Postup : 2014/2713(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0052/2014

Predkladané texty :

B8-0052/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/07/2014 - 10.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 134kWORD 69k
15.7.2014
PE536.953v01-00
 
B8-0052/2014

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o zamestnanosti mladých ľudí (2014/2713(RSP))


Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Arne Gericke, Jana Žitňanská, Zdzisław Marek Krasnodębski, Ruža Tomašić v mene skupiny ECR

Uznesenie Európskeho parlamentu o zamestnanosti mladých ľudí (2014/2713(RSP))  
B8‑0052/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu 2013/2176(INI) z 15. apríla 2014(1),

–       so zreteľom na odporúčania pre jednotlivé štáty zverejnené 2. júna 2014,

–       so zreteľom na správu pracovnej skupiny pre obchod vlády Spojeného kráľovstva (október 2013),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie (COM(2013)0685),

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže boj proti nezamestnanosti mladých je naďalej prioritou všetkých členských štátov;

B.     keďže členské štáty majú najdôležitejšiu úlohu pri vykonávaní politík zamestnanosti vrátane politík v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a keďže takéto opatrenia sa najlepšie realizujú na vnútroštátnej úrovni;

C.     keďže príčiny nezamestnanosti mládeže sa v rámci EÚ rôznia a môžu zahŕňať hlbšie štrukturálne problémy na pracovných trhoch; keďže situácia mladých ľudí nie je identická a problémy, ktorým čelia, sú rôznorodé, pričom niektoré skupiny sú postihnuté neprimerane a potrebujú riešenia, ktoré sú prispôsobené ich situácii;

D.     keďže nezamestnanosť mladých môže okrem situácie na pracovnom trhu a oblasti vzdelávania súvisieť aj s rozličnými inými faktormi, napríklad aj s úlohou rodiny;

E.     keďže MSP a mikropodniky poskytujú v súčasnosti v EÚ 90 miliónov pracovných miest v súkromnom sektore;

F.     keďže 20,7 mil. MSP poskytuje viac ako 67 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ, pričom 30 % pripadá na mikropodniky;

G.     keďže MSP a mikropodniky majú veľký potenciál pre tvorbu pracovných miest a poskytujú 85 % všetkých novo vytvorených pracovných miest;

1.      súhlasí s názorom, že mladí ľudia, ktorí potrebujú pomoc, mladí ľudia so zdravotným postihnutím a mladí ľudia zo sociálne znevýhodnených pomerov by nemali byť vylúčení z pracovného trhu, vzdelávania a systémov odbornej prípravy;

2.      vyjadruje presvedčenie, že mladí podnikatelia a MSP orientované na rast majú nezastupiteľné miesto z hľadiska inovácií a vytvárania pracovných miest;

3.      vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie EÚ, predovšetkým v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (iniciatíva YEI), by sa nemalo používať na podporu vnútroštátnych opatrení, ale namiesto toho by malo byť využité na poskytovanie dodatočnej podpory mladým ľuďom, a to spôsobom, ktorý dopĺňa a rozširuje vnútroštátne programy podľa rozhodnutia členských štátov;

4.      berie na vedomie široké zameranie odporúčania Rady o systéme záruk pre mladých ľudí, pokiaľ ide o jeho potenciálny prínos, ktorý pramení z toho, že môže upriamiť pozornosť na potrebu konať a sprostredkovať výmenu informácií tým členským štátom, ktoré to potrebujú;

5.      s poľutovaním však vníma začlenenie špecifického modelu záruky ponuky zamestnania všetkým mladým ľuďom do štyroch mesiacov od dátumu, keď sa stanú nezamestnanými, alebo od dátumu odchodu zo školy, keďže ide o nerealistický a nevykonateľný návrh;

6.      víta programy, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, ktoré sú zamerané na pomoc začínajúcim podnikateľom získať potrebné zručnosti na riadenie podniku, a vyjadruje presvedčenie, že takéto programy treba ďalej podporovať s cieľom pomôcť viacerým mladým podnikateľom pri vytváraní pracovných miest;

7.      vyjadruje presvedčenie, že programy EÚ musia poskytovať náležitú pružnosť a členským štátom umožniť zaviesť individualizovanú podporu v súlade s miestnymi potrebami, zabezpečiť, aby sa financovanie využívalo v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou mládeže, v ktorých je finančná podpora najviac potrebná, bez toho, aby tým bol ohrozený audit a kontrola;

8.      vyjadruje presvedčenie, že podniky budú vytvárať pracovné miesta a zamestnávať viac ľudí iba vtedy, ak bude ekonomické prostredie podporovať rast, ak sa budú môcť spoľahnúť na kvalifikovanú pracovnú silu, ak budú trhy práce dostatočne flexibilné, ak budú mzdové náklady vrátane miezd v súlade s produktivitou, ak budú systémy sociálneho zabezpečenia robiť prácu príťažlivejšou a ak bude regulácia primeraná a založená na dôkazoch;

9.      vyjadruje presvedčenie, že flexibilný pracovný trh bude vytvárať príležitosti pre mladých ľudí, aby mohli nadobúdať skúsenosti a ďalej rozvíjať svoju pracovnú kariéru, a domnieva sa, že treba vystupovať proti nespravodlivým praktikám v pracovnej oblasti;

10.    domnieva sa, že EÚ čelí vážnemu nedostatku kvalifikovaných pracovných síl a ich nevhodnému rozloženiu, ktoré brzdia hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

11.    berie na vedomie trend smerujúci k vytváraniu vysokokvalifikovaných pracovných miest, pričom sa očakáva, že do roku 2020 si bude 90 % uvoľnených alebo novo vytvorených pracovných miest vyžadovať strednú alebo vysokú kvalifikáciu;

12.    vyjadruje znepokojenie, že európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy nie sú prispôsobené potrebám podnikov, pokiaľ ide o zručnosti a kvalifikáciu, pričom v roku 2015 sa predpokladá, že odhadovaný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v oblasti IKT sa v EÚ zvýši na 384 000 až 700 000; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ponuka pracovníkov s kvalifikáciou v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (tzv. oblasti STEM) nedokáže v najbližších rokoch pokryť zvyšujúci sa dopyt podnikov;

13.    zdôrazňuje najnovší trend, ktorým je presun výroby a služieb podnikov späť do Európy, a upozorňuje na príležitosti, ktoré tým vznikajú v oblasti tvorby pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; vyjadruje presvedčenie, že ekonomiky EÚ majú jedinečnú príležitosť urýchliť tento trend relokalizácie pracovných miest;

14.    domnieva sa, že členské štáty musia lepšie reagovať na potreby trhu práce, najmä zabezpečením silných väzieb medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zaručením, aby mladí ľudia dostávali správne informácie, poradenstvo a usmernenia pre správny výber kariéry a podporou praktickej učňovskej prípravy;

15.    vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zlepšiť zručnosti mladých ľudí v oblasti líderstva, riadenia a podnikania, aby mohli nové a začínajúce podniky využiť výhody, ktoré ponúkajú nové trhy, a zrealizovať svoj potenciál rastu, aby sa mladí ľudia stali nielen zamestnancami, ale aj zamestnávateľmi;

16.    vyjadruje presvedčenie, že členské štáty musia splniť špecifické potreby mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a to tým, že im poskytnú tie správne nástroje a podporné služby, aby vytvorili prostredie rovnosti a aktívne zvýšili zamestnateľnosť mladých ľudí so zdravotným postihnutím na pracovnom trhu a v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

17.    uznáva úlohu rodiny ako účinného systému podpory mladých ľudí, ktorým hrozí nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie;

18.    zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na podporu podnikania, predovšetkým medzi mladými ľuďmi a absolventmi, a podporu absolventských stáží a umiestňovania v malých podnikoch a mikropodnikoch, čo mladým ľuďom umožňuje získať skúsenosti v oblasti podnikania a zvýšiť povedomie o ponukách a schopnosť založiť si vlastný podnik;

19.    vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou zvážili poskytovanie cielenej podpory podnikom pri využívaní príležitostí, ktoré poskytuje relokalizácia, vrátane možnosti zriadenia jednotných kontaktných miest;

20.    konštatuje, že bankové pôžičky sú ešte stále najbežnejším zdrojom financovania v Európe; je však presvedčený, že reálne výhody poskytujú aj nové formy financovania prostredníctvom inovatívnych programov a nebankových ciest, ako sú napr. úvery medzi partnermi, mikroúvery a ďalšie nástroje, ktoré môžu poskytnúť dôležité investície pre rast začínajúcich podnikov a vytváranie pracovných miest;

21.    poznamenáva, že mladým ľuďom sa musí poskytnúť celá škála rozličných dráh a že definície takýchto dráh (praxe, stáže) sa v rámci Európy líšia; je pevne presvedčený, že zavedením jednotnej definície vo všetkých členských štátoch vznikne v pomenovaniach ešte väčší zmätok;

22.    zdôrazňuje význam uznávania a rešpektovania rozličných sociálnych a hospodárskych systémov v rámci členských štátov;

23.    uznáva potenciál a pridanú hodnotu výmeny skúseností a najlepších postupov na európskej úrovni s pomocou Európskej komisie;

24.    odporúča, aby sa pri každom budúcom hodnotení príslušných programov ESF v oblasti zamestnanosti mladých ľudí zo strany Európskej komisie hľadelo nielen na náklady a počet účastníkov, ale aby sa v reálnych číslach posúdil aj vplyv na pracovný trh mladých ľudí z dlhodobého hľadiska a stanovili priority, pokiaľ ide o porozumenie tomu, ako a prečo sú určité opatrenia úspešné;

25.    zdôrazňuje potrebu zohľadniť v takomto hodnotení ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na zamestnanosť mladých, vrátane hospodárskych podmienok a podmienok na pracovnom trhu;

26.    žiada vyvinúť úsilie a zabrániť tomu, aby nebola na členské štáty uvalená nenáležitá byrokratická záťaž, vzhľadom na to, že tieto štáty môžu v mnohých prípadoch len zmeniť zameranie z prístupu založeného na výsledkoch na prístup vychádzajúci zo vstupov;

27.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia