Návrh uznesenia - B7-0496/2013Návrh uznesenia
B7-0496/2013

NÁVRH UZNESENIA o oznámení Komisie s názvom Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie

18.11.2013 - (2013/2841(RSP))

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7–0524/2013
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

Pervenche Berès v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci


Postup : 2013/2841(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0496/2013

B7‑0496/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Komisie s názvom Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie

(2013/2841(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–   so zreteľom na správu predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya pre Európsku radu z 26. júna 2016 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2012 s názvom Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu – zahájenie európskej diskusie (COM(2012)0777),

–   so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2012 týkajúce sa plánu dobudovania hospodárskej a menovej únie[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20.marca 2013 s názvom Smerom k rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únii – zavedenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti (COM(2013)0165),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20.marca 2013 s názvom Smerom k rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únii – ex ante koordinácia plánov zásadných reforiem hospodárskych politík (COM(2013)0166),

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 14. marca 2013[3], 28. júna 201[4]3 a 25. októbra 2013[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 20. novembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii[6],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083) a na svoje uznesenie k nemu z 12. júna 2013[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. septembra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013[8],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. októbra 2009 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),

–   so zreteľom na verejné vypočutie usporiadané Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci 9. júla 2013 na tému Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie – európsky systém dávok v nezamestnanosti,

–   so zreteľom na dokument o automatických stabilizátoroch zo 4. októbra 2013, ktorý zverejnila pracovná skupina GR Komisie pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie,

–   so zreteľom na informačný materiál organizácie European Policy Center (EPC) z 13. septembra 2013 s názvom Prehĺbenie sociálneho rozmeru rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie,

–   so zreteľom na koncepciu organizácie Naša Európa na tému „systém poistenia v prípade cyklických šokov v eurozóne“ zo septembra 2013,

–   so zreteľom na interný diskusný materiál Medzinárodného menového fondu zo septembra 2013 s  názvom Smerom k fiškálnej únii pre eurozónu[9],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 s názvom Vplyv krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti[10],

–   so zreteľom na Štvrťročnú správu Komisie o stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ z októbra 2013,

–   so zreteľom na otázku Komisii o sociálnom rozmere hospodárskej a menovej únie (O-000122/2013 – B7‑0524/2013),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nezamestnanosť v EÚ dosiahla hrozivú mieru 26,6 miliónov osôb[11];

B.   keďže miera nezamestnanosti mladých stúpla na nebývalú úroveň, pričom v celej EÚ priemerne dosahuje 23 %;

C.  keďže dlhodobá miera nezamestnanosti sa zvýšila vo väčšine členských štátov a v EÚ ako celku vzrástla na najvyššiu úroveň v histórii;

D.  keďže sa zvýšila štrukturálna nezamestnanosť a prehĺbil sa nesúlad medzi ponukou a dopytom práce;

E.   keďže od roku 2007 sa zvyšuje úroveň chudoby v EÚ, zatiaľ čo príjmy domácností klesajú, v dôsledku čoho v súčasnosti 24,2 % obyvateľstva EÚ hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie;

F.   keďže od začiatku krízy neustále rastie počet zamestnaných ľudí žijúcich v chudobe;

G.  keďže nárast počtu zamestnaných ľudí žijúcich v chudobe a počtu domácností nezamestnaných osôb má za následok zvýšenie miery chudoby detí;

H.  keďže nerovnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, najmä v eurozóne, stále rastú;

I.    keďže pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré vedú k rýchlej polarizácii mier nezamestnanosti, a keďže tieto rozdiely sa v niektorých krajinách zväčšujú aj medzi jednotlivými regiónmi a sociálnymi skupinami;

J.    keďže sociálna nerovnováha sa prehlbuje rýchlejšie v eurozóne ako v EÚ ako celku;

K.  keďže monitorovanie výsledkov v oblasti sociálnej ochrany poukázalo na kľúčové sociálne trendy, ktoré treba sledovať;

L.   keďže v roku 2012 dosiahla miera nezamestnanosti v okrajových krajinách eurozóny priemerne 17,3 %, pričom v jadre eurozóny bola na úrovni 7,1 %;

M.  keďže v roku 2012 dosiahla miera mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, nie sú zaradení do vzdelávacieho procesu, ani do odbornej prípravy, v okrajových krajinách eurozóny priemernú hodnotu 22,4 % v porovnaní s 11,4 % v jadre eurozóny;

N.  keďže miera chudoby sa zvýšila v dvoch tretinách členských štátov EÚ, ale v zostávajúcej tretine štátov sa stabilizovala;

O.  keďže sa prijali zásadné opatrenia na posilnenie správy ekonomických záležitostí v EÚ; keďže je však základ integrácie EÚ vrátane politiky súdržnosti, sociálnych štandardov a stratégie Európa 2020 ohrozený;

P.   keďže diskusia o sociálnych rozdieloch by mala mať rovnakú váhu ako diskusia o makroekonomických nerovnováhach;

Q.  keďže Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci usporiadal 9. júla 2013 verejné vypočutie na tému Sociálny rozmer HMÚ – európsky systém dávok v nezamestnanosti, na ktorom sa diskutovalo o myšlienke automatických stabilizátorov na úrovni eurozóny a uvažovalo nad možnými spôsobmi ich zavádzania;

R.   keďže trojka potvrdila, že kvalitná účasť sociálnych partnerov a silný sociálny dialóg, a to aj na vnútroštátnej úrovni, sú nevyhnutné a môžu prispieť k úspechu akýchkoľvek reforiem, a najmä reforiem HMÚ;

S.   keďže úsporné opatrenia zhoršujú kvalitu zamestnania, sociálneho zabezpečenia a zdravotných a bezpečnostných noriem;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a považuje ho za prvý krok smerom k vytvoreniu sociálneho rozmeru HMÚ;

