Návrh uznesenia - B7-0011/2014Návrh uznesenia
B7-0011/2014

NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva

8.1.2014 - (2013/2994(RSP))

predložený na základe vyhlásenia Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Raül Romeva i Rueda, Karima Delli, Rui Tavares, Jean Lambert, Elisabeth Schroedter, Nikos Chrysogelos v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancia

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0008/2014

Postup : 2013/2994(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0011/2014

B7‑0011/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva

(2013/2994(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 9,

–   so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu charty Rady Európy, najmä na jej článok 31,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 34,

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie zo 16. septembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii[3],

–   so zreteľom na záverečné odporúčania Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovstve z 9. a 10. decembra 2010,

–   so zreteľom na výsledky okrúhleho stola ministrov zodpovedných za otázky bezdomovstva, ktorý zorganizovalo írske predsedníctvo v marci 2013,

–   so zreteľom na závery z 19. neformálneho stretnutia ministrov EÚ zodpovedných za otázky bývania, ktoré sa konalo 9. a 10. decembra 2013,

–   so zreteľom na závery z 19. neformálneho stretnutia ministrov EÚ zodpovedných za otázky bezdomovstva, konaného 1. marca 2013, ktoré obsahujú šesť zásad týkajúcich sa politiky EÚ v oblasti bezdomovstva, ako aj výzvu Komisii, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o potláčanie bezdomovstva vykonávaním balíka o sociálnych investíciách a toto úsilie im uľahčovala,

–   so zreteľom na výročnú správu Výboru pre sociálnu ochranu za rok 2012 s názvom Súčasné výzvy a napredovanie, ktorá poukazuje na všeobecnú tendenciu nárastu bezdomovstva v prevažnej časti EÚ,

–   so zreteľom na uznesenie z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku[4], v ktorom žiada maďarskú vládu, aby prevzala zodpovednosť, pokiaľ ide o bezdomovstvo a skoncovala s trestným postihovaním bezdomovcov,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Za vytvorenie európskej agendy pre sociálne bývanie z októbra 2011, v ktorom vyzýva Komisiu, aby bezodkladne plnila stratégiu EÚ v oblasti bezdomovstva, ktorú Parlament navrhol vo svojom uznesení z roku 2011,

–   so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Problém bezdomovstva z 27. októbra 2011, v ktorom vyzýva Komisiu, aby rozvíjala ambicióznu stratégiu pre problematiku bezdomovstva a podporovala členské štáty pri vývoji účinných národných stratégií,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže bezdomovstvo naďalej postihuje ľudí vo všetkých členských štátoch a je neprijateľným porušením ľudskej dôstojnosti a ľudských práv;

B.  keďže bezdomovstvo predstavuje najzávažnejšiu formu chudoby a strádania a v posledných rokoch sa prakticky vo všetkých členských štátoch počet bezdomovcov zvýšil;

C. keďže chudoba nie je trestný čin a keďže bezdomovstvo nie je ani trestný čin ani životný štýl, ktorý si človek vyberá;

D. keďže krajiny, ktoré hospodárska a finančná kríza postihla najtvrdšie, sú svedkami nebývalého nárastu bezdomovstva, najmä medzi mládežou;

E.  keďže bezdomovstvo sa stalo jasnou prioritou politiky EÚ v oblasti chudoby v rámci stratégie Európa 2020 a balíka EÚ o sociálnych investíciách;

F.  keďže Parlament prijal 14. septembra 2011 drvivou väčšinou uznesenie, v ktorom sa požaduje vypracovanie integrovanej stratégie EÚ za podpory vnútroštátnych a regionálnych stratégií s dlhodobým cieľom odstránenia bezdomovstva;

G. keďže na stretnutí ministrov za okrúhlym stolom o bezdomovstve, ktoré sa konalo 1. marca 2013 v Leuven, bolo odsúhlasených šesť zásad;

H. keďže viacero orgánov EÚ, ako napríklad Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Parlament, vyzvalo Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ v oblasti bezdomovstva alebo niečo podobné;

