Návrh uznesenia - B7-0152/2014Návrh uznesenia
B7-0152/2014

NÁVRH UZNESENIA o samite EÚ – Rusko

4.2.2014 - (2014/2533(RSP))

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Libor Rouček, Ana Gomes, Justas Vincas Paleckis, Boris Zala, Liisa Jaakonsaari, Pino Arlacchi, Tonino Picula, Michael Cashman v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0150/2014

Postup : 2014/2533(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0152/2014
Predkladané texty :
B7-0152/2014
Prijaté texty :

B7‑0152/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ – Rusko

(2014/2533(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,

–       so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, a na prebiehajúce rokovania s cieľom uzavrieť novú dohodu medzi EÚ a Ruskom,

–       so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,

–       so zreteľom na spoločný cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení z 31. marca 2003 po 11. samite EÚ – Rusko v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–       so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach z 28. novembra 2013,

–       so zreteľom na samit Východného partnerstva, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013,

–       so zreteľom na summit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2013,

–      so zreteľom na stanovisko predsedu Komisie José Manuela Durãa Barrosa a pripomienky predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya v nadväznosti na samit EÚ – Rusko z 28. januára 2014,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Ruska z 28. januára 2014 o boji proti terorizmu,

–       so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže EÚ je naďalej oddaná neustálemu prehlbovaniu a rozvíjaniu vzťahov s Ruskom, čo sa prejavuje aj v jej odhodlaní vážne sa zapojiť do rokovaní o novej rámcovej dohode o ďalšom rozvoji týchto vzťahov, a keďže EÚ a Rusko spájajú hlboké a komplexné vzťahy, najmä v oblasti energetiky, hospodárstva a podnikania;

B.     keďže pretrváva znepokojenie nad vývojom v Ruskej federácii v súvislosti s dodržiavaním a ochranou ľudských práv a s dodržiavaním spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov; keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a preto sa zaviazala dodržiavať demokratické zásady a ľudské práva,

C.     keďže všetci účastníci samitu Východného partnerstva vo Vilniuse opätovne potvrdili svoje odhodlanie uplatňovať zásady medzinárodného práva a základné hodnoty vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže dobré susedské vzťahy, mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme Ruska aj EÚ;

D.     keďže proces vytyčovania hranice okolo Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska, ktorý prebieha s podporou ozbrojených síl Ruska a na úkor gruzínskeho územia, sa zrýchľuje a je zdrojom nepriateľstva;

1.      opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko je naďalej jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní strategickej spolupráce, pričom spoločné sú nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj úsilie o dodržiavanie spoločne dohodnutých demokratických hodnôt; zdôrazňuje, že pokrok v dvojstranných vzťahoch si vyžaduje otvorenú diskusiu na vyjasnenie oblastí, v ktorých majú obe strany odlišný názor;

2.      považuje samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 28. januára 2014, za príležitosť zamyslieť sa nad podstatou a smerovaním strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom a vyjasniť si otázky, na ktoré majú obe strany odlišný názor; očakáva, že diskusie povedú k zvýšeniu vzájomnej dôvery a že vytvoria podmienky na obnovenie politickej vôle zameranej na prehĺbenie partnerstva;

3.      zdôrazňuje potrebu trvalého a konštruktívneho dialógu zameraného na vývoj v oblasti spoločného susedstva, ako aj na rozličné regionálne iniciatívy v oblasti hospodárskej integrácie a predovšetkým ich dôsledky pre obchod, a to na základe aktuálnych záväzkov Svetovej obchodnej organizácie (WTO); vyzýva EÚ a Rusko, aby našli spôsob, ako dosiahnuť väčší súlad medzi príslušnými procesmi regionálnej integrácie, a aby sa naďalej usilovali o naplnenie vízie spoločného obchodného a hospodárskeho priestoru v budúcnosti;

4.      opätovne zdôrazňuje, že dialóg medzi EÚ a Ruskom o otázkach týkajúcich sa spoločného susedstva musí vychádzať zo základnej zásady suverenity a nezávislosti susedných štátov pri výbere svojich politických a obchodných aliancií; trvá na tom, že vynucovanie a nátlak zvonku sú neprijateľné a oslabujú regionálnu stabilitu; naliehavo vyzýva Rusko, aby umierneným a konštruktívnym spôsobom podporilo pokojné vyriešenie krízy na Ukrajine;

