Návrh uznesenia - B7-0441/2014Návrh uznesenia
B7-0441/2014

NÁVRH UZNESENIA o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva a najmä o destabilizácii východnej Ukrajiny

15.4.2014 - (2014/2699(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Rebecca Harms, Mark Demesmaeker, Werner Schulz, Tarja Cronberg, Ulrike Lunacek, Helga Trüpel v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0436/2014

Postup : 2014/2699(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0441/2014
Predkladané texty :
B7-0441/2014
Rozpravy :
Prijaté texty :

B7‑0441/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva a najmä o destabilizácii východnej Ukrajiny

(2014/2699(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä odkazujúc na uznesenie z 27. februára 2014[1] a na uznesenie z 13. marca 2014[2],

–       so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci o Ukrajine z 3. marca 2014 a na závery zasadnutí Rady pre zahraničné veci zo 17. marca 2014 a 14. apríla 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád o Ukrajine na zasadnutí Európskej rady zo 6. marca 2014,

–       so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 20. marca 2014,

–       so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže v uplynulých dňoch sa na východnej Ukrajine uskutočnili proruské demonštrácie; keďže v Donecku, Luhansku a Charkove demonštranti obsadili budovy regionálnej štátnej správy a ďalšie verené budovy; keďže separatisti tiež vtrhli do budov bezpečnostných služieb a kancelárií miestnych televíznych staníc;

B.     keďže proruskí demonštranti v Donecku vyhlásili „Doneckú republiku“ a zamýšľajú usporiadať referendum o podpore pre túto „nezávislú republiku“ konané najneskôr 11. mája 2014; keďže v Charkove a Luhansku demonštranti vyhlásili „ľudové republiky“ po vzore príkladu Donecka;

C.     keďže medzi 12. a 13. aprílom 2014 dobre vyzbrojení, neidentifikovaní a maskovaní ozbrojenci po viacerých koordinovaných útokoch dobili a obsadili policajné stanice a vládne budovy v Sloviansku, Kramatorsku, Krasnom Lymane, Mariupole, Jenakijeve a iných mestách v doneckom regióne; keďže počas stretov došlo k zabitiu aspoň jedného policajta a viacerí boli zranení;

D.     keďže v uplynulých týždňoch Rusko rozmiestnilo vojenské sily pri svojej hranici s Ukrajinou; keďže existuje skutočné riziko, že Rusko by sa mohlo pokúsiť zopakovať „krymský scenár“ s obsadením a anektovaním juhovýchodných častí Ukrajiny;

E.     keďže 1. marca 2014 Rada Ruskej federácie udelila prezidentovi Putinovi oprávnenie použiť ruské ozbrojené sily na území Ukrajiny na žiadosť samotného prezidenta pod falošnou zámienkou, že situácia na Ukrajine ohrozovala životy ruských občanov;

F.     keďže na Ukrajine neboli v poslednom čase hlásené žiadne prípady útokov na ruských občanov alebo etnických Rusov či iné menšiny ani prípady ich zastrašovania alebo diskriminácie;

G.     keďže akcie separatistov sa javia ako zamerané na destabilizáciu krajiny, marenie volebného procesu a oslabenie novej vlády, a to v koordinácii s úsilím Moskvy o zvýšenie tlaku na Kyjev na hospodárskej, vojenskej a politickej úrovni s cieľom zbaviť legitimity ukrajinské orgány a zabrániť Ukrajine v snahe o ďalšiu integráciu s EÚ;

H.     keďže v tejto súvislosti Rusko zvýšilo cenu plynu pre Ukrajinu na 486 USD za tisíc kubických metrov od 1. apríla, jednostranne ukončilo poskytovanie zľavy Ukrajine na základe dohody z Charkova a v posledných dňoch zakázalo dovoz ukrajinských mliečnych výrobkov na územie Ruska; keďže Ruská federácia svojvoľne uplatňovala jednostranné obchodné obmedzenia aj na výrobky z Gruzínska a Moldavska;

I.      keďže EÚ prijala hospodársky balík na podporu Ukrajiny, ktorý tiež zahŕňa makrofinančnú pomoc a samostatné obchodné opatrenia; keďže Ukrajina bude čoskoro finalizovať dohodu s Medzinárodným menovým fondom o pláne pomoci; keďže podmienky týkajúce sa tejto dohody zostali doposiaľ utajené; keďže sociálna a hospodárska situácia v krajine sa naďalej zhoršuje;

J.      keďže 21. marca 2014 EÚ a Ukrajina podpísali politické ustanovenia dohody o pridružení so záväzkom čo najrýchlejšieho podpísania zvyšnej časti dohody, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (DCFTA);

K.     keďže 10. apríla 2014 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo uznesenie o zbavení hlasovacích práv zástupcov Ruskej federácie v zhromaždení kvôli anexii Krymu Ruskom po vojenskom obsadení polostrova;

L.     keďže na zmiernenie napätej situácie a zabránenie tomu, aby sa kríza vymkla spod kontroly, sú potrebné razantné medzinárodné diplomatické opatrenia na všetkých úrovniach; keďže EÚ musí reagovať efektívne, aby si Ukrajina a ďalšie krajiny Východného partnerstva mohli v plnej miere užívať zvrchovanosť bez vonkajšieho nátlaku;

M.    keďže v tejto súvislosti sa OBSE rozhodla vyslať na Ukrajinu medzinárodnú misiu s cieľom sledovania situácie a zmiernenia krízy; keďže Európska rada požiadala vysokú predstaviteľku o vypracovanie plánov pre poskytnutie príspevku EÚ na uľahčenie práce misie OBSE;

1.      vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s prebiehajúcou krízou a prípadnými dôsledkami, ktoré by táto kríza mohla mať na bezpečnosť v celom regióne a na budúcnosť vzťahov EÚ – Rusko; v tomto ohľade vyzýva všetkých aktérov, aby konali konštruktívne a prejavili zdržanlivosť v záujme zmiernenia krízy a nájdenia uskutočniteľného riešenia, ktoré upokojí situáciu a umožní ukrajinským orgánom poradiť si so súčasnými hospodárskymi a sociálnymi problémami a prijať naliehavé a účinné opatrenia;

2.      v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zodpovedný prístup kyjevských orgánov v úsilí o vyriešenie krízy prostredníctvom dialógu a diplomatickou cestou sa zatiaľ neosvedčil, a naliehavo ich vyzýva, aby zdvojnásobili snahy o posilnenie jednoty krajiny a dosiahnutie zmierenia medzi všetkými zložkami ukrajinskej spoločnosti; vyzýva v tomto smere na okamžité odzbrojenie všetkých polovojenských skupín a jednotiek sebaobrany;

3.      dôrazne odsudzuje anexiu Krymu Ruskou federáciou ako akt, ktorý je porušením medzinárodného práva a Helsinského záverečného aktu, a vyzýva Moskvu, aby okamžite obmedzila a stiahla svoje jednotky pri ukrajinskej hranici a prestala s premyslenou činnosťou, infiltráciou, politickým zasahovaním alebo so skrytou pomocou pre demonštrácie odohrávajúce sa na východnej Ukrajine ako prvý krok na zmiernenie krízy;

4.      pripomína Rusku jeho právne záväzky ako signatára memoranda z Budapešti z roku 1994, v rámci ktorého sa strany dohodli, že sa zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti či politickej nezávislosti Ukrajiny;

5.      so záujmom očakáva štvorstranné stretnutie medzi vysokou predstaviteľkou EÚ, ministerkou zahraničných vecí USA a ministrami zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny a vyjadruje nádej, že toto stretnutie prispeje k zníženiu napätia a otvorí cestu ku komplexnému a trvalému diplomatickému riešeniu krízy; zdôrazňuje však, že rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny môže urobiť len samotné ukrajinské obyvateľstvo na základe demokratického, inkluzívneho a transparentného procesu; v tejto súvislosti nalieha na kyjevské orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie o zabezpečenie toho, že prezidentské voľby naplánované na 25. mája 2014 sa uskutočnia pri úplnom dodržiavaní noriem OBSE, a víta v tomto ohľade rozhodnutie Komisie poskytnúť 5 miliónov EUR vo forme pomoci na podporu volebnej pozorovateľskej misie OBSE a opatrení zameraných na budovanie dôvery v súvislosti s voľbami;

6.      domnieva sa, že po prezidentských voľbách by sa mali vypísať predčasné parlamentné voľby a to ešte do konca roka, aby sa posilnila legitimita ukrajinských inštitúcií;

7.      podporuje myšlienku neutrálnej Ukrajiny, ktorú navrhol minister zahraničných vecí Deščycia, po vzore fínskeho modelu ako možný spôsob zmiernenia napätia s Ruskom, pričom sa jasne uvedie, že dohoda o pridružení alebo DCFTA s Európskou úniou nesúvisia s integráciou do NATO;

8.      domnieva sa tiež, že ústavná reforma na Ukrajine by sa mala stať témou širokej a dôkladnej diskusie zahrňujúcej všetky prvky ukrajinskej spoločnosti a nakoniec by mala vyústiť do referenda;

9.      vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že krátkodobé opatrenia výnimočnej pomoci pre Ukrajinu zamerané na podporu sledovania volieb a súvisiacich opatrení zameraných na budovanie dôvery v kontexte nástroja stability a mieru (ISP) by sa mohli oneskoriť alebo zrušiť kvôli alarmujúcemu nedostatku prostriedkov na financovanie vonkajšej pomoci EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne pripravili prevod finančných prostriedkov s cieľom umožniť hladké fungovanie nástroja ISP, keď bezprostredné susedstvo EÚ stojí pred takou vážnou hrozbou;

10.    súčasne vyzýva na úplné a účinné nasadenie misie OBSE, ktorej úlohou bude sledovať situáciu na Ukrajine po obsadení Krymu; okrem toho požaduje jej rozšírenie na Krym a víta rozhodnutie Európskej rady, aby sa našiel spôsob na uľahčenie práce tejto misie;

11.    poukazuje na to, že pozastavenie hlasovacích práv ruskej delegácie zo strany Parlamentného zhromaždenia Rady Európy spoločne s rezolúciou prijatou Valným zhromaždením OSN, ktorá odsudzuje Rusko za anexiu Krymu, sú jednoznačné signály rastúcej izolácie Ruskej federácie na medzinárodnej úrovni, čomu by ruské orgány mali venovať náležitú pozornosť, ak chce Rusko zostať dôveryhodným medzinárodným subjektom;

12.    nalieha na EÚ, aby podporila súdne konania Ukrajiny na všetkých medzinárodných súdoch a arbitrážnych orgánoch, ak sa Ukrajina rozhodne podať žaloby týkajúce sa Krymu a iných dvojstranných nezrovnalostí s Ruskom;

13.    víta rozhodnutie Európskej únie zaviesť cielené sankcie vrátane cestovných obmedzení a zmrazenia aktív namierené proti osobám, ktoré sú zodpovedné za prejavy netolerantnosti a nenávisti vrátane výziev na vojnu, alebo za kroky, ktoré by mohli poškodiť alebo ohroziť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, vyjadruje však poľutovanie nad rozhodnutím Rady pre zahraničné veci zo 14. apríla 2014 o nepristúpení k tretej fáze sankcií napriek vyhroteniu krízy;

14.    pripomína, že vývoz zbraní a vojenskej technológie môže ohroziť stabilitu a mier v celom regióne; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ vyvážali do Ruska vo veľkom rozsahu zbrane a vojenskú technológiu vrátane významných strategických konvenčných kapacít; vyzýva Francúzsko, Nemecko a Taliansko ako najväčších vývozcov zbraní do Ruska, aby od základu prehodnotili svoje vývozné politiky voči Rusku, prevzali zodpovednosť a zabezpečili dodržiavanie režimu EÚ v oblasti kontroly zbraní; naliehavo vyzýva francúzsku vládu, aby nedodala prvú vojnovú loď Mistral k 1. novembru 2014, ako je v súčasnosti naplánované; víta rozhodnutie nemeckej vlády o okamžitom pozastavení spolupráce medzi firmou Rheinmetall a ruskými ozbrojenými silami týkajúcej sa výstavby strediska pre bojový výcvik;

15.    víta podpísanie politických ustanovení dohody o pridružení a očakáva, že urýchlené vykonávanie autonómnych obchodných preferencií, ktoré prijala EÚ, s cieľom preklenúť obdobie až do podpísania zvyšnej časti dohody, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu;

16.    opätovne pripomína, že dohoda o pridružení s Ukrajinou nepredstavuje konečný cieľ vzťahov EÚ – Ukrajina; v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

17.    žiada Európsku úniu a vládu Ukrajiny, aby okamžite vytvorili a realizovali účinnú informačnú kampaň pre občanov, uskutočnili programy poukazujúce na prínosy politického pridruženia a hospodárskej integrácie Ukrajiny s EÚ a vyvracali všetky nepravdivé a skreslené informácie, najmä vo východných a južných regiónoch, a to aj na miestnej úrovni;

18.    nalieha na ukrajinskú vládu, aby začala ambiciózny súbor transparentných a komplexných štrukturálnych reforiem, ktoré budú klásť dôraz na posilnenie zásad právneho štátu, odstránenie korupcie prijatím a presadzovaním potrebných právnych predpisov, na vytvorenie vyváženého a fungujúceho systému správy na základe deľby moci a pri dodržaní európskych noriem, na zavedenie zásadnej reformy súdneho systému a volebného práva, ako aj na zosúladenie antidiskriminačných právnych predpisov s normami EÚ; okrem toho sa domnieva, že je nanajvýš dôležité začas postupný proces decentralizácie ústrednej moci na regionálne a miestne správne orgány v súlade so zásadou subsidiarity EÚ, a to bez narušenia vnútornej rovnováhy moci a účinného fungovania štátu; víta v tomto ohľade rozhodnutie Komisie o zriadení skupiny na podporu Ukrajiny, ktorá bude pracovať na vykonávaní „európskeho programu pre reformu“;

