NÁVRH UZNESENIA o dodržiavaní základného práva na voľný pohyb v EÚ
13.1.2014 - (2013/2960(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Renate Weber, Nadja Hirsch, Metin Kazak v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0016/2014
B7‑0024/2014
Uznesenie Európskeho parlamentu o dodržiavaní základného práva na voľný pohyb v EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 20, 21, 45, 47 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 15, 21, 29, 34 a 45 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu 2004/38/EC Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie[2],
– so zreteľom na nariadenie (ES) 883/2004[3] a na vykonávacie nariadenie (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Voľný pohyb občanov EÚ a ich rodín: päť opatrení, ktoré môžu priniesť zmenu (COM(2013)0837),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júla 2010 s názvom Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy (COM(2010)0373),
– so zreteľom na vyhlásenie o voľnom pohybe, ktoré podpredsedníčka Reding predniesla na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 5. decembra 2013,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ[6],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže právo občanom EÚ voľne sa pohybovať a žiť v akejkoľvek krajine EÚ spolu s ich rodinnými príslušníkmi je jednou zo štyroch základných slobôd zakotvených v právnych predpisoch EÚ a predstavuje základný kameň integrácie EÚ;
B. keďže sloboda pohybu je právo zaručené všetkým európskym občanom bez ohľadu na existenciu prípadných hraničných kontrol zavedených niektorými členskými štátmi v súvislosti so vstupom občanov EÚ na ich územie; keďže skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú súčasťou schengenského priestoru, nemá vplyv na právo všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať v Únii;
C. keďže právo občanov EÚ voľne sa zdržiavať kdekoľvek v Únii sa vzťahuje na všetkých občanov EÚ bez obmedzenia, ale pod podmienkou, že v súlade so smernicou 2004/38/ES preukáže príslušný občan EÚ po troch mesiacoch samostatnosť, aby nebol pre hostiteľskú krajinu záťažou;
D. keďže od 60. rokov 20. storočia pracovníci EÚ využívajú túto slobodu; keďže sa v Maastrichtskej zmluve uznáva právo na voľný pohyb pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na to, či sú hospodársky aktívni; keďže možnosť voľne sa pohybovať na iné ako pracovné účely, napríklad s cieľom odísť do dôchodku, študovať alebo sprevádzať rodinu, sa stala základnou črtou občianstva EÚ;
E. keďže 2 milióny voľných pracovných miest v EÚ nemožno obsadiť pre nízku mobilitu, pričom zároveň EÚ čelí bezprecedentnej miere nezamestnanosti; keďže voľný pohyb pracovníkov je pozitívnym sociálno-hospodárskym príkladom pre EÚ i členské štáty, je míľnikom v procese integrácie EÚ, hospodárskeho rozvoja, sociálnej súdržnosti a individuálneho rastu na profesionálnej úrovni, je protiváhou negatívnych účinkov hospodárskej krízy a upevňuje Úniu ako silnejšiu hospodársku silu, ktorá je pripravená vyrovnať sa s naliehavými úlohami globálnej zmeny;
F. keďže tok mobilných pracovníkov sa riadi najmä dopytom po pracovnej sile a v čase nerovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej na európskej úrovni môžu prekážky prechodu pracovníkov brzdiť rozvoj európskych spoločností a obmedzovať právo na prácu a pobyt na území iného členského štátu;
G. keďže prechodné opatrenia týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov z Bulharska a Rumunska boli zrušené od 1. januára 2014;
H. keďže zásada rovnakého zaobchádzania alebo nediskriminácie znamená, že všetci občania EÚ majú rovnaké práva a povinnosti ako štátni príslušníci krajiny, kde bývajú (nariadenia 883/2004 a 987/2009 vychádzajú z tejto zásady); keďže každý členský štát rozhoduje o svojom vnútroštátnom systéme sociálneho zabezpečenia a na úrovni EÚ sú vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia koordinované, ale nie harmonizované;
