; požaduje preto, aby dohoda nezahŕňala záväzky týkajúce sa audiovizuálnych služieb;
9. zdôrazňuje, že nič v rámci investičnej dohody by nemalo zmenšiť politický priestor strán ani ich schopnosť prijímať právne predpisy sledujúce legitímne ciele verejnej politiky; zdôrazňuje, že prioritou musí zostať zabezpečenie zásad právneho štátu vo vzťahu ku všetkým investorom a občanom z EÚ a Číny;
10. konštatuje, že dohoda o ochrane investícií by mala zahŕňať jasné vymedzenia chránených investícií a že by sa nemala vzťahovať na špekulatívne formy investícií;
11. domnieva sa, že ustanovenia o sporoch o ochrane investícií by sa žiadnym spôsobom nemali týkať žiadnej časti dohody týkajúcej sa prístupu na trh;
12. domnieva sa, že investičná dohoda s Čínou by sa mala zakladať na týchto normách:
– nediskriminácia (vnútroštátny prístup a doložka najvyšších výhod);
– odkaz na medzinárodné obyčajové právo;
– zákaz zjavného svojvoľného konania pri rozhodovaní;
– zákaz odopretia spravodlivosti a ignorovania základných zásad riadneho postupu;
– povinnosť neodoprieť spravodlivosť pri trestnoprávnych, občianskoprávnych alebo správnych postupoch rozhodcovského charakteru v súlade so zásadou riadneho konania, ktorá je súčasťou základných právnych systémov vo svete;
– zákaz zneužívania investorov, a to vrátane nátlaku, vyhrážok a prenasledovania;
– ochrana pred priamym vyvlastnením a umožnenie náležitého odškodnenia za všetky škody vzniknuté v prípade vyvlastnenia;
13. zdôrazňuje, že pojem spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania v investičnej dohode by sa mal zakladať na normách uvedených v odseku 12;
14. domnieva sa, že ustanovenia o kapitálových prevodoch by mali byť v súlade s prudenciálnou reguláciou oboch strán, aby sa predišlo nestabilite platobných bilancií;
15. zdôrazňuje, že investičné dohody uzavreté EÚ nesmú byť v rozpore so základnými hodnotami, ktoré chce EÚ presadzovať prostredníctvom svojich vonkajších politík, a že v tomto zmysle nesmú narúšať možnosti verejných zásahov, najmä pri sledovaní cieľov verejných politík, ako sú sociálne a environmentálne kritériá, ľudské práva, bezpečnosť, práva zamestnancov a spotrebiteľov, verejné zdravie a bezpečnosť, priemyselná politika a kultúrna rozmanitosť; žiada, aby do dohody boli záväzne včlenené špecifické doložky;
16. žiada doložku, ktorou by sa zaručilo, aby sa na investorov vzťahovali vnútroštátne predpisy a občianskoprávne žaloby o náhradu škody v súdnom konaní domovského alebo hostiteľského štátu, najmä za činy alebo rozhodnutia prijaté v súvislosti s investíciami, keď tieto činy alebo rozhodnutia vedú k vážnej škode na životnom prostredí, zraneniam osôb alebo úmrtiam v hostiteľskom štáte;
17. trvá na tom, že je potrebné, aby táto dohoda zaväzovala zahraničných investorov k dodržiavaniu noriem EÚ v oblasti ochrany údajov;
18. požaduje, aby sa do dohody začlenila doložka o medzinárodných záväzkoch, podľa ktorej je nutné povinnosti v oblasti ochrany investícií vykladať v súlade so všetkými záväzkami strán podľa medzinárodných zmlúv a obyčajového medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, pracovné práva a ochranu životného prostredia; žiada preto, aby investičná dohoda nespomaľovala pokrok, čo sa týka ratifikácie a plného vykonávania medzinárodných ľudských práv, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a mnohostranných dohôd oboch strán;
19. vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o mieru voľnosti medzinárodných zmierovacích sudcov pri širokom výklade doložiek o ochrane investorov, čo znemožňuje zákonnú verejnú reguláciu;
20. domnieva sa, že v dohode by sa mala stanoviť zásada využitia všetkých miestnych opravných prostriedkov v prípade sporov predtým, ako sa vec posunie na úroveň medzištátnych postupov riešenia sporov, a že by sa nemal umožniť mechanizmus na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom (investor-to-state dispute-settlement mechanism – ISDS), v súlade s celkovým účelom, ktorý by mala investičná dohoda sledovať; taktiež sa domnieva, že dohoda by mala obsahovať ustanovenie umožňujúce akejkoľvek tretej strane s právnym záujmom na spore, ktorý bol predložený arbitrážnemu tribunálu, zasiahnuť do konania a snažiť sa dosiahnuť primeranú nápravu;
21. zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských a sociálnych práv je v spolupráci medzi EÚ a Čínou nesmierne dôležité; podčiarkuje význam dodržiavania a rýchleho vykonávania všetkých pravidiel MOP vrátane práva na slobodné zakladanie nezávislých odborov; podporuje úsilie zamerané na dôstojnú odmenu a dôstojné pracovné podmienky; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie kontrolovať dodávateľský reťazec, pokiaľ ide o pracovné podmienky;
22. zdôrazňuje, že nutnou podmienkou uzatvorenia dohody by mal byť vo vzťahu k investíciám pevný a povinný záväzok strán dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rozvoj v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti a v súvislosti s investíciami, aby sa vybudoval vyváženejší obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a Čínou, ktorý nebude založený predovšetkým na nízkej cene práce, slabej pracovnoprávnej ochrane a slabých environmentálnych normách v Číne;
23. zdôrazňuje, že dohoda musí podporovať udržateľné a inkluzívne investície rešpektujúce životné prostredie, predovšetkým v oblasti ťažobného priemyslu, a podporuje kvalitné pracovné podmienky v podnikoch, pre ktoré sú investície určené;
24. žiada členské štáty, aby prostredníctvom primeraného monitorovacieho mechanizmu zaručili, aby zahraničný investori dodržiavala sociálne a environmentálne normy EÚ a zachovávali pracovné miesta, keď investujú do spoločností v EÚ;
25. opakovane vyzýva na záväznú doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov v súlade s usmerneniami OSN týkajúcimi sa podnikania a ľudských práv, trojstranným prehlásením MOP o nadnárodných spoločnostiach a sociálnej politike a usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, ako aj na povinné záväzky o sociálnych a environmentálnych doložkách, ako súčasť plne vyvinutej udržateľnej kapitole o rozvoji, ktorá podlieha mechanizmu na riešenie sporov; vyzýva obe strany, aby implementovali udržateľnú a inkluzívnu investičnú stratégiu, ktorá obsahuje účinných mechanizmus hodnotenia verejných orgánov, s cieľom hodnotiť sociálne a environmentálne dôsledky zahraničných investícií;
26. uznáva snahu Komisie zahrnúť aspekty ľudských práv do svojho hodnotenia vplyvu, ako sa zaviazala urobiť v rámci strategického rámca EÚ a akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu; zastáva však názor, že Komisia musí vykonať ďalšiu prácu v zmysle dôkladnejšieho hodnotenia vplyvu na ľudské práva, aby sa splnila požiadavka Parlamentu v jeho uznesení z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v medzinárodných obchodných dohodách[9] o „zrozumiteľné obchodné ukazovatele, ktoré vychádzajú z ľudských práv a z environmentálnych a sociálnych noriem“, a v súlade s usmernením, ktoré pripravili spravodajcovia OSN pre právo na výživu, v ktorom sa požaduje použitie hodnotenia vplyvu na ľudské práva („Hlavné zásady hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv“);
27. vyzýva Komisiu, aby aktualizovala hodnotenie vplyvu na udržateľnosť, ktoré bolo vypracované v roku 2007 v rámci rokovaní o dohode o partnerstve a spolupráci, aby sa zohľadnili významné zmeny v Čínskej ekonomike a zvýšenie jej významu a veľkosti, ako aj zvýšená zraniteľnosť Číny z hľadiska životného prostredia, čo je vývoj, ktorý sa odvíja už po ostatných šesť rokov;
28. trvá na tom, že by sa na podporu zavedenia, získania, rozšírenia alebo zachovania investícií na danom území mala do dohody začleniť záväzná doložka, ktorou sa zakazuje oslabenie sociálnych a environmentálnych právnych predpisov s cieľom prilákať investície a ktorá zaručuje, že nemôže dôjsť k tomu, aby niektorá strana prestala tieto právne predpisy účinne presadzovať svojím trvalým alebo opakovaným konaním, alebo nečinnosťou;
29. vyjadruje názor, že investičná dohoda medzi EÚ a Čínou by mala nahradiť hneď po uzatvorení všetky existujúce bilaterálne investičné dohody medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a Čínou;
30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 33.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.
- [3] Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 87.
- [4] Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 34.
- [5] Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
- [6] Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
- [7] Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
- [8] Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 101.
- [9] Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.