Postup : 2013/2827(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0480/2013

Predkladané texty :

B7-0480/2013

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 23/10/2013 - 11.13
CRE 23/10/2013 - 11.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0448

NÁVRH UZNESENIA
PDF 146kWORD 94k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0474/2013
16.10.2013
PE519.358v01-00
 
B7-0480/2013

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o migračných tokoch v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy (2013/2827(RSP))


Daniel Cohn-Bendit, Hélène Flautre, Franziska Keller, Jean Lambert, Judith Sargentini, Jean-Jacob Bicep, Rebecca Harms v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o migračných tokov v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy (2013/2827(RSP))  
B7‑0480/2013

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl(1),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. apríla 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v súvislosti s operačnou spoluprácou koordinovanou Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (COM(2013)0197),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie(2),

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2011 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN/2013/0004),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(3),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie z 20. mája 2013 vo veci Program Únie týkajúci sa dobrovoľného trvalého presídlenia,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návšteve jeho delegácie na ostrov Lampedusa v novembri 2011,

–   so zreteľom na články 77 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pri poslednej tragédii pri Lampeduse 3. októbra 2013 zahynulo viac ako 300 migrantov;

B.  keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu zomrelo na mori od roku 1993 najmenej 20 000 ľudí, čo opäť poukazuje na naliehavú potrebu revidovať prístup EÚ k migračnej a azylovej politike, aby sa urobilo všetko možné na záchranu ľudských životov v nebezpečenstve, ako aj potrebu, aby členské štáty dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti záchrany na mori;

C. keďže v apríli 2012 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) prijalo uznesenie 1872(2012) s názvom Straty na životoch v Stredozemnom mori: kto je za to zodpovedný?, v ktorom dospelo k záveru, že ak pátracia a záchranná zóna nie je pod kontrolou, pretože štát zodpovedný za danú zónu si neplní zákonnú povinnosť „poskytovať pomoc“, potom je za koordináciu pátracej a záchrannej operácie zodpovedný štát, ktorý dostane prvý žiadosť o pomoc;

D. keďže na úrovni EÚ stále existujú nedorozumenia, pokiaľ ide o rozdelenie zodpovednosti medzi rôznymi zúčastnenými subjektmi (NATO, Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), členské štáty), o poskytovanie pomoci plavidlám v núdzi a o zodpovednosť za koordináciu pátracích a záchranných operácií;

E.  keďže smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska(4), spôsobila neistotu medzi rybármi a inými moreplavcami, pokiaľ ide o zodpovednosť a pravdepodobnosť beztrestnosti v prípade, že zachránia ľudské životy na mori;

F.  keďže právne predpisy EÚ už poskytujú viacero nástrojov, napr. vízový kódex a Kódex schengenských hraníc, ktoré umožňujú udeľovať humanitárne víza;

G. keďže členské štáty treba nabádať, aby využívali finančné prostriedky, ktoré budú k dispozícii z Fondu pre azyl a migráciu a z Fondu pre vnútornú bezpečnosť, a finančné prostriedky dostupné v rámci prípravnej akcie s názvom Umožnenie presídlenia utečencov v núdzových situáciách, do ktorej patria okrem iného tieto opatrenia: podpora osôb, ktoré Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) už uznal za utečencov; podpora núdzových opatrení v prípade skupín utečencov, ktoré sú označené za prioritné, sú obeťami ozbrojených útokov a čelia iným okolnostiam mimoriadneho ohrozenia vrátane ohrozenia života; v prípade potreby v krízových situáciách poskytnutie dodatočnej finančnej podpory pre UNHCR a jej styčné organizácie v členských štátoch a na úrovni EÚ;

H. keďže EÚ v súčasnosti rokuje o partnerstvách v oblasti mobility s krajinami južného Stredomoria, a to aj v súvislosti s riadením hraníc; keďže Taliansko a Líbya sa v júli 2013 rozhodli posilniť spoluprácu v oblasti kontroly migrácie v nadväznosti na dohodu uzavretú v apríli 2012; keďže niekoľko členských štátov (Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Malta, Portugalsko, Cyprus a Grécko) a Líbya sa rozhodli v septembri 2013 spojiť sily v rámci projektu Seahorse Mediterraneo;

1.  zastáva názor, že udalosti pri Lampeduse by mali slúžiť pre Európu ako skutočná výstraha a že jediný spôsob, ako zabrániť ďalšej tragédii, je politicky uznať, že povinnosť zachraňovať má prednosť pred všetkými ostatnými pravidlami a zákonmi, ako aj prijať koordinovaný prístup založený na solidarite a zodpovednosti, ktorý sa bude opierať o spoločné nástroje;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť, aby nespolupracovali so susednými krajinami v oblasti kontroly migrácie dovtedy, kým nepreukážu rešpektovanie ľudských práv migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl vrátane zavedenia efektívneho systému na posudzovanie žiadostí o azyl a na ochranu utečencov; žiada zvýšenie finančnej pomoci pre UNHCR; odporúča uzatvorenie dohody medzi Líbyou a UNHCR o členstve; žiada o zvýšenie technickej pomoci vrátane ľudských zdrojov na zabezpečenie lepšieho prehľadu o utečencoch a na uľahčenie presídlenia;