19.    pripomína, že obmedzený súbor opatrení, ktoré EÚ prijala ako reakciu na vpád Ruska do Ukrajiny, je tiež dôsledkom jej silnej závislosti od Ruskej federácie, pokiaľ ide o dodavky energie; v tejto súvislosti sa domnieva, že je mimoriadne dôležité obmedziť v strednodobom horizonte závislosť EÚ od Moskvy a od ďalších autoritárskych režimov a zvážiť možnosť úplného bojkotu pri súčasnom vytvorení konkrétnych alternatív s cieľom pomôcť tým krajinám EÚ, ktoré v súčasnosti nemajú iný zdroj dodávok energie než Rusko; v tomto ohľade vyzýva Komisiu, aby pracovala na úplnom vykonávaní tretieho energetického balíka a podporovala projekty južného koridoru, ktoré účinne diverzifikujú dodávky energie; vyzýva členské štáty, aby nezapájali svoje štátne podniky do projektov s ruskými spoločnosťami, ktoré zvyšujú európsku zraniteľnosť, a v tejto súvislosti vyzýva Európsku radu, aby prijala záväzné národné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti na rok 2030, ktoré znížia európsku závislosť od fosílnych palív, a to v súlade s posúdením vplyvu vypracovaným Komisiou a pripojeným k jej oznámeniu o klimaticko-energetickom balíku na rok 2030, ktorý je na programe nadchádzajúceho zasadnutia Európskej rady naplánovaného na 20. – 21. marca;

20.    víta počiatočné opatrenia prijaté Komisiou s cieľom umožniť Ukrajine vyrovnať sa s energetickou krízou, ak Rusko preruší dodávky plynu tejto krajine, a nalieha na Radu a Komisiu, aby Kyjevu poskytli pomoc a podporu pri jeho snahách o vyriešenie dlhotrvajúceho sporu s Moskvou v otázke plynu;

21.    upozorňuje na dramatickú sociálnu situáciu v krajine; vyzýva ukrajinskú vládu, aby v plnej miere zverejnila podmienky týkajúce sa dohody s MMF, a žiada zavedenie sprievodných opatrení zameraných na zmiernenie súčasnej situácie, najmä čo sa týka najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; domnieva sa, že podmienky MMF by mohli prehĺbiť vnútorné napätie a viesť k rýchlemu zníženiu miezd a počtu pracovných miest vo verejnej správe, čo by ako vedľajší efekt mohlo vyústiť do nárastu korupcie;

22.    opakuje svoju výzvu, aby sa zriadila nezávislá komisia na vyšetrenie streľby v Kyjeve a tragických udalostí na Majdane a táto komisia stala čo najrýchlejšie plne funkčnou, a to pri výraznej medzinárodnej účasti a pod dohľadom poradného panelu Rady Európy;

23.    zdôrazňuje potrebu prípadnej reformy existujúcich právnych predpisov o jazykoch v spolupráci s Benátskou komisiou s cieľom zosúladiť ich so záväzkami Ukrajiny vyplývajúcimi z Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov;

24.    víta prijatie bezvízového režimu medzi EÚ a Moldavskom a so záujmom očakáva rýchle dokončenie bezvízového režimu medzi EÚ a Ukrajinou ako konkrétnu odpoveď na európske ašpirácie ľudí, ktorí demonštrovali na námestí Majdan; medzitým vyzýva na okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a lacných postupov udeľovania víz;

25.    okrem toho vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s ukrajinskými orgánmi pri hľadaní spôsobov, ako vyvážiť účinky odvetných opatrení prijatých Moskvou s cieľom zabrániť podpísaniu dohody o pridružení;

26.    víta úmysel podpísať dohody o pridružení s Moldavskom a Gruzínskom najneskôr do júna 2014 a nalieha na Radu, aby urobila to isté; zastáva názor, že je v záujme krajín Východného partnerstva, aby našli spôsoby na zmiernenie a prekonanie prekážok, ktoré vytvárajú nesúlad s Európskym hospodárskym priestorom a colnou úniou; požaduje preto priamy a otvorený dialóg s Ruskou federáciou, aby sa vynaložilo všetko úsilie o vytvorenie súčinnosti, ktorá bude prínosom pre krajiny Východného partnerstva;

27.    vyzýva svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentom, vládam a parlamentom Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska, Rade Európy OBSE a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.