5.      považuje za dôležité, aby EÚ a Rusko navrhli a uskutočnili regionálne iniciatívy, ktoré budú vychádzať z nášho spoločného záujmu o bezpečné, stabilné a prosperujúce susedstvo, čím sa prekoná zastarané zmýšľanie v intenciách sfér vplyvu;

6.      očakáva, že ak na to budú pripravené vhodné podmienky, rokovania o novej dohode sa začnú na nasledujúcom samite v júni 2014 v Soči; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným napredovaním rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá má nahradiť starú dohodu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že Rusko nie je ochotné zapojiť sa s dostatočným odhodlaním do zásadných rokovaní o kapitole o obchode; zdôrazňuje, že je potrebné naďalej sa venovať partnerstvu pre modernizáciu, v rámci ktorého dochádza k čiastočnému vývoju v niektorých oblastiach, napríklad v oblasti vedecko-technickej spolupráce;

7.      vyzýva Rusko, aby si plnilo všetky svoje povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k WTO a aby plne vykonávalo svoje záväzky v rámci WTO; vyzýva Rusko, aby upustilo od prijatia zákazu dovozu výrobkov z členských štátov EÚ, keďže takéto opatrenia škodia dvojstranným vzťahom medzi jednotlivými členskými štátmi a Ruskom, ako aj vzťahom medzi EÚ a Ruskom;

8.      dôrazne odsudzuje nedávne barbarské útoky vo Volgograde; víta prijatie spoločného vyhlásenia EÚ a Ruska z 28. januára 2014 o boji proti terorizmu, v ktorom sa EÚ a Rusko dohodli na tom, že zvážia možnosti ďalšieho posilnenia spolupráce v reakcii na zločiny spáchané teroristami a organizovanými zločineckými skupinami, rozšíria spoluprácu v oblasti výmeny najlepších postupov v boji proti terorizmu a výcviku odborníkov na boj proti terorizmu a zintenzívnia spoluprácu v rámci OSN, ako aj na iných viacstranných fórach;

9.      podčiarkuje význam energetického partnerstva s Ruskom; opakuje, že dodávky prírodných zdrojov sa nesmú využívať ako politický nástroj; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energetiky je dôležitá pre obe strany a je príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti obchodu a hospodárstva na otvorenom, transparentnom trhu pri plnom zohľadnení potrieb EÚ týkajúcich sa diverzifikácie spôsobov prepravy a dodávateľov energie a v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ; zdôrazňuje, že zásada vzájomnej závislosti a transparentnosti by mala byť základom takejto spolupráce spolu s rovným prístupom k trhom, infraštruktúre a investíciám a záväzným právnym rámcom v oblasti energetiky, ktorý zaručuje spoľahlivé a bezpečné dodávky energie založené na rovnakých normách do všetkých členských štátov EÚ;

10.    opakuje svoj záväzok splniť dlhodobý cieľ a zaviesť medzi EÚ a Ruskom bezvízový styk formou postupných krokov so zameraním na podstatu a skutočný pokrok; konštatuje, že prebiehajú rokovania o posilnenej dohode o zjednodušení vízového režimu, ako aj realizácia „spoločných krokov smerujúcich k umožneniu bezvízových krátkodobých ciest“;

11.    víta nedávnu amnestiu a zdôrazňuje, že ďalšiemu rozvoju nášho strategického partnerstva pomôže jednoznačné a spoľahlivé chápanie základných slobôd, ľudských práv a zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že nezávislý, nestranný a účinný súdny systém je kľúčovou súčasťou právneho štátu a veľkou mierou prispieva k rozvoju spoľahlivého a stabilného podnikateľského a investičného prostredia;

12.    vyjadruje znepokojenie nad udalosťami v Ruskej federácií, ktoré sa týkajú dodržiavania a ochrany ľudských práv a dodržiavania spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov, najmä v súvislosti so zákonom o „zahraničných agentoch“, právnymi predpismi v oblasti LGBTI, opätovným vyhlásením hanobenia za trestný čin, zákonom o vlastizrade a právnymi predpismi týkajúcimi sa verejných protestov; naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy;

13.    odsudzuje represívne zákony, napríklad zákon o „zahraničných agentoch“, a ich svojvoľné uplatňovanie ruskými orgánmi, ktoré vedie k prenasledovaniu mimovládnych organizácií, obhajcov ľudských práv, národnostných menšín, podporovateľov demokracie a osôb LGBTI, a vyzýva EÚ, aby toto znepokojenie tlmočila na všetkých politických úrovniach; vyzýva Rusko, aby zrušilo zákon o „zahraničných agentoch“ s cieľom nepoškodiť spoluprácu občianskej spoločnosti, ktorá bola medzi Ruskom a EÚ nadviazaná počas predchádzajúcich 20 rokov;

14.    vyzýva Rusko, aby v plnom rozsahu zrušilo federálny zákon o „propagácii netradičných sexuálnych vzťahov“ a podobné zákony proti propagande, ktoré obmedzujú ľudské práva a predovšetkým slobodu vyjadrovania a zhromažďovania vo vzťahu k sexuálnej orientácii a rodovej identite; vyjadruje skutočné znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami týchto zákonov pre spoločnosť v situácii silnejúcej diskriminácie a násilia voči osobám LGBTI; vyzýva delegáciu EÚ a veľvyslanectvá členských štátov v Rusku, aby v súlade s príslušnými usmerneniami zvýšili podporu obhajcov ľudských práv osôb LGBTI;

15.    podčiarkuje význam dialógu a spolupráce o globálnych otázkach s Ruskom, aby bolo možné účinne vyriešiť otázky, ako je napríklad Afganistan, mierový proces na Blízkom východe a problém pirátstva v Africkom rohu; nabáda na prehĺbenie a posilnenie tejto spolupráce so zameraním na spoločný postup voči Sýrii a Iránu;

16.    vyzýva Rusko, aby zrušilo uznanie oddelenia gruzínskych regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska; dôrazne odsudzuje proces vytyčovania hraníc v regiónoch Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, ktorý viedol k rozšíreniu okupovaných území vo výrazný neprospech Gruzínska;

17.    vyzýva Ruskú federáciu, aby si splnila záväzky týkajúce sa stiahnutia ruských vojsk a výzbroje z územia Moldavska, ktoré prijala v roku 1996 na zasadnutí Rady Európy a ktoré boli uvedené v záveroch samitu OBSE (Istanbul 1999 a Oporto 2002); vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom pokroku v tejto otázke; zdôrazňuje skutočnosť, že všetky strany zúčastnené na rozhovoroch 5+2 sa zaviazali vyriešiť konflikt tým spôsobom, aby bola zachovaná územná integrita Moldavskej republiky; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívnym spôsobom usilovalo vyriešiť zdĺhavý konflikt v Náhornom Karabachu v rámci Minskej skupiny, a vyzýva EÚ, aby aj naďalej aktívne podporovala opatrenia na budovanie dôvery s cieľom podporiť tento proces;

18.    domnieva sa, že je potrebné obnoviť úsilie v záujme prehĺbenia spolupráce a dialógu medzi EÚ a Ruskom v otázkach regionálnej bezpečnosti, vrátane riešenia dlhotrvajúcich konfliktov v susedstve;

19.    zdôrazňuje význam podpory medzikultúrneho dialógu a dialógu o historických vedomostiach a kultúrnom dedičstve medzi EÚ a Ruskom, ako aj podpory mobility a výmeny študentov, učiteľov, profesorov a výskumných pracovníkov, s cieľom uľahčiť nadväzovanie osobných kontaktov, ktoré by poskytli viditeľné a hmatateľné svedectvo o udržateľnom partnerstve vedúcom v dlhodobom horizonte ku spoločenstvu hodnôt;

20.    víta činnosť parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko ako platformy pre rozvíjanie spolupráce a nepretržitý dialóg medzi obidvomi parlamentnými orgánmi;

21.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.