I.   keďže koordinácia politiky na úrovni EÚ v oblasti bezdomovstva zvýšila za posledné desaťročie v rámci otvorenej metódy koordinácie sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a v rámci stratégie Európa 2020 hodnotu úsilia na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a keďže je nutné požadovať, aby sa táto práca ďalej rozvíjala v rámci strategickejšieho a dlhodobejšieho prístupu;

J.   keďže bezdomovstvo je svojou podstatou mnohostranný problém a vyžaduje mnohostrannú politickú odpoveď;

K. keďže čoraz viac sa ukazuje, že prístupy k problému bezdomovstva so zameraním na bývanie sú pre dosiahnutie udržateľného začlenenia najúčinnejšie;

L.  keďže stratégia EÚ 2020 a jej hlavný cieľ zachrániť do roku 2020 pred hrozbou chudoby a sociálneho vylúčenia najmenej 20 miliónov ľudí si vyžaduje obnovenie úsilia zo strany členských štátov a EÚ, ktoré by sa malo zamerať na obmedzenie bezdomovstva;

M. keďže hlavným prvkom stratégie Európa 2020 je hlavná iniciatíva Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, do ktorej patrí niekoľko opatrení spojených s bezdomovstvom, ktoré zatiaľ neboli zavedené;

N. keďže bezdomovstvu sa dostáva čoraz väčšia pozornosť v rámci európskeho semestra a keďže niektoré štáty zahrnuli bezdomovstvo ako prioritu v boji proti chudobe do svojich národných programov reforiem za roky 2012 a 2013;

O. keďže súčasný politický rámec EÚ a sociálna realita priamo na mieste pripravujú cestu pre lepšie a ambicióznejšie opatrenia na úrovni EÚ v oblasti bezdomovstva;

P.  keďže Európska konsenzuálna konferencia z decembra 2010 poskytuje pevný základ pre ambicióznejšie opatrenia na úrovni EÚ v oblasti bezdomovstva;

Q. keďže bezprostrednú zodpovednosť za riešenie bezdomovstva majú členské štáty, a najmä regionálne a miestne orgány, a keďže stratégia EÚ musí zohrávať len doplnkovú rolu;

R.  keďže je možné posilniť úlohu Komisie v rámci jej súčasných oblastí zodpovedností a pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity;

S.  keďže GR Zamestnanosť je síce pre vedenie problematiky bezdomovstva najlepšou adresou, no aj niekoľko ďalších generálnych riaditeľstiev by sa malo v rámci svojich kompetencií bezdomovstvom zaoberať;

T.  keďže čoraz viac členských štátov uplatňuje holistickú stratégiu v oblasti bezdomovstva a mohlo by ťažiť z európskej spolupráce pri ďalšom rozvoji vlastných politík;

U. keďže v niektorých členských štátoch EÚ prijali verejné orgány opatrenia na penalizáciu alebo trestné postihovanie bezdomovstva, ktoré sú v rozpore so základnými právami bezdomovcov a ich vykonávanie je neúčinné a zvyčajne nákladné;

V. keďže trestné postihovanie bezdomovstva nepatrí do demokratickej spoločnosti a spôsobuje dvojitú penalizáciu už beztak sociálne vylúčených a chudobných ľudí;

1.  žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala stratégiu EÚ pre oblasť bezdomovstva, opierajúc sa o línie určené v uznesení Parlamentu zo 14. septembra 2011 o stratégií EÚ v oblasti bezdomovstva a v návrhoch ostatných inštitúcií a orgánov EÚ;

2.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila skupinu odborníkov na vysokej úrovni, ktorá by Komisiu podporovala pri príprave a ďalšom rozvoji stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva; zdôrazňuje, že táto skupina odborníkov by mala zahŕňať zástupcov hlavných zúčastnených strán zapojených do boja proti bezdomovstvu vrátane politických činiteľov na celoštátnej a miestnej úrovni, výskumníkov, mimovládnych organizácií a ľudí, ktorí zažívajú bezdomovstvo;

3.  žiada EPSCO, aby na základe konkrétneho návrhu Komisie prediskutovala a schválila stratégiu EÚ v oblasti bezdomovstva;

4.  vyzýva Komisiu, aby náležite brala do úvahy odkazy na bezdomovstvo uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých sa naliehavo požaduje pokrok v oblasti bezdomovstva; vyzýva členské štáty, aby sa ráznejšie zasadzovali o zahrnutie otázky bezdomovstva do svojich národných programov reforiem;

5.  vyzýva členské štáty, aby vytvárali komplexné stratégie v oblasti bezdomovstva, zamerané na bývanie a zahrnuli do nich jednoznačné zameranie na prevenciu a aby v týchto stratégiách zohľadňovali usmernenia, ktoré poskytuje odporúčanie Komisie s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Riešenie problému bezdomovstva v Európskej únii;

6.  upozorňuje na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011, a konkrétne na kľúčové prvky stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva, a vyzýva Radu a Komisiu, aby zaujali stanovisko k týmto aspektom:

•   pravidelné sledovanie pokroku členských štátov v oblasti bezdomovstva zo strany EÚ

•   ukazovateľ bezdomovstva v EÚ, vychádzajúci z modelu európskej typológie bezdomovstva a vylúčenia z možností bývania ETHOS, s cieľom merať rozsah sociálneho vylúčenia na základe bývania

•   výskum a získavanie poznatkov o politikách a službách v oblasti bezdomovstva vrátane štúdií o efektívnosti nákladov

•   sociálne inovácie v politikách a službách v oblasti bezdomovstva vrátane testovania a rozšíreného uplatňovania

•   prepojenie s fondmi EÚ, najmä ESF, EFRR a FEAD;

7.  vyzýva Komisiu, aby využívala program inovácií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí (EaSI) ako hlavný zdroj financovania stratégie EÚ na financovanie výmen v oblasti výskumu a nadnárodných výmen a aby prehlbovala spoluprácu s hlavnými európskymi partnermi, ako sú FEANTSA (Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami) a HABITACT (Európske výmenné fórom o miestnych stratégiách týkajúcich sa bezdomovstva);

8.  zdôrazňuje potrebu podpory sociálnych inovácií zo strany európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a rámcového programu výskumu s cieľom analyzovať nové politiky zamerané na zlepšovanie prístupu k bývaniu a obmedzovanie bezdomovstva;

9.  vyzýva členské štáty a predsedníctvo EÚ, aby organizovali pravidelné európske okrúhle stoly ministrov EÚ zodpovedných za otázky bezdomovstva, ktoré iniciovalo írske predsedníctvo EÚ v marci 2013; vyzýva Komisiu, aby tomuto stretnutiu poskytla praktickú a finančnú podporu;

10. víta šesť zásad odsúhlasených na okrúhlom stole ministrov zodpovedných za otázky bezdomovstva, ktorý sa konal 1. marca 2013 v Leuven pod záštitou írskeho predsedníctva;

11. vyzýva Výbor pre sociálnu ochranu, aby zahrnul problematiku bezdomovstva do svojej monitorovacej práce v rámci stratégie Európa 2020 vrátane Monitoringu výsledkov v oblasti sociálnej ochrany založeného na spoločnom hodnotiacom rámci, a vrátane národných sociálnych správ;

12. vyzýva Komisiu, aby zahrnula otázku bezdomovstva do všetkých príslušných politických oblastí EÚ a nabáda ju, aby zapojila rôzne generálne riaditeľstvá do rozvoja a realizácie stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva pod vedením Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie;

13. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na tieto otázky ako na prioritné témy stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva:

•    prístupy k bezdomovstvu, ktorých prioritou je bývanie/Housing First ako sociálne investície

•    prepojenie medzi voľným pohybom a bezdomovstvom

•    kvalita služieb pre bezdomovcov

•    prevencia bezdomovstva

•    bezdomovstvo mládeže;

14. nazdáva sa, že členské štáty a ich miestne orgány by mali v spolupráci s organizáciami nájomcov presadzovať účinné politiky prevencie, aby sa zastavilo vysťahúvanie nájomcov, najmä najzraniteľnejších domácností a predovšetkým počas mimoriadne chladných období, keďže pre príslušné orgány je pokrytie chýbajúcich platieb a nedoplatkov na nájomnom a predchádzanie týmto stavom menej nákladnou možnosťou, pričom tiež nevznikajú ľudské náklady na vysťahovania, najmä pre príslušné rodiny;

15. vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili zavedenie záruky na zabezpečenie toho, že nikto v Európskej únii nebude musieť spať na ulici kvôli nedostatku (núdzových) služieb prispôsobených jeho potrebám; domnieva sa, že takáto záruka by sa mohla vytvoriť podľa vzoru záruky pre mladých ľudí a mohla by využívať rovnakú riadiacu štruktúru;

16. žiada členské štáty, aby vytvárali sociálne a finančne dostupné byty prispôsobené najzraniteľnejším jednotlivcom v záujme prevencie sociálneho vylúčenia a bezdomovstva;

17. vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby na základe prognóz potrieb v oblasti bývania a s cieľom boja proti dlhodobému nevyužívaniu bytov, najmä v husto osídlených oblastiach zaviedli účinné stimulačné opatrenia s cieľom zastaviť majetkové špekulácie a premeniť tieto nehnuteľnosti na finančne dostupné a sociálne bývanie;

18. vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti hypoték v Španielsku, Írsku a teraz Grécku, najmä nad vlnami vysťahovania, ktoré prinesú veľký počet bezdomovcov; nazdáva sa, že aktualizovaný španielsky zákon o hypotékach nie je v súlade s nariadením Európskeho súdneho dvora zo 14. marca 2013; vyzýva Komisiu, aby naliehala na Španielsko, aby zaručilo správnu transpozíciu smernice 93/13/EHS; žiada reformu bankového sektora takým spôsobom, aby plnil potreby spoločnosti tým, že zakáže zaistenie nehnuteľnosti z dôvodu neplatenia hypotéky; odporúča členským štátom, aby v záujme predchádzania bublinám v oblasti nehnuteľností prijali politiku bývania nezávislú od vlastníctva;

19. žiada Komisiu aj Agentúru EÚ pre základné práva, aby sa viac zaoberali dôsledkami extrémnej chudoby, pokiaľ ide o prístup k základným právam a ich užívanie, a aby pritom mali na pamäti, že napĺňanie práva na bývanie má zásadný význam pre užívanie mnohých ďalších práv, okrem iného niekoľkých politických a sociálnych práv;

20. vyzýva členské štáty, aby využívali všetky dostupné zdroje s cieľom odstrániť najhoršie formy chudoby vrátane bezdomovstva; varuje, že znižovanie viditeľnosti ľudí zažívajúcich bezdomovstvo situáciu ešte zhoršuje;

21. vyzýva členské štáty, aby okamžite prestali s trestným postihovaním bezdomovcov, a to okrem iných štátov Poľsko, Maďarsko a Belgicko, a aby zmenili diskriminačné postupy, ktoré sa používajú na to, aby bezdomovcom zabránili v prístupe k sociálnym službám a príbytkom, predovšetkým v Anglicku a Holandsku;

22. vyzýva Komisiu, aby tento proces podrobne sledovala a vždy, keď je to nutné, vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny tak, aby sa v celej EÚ dodržiavala zásada ľudskej dôstojnosti;

23. vyzýva členské štáty, aby prestali porušovať medzinárodné zmluvy o ľudských právach a aby v plnej miere dodržiavali podpísané dohody, okrem iného Chartu základných práv, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a revidovanú Sociálnu chartu Rady Európy;

24. vyzýva Komisiu, aby zaistila, že jej politiky a politické odporúčania nebudú viesť k porušovaniu ľudských práv;

25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby povzbudzovali výmeny najlepších postupov, pokiaľ ide o účinné vykonávanie práva na bývanie;

26. je presvedčený, že stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva by mala byť plne v súlade so zmluvou (ZFEÚ), ktorá potvrdzuje „základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov”; domnieva sa, že zodpovednosť za boj proti bezdomovstvu nesú členské štáty a stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva by preto mala podporovať členské štáty, aby si čo najúčinnejšie túto zodpovednosť plnili pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru pre sociálnu ochranu a Rade Európy.