I. keďže nedávny vývoj našej spoločnosti, ktorý je predovšetkým dôsledkom priemyselnej zmeny, globalizácie, nových pracovných modelov, demografickej zmeny a rozvoja dopravných prostriedkov, si vyžaduje vyšší stupeň mobility pracovníkov;
J. keďže v situácii súčasného hospodárskeho poklesu v celej EÚ môžu mať finančné prostriedky, ktoré mobilní pracovníci posielajú do svojich domovských krajín, čistý pozitívny vplyv na platobnú bilanciu vysielajúcich krajín; keďže vzhľadom na demografickú situáciu v mnohých členských štátoch bude v budúcnosti ich hospodárska stabilita a rast závisieť od pracovníkov z iného členského štátu;
K. keďže vďaka voľnému pohybu pracovníkov v EÚ si tisíce nezamestnaných, najmä mladých ľudí bez akýchkoľvek vyhliadok zamestnať sa vzhľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu v Európe, našli zamestnanie v inom členskom štáte;
L. keďže občania EÚ považujú voľný pohyb za právo najužšie spojované s občianstvom EÚ, za najpozitívnejší prínos EÚ a myslia si, že voľný pohyb prináša hospodárstvu ich krajiny ekonomický úžitok;
M. keďže Rada zopakovala svoju podporu voľného pohybu a uznala vzájomné výhody, ktoré prináša, napríklad v rámci nedávnej diskusie počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a domáce veci (8. októbra 2013, 5. – 6. decembra 2013);
N. keďže s blížiacimi sa voľbami do EP sa voľný pohyb občanov EÚ stal pre niektoré politické strany témou kampane; keďže existuje nebezpečenstvo, že by táto diskusia, ak nebude vedená rozumne, mohla vyústiť do toho, že sa z občanov EÚ z niektorých členských štátov alebo z mobilných pracovníkov EÚ stanú obetné baránky, a viesť k nárastu rasizmu a xenofóbie;
1. vyzýva členské štáty, aby si splnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pokiaľ ide o pravidlá EÚ o voľnom pohybu, a zabezpečili, že sa zásady rovnosti a základné právo na voľný pohyb budú dodržiavať v prípade všetkých členských štátov;
2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prísne presadzovanie právnych predpisov Únie s cieľom zaručiť tak, aby sa so všetkými pracovníkmi EÚ zaobchádzalo rovnako a títo neboli diskriminovaní, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, zamestnanie a pracovné podmienky, odmeňovanie, prepustenie, ako aj sociálne a daňové výhody, čím zaistia spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi; nalieha na vnútroštátne orgány, aby zakročili proti neoprávneným obmedzeniam alebo prekážkam týkajúcim sa práva pracovníkov na voľný pohyb vrátane akéhokoľvek vykorisťovania týchto pracovníkov;
3. pripomína, že voľný pohyb pracovníkov poskytuje každému občanovi Únie, bez ohľadu na jeho miesto pobytu, právo voľne sa pohybovať v inom členskom štáte s cieľom hľadať si prácu a/alebo zdržiavať sa v ňom na pracovné účely;
4. odmieta úplne akýkoľvek návrh na obmedzenie počtu migrantov EÚ, pretože je to v rozpore so zásadou Zmluvy o EÚ týkajúcej sa voľného pohybu osôb; pripomína, že mobilita pracovníkov prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;
5. víta oznámenie Komisie COM(2013)0837, v ktorom je stanovených päť opatrení, ktoré majú pomôcť členským štátom a ich miestnym orgánom plne využívať možnosti, ktoré im ponúkajú právne predpisy a nástroje EÚ, a v tejto súvislosti plne podporuje tieto opatrenia, ktoré sa majú vykonávať spoločne s členskými štátmi: pomáhať členským štátom pri boji proti účelovým manželstvám (príručka); pomáhať orgánom uplatňovať pravidlá EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia (praktická príručka); pomáhať orgánom plniť si úlohy v oblasti sociálneho začlenenia (financovanie); výmena najlepších postupov medzi miestnymi orgánmi a odborná príprava a podpora miestnych orgánov na účely uplatňovania právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe;
6. podporuje návrh Komisie uvedený v jej správe o občianstve za rok 2013 na reformu nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom predĺžiť minimálne obdobie, počas ktorého musia domáce členské štáty povinne poskytovať svojim občanom sociálne dávky, z troch na šesť mesiacov; domnieva sa, že takýto návrh pomôže poskytnúť istotu uchádzačom o zamestnanie, keď sa sťahujú do iných krajín EÚ, a znížiť fiškálne náklady pre hostiteľské členské štáty;
7. zdôrazňuje, že európska ekonomika potrebuje, aby sa vyvinulo úsilie o posilnenie, a nie obmedzenie, voľného pohybu a pracovnej mobility v EU, a vyzýva členské štáty na zabezpečenie voľného pohybu všetkých občanov a pracovníkov, aby sa umožnil rozvoj skutočného pracovného trhu Únie, odstránili sa prekážky a pracovníkom EÚ sa poskytla možnosť presťahovať sa do oblastí, kde je dopyt po ich zručnostiach;
8. pripomína, že s prácou v inom členskom štáte EÚ sú spojené povinnosti občanov prispievať do systému sociálneho zabezpečenia v danom členskom štáte, a teda aj právo na prístup k nemu;
9. vyjadruje poľutovanie a znepokojenie nad nepresnou a zavádzajúcou súvislosťou, ktorú niektoré média a niektorí politici na vnútroštátnej a európskej úrovni vidia medzi občanmi EÚ z iných členských štátov a niekoľkými prípadmi zneužitia systému, a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie takémuto zneužitiu vrátane vlastných štátnych príslušníkov; v tomto ohľade víta iniciatívu Komisie pomôcť orgánom pri uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia a poskytnúť praktickú príručku na určovanie „obvyklého pobytu“;
10. pripomína, že neexistujú žiadne štatistické údaje potvrdzujúce akékoľvek prepojenie medzi mobilitou pracovníkov EÚ a štedrosťou systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine;
11. vyzýva členské štáty a vlády, aby občanov EÚ z iných členských štátov neobviňovali z tvrdých hospodárskych dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy a aby skôr uvítali prítomnosť týchto pracovníkov a zvýšili informovanosť svojich štátnych príslušníkov o prínose týchto pracovníkov k hospodárstvu hostiteľskej krajiny;
12. zdôrazňuje, že treba podporiť mestá pri poskytovaní vzdelávacích a integračných programov pre migrantov z EÚ;
13. vyzýva Komisiu a Radu, aby umožnili väčšiu pružnosť pri využívaní finančných prostriedkov, najmä pri prerozdeľovaní zdrojov, ak členské štáty včas nevyužili svoj rozpočet; zdôrazňuje, že Komisia by mala rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby nezvyšovala byrokraciu v členských štátoch svojimi žiadosťami o preskúmanie individuálnych prípadov;
14. nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom súčasnom úsilí o zabezpečenie toho, aby členské štáty transponovali a vykonávali smernicu 2004/38/ES v plnej miere a správne, pričom by plne využívala svoju právomoc začať konanie o porušení povinnosti; vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce právne a praktické prekážky voľného pohybu pracovníkov a nezaviedli ťažkopádne, neoprávnené administratívne postupy alebo netolerovali neprijateľné postupy obmedzujúce uplatňovanie tohto práva;
15. opakuje svoje predchádzajúce výzvy, aby členské štáty zabezpečili voľný pohyb všetkým občanom EÚ a ich rodinám, a to bez diskriminácie z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo štátnej príslušnosti; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty plne uplatňovali práva priznané na základe článkov 2 a 3 smernice 2004/38/ES nielen manželským partnerom opačného pohlavia, ale aj registrovaným partnerom, členom domácnosti občana EÚ a partnerom, ktorí majú s občanom EÚ riadne overený a stabilný vzťah, vrátane partnerov rovnakého pohlavia, a to na základe zásad vzájomného uznávania, rovnosti, nediskriminácie, dôstojnosti a rešpektovania súkromného a rodinného života; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie uvedenej smernice;
16. poveruje svojho predsedu, aby predložil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.