2.  je však presvedčený o potrebe konkrétnejších návrhov s cieľom zaistiť, aby správa ekonomických záležitostí rešpektovala sociálny rozmer;

3.  naliehavo žiada, aby sa sociálne otázky stali ústredným bodom európskej integrácie a súčasťou všetkých politík a iniciatív EÚ;

4.  nazdáva sa, že sociálny rozmer by mal zladiť/vyvážiť vzájomné učenie na základe porovnania;

5.  poznamenáva, že účelom sociálneho rozmeru HMÚ je poskytnúť sociálnu istotu a dostatočnú životnú úroveň súčasným a budúcim generáciám; považuje preto za dôležité, aby občania EÚ pochopili, že ich Únia je schopná presadzovať sociálny pokrok;

6.  domnieva sa, že rozvoj sociálnej Európy s cieľom „sociálnej únie“ je nevyhnutným dôsledkom európskej integrácie;

7.  podporuje navrhované vytvorenie porovnávacieho prehľadu kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti, ktorý má doplniť postup pri makroekonomickej nerovnováhe s cieľom zvýšiť transparentnosť sociálnych dôsledkov hospodárskych a iných politík prostredníctvom hodnotení vplyvu ex-ante a ex-post alebo monitorovania a ktorý sa má využívať pri vypracúvaní spoločnej správy Komisie o zamestnanosti;

8.  odmieta akúkoľvek harmonizáciu alebo vyrovnávanie, ktoré vyústi do znižovania sociálnych štandardov v členských štátoch;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že navrhované ukazovatele nie sú postačujúce na to, aby sa zaručil komplexný prehľad o zamestnanosti a sociálnej situácii v členských štátoch;

10. vyzýva Komisiu, aby zaručila rodovú citlivosť všetkých príslušných ukazovateľov;

11. požaduje, aby navrhovaný ukazovateľ o miere nezamestnanosti mladých obsiahol mladých ľudí vo veku do 30 rokov, ako je to stanovené v rámci záruky pre mladých ľudí na základe dobrovoľnosti;

12. žiada, aby do porovnávacieho prehľadu zahrnuli ukazovatele týkajúce sa miery chudoby detí, prístupu k zdravotnej starostlivosti, bezdomovstva, ako aj index dôstojnej práce, aby bolo možné riadne posúdiť sociálnu situáciu v EÚ;

13. vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali konkrétne opatrenia na zvýšenie transparentnosti sociálneho vplyvu politík a reforiem prostredníctvom hodnotení vplyvu ex-ante a ex-post a sledovania politických reforiem;

14. žiada Radu, aby vymedzila konkrétne referenčné hodnoty pre ukazovatele v oblasti zamestnanosti a sociálne ukazovatele vo forme minimálnej úrovne sociálnej ochrany v EÚ s cieľom včas zaviesť vzostupnú sociálnu konvergenciu a sociálny pokrok;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili Parlamentu a sociálnym partnerom zapojiť sa do vymedzenia ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

16. zdôrazňuje potrebu podporiť veľký potenciál sociálneho podnikania so všetkými aspektmi sociálnej inovácie na európskej úrovni s cieľom podporiť vnútroštátne sociálne systémy, podnietiť rast a vytvoriť nové pracovné miesta v „bielom“ a „zelenom“ hospodárstve, predovšetkým pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch a regiónoch;

17. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sledovanie vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie dokázalo prispieť k lepšiemu pochopeniu a aby sa zameriavalo na zníženie sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a na zabránenie sociálnemu dampingu;

18. vyzýva Komisiu, aby sledovala súlad správ všetkých členských štátov s cieľmi stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby a zamestnanosť, a aby starostlivo preskúmala vzájomné prepojenia a závislosti medzi politikami;

19. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v posúdení rizika vykonanom v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe nie sú riadne zohľadnené sociálne dôsledky vzájomnej hospodárskej závislosti medzi členskými štátmi;

20. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vyššie uvedené oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 sa nezaoberá úlohou a formami stabilizátorov;

21. víta navrhované zapojenie sociálnych partnerov do procesu európskeho semestra okrem iného v rámci výboru pre sociálny dialóg ešte pred každoročným prijatím ročného prieskumu rastu;

22. víta výzvu na optimálne využívanie rozpočtu EÚ s cieľom rozvíjať sociálny rozmer HMÚ a ďalej podporovať mobilitu dobrovoľných pracovníkov, aby sa mohol maximálne využiť potenciál zamestnanosti EÚ;

23. žiada sociálnych partnerov, aby v európskom semestri zohrávali ešte aktívnejšiu úlohu; považuje za poľutovaniahodné, že makroekonomický dialóg má príliš formálny charakter;

24. vyzýva Komisiu, aby do prípravy ročného prieskumu rastu za rok 2014 lepšie začlenila vyššie uvedené uznesenie Parlamentu z 30.septembra 2013, vyššie uvedené oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 a s ním súvisiace uznesenie Parlamentu;

25. opätovne pripomína, že dobrá správa HMÚ a jej vplyv môžu byť účinné len v prípade zapojenia všetkých zúčastnených strán vrátane sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili demokratický princíp občianskeho dialógu prostredníctvom štruktúrovaného zapojenia príslušných organizácií občianskej spoločnosti do hospodárskeho riadenia, a predovšetkým do procesu európskeho semestra;

26. vyzýva Európsku radu, aby na zasadnutí v decembri 2013 vymedzila konkrétne kroky na vytvorenie piliera pre sociálnu oblasť ako súčasti HMÚ na základe metódy Spoločenstva;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a Európskej rade.