NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva
8.1.2014 - (2013/2994(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Inês Cristina Zuber, Willy Meyer, Paul Murphy, Jacky Hénin, Martina Anderson, Marie-Christine Vergiat, Younous Omarjee, Kyriacos Triantaphyllides, Nikolaos Chountis v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 34,
– so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok 31,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii[2],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže prístup k bývaniu je základným právom a predpokladom pre uplatňovanie a získavanie občianstva pod podmienkou úplnej dôstojnosti; keďže záruka prístupu k primeranému dôstojnému bývaniu je medzinárodným záväzkom členských štátov, ktorý musí Únia rešpektovať, pretože právo na prístup k bývaniu a pomoc pri zabezpečení bývania sú zakotvené v ústavách mnohých členských štátov a uznané v článku 34 Charty základných práv Európskej únie, v článkoch 30 a 31 revidovanej Európskej sociálnej charty, ktorú prijala Rada Európy, a v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
B. keďže neoliberálne úsporné opatrenia, ktoré boli posilnené tzv. memorandami trojky o porozumení, najmä ako súčasť tzv. národných plánov reforiem, hospodárskeho riadenia a európskeho semestra, a ktoré sa budú zhoršovať fiškálnou dohodou, prispievajú k prehlbovaniu sociálnej a hospodárskej krízy v mnohých krajinách so zraniteľnejšími ekonomikami, čo prináša sociálny krok späť pre civilizačný rozmer;
C. keďže tieto politiky vedú k znižovaniu platov pracovníkov, poklesu domáceho dopytu a daňových príjmov, rozbitiu systémov sociálnej ochrany a k brutálnemu obmedzeniu investícií z verejných zdrojov; keďže sa tak život stáva čoraz ťažší pre rodiny z robotníckej triedy, najmä pre ženy, deti a prisťahovalcov z týchto sociálnych vrstiev, ktorí sú hlavnými obeťami nárastu chudoby, nezamestnanosti a neistých a zle platených zamestnaní;
D. keďže v EÚ je viac ako 26 miliónov osôb nezamestnaných, 19% detí je ohrozených chudobou, 8% obyvateľstva trpí vážnou materiálnou depriváciou, 24,2% obyvateľstva je vystavené riziku chudoby, tretinu dospelých v produktívnom veku ohrozených chudobou predstavujú chudobní pracujúci a každú noc je bez domova 410 000 osôb;
E. keďže prehlbujúca sa hospodárska a finančná kríza a uplatňovanie úsporných opatrení spolu so znižovaním miezd a zvyšovaním nezamestnanosti, ako aj s vysokými cenami prenájmu a zvyšujúcimi sa splátkami hypoték vedú čoraz častejšie k vysťahovaniu a zhabaniu nehnuteľností bankami; keďže absencia datio in solutum spôsobuje sociálne a finančné vylúčenie, čo je hlavnou prekážkou pre nájdenie iného ubytovania;
F. keďže masová špekulácia na trhu s bývaním viedla k rastúcim ziskom pre banky a špekulantov s nehnuteľnosťami a k masívnej bubline v oblasti bývania; keďže následné prasknutie tejto bubliny viedlo milióny ľudí v celej Európe k zápornému vlastnému imaniu a riziku straty domovov, čo má za následok desiatky tisíc nútených vysťahovaní;
G. keďže sociálne a rodinné profily ľudí využívajúcich sociálne bývanie sa zmenili a v súčasnosti existuje zvýšený dopyt po takomto bývaní;
H. keďže vo väčšine členských štátov je nedostatok sociálnych bytov a narastá potreba finančne dostupného bývania;
1. sa domnieva, že je nevyhnutné identifikovať túto novú sociálnu realitu ako naliehavú s cieľom načrtnúť vhodné stratégie bývania, ktoré zodpovedajú realite v každom členskom štáte;
2. pripomína, že výkon práva na bývanie je podmienený plným vykonávaním ďalších základných práv, a to aj politických a sociálnych práv; zastáva názor, že právo na bývanie by sa malo vykonávať prostredníctvom záruky, že občania a rodiny budú mať primerané bývanie, ktoré zodpovedá ich potrebám a zabezpečí im dobré životné podmienky, súkromie a kvalitný život, čo pomôže dosiahnuť sociálnu spravodlivosť a súdržnosť a riešiť sociálne vylúčenie a chudobu;
3. žiada, aby sa vypracovala ambiciózna a integrovaná stratégia založená na zvyšujúcej sa rozpočtovej podpore a zdrojoch pre vnútroštátne stratégie s cieľom čo najskôr zamedziť bezdomovstvo, a to v širšom rámci sociálneho začleňovania;
4. zdôrazňuje, že táto stratégia dosiahne výsledky iba vtedy, ak bude integrovaná do celkového plánu pre boj proti chudobe a nezamestnanosti, podporu hospodárskeho rozvoja a ukončenie oslabenia pracovných práv, noriem a úrovne miezd, v kombinácii s územným plánovaním a bytovou politikou na uspokojovanie potrieb ľudí a rešpektovanie ich práv a nie finančných alebo špekulatívnych záujmov;
5. sa domnieva, že EÚ by mala podporovať členské štáty pri vykonávaní prechodných stratégií pre ľudí bez domova, a to najmä:
• prijatím zákonov proti špekulácii prostredníctvom kontrolovania cien bývania;
• vytvorením siete dôstojných a primeraných útulkov v mestských oblastiach;
• zabezpečením univerzálnej a voľnej povahy týchto útulkov prostredníctvom rámcových právnych predpisov;
• zabezpečením pravidelného monitorovania obyvateľov každého útulku multidisciplinárnymi tímami vrátane zdravotníckeho personálu a vykonávaním plánov sociálneho začleňovania pre osoby, ktorým zdravotné postihnutie nebráni aktívnemu životu;
• vypracovaním „okamžitých plánov bývania“ založených na využití bytového fondu v členských štátoch (kde takýto fond existuje) alebo na obnove nevyužívaných alebo prázdnych budov, čím sa zabezpečí dostupnosť bývania pre všetkých bezdomovcov;
• vytváraním multidisciplinárnych tímov na sledovanie všetkých, ktorí sa podieľajú na týchto plánoch a zasahujú do problémov rôzneho druhu (závislostí, duševné a fyzické choroby, ťažkosti pri vstupe na pracovisko, atď.), ktoré sa týkajú tejto populácie;
• prijatím opatrení, ako je napríklad vytvorenie právnych predpisov na zavedenie datio in solutum (kde neexistuje), alebo v prípade potreby vyhlásením núdzového stavu v oblasti bývania s cieľom zaručiť právo na bývanie;
• zavedením okamžitého moratória na nútené vysťahovanie a prijímaním zákonov, ktoré zakazujú vysťahovanie majiteľov domov, ktorí neplatili hypotekárne splátky v dôsledku hospodárskej krízy;
• zavedením programu verejných prác na budovanie nových a slušných sociálnych bytov pre všetkých;
6. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členským štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.