3.  žiada v rámci vnútorných opatrení EÚ o zvýšenie rozpočtu pre Európsky podporný úrad pre azyl (EASO);

4.  zdôrazňuje, že premiestnenie osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl je jednou z najkonkrétnejších foriem solidarity a zdieľanej zodpovednosti; zdôrazňuje význam projektov, ako je pilotný projekt premiestňovania utečencov z Malty v rámci EÚ (EUREMA) a jeho rozšírenie, v rámci ktorého sa premiestňovali a premiestňujú osoby pod medzinárodnou ochranou z Malty do iných členských štátov, a odporúča vytvorenie ďalších iniciatív tohto druhu; vyjadruje poľutovanie, že tento projekt nebol taký úspešný, ako sa očakávalo, keďže členské štáty neboli ochotné sa na ňom zúčastniť; vyzýva členské štáty, aby sa v duchu solidarity a spoločnej zodpovednosti aktívnejšie zapájali do projektu EUREMA; vyzýva Komisiu, aby navrhla trvalý a účinný mechanizmus premiestňovania v rámci EÚ;

5.  žiada agentúru Frontex, aby pomáhala členským štátom v situáciách vyžadujúcich zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach EÚ s prihliadnutím na skutočnosť, že v niektorých situáciách môže prísť k humanitárnym núdzovým situáciám a námornej záchrane (článok 2 uvedeného nariadenia o agentúre Frontex); naliehavo žiada Frontex, aby plne využíval nástroje, ktoré má k dispozícii, na uskutočňovanie svojej stratégie v oblasti základných práv v Stredomorí, najmä tým, že požiada svojho pracovníka pre základné práva, aby vyhodnotil operáciu Hermes s osobitným zameraním na nedávne tragédie v Sicílskej úžine;

6.  zdôrazňuje predovšetkým dôležitosť rozdelenia zodpovednosti v oblasti azylu a odporúča vytvorenie mechanizmu s dostatočnými zdrojmi na základe objektívnych kritérií a práva žiadateľov o azyl, ako aj osôb pod medzinárodnou ochranou vybrať si krajinu, v ktorej chcú požiadať o azyl, s cieľom znížiť tlak na členské štáty, ktoré z absolútneho alebo relatívneho hľadiska prijímajú vyšší počet žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou;

7.  pripomína, že solidaritu EÚ by mala sprevádzať zodpovednosť; pripomína členským štátom, že majú právnu povinnosť poskytnúť pomoc migrantom na mori; vyzýva tie členské štáty, ktoré nedodržali svoje medzinárodné záväzky, aby prestali vracať plavidlá s migrantmi na palube;

8.  žiada Úniu a jej členské štáty, aby obmedzili alebo zrušili všetky právne predpisy, na základe ktorých je poskytovanie pomoci migrantom na mori trestným činom; žiada Radu, aby preskúmala smernicu 2002/90/ES s cieľom objasniť, že treba súhlasiť s poskytovaním humanitárnej pomoci na mori migrantom, ktorí sú v núdzovej situácii, a že nejde o akciu, ktorá by mala niekedy viesť k akejkoľvek forme sankcií; vyzýva členské štáty, aby zrušili všetky právne predpisy, podľa ktorých sa považuje vstup na ich územie alebo nelegálne zdržiavanie sa na ňom za trestný čin;

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále viac ľudí riskuje svoje životy tým, že sa vydávajú na nebezpečné plavby člnmi po Stredozemnom mori smerom do EÚ; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré žiadateľom o azyl umožnia bezpečný prístup do azylového systému Únie bez toho, aby sa museli obracať na pašerákov alebo kriminálne siete a ohrozovať svoje životy;

10. zdôrazňuje, že pri prijímaní utečencov a migrantov je potrebný jednotnejší prístup a väčšia solidarita s členskými štátmi, ktoré sú vystavené osobitnému tlaku; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správne uplatňovanie a presadzovanie všetkých ustanovení jednotlivých nástrojov spoločného európskeho azylového systému (CEAS);

11. žiada v súvislosti s Talianskom, Gréckom a Maltou o zastavenie presunov na základe nariadenia Dublin II, keď práva žiadateľov o azyl nemožno zaručiť; domnieva sa, že nariadenie Dublin II(5), ktorým sa riadi rozdeľovanie zodpovedností v prípade žiadostí o azyl, kladie neprimeranú záťaž na členské štáty, ktoré sú miestom vstupu do EÚ, a neumožňuje spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za azyl medzi členské štáty; konštatuje, že systém nariadenia Dublin II tak, ako sa uplatňoval doteraz, v situácii, pre ktorú sú typické veľmi odlišné azylové systémy a nedostatočná úroveň vykonávania azylového acquis, vedie k nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o azyl a zároveň má nepriaznivý vplyv na zjednocovanie rodín a ich integráciu; okrem toho poukazuje na jeho nedostatky z hľadiska účinnosti a nákladovej efektívnosti, keďže viac než polovica odsúhlasených presunov sa nikdy neuskutočnila a počet viacnásobne podaných žiadostí je stále značný; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby žiadatelia o azyl, ktorí sa majú vrátiť do členského štátu na základe nariadenia Dublin II, neboli diskriminovaní len z toho dôvodu, že ide o navrátilcov podľa nariadenia Dublin II;

