NÁVRH UZNESENIA o dodržiavaní základného práva na voľný pohyb v EÚ
13.1.2014 - (2013/2960(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sylvie Guillaume, Juan Fernando López Aguilar v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0016/2014
B7‑0027/2014
Uznesenie Európskeho parlamentu o dodržiavaní základného práva na voľný pohyb v EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 21 a 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na článok 45 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Voľný pohyb občanov EÚ a ich rodín: päť opatrení, ktoré môžu priniesť zmenu (COM(2013)0837),
– so zreteľom na štúdiu uverejnenú 14. októbra 2013 o vplyve, ktorý majú nároky neaktívnych migrantov v rámci EÚ na osobitné nepríspevkové peňažné dávky a zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe miesta pobytu, na systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov;
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júla 2010 s názvom Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy (COM(2010)0373),
– so zreteľom na vyhlásenie o voľnom pohybe z 5. decembra 2013, ktoré podpredsedníčka Redingová predniesla na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci,
– so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 1. januára 2014 o skončení obmedzení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov z Bulharska a Rumunska,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže právo občanov na voľný pohyb je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie ako základný kameň európskej integrácie, ktorý priamo súvisí s občianstvom EÚ;
B. keďže voľný pohyb tvorí základ hodnôt EÚ a jej občanom poskytuje možnosť vybrať si, kde budú žiť a pracovať, a vedie k mobilite a rozvoju na trhu práce, vo vzdelávacom systéme a v ďalších oblastiach;
C. keďže občania EÚ považujú voľný pohyb za najpozitívnejší prínos EÚ a myslia si, že voľný pohyb prináša hospodárstvu ich krajiny ekonomický úžitok;
D. keďže skutočnosť, že nie všetky členské štáty sú súčasťou schengenského priestoru, nemá vplyv na právo všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať v Únii;
E. keďže právo občanov EÚ voľne sa zdržiavať kdekoľvek v Únii sa vzťahuje na všetkých občanov EÚ bez obmedzenia, ale pod podmienkou, že v súlade so smernicou 2004/38/ES preukáže príslušný občan EÚ po troch mesiacoch samostatnosť, aby nebol pre hostiteľskú krajinu záťažou;
F. keďže už v smernici o voľnom pohybe sa ustanovuje obmedzenie, že občania musia preukázať, že majú dostatok prostriedkov na to, aby sa nestali záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia v príslušnom členskom štáte;
G. keďže voľný pohyb pracovníkov tvorí pilier úspechu jednotného trhu EÚ; keďže hoci len 2,8 % všetkých občanov EÚ žije v členskom štáte, ktorý nie je ich štátom pôvodu, predstavujú kľúčový prvok pre úspech vnútorného trhu a oživenie európskeho hospodárstva;
H. keďže voľný pohyb pracovníkov je spojený s právami, ako aj s povinnosťami a nemožno ho vnímať ako neobmedzený pohyb;
I. keďže zásada nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania na trhu práce je hlavnou zásadou, ktorú treba v plnej miere rešpektovať;
J. keďže chudoba a nedostatok príležitostí môžu byť dôvodmi, pre ktoré ľudia opúšťajú krajiny pôvodu a hľadajú príležitosti v rámci EÚ, by sa členské štáty mali zamerať na znižovanie chudoby v rámci celej EÚ; keďže chudoba ako taká nemôže nikde predstavovať dôvod na repatriáciu alebo nútený návrat z jedného členského štátu do druhého;
K. keďže prechodné opatrenia týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov z Bulharska a Rumunska boli zrušené od 1. januára 2014;
L. keďže nedávny vývoj našej spoločnosti, ktorý je predovšetkým dôsledkom priemyselnej zmeny, globalizácie, nových pracovných modelov, demografickej zmeny a rozvoja dopravných prostriedkov, si vyžaduje vyšší stupeň mobility pracovníkov;
M. keďže v situácii súčasného hospodárskeho poklesu v celej EÚ môžu mať remitencie, ktoré mobilní pracovníci posielajú do svojich domovských krajín, čistý pozitívny vplyv na platobnú bilanciu vysielajúcich krajín;
N. keďže najnovšie štúdie Komisie ukázali, že mobilní pracovníci sú čistými prispievateľmi do hospodárstiev a rozpočtov hostiteľských krajín; keďže mobilní pracovníci platia do rozpočtu hostiteľskej krajiny vo forme daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie viac, ako dostávajú v podobe príspevkov, zatiaľ čo výdavky na zdravotnú starostlivosť v prípade neaktívnych mobilných pracovníkov EÚ sú veľmi nízke v pomere k celkovým výdavkom na zdravotnú starostlivosť (0,2 %) alebo k ekonomikám hostiteľských krajín (0,01 % HDP), a občania EÚ tvoria veľmi malý podiel prijímateľov osobitných nepríspevkových dávok;
O. keďže spoločnosti zvyšujú svoje zisky tým, že využívajú lacnú cezhraničnú pracovnú silu, čo vedie k nižším mzdám a horším sociálnym podmienkam pre všetkých; a keďže touto praxou prichádzajú aj členské štáty o príjem zdaní a príspevky na sociálne zabezpečenie;
P. keďže rozsah sociálneho dumping, nespravodlivej hospodárskej súťaže a deformácií trhu vedie k zvyšujúcemu sa nacionalizmu a protekcionizmu;
1. vyzýva členské štáty, aby si plnili povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú zo zmluvy, pokiaľ ide o pravidlá EÚ týkajúce sa voľného pohybu;
2. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie zásad rovnosti a základného práva na voľný pohyb pri všetkých občanoch EÚ;
3. považuje za mylné stanovisko niektorých politických strán, ktoré tvrdia, že migrácia predstavuje záťaž pre národné systémy sociálneho zabezpečenia a že tzv. sociálna turistika značne ohrozuje sociálne systémy členských štátov; zdôrazňuje, že žiaden z členských štátov, ktoré vyhlasujú, že ide o záťaž, nepredložil Komisii požadovaný dôkaz;
4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prísne presadzovanie právnych predpisov Únie s cieľom zaručiť, aby sa so všetkými pracovníkmi EÚ zaobchádzalo rovnako a nikto z nich nebol diskriminovaný, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, zamestnanie a pracovné podmienky, odmeňovanie, prepustenie, ako aj sociálne a daňové výhody, čím sa zaistí spravodlivá hospodárska súťaž medzi podnikmi; nalieha na vnútroštátne orgány, aby zakročili proti neoprávneným obmedzeniam alebo prekážkam týkajúcim sa práva pracovníkov na voľný pohyb, ako aj proti akémukoľvek vykorisťovaniu týchto pracovníkov;
5. nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom súčasnom úsilí o zabezpečenie toho, aby členské štáty v plnej miere a správne transponovali a vykonávali smernicu 2004/38/ES, a zároveň plne využila svoju právomoc začať konanie o porušení povinnosti; vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce právne a praktické prekážky voľného pohybu občanov a nezaviedli ťažkopádne, neoprávnené administratívne postupy ani netolerovali neprijateľné postupy obmedzujúce uplatňovanie tohto práva;
6. opakuje svoje predchádzajúce výzvy, aby členské štáty zabezpečili voľný pohyb pre všetkých občanov EÚ a ich rodiny bez toho, aby dochádzalo k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo štátnej príslušnosti; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty v plnej miere priznali práva udelené na základe článkov 2 a 3 smernice 2004/38/ES nielen manželským partnerom opačného pohlavia, ale aj registrovaným partnerom, členom domácnosti občana EÚ a partnerom, ktorí majú s občanom EÚ riadne overený a stabilný vzťah, vrátane partnerov rovnakého pohlavia, a to na základe zásad vzájomného uznávania, rovnosti, nediskriminácie, dôstojnosti a rešpektovania súkromného a rodinného života; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie uvedenej smernice;
7. vyzýva členské štáty, aby využili všetky prostriedky na boj proti migrácii z dôvodu chudoby v rámci EÚ tým, že zavedú politiky rovnakých príležitostí, zaručia životné minimum, dôstojné pracovné podmienky a možnosti začlenenia v zamestnaní a zabezpečia sociálne inkluzívnejší hospodársky rast, pričom neoslabia zásadu voľného pohybu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;
8. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a transparentným spôsobom využívali zdroje dostupné v rámci európskych fondov, ako je Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, na presadzovanie integrácie, sociálneho začleňovania a boja proti chudobe a na podporu úsilia miestnych spoločenstiev o riešenie každého nárastu počtu marginalizovaných občanov bez ohľadu na to, či ide o štátnych príslušníkov daného členského štátu alebo iného štátu;
9. vyzýva členské štáty, aby neoblomne obhajovali právo pracovníkov na voľný pohyb ako základné právo, ktoré treba posilniť dôstojnými sociálnymi a pracovnými právami a dôsledným presadzovaním pracovného práva;
10. žiada revíziu smernice o vysielaní pracovníkov s cieľom zastaviť sociálny dumping a zaručiť, aby sa všetkým pracovníkom v EÚ priznali úplné práva a zabezpečili dôstojné životné a pracovné podmienky;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.