Návrh uznesenia - B8-0053/2014Návrh uznesenia
B8-0053/2014

    NÁVRH UZNESENIA o zamestnanosti mladých ľudí

    15.7.2014 - (2014/2713(RSP))

    predložený na základe vyhlásenia Komisie
    v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Jutta Steinruck, Maria João Rodrigues, Agnes Jongerius, Javier López Fernández, Sion Simon, Brando Maria Benifei, Sergio Gutiérrez Prieto, Maria Arena, Marita Ulvskog v mene skupiny S&D

    Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0027/2014

    Postup : 2014/2713(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B8-0053/2014
    Predkladané texty :
    B8-0053/2014
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    B8‑0053/2014

    Uznesenie Európskeho parlamentu o zamestnanosti mladých ľudí

    (2014/2716(RSP))

    Európsky parlament,

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí: možné východiská[1],

    –       so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy[2],

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu[3],

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2014[4],

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie o implementácii iniciatívy Príležitosti pre mladých (COM(2012)0727),

    –       so zreteľom na závery Európskej rady zo 7. februára 2013 o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

    –       so zreteľom na návrh Komisie z 5. decembra 2012 s názvom Vytváranie rámca kvality pre stáže – Druhá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi na európskej úrovni podľa článku 154 ZFEÚ (COM(2012)0728),,

    –       so zreteľom na návrh Komisie z 5. decembra 2012 na odporúčanie Rady o zavedení systému záruk pre mladých (COM(2012)0729),

    –       so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o systéme záruk pre mladých ľudí[5],

    –       so zreteľom na politickú dohodu o odporúčaní Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí, ktorá sa v Rade dosiahla 28. februára 2013,

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež: investovanie a posilnenie postavenia mládeže – obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200),

    –       so zreteľom na vyhlásenie členov Európskej rady z 30. januára 2012 s názvom Na ceste ku konsolidácii podporujúcej rast a rastu priaznivému pre zamestnanosť,

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020[6],

    –       so zreteľom na Európsku chartu kvality pre stáže a prax, ktorú vytvorilo Európske fórum mládeže spolu so sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami,

    –       so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 22. októbra 2012 s názvom Skupina NEET: mladí ľudia, ktorí nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave: charakteristiky, náklady a politické reakcie v Európe,

    –       so zreteľom na správu agentúry Eurofound z 21. decembra 2012 s názvom Účinnosť politických opatrení na zvýšenie účasti mladých ľudí na zamestnanosti,

    –       so zreteľom na správu agentúry Eurofound z 29. apríla 2011 s názvom Pomoc mladým zamestnancom v čase krízy: príspevky sociálnych partnerov a verejných orgánov,

    –       so zreteľom na svoju správu o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ (2012/2131(INI)),

    –       so zreteľom na správu agentúry Eurofound zo 7. februára 2012 s názvom Najnovší vývoj politík týkajúcich sa osôb, ktoré nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave (skupina NEET),

    –       so zreteľom na správu agentúry Eurofound z 15. januára 2013 s názvom Aktívne začleňovanie mladých ľudí so zdravotnými problémami alebo zdravotným postihnutím,

    –       so zreteľom na odporúčanie Komisie C(2013)0778 final z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,

    –       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A.     keďže nezamestnanosť je hlavnou príčinou nerovnosti, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí dosiahla nebývalú úroveň, a to v priemere 23 % v celej EÚ, a keďže nezamestnanosť mládeže je v rámci EÚ rozdelená nerovnomerne, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 16 do 25 rokov je v niektorých členských štátoch vyššia než 50 %;

    B.     keďže situácia na trhu práce je obzvlášť ťažká pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň ich vzdelania, keďže sa často dostávajú do situácie, keď sú buď nezamestnaní, alebo získajú len pracovné zmluvy na obmedzený čas, pričom dostávajú nižšie mzdy a majú nižšiu úroveň sociálnej ochrany alebo sú nútení akceptovať neisté pracovné zmluvy či neplatené stáže; keďže táto situácia vedie k nútenej migrácii, ktorá ešte viac zhoršuje dôsledky prebiehajúceho úniku mozgov a zvyšuje pretrvávajúce nerovnosti medzi členskými štátmi, ktoré ponúkajú zamestnanie, a členskými štátmi, ktoré poskytujú nízkonákladovú pracovnú silu;

    C.     keďže mladí ľudia vstupujú na trh práce prevažne cez netypické, veľmi flexibilné, neisté a nestabilné formy zamestnania (okrajové zamestnanie na čiastočný úväzok, zmluva na krátkodobé zamestnanie alebo zmluva na neurčitý počet hodín atď.) a pravdepodobnosť, že tieto formy zamestnania sú základom k trvalému zamestnaniu, je nízka,

    D.     keďže nezamestnanosť mladých ľudí možno spájať aj s problémom predčasného ukončenia školskej dochádzky, nedostatočnými systémami vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj nedostatkom technických a špecializovaných programov odbornej prípravy alebo ich nedostatočným prepojením s trhom práce;

    E.     keďže nezamestnanosť mladých mužov a žien a neisté pracovné miesta sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré treba zohľadňovať;

    F.     keďže Komisia uznala, že úsporné politiky majú negatívny vplyv pri rastúcej nerovnosti, chudobe a chudobe zamestnaných[7] a zahŕňajú škrty v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb, pracovných miesta vo verejnej službe a aktívnych politík trhu práce a znižujú šance mladých ľudí vrátiť sa do procesu vzdelávania;

    G.     keďže 7,5 milióna mladých Európanov vo veku od 15 do 24 rokov nie je zamestnaných ani zapojených do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a keďže v EÚ 28 v roku 2012 bolo 29,7 % mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením[8];

    H.     keďže súčasné obmedzenie záruky pre mladých ľudí na vek do 25 rokov je nedostatočné, pretože neberie do úvahy 6,8 milióna NEET (osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy ) vo veku od 25 do 30 rokov;

    I.      keďže viac než polovica mladých Európanov si myslí, že mladí ľudia v ich krajine sú marginalizovaní a vylúčení z hospodárskeho a sociálneho života[9]; keďže v dôsledku toho Európa čelí strate generácie mladých ľudí, ktorým bude z dôvodu nedostatočného prístupu a neistých, dočasných pracovných miest chýbať vhodná odborná príprava pre pozíciu na trhu práce v dlhodobejšom horizonte;

    J.      keďže len 7,5 milióna ľudí, resp. 3,1 % pracovnej sily v EÚ je v súčasnosti zamestnaných v inom členskom štáte a keďže mladí ľudia sú skupinou s najväčšou pravdepodobnosťou mobility;

    K.     keďže príčiny nezamestnanosti mladých ľudí nie je možné zredukovať na nepomer medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, pretože sú spojené s otázkami, ako sú nedostatok nových pracovných miest v dôsledku deindustrializácie Európy, využívania externých zdrojov a špekulácií, a túto situáciu ešte zhoršili krízy a úsporné politiky; keďže iba vzdelávanie a odborná príprava nemôže vyriešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí;

    L.     keďže akékoľvek opatrenia alebo programy na podporu zamestnanosti mladých ľudí by mali zahŕňať konzultácie a/alebo spoluprácu všetkých príslušných zainteresovaných strán na patričných úrovniach, najmä sociálnych partnerov a organizácií mládeže;

    M.    keďže 42 % mladých pracovníkov v EÚ v roku 2012 bolo zamestnaných na zmluvu na krátkodobé zamestnanie alebo neistú zmluvu v porovnaní s 13 % dospelých pracovníkov[10], pričom jeden z piatich mladých ľudí sa obáva straty zamestnania[11];

    N.     keďže podľa prieskumu z roku 2014 až 51 % mladých ľudí uviedlo, že najvyššou prioritou Európskeho parlamentu by mala byť ochrana ľudských práv[12] vrátane hospodárskych a sociálnych práv;

    O.     keďže Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) odhaduje, že ročné náklady na nezamestnanosť mladých ľudí predstavujú 153 miliárd EUR;

    P.     keďže na situáciu v oblasti nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí má vplyv aj nedostatok spoločných európskych hospodárskych politík na vytváranie pracovných miest; keďže dlhodobý plán výdavkov EÚ dostatočne nerieši potrebu moderných hospodárskych investícií a investícií do infraštruktúry, a to aj pre nadmernú nepružnosť viacročného finančného rámca EÚ (VFR) a nedostatočné finančné zdroje z rozpočtu EÚ;

    1.      upozorňuje, že v EÚ nedôjde k významnému udržateľnému hospodárskemu rastu, pokiaľ sa neznížia nerovnosti, a pripomína, že začať treba znižovaním nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí, a zmierňovaním chudoby;

    2.      je znepokojený tým, že viac ako 20 členských štátov obmedzilo výdavky na vzdelávanie v relatívnom vyjadrení (v percentách HDP), čo ohrozuje využitie ich potenciálu na rast a vznik pracovných miest a ich konkurencieschopnosť; poukazuje na to, že obmedzenie takýchto investícií ešte viac oslabí štrukturálnu silu EÚ vzhľadom na nesúlad medzi rastúcou potrebou vysokokvalifikovaných zamestnancov a skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch je v súčasnosti veľká časť pracovnej sily nízkokvalifikovaná;

    3.      berie na vedomie uznesenie o pracovnom pláne EÚ pre mládež, ktoré Rada prijala 20. mája 2014, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že týmto plánom sa nepresadzuje skutočná medziodvetvová spolupráca v otázkach týkajúcich sa mladých ľudí a ich zapojenie do tohto procesu;

    4.      vyjadruje poľutovanie nad tým, že uznesenie Rady z 20. mája 2014 o štruktúrovanom dialógu a sociálnom začlenení mladých ľudí neodráža hlavné posolstvo a príspevky mladých ľudí, ako potrebu kvalitných pracovných miest, lepší prístup k sociálnemu zabezpečeniu, prosperitu a solidaritu, a že sa uznesenie nezaviazalo k žiadnym konkrétnym politikám zameraným na lepšie začlenenie mladých ľudí;

    5.      vyjadruje poľutovanie nad tým, že priority Rady, ktoré Európska rada zverejnila 27. júna 2014 ako strategický plán pre EÚ a novú Európsku komisiu, neobsahujú cielené opatrenia a investície na pomoc pri vytváraní kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí;

    6.      zdôrazňuje, že vzhľadom na dôsledky krízy pre mladých ľudí je v záujme zlepšenia ich situácie potrebné, aby členské štáty vykonávali pravidelné monitorovanie a prijali záväzky; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétny súbor ukazovateľov na monitorovanie úrovne zručností mladých ľudí v rámci európskeho semestra, ktorými sa získa obraz aj o hlavných príčinách dosahovania nízkej kvalifikácie, a to vrátane rozdielov v učení a rozvoji od detstva spolu so „zdedenými“ faktormi ovplyvňujúcimi príležitosti;

    7.      upozorňuje, že stáže, ktoré môžu byť cenné pre získanie pracovných skúseností, je potrebné riadne regulovať, pretože sú často zle platené alebo nie sú platené vôbec a v mnohých prípadoch sa využívajú na účely zastúpenia dočasne chýbajúcich pracovníkov, čo vedie k vytváraniu dvojúrovňového pracovného trhu a k zhoršovaniu nevýhodného postavenia mladých ľudí na ňom;

    8.      upozorňuje, že následky nezamestnanosti mladých ľudí doliehajú najmä na ženy, osoby so zdravotným postihnutím a znevýhodnené skupiny v spoločnosti, ako sú migranti a menšiny; poznamenáva, že hoci mladé ženy majú zvyčajne lepšie vzdelanie, sú v zamestnaní zle platené, a že ich nezamestnanosť na začiatku pracovnej kariéry môže viesť k mzdovej nerovnosti v porovnaní s mužmi v budúcnosti; zdôrazňuje, že mladí ľudia, ktorí sú migrantmi alebo inej etnickej príslušnosti, majú z dôvodu obmedzenej rovnosti vzdelávacích možností a častej diskriminácie zo strany služieb sprostredkúvajúcich zamestnanie horšie možnosti nájsť si prácu alebo vhodné vzdelanie alebo odbornú prípravu;

    9.      zdôrazňuje, že členské štáty by mali zohľadniť postavenie starších pracovníkov pri vykonávaní politík na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a podporiť programy založené na spoločných pracovných miestach a mentorské programy, do ktorých sú zapájaní starší a mladí pracovníci;

    10.    vyjadruje poľutovanie nad zrušením samitu hláv štátov a vlád naplánovaného na 11. júla 2014 v Turíne; vyzýva členské štáty, aby za prioritu na najbližšom neformálnom stretnutí Rady EPSCO, ktorá sa ma uskutočniť 17. a 18. júla 2014, určili pomaly napredujúce vykonávanie záruky pre mladých;

    Prístup k zamestnanosti založený na právach

    11.    naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa ich prístup k mladým ľuďom a zamestnanosti zakladal na právach; zdôrazňuje, že zvlášť v časoch krízy sa musí zachovať kvalitatívny aspekt práce pre mladých ľudí a že v rámci vynakladaného úsilia sa musia zohľadňovať predovšetkým základné pracovné normy a ďalšie normy týkajúce sa kvality práce, ako je pracovný čas, minimálna mzda, sociálne zabezpečenie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci;

    12.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mladí ľudia mali prístup ku kvalitným pracovným miestam, v rámci ktorých sa rešpektujú ich práva vrátane práva na stabilitu a bezpečnosť, a to prostredníctvom takých pracovných miest, ktoré im poskytnú existenčné minimum a sociálnu ochranu a umožnia dôstojný a sebestačný život v istote; s cieľom chrániť mladých pracovníkov pred diskrimináciou a vykorisťovaním naliehavo vyzýva na prijatie smernice o dôstojných pracovných podmienkach, ktorou by sa vymedzili základné pracovné práva pre všetkých pracujúcich a zaviedli spoločné minimálne normy;

    13.    zdôrazňuje potrebu aktívnej, komplexnej a integrovanej politiky v oblasti trhu práce s osobitnými opatreniami pre mladých ľudí;

    14.    zdôrazňuje, že vzhľadom na predpokladané rýchle zmeny na trhu práce sú dnes viac než kedykoľvek predtým potrebné rozsiahle investície do vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že politiky v oblasti zručností by sa nemali považovať len za prostriedok plnenia potrieb pracovného trhu, ale mali by zohľadňovať aj kompetencie získané v rámci neformálneho vzdelávania, podporovať vykonávanie politík celoživotného vzdelávania a skutočne byť súčasťou celostného prístupu k vzdelávaniu; vyzýva na prijatie spoločných záväzných noriem kvality pre oblasť vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, platné na európskej úrovni a pre všetkých občanov;

    15.    naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaoberala problematikou neistých pracovných miest, regulovala zmluvné mechanizmy tým, že preskúma rôzne možnosti riešenia otázky polarizácie trhu práce, ku ktorej dochádza v dôsledku neprimeraných pracovných podmienok ponúkaných nízkokvalifikovaným pracovníkom, a aby mladých ľudí chránila pred neistotou a chudobou pracujúcich;

    16.    zdôrazňuje, že treba skoncovať s diskrimináciou na základe veku, pokiaľ ide o dostupnosť sociálnych a zamestnaneckých výhod vrátane podmienečného prístupu k dávkam v nezamestnanosti; zdôrazňuje, že zavedenie nižšej minimálnej mzdy pre mladých ľudí bez ohľadu na ich pracovné skúsenosti alebo schopnosti je nielen prejavom bezohľadnosti voči najzraniteľnejším osobám na pracovnom trhu, ale aj jasným príkladom diskriminácie na základe veku;

    17.    pripomína, že v dôsledku krízy a rozdielnej hospodárskej situácii v jednotlivých členských štátoch EÚ sa čoraz bežnejšou realitou stáva nútená mobilita mladých ľudí; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že nebude dochádzať k obmedzeniam základnej slobody pohybu a že obmedzovaný či odopieraný nebude ani prístup mladých mobilných študentov a pracovníkov k verejným službám; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na ďalšie uľahčenie dobrovoľnej mobility mladých ľudí v rámci celej Európskej únie, a to aj ako prostriedku na dokončenie jednotného trhu EÚ;

    Záruka pre mladých ľudí, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a rámec kvality pre stáže

    18.    žiada, aby bolo uplatňovanie záruky pre mladých ľudí účinne monitorované; vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, pokiaľ ide o kvalitu ponúk a nedostatočné poskytovanie aktívnej pomoci osobám, ktoré nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave (skupina NEET), ako aj o administratívnu kapacitu verejných služieb zamestnanosti a absenciu účinného zapojenia všetkých relevantných partnerov, a aby zároveň stanovila najlepšie postupy, ktoré môžu slúžiť ako referenčné kritérium slúžiace na zlepšovanie programov;

    19.    požaduje, aby sa zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí stalo osobitným cieľom v rámci európskeho semestra; žiada aj o zahrnutie povinných opatrení na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem (NPR); vyzýva Komisiu, aby zavádzanie týchto opatrení dôsledne monitorovala a kontrolovala; v tomto smere požaduje rozsiahle zapojenie Parlamentu v rámci procesu európskeho semestra;

    20.    pripomína, že 6 miliárd EUR vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí nepostačuje na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí s trvalým výsledkom, a preto by táto suma mala predstavovať len počiatočnú tranžu; zdôrazňuje, že Medzinárodná organizácia práce (MOP) vypočítala, že len v rámci eurozóny je na realizáciu účinného programu na boj proti nezamestnanosti mládeže potrebných 21 miliárd EUR; domnieva sa, že tieto vyššie investície sú nevyhnutné a opodstatnené, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že v dôsledku neúčasti mladých ľudí na trhu práce dochádza v členských štátoch ročne k hospodárskej strate vo výške 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP EÚ[13]; okrem toho zdôrazňuje, že počnúc rozpočtom na rok 2016 už iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí nebude financovaná; vyzýva Komisiu, aby využila všetky nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci nariadenia o VFR na roky 2014 – 2020, a včas predložila návrh na zabezpečenie pokračovania financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí počnúc rozpočtom na rok 2016; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozhodovaní o povinnom povolebnom prieskume VFR na roky 2014 – 2020, ktorý sa má uskutočniť najneskôr koncom roka 2016, bola záruka pre mladých ľudí prioritou a aby zvýšili svoj podiel rozpočtových prostriedkov pridelených na túto iniciatívu na celé obdobie 2014 – 2020;

    21.    vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zabrániť tomu, aby bolo vykonávanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí zmanipulované a zneužité na posilnenie procesu internej devalvácie miezd v členských štátoch; varuje pred tým, že zneužitie finančných prostriedkov vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí financovaním nákladov práce bez toho, aby sa požadovali dostatočné záruky, môže viesť k prepúšťaniu starších pracovníkov len z toho dôvodu, že by boli drahší než mladí pracovníci najímaní prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

    22.    vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky právny rámec, ktorým by sa zaviedli povinné minimálne normy na vykonávanie záruk pre mladých ľudí vrátane noriem týkajúcich sa kvality učňovskej prípravy, dôstojnej mzdy pre mladých ľudí a prístupu k službám zamestnanosti, a ktorý by sa vzťahoval aj na mladých ľudí vo veku od 25 do 30 rokov, pre prípad, že členské štáty nebudú rešpektovať existujúce odporúčania týkajúce sa záruk pre mladých ľudí;

    23.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby v záujme čo najrýchlejšej implementácie systému záruky pre mladých ľudí byrokratické postupy nepredstavovali prekážku účinného využitia 6 miliárd EUR vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi správami o tom, že niektoré členské štáty nevyužijú v plnom rozsahu prostriedky, ktoré im boli pridelené prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje význam plného a účinného využívania týchto zdrojov a domnieva sa, že v záujme zníženia miery nezamestnanosti mladých ľudí je zásadné, aby sa nepremeškala žiadna príležitosť na financovanie tak veľmi potrebných opatrení na aktívnu podporu trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom EIB sprístupnili finančné prostriedky pre iniciatívy súkromného sektora zamerané na vytváranie pracovných príležitostí a pracovných miest/miest odbornej prípravy;

    24.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby v záujme predchádzania diskriminácii a vykorisťovaniu mladých pracovníkov prijali kroky, ktoré budú presahovať odporúčanie Rady z marca 2014 o rámci kvality pre stáže; vyzýva na prijatie smernice o dôstojných podmienkach a minimálnych normách pre odbornú prax a stáže, ktorá by praktikantom a stážistom zabezpečila jasne definované práva, ktoré by zahŕňali prístup k sociálnej ochrane, písomné a záväzné zmluvy a spravodlivú odmenu, a zaviedla by aj obmedzenia týkajúce sa využívania stážistov a praktikantov v spoločnostiach s cieľom zabrániť zneužívaniu;

    25.    vyzýva členské štáty, aby zaviedli alebo zlepšili systémy odborného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že na zlepšenie prechodu zo školy do práce by sa mal stanoviť európsky rámec pre duálne vzdelávanie, a to na základe najlepších európskych postupov v tejto oblasti; ďalej navrhuje, aby sa v celej EÚ využívali tzv. štartovacie programy, ktoré mladým absolventom a tým, ktorí už ukončili odbornú prípravu, umožnia získať praktické pracovné skúsenosti v spoločnostiach, ktoré ich zamestnajú na šesť až dvanásť mesiacov s cieľom vyriešiť konkrétny problém so zameraním na inovácie a rozvoj;

    26.    zdôrazňuje dobré skúsenosti z krajín so systémami odbornej prípravy a duálneho vzdelávania, pokiaľ ide o zlepšovanie prechodu zo vzdelávania do pracovného prostredia, čím sa prekonáva priepasť medzi zručnosťami získanými v rámci odbornej prípravy a požiadavkami trhu práce; zdôrazňuje, že úlohou Komisie je aktívne podporovať takéto úsilie, a vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o reformnom úsilí členských štátov, pokiaľ ide o systémy odbornej prípravy; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným skupinám s vysokým rizikom sociálneho vylúčenia, vrátane osôb zo skupiny NEET; vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o reforme systémov odbornej prípravy v členských štátoch, ktorá by bola dlhodobým štrukturálnym prínosom k zlepšeniu zamestnateľnosti mladých ľudí v dôstojných podmienkach;

    27.    naliehavo žiada, aby sa do oblasti odborného vzdelávania a najmä duálneho systému odbornej prípravy zapojili všetky relevantné zainteresované strany, predovšetkým sociálni partneri a vzdelávacie inštitúcie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podniky a vzdelávacie inštitúcie majú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby žiaci a študenti získavali odbornú prípravu s dôrazom na praktické skúsenosti;

    28.    zdôrazňuje, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by nemala brániť členským štátom vo využívaní iných programov EÚ, napr. Európskeho sociálneho fondu alebo programu ERASMUS+, na financovanie širších projektov týkajúcich sa mladých ľudí, najmä projektov týkajúcich sa chudoby a sociálneho začleňovania; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty v tejto súvislosti poskytovali potrebné spolufinancovanie; vyzýva Komisiu, aby sledovala využívanie finančných prostriedkov z ESF na projekty súvisiace s mladými ľuďmi;

    29.    zdôrazňuje, že mladým podnikateľom treba poskytovať finančnú a administratívnu podporu, a to najmä v krajinách trpiacich krízou; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pre mladých podnikateľov vo veku do 30 rokov zaviedli osobitné mechanizmy podpory; príkladom môžu byť napríklad mikroúvery pre začínajúce podniky, ako sa to navrhuje v programe v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);

    30.    zdôrazňuje významnú úlohu sociálnych partnerov v boji s nezamestnanosťou mladých; domnieva sa, že nevyhnutným predpokladom všetkých opatrení určených na vytvorenie a zlepšenie pracovných podmienok, miezd a odmeny pre mladých ľudí je podpora národných odborových zväzov a úplné rešpektovanie vnútroštátnych postupov a systémov pracovnoprávnych vzťahov;

    Investície a makroekonomický rozmer

    31.    zdôrazňuje, že napriek tomu, že opatrenia na strane ponuky – napríklad rozvoj zručností a regulácia pracovného trhu – môžu zohrávať určitú úlohu v rámci boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, by sa mali vo viac zohľadňovať makroekonomické faktory a faktory na strane dopytu;

    32.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na znižovanie nerovností a vytváranie pracovných miest, a tak podporili dopyt prostredníctvom politík zameraných na zvyšovanie miezd a zavádzanie minimálnych miezd (vyplývajúcich zo zákona alebo z kolektívnych zmlúv; špecifických pre konkrétne odvetvie alebo medziodvetvových), posilnili priame prevody prostriedkov prostredníctvom spravodlivejšej daňovej politiky a systémov minimálnej mzdy a zabezpečili vysokú úroveň sociálnej ochrany a lepšie verejné a sociálne služby, najmä v oblasti zdravia a vzdelávania;

    33.    nalieha na Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr vypracovali akčný plán na vytváranie pracovných miest, v rámci ktorého budú prioritou tie regióny, v ktorých nezamestnanosť mladých ľudí dosahuje viac ako 25 %, a aby v záujme pokroku smerom k inovatívnej a znalostnej ekonomike súčasne investovali do udržateľných priemyselných odvetví, najmä pokiaľ ide o MSP, do služieb, odbornej prípravy a vzdelávania, výskumu a rozvoja, modernej dopravnej infraštruktúry, reindustrializácie EÚ, efektívnych súkromných služieb, kvalitných verejných služieb a do prechodu na ekologické postupy, a aby pritom dbali na vytváranie pracovných miest pre budúce generácie; zdôrazňuje, že tieto investície treba považovať za kľúčové investície do budúcnosti Európy;

    34.    vyzýva Komisiu, aby našla osobitné riešenia pre tie členské štáty s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti, ktoré nebudú môcť využiť sprístupnené finančné prostriedky EÚ pre problémy so spolufinancovaním; preto žiada Komisiu, aby v záujme členských štátov, ktoré majú ťažkosti, preskúmala možnosť znížiť či zrušiť spolufinancovanie fondov alebo programov EÚ určených na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí [v rámci výdavkovej kapitoly 1 (udržateľný rast) VFR]; žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj to, či by sa spolufinancovanie opatrení členských štátov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí nemalo vylúčiť z výpočtu nadmerného deficitu;

    35.    víta zámer talianskeho predsedníctva začať rokovania o vytvorení systému dávok v nezamestnanosti v rámci celej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) ako prostriedku na asymetrickú absorpciu šokov na centrálnej úrovni, ako aj úmysel venovať v rámci diskusie o sociálnom rozmere hospodárskej a menovej únie osobitnú pozornosť otázke automatických stabilizátorov;

    Priorizácia práv mladých ľudí

    36.    vyzýva Radu, aby zabezpečila, že pracovný plán EÚ pre mládež sa bude vykonávať a že bude zárukou skutočnej medziodvetvovej spolupráce a zapojenia mladých ľudí;

    37.    vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 165 ZFEÚ Rade a Parlamentu predložila návrh opatrení, ktorých cieľom bude podnietiť účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe;

    38.    naliehavo vyzýva Radu, aby konečne prijala smernicu o rovnakom zaobchádzaní, ktorej prvé znenie navrhla Komisia v roku 2008 a ktorá by diskrimináciu na základe veku a na základe mnohých ďalších dôvodov vyhlásila za nezákonnú.