12. zastáva názor, že bezpečný a legálny vstup do EÚ je účinnejším nástrojom ako nelegálny vstup so všetkými rizikami spojenými s pašovaním ľudí, obchodovaním s ľuďmi a s nebezpečenstvami na mori; nabáda preto členské štáty, aby prostredníctvom vízového systému umožnili vstup na svoje územie ľuďom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a najmä aby uplatňovali článok 25 vízového kódexu, podľa ktorého môže členský štát vydávať víza s obmedzenou územnou platnosťou, ak to považuje za potrebné z humanitárnych dôvodov, alebo článok 5 ods. 4 písm. c) Kódexu schengenských hraníc, v ktorom sa uvádza možnosť, aby členský štát povolil štátnym príslušníkom tretích krajín vstup na svoje územie z humanitárnych dôvodov; vyzýva členské štáty, aby posilnili kapacity svojich konzulátov kompetentnými pracovníkmi v regiónoch s vysokým počtom utečencov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako prioritnú otázku preskúmali ďalšie možnosti vytvorenia legálneho vstupu migrantov do EÚ; vyzýva členské štáty, aby ako prioritnú otázku uzavreli rokovania o návrhu smernice o sezónnych migrujúcich pracovníkoch(6); žiada Komisiu, aby pripravila plán na ustanovenie systému legálnej migrácie pre EÚ;

13. pripomína členským štátom, že ľudia, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu, by mali byť odkazovaní na príslušné azylové orgány jednotlivých štátov a mali by mať prístup k spravodlivému a účinnému azylovému konaniu a k humánnym podmienkam prijatia;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej sledovali súčasnú situáciu a aby vypracovali plány pre nepredvídané situácie vrátane možnosti uplatňovania smernice o dočasnej ochrane(7), ak si to budú podmienky vyžadovať;

15. vyzýva členské štáty, aby v súlade s platným medzinárodným právom a právom EÚ dodržiavali zásadu nevyhostenia; vyzýva členské štáty, aby okamžite skoncovali s akýmikoľvek protizákonnými praktikami a praktikami predlžovaného zadržiavania, ktoré sú porušením medzinárodného a európskeho práva, najmä pokiaľ ide o zadržiavanie neplnoletých, a zdôrazňuje, že zadržiavanie migrantov sa musí používať vždy len ako posledná možnosť, musí byť v súlade s administratívnym rozhodnutím, riadne odôvodnené a dočasné;

16. nabáda členské štáty, aby riešili akútne potreby presídľovaním nad rámec existujúcich kvót jednotlivých štátov a humanitárnym prijímaním; nabáda členské štáty, aby využili finančné prostriedky, ktoré sú ešte k dispozícii v rámci prípravnej akcie/pilotného projektu premiestňovania utečencov; žiada členské štáty, aby stanovili príspevok tak, že zvýšia sumu na osobu;

17. vyzýva Úniu, aby sa urýchlene dohodla na nových pravidlách pre operácie na mori koordinované Frontexom s cieľom dosiahnuť účinné a koordinované záchranné opatrenia na úrovni EÚ a zabezpečiť, aby sa operácie vykonávali v plnom súlade s príslušnými medzinárodnými zákonmi a normami, ktoré sa týkajú ľudských práv a utečencov, ako aj povinnosťami ustanovenými morským právom; plne podporuje tvrdenie, že pravidlo o pátraní a záchrane pre spoločné operácie by malo byť právne záväzné, a vyzýva členské štáty, aby ho schválili;

18. žiada Úniu a jej členské štáty, aby pracovali na vytvorení efektívnych a predvídateľných mechanizmov identifikácie bezpečných miest na vylodenie zachránených utečencov a migrantov; pripomína, že bezpečné miesto je miesto, kde bezpečnosť tých, čo zostali nažive, a ochrana ich základných práv vrátane zákazu vrátenia alebo vyhostenia nie sú ohrozené;

19. žiada, aby Únia a jej členské štáty vytvorili mechanizmy profilovania a odporúčania vrátane prístupu k spravodlivému a účinnému azylovému konaniu pre tých, ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu, na základe dohody, že vylodenie nemusí nutne znamenať výhradnú zodpovednosť za spracovanie a riešenie zo strany štátu, na ktorého území sa vylodili ľudia zachránení na mori;

20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1)

Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11.

(2)

Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 114.

(4)

Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17.

(5)

Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003, ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.

(6)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania, COM(2010)0379.

(7)

Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov, Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia