NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ pre Irán
31.3.2014 - (2014/2625(RSP))
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
María Muñiz De Urquiza v mene Výboru pre zahraničné veci
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä uznesenia z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu[1], zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávnych prípadoch porušovania ľudských práv[2], z 2. februára 2012 o Iráne a jeho jadrovom programe[3] a zo 14. júna 2012 o situácii etnických menšín v Iráne[4],
– o zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej a ministra zahraničných vecí Iránu Mohamada Džavada Zarífa z 24. novembra 2013 v Ženeve, a na vyhlásenie PK/VP z 12. januára 2014,
– so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2012 a zo 16. decembra 2013 a zmeny reštriktívnych opatrení, ktoré sa zaviedli voči Iránu, ako Rada rozhodla na svojom zasadnutí 20. januára 2014,
– so zreteľom na závery Rady z 21. marca 2011, v ktorých sa oznamuje zavedenie reštriktívnych opatrení voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne;
– so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 19. septembra 2013 o oslobodení Nasrín Sutúde a ďalších väzňov svedomia v Iráne;
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike zo 4. októbra 2013, na jeho nedávne vyhlásenie z 22. januára 2014, v ktorom varoval pred „prudkým nárastom počtu obesení v Iráne“ a na správu generálneho tajomníka OSN z 10. septembra 2013 o situácii ľudských práv v Iránskej islamskej republike[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ[6],
– so zreteľom na vyhlásenie kritérií slobodných a spravodlivých voľbách, ktoré 26. marca 1994 schválila Medziparlamentná únia, ktorej členom je aj iránsky parlament,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 o situácii ľudských práv v Iránskej islamskej republike[7], ktorá „vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnymi a pokračujúcimi porušeniami ľudských práv v Iránskej islamskej republike“ vrátane o. i. svojvoľného, častého a pokračujúceho využívania trestu smrti,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 o svete bez násilia a násilného extrémizmu[8],
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 24. novembra 2013 v Ženeve dosiahla podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Catherine Ashton spolu s ministrami zahraničných vecí E3/EÚ+3 dočasnú dohodu s Iránskou islamskou republikou (ďalej len Irán) o jadrovej otázke (podrobné informácie v spoločnom akčnom pláne); keďže skupina E3/EÚ+3 dosiahla 10. januára 2014 dohodu o podmienkach vykonávania spoločného akčného plánu; keďže šesťmesačné obdobie vykonávania spoločného akčného plánu je mimoriadne dôležité a vyžaduje si súbežné a recipročné kroky oboch strán;
B. keďže prezidentské voľby sa nekonali v súlade s demokratickými normami, ktoré EÚ uznáva; keďže prezident Hasan Rúhání však naznačil, že je pripravený na otvorenejšie a konštruktívnejšie vzťahy medzi Iránom a Západom; keďže okrem jadrovej dohody treba medzi EÚ a Iránom prediskutovať rôzne témy vrátane ľudských práv a regionálnej bezpečnosti;
C. keďže záväzky vyplývajúce zo spoločného akčného plánu sú len prvým krokom ku komplexnejšiemu riešeniu iránskej jadrovej otázky a sú zamerané na zmiernenie súčasného napätia, získanie času a vytvorenie priestoru na komplexnejšie diplomatické riešenie; keďže jadrové činnosti Iránu sú v rozpore s predchádzajúcimi rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN;
D. keďže vývoj udalostí na domácej politickej scéne v Iráne a dočasná dohoda o jadrovej otázke vytvorili novú príležitosť na reformy v Iráne, ako aj na zlepšenie vonkajších vzťahov s EÚ;
E. keďže rokovania o komplexnej dohode o obchode a spolupráci a o dohode o politickom dialógu medzi EÚ a Iránom začali v roku 2002; keďže tento proces bol v roku 2005 prerušený v dôsledku zistení týkajúcich sa ilegálnych jadrových činností Iránu a toho, že krajina odmietla v plnej miere spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE);
F. keďže pokiaľ ide o situáciu v Iráne v oblasti ľudských práv, naďalej dochádza k systematickému porušovaniu základných práv;
G. keďže Irán má jednu z najmladších populácií na svete vrátane viac ako 7 miliónov detí mladších ako šesť rokov;
H. keďže Irán stále odmieta spolupracovať s niektorými orgánmi OSN v otázke ľudských práv, napr. tak, že odmieta udeliť vízum osobitnému spravodajcovi OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a bráni mu vo výkone mandátu nezávislým spôsobom;
Jadrová otázka
1. víta dočasnú dohodu medzi E3/EÚ+3 a Iránom o iránskom jadrovom programe uzavretú v Ženeve; považuje za nesmierne dôležité, aby všetky strany naďalej pristupovali konštruktívne k procesu rokovaní, aby tak bolo možné uzavrieť konečnú komplexnú dohodu v dohodnutom časovom rámci;
2. zdôrazňuje, že k vyriešeniu obáv medzinárodného spoločenstva, pokiaľ ide o výlučne mierovú povahu jadrového programu Iránu a regionálne otázky, nie je možné dospieť inak ako prostredníctvom mierových rokovaní;
3. víta rozhodnutia, ktoré Rada prijala na svojom zasadnutí 20. januára 2014, s cieľom vykonávať spoločný akčný plán, najmä ustanovenia o čiastočnom uvoľnení sankcií; zdôrazňuje kľúčový význam dôveryhodného monitorovania plnenia záväzkov Iránu vyplývajúcich zo spoločného akčného plánu; domnieva sa, že keď sa dosiahne komplexná dohoda zaručujúca výlučne mierový charakter iránskeho jadrového programu, všetky sankcie voči Iránu týkajúce sa jadrových činností by sa mali postupne zrušiť;
Perspektívy vzťahov EÚ – Irán
4. zdôrazňuje, že konštruktívnejšie vzťahy s Iránom sú podmienené pokrokom pri plnení záväzkov Iránu v rámci spoločného akčného plánu; dúfa, že pokrok v realizácii spoločného akčného plánu a na rokovaniach o dohode zo Ženevy pripraví cestu pre konštruktívnejšie vzťahy medzi EÚ a Iránom, a to aj pokiaľ ide o otázky regionálneho záujmu, ako sú občianska vojna v Sýrii a boj proti všetkým formám terorizmu a jeho príčinám, ale aj v oblastiach, ako sú hospodársky rozvoj, obchodné dohody, právny štát a podpora ľudských práv;
5. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vykonala všetky prípravné práce na otvorenie delegácie Únie v Teheráne do konca roku 2014; pevne verí, že by bolo účinným nástrojom vplyvu na iránske politiky a zároveň by podporilo dialóg o takých otázkach ako sú ľudské a menšinové práva;
6. vyzýva Radu, s výhradou podstatného pokroku v rokovaniach o jadrovej otázke, aby začala diskusiu o konkrétnych krokoch, ktoré by mohli viesť ku zlepšeniu bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Iránom, vrátane prípadného budúceho zmluvného rámca týchto vzťahov a rozvoja sektorovej spolupráce, zameranej napríklad na rozvoj občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Iráne, rovnako ako na oblasti boja proti drogám (pri súčasnom zabezpečení toho, aby podozrivé osoby získali spravodlivý proces a neboli vystavené trestu smrti), spolupráce v oblasti životného prostredia, transferu technológií, rozvoja infraštruktúry a plánovania, vzdelávania a kultúry, ochrany detí a zdravia a spoločných iniciatív na podporu a ochranu ľudských práv; je znepokojený možným prepuknutím infekčných chorôb, ako sú obrna a osýpky, najmä medzi deťmi, a naliehavo žiada EÚ, aby zvýšila prístup k príslušným liečivám, ktorých získanie bolo vzhľadom na sankcie problematické;
7. s osobitným znepokojením konštatuje, že v Iráne sa zhoršuje environmentálna situácia, najmä pokiaľ ide o nedostatok vody, dezertifikáciu a znečistenie ovzdušia, a vyzýva EÚ, aby uľahčila spoluprácu medzi európskymi a iránskymi výskumnými inštitútmi, environmentálnymi organizáciami a mestami;
8. konštatuje význam obchodu s Iránom pre mnohé európske stredné podniky a zdôrazňuje, že tento obchod by mal pozitívne prispievať k vykonávaniu spoločného akčného plánu;
9. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby medzičasom využili všetky nástroje, ktoré má k dispozícii EÚ, aby spoločne pracovali na posilňovaní postavenia a rozvoji občianskej spoločnosti v Iráne, na zvýšení počtu výmen študentov, umelcov a ďalších návštevníkov, ako aj kultúrnych a akademických výmen, a na podpore účasti mladých ľudí a občianskej angažovanosti; na tento účel vyzýva na väčšiu výmenu a spoluprácu medzi ESVČ a príslušnými útvarmi Komisie, ako napríklad jeho generálnym riaditeľstvom pre rozvojovú spoluprácu – EuropeAid;
10. vyzýva na nezávislejšiu politiku EÚ voči Iránu a koordináciu so spojencami a s partnermi;
Regionálne otázky
11. domnieva sa, že Irán by mal využiť svoj významný vplyv v Sýrii na zastavenie krvavej občianskej vojny, a vyzýva vedenie Iránu, aby prijalo konštruktívnu úlohu v medzinárodnom úsilí o nájdenie riešenia sýrskej krízy; domnieva sa, že Irán by mal byť zapojený do všetkých diskusií na tento účel, za predpokladu, že bude odhodlaný nájsť diplomatické riešenie kríz v Sýrii a v regióne;
12. domnieva sa, že väčšia angažovanosť medzi EÚ a Iránom na základe dôveryhodného vykonávania spoločného akčného plánu a v budúcnosti komplexnej dohody by mohla byť prospešná, pokiaľ ide o stabilizáciu situácie na Blízkom východe; predovšetkým EÚ vyzýva, aby podporovala dialóg medzi Iránom a členmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive;
13. domnieva sa, že EÚ, Spojené štáty a Irán by mali rozvíjať svoju spoluprácu v Afganistane, najmä v otázke obchodu s drogami a v humanitárnych otázkach, ako sú ochrana utečencov, a s cieľom zabezpečiť ochranu výdobytkov v oblasti ľudských práv, aby bolo možné dosiahnuť udržateľné mierové riešenie konfliktu; pripomína, že v Iráne sú približne 3 milióny afganských utečencov a vyzýva Irán, agentúry OSN a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili dodržiavanie ich základných práv;
Ľudské práva
14. víta prepustenie niekoľkých väzňov svedomia v Iráne vrátane obhajkyne ľudských práv a laureátky Nasrín Sotúdeovej a vyzýva iránske orgány, aby prepustili všetkých uväznených ochrancov ľudských práv, politických väzňov, odborárov a pracovných aktivistov a osoby zadržané po prezidentských voľbách v roku 2009; berie so záujmom na vedomie iniciatívu prezidenta Hasana Rúháního vypracovať chartu občianskych práv; vyjadruje pokračujúce vážne obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, najmä rozšírené obvinenia z mučenia, nespravodlivých súdnych procesov – vrátane právnikov a obhajcov ľudských práv – a beztrestnosť porušovania ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom popráv v rokoch 2013 a 2014 vrátane popráv mladistvých; konštatuje, že väčšina popráv v roku 2013 bola vykonaná počas prvých piatich mesiacov roka; odsudzuje obmedzovanie slobody informácií, slobody združovania, slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženského vyznania, akademickej slobody, slobody vzdelávania a slobodu pohybu, ako aj represie a diskrimináciu na základe náboženského vyznania, viery, etnického pôvodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, ktoré pretrvávajú okrem iného proti bahájskemu spoločenstvu, kresťanom, odpadlíkom a konvertitom;
15. domnieva sa, že charta občianskych práv by mala byť v plnom súlade s medzinárodnými záväzkami Iránu, najmä pokiaľ ide o nediskrimináciu a právo na život, posilnenie zákazu mučenia, zabezpečenie plnej slobody náboženstva a viery a zaručenie slobody prejavu, ktorú v súčasnosti obmedzuje vágne formulované ustanovenie o „priestupkoch súvisiacich s národnou bezpečnosťou“;
16. žiada preto, aby EÚ zohľadňovala ľudské práva vo všetkých aspektoch svojich vzťahoch s Iránom; domnieva sa, že inkluzívny dialóg s Iránom o ľudských právach na vysokej úrovni by mal byť súčasťou budúceho politického rámca bilaterálnych vzťahov EÚ s Iránom; žiada EÚ, aby začala dialóg o ľudských právach s Iránom, ktorý zahrnie súdnictvo a bezpečnostné sily a určí jasne vymedzené ukazovatele na meranie pokroku; žida EÚ, aby plne podporovala prácu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike, a Irán, aby mu udelil okamžité a nepodmienečné vstupné víza; nabáda Navi Pillayovú, vysokú komisárku OSN, aby prijala pozvanie iránskych orgánov na návštevu Iránu; vyzýva Irán, aby vyhlásil 6-mesačné moratórium na trest smrti;
17. zdôrazňuje, že všetky prípadné budúce návštevy Parlamentu v Iráne by sa mali usilovať o stretnutia s členmi politickej opozície a aktivistami občianskej spoločnosti, a o prístup k politickým väzňom;
18. zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť prostredie, ktoré umožní riadne fungovanie organizácií občianskej spoločnosti vrátane prepracovaného rámca právnych predpisov; žiada EÚ, aby maximálne globálne využívala usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv vrátane usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv, novú flexibilitu stanovenú v európskom nástroji na podporu demokracie a ľudské práva ( EIDHR ) 2014 – 2020 a potenciál Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorú nedávno založila EÚ a jej členské štáty, na podporu iránskych obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti;
19. pripája sa k naliehavej výzve 772 iránskych novinárov určenej iránskemu prezidentovi, aby dodržal svoj sľub a umožnil opätovné otvorenie asociácie iránskych novinárov;
20. nabáda EÚ, aby v partnerstve s medzinárodnými organizáciami preskúmala možnosť rozšírenia pomoci pre Irán s cieľom pomôcť pri reforme trestného súdneho poriadku, ktorú plánuje iránsky parlament; vyjadruje znepokojenie najmä nad nemožnosťou prístupu zadržiavaných k advokátom pri výsluchu, nad závažnými obvineniami zo zlého zaobchádzania počas zadržiavania a vo vyšetrovacej väzbe, a nad procesmi s civilistami pred revolučnými súdmi; zdôrazňuje, že nezávislosť od politických zásahov a zabezpečenie spravodlivého procesu sú kľúčom k modernému trestnému zákonníku a nevyhnutné na riešenie otázok ľudských práv;
21. vyzýva Irán, aby spolupracoval s medzinárodnými organizáciami v oblasti ľudských práv a MVO tým, že bude konať podľa odporúčaní OSN a všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ako aj umožnil vykonávať misie medzinárodných organizácií v oblasti ľudských práv;
22. zastáva názor, že v akomkoľvek dialógu medzi EÚ a Iránom by sa mal bez výnimky osobitný dôraz klásť na práva žien; domnieva sa, že napriek už dosiahnutému pokroku situáciu žien v Iráne naďalej sťažuje neprijateľná diskriminácia, najmä v právnych veciach i pokiaľ ide o rodinné právo a účasť žien na hospodárskom a politickom živote;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.