Postup : 2014/2717(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0054/2014

Predkladané texty :

B8-0054/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/07/2014 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0009

NÁVRH UZNESENIA
PDF 144kWORD 93k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0025/2014
15.7.2014
PE536.955v01-00
 
B8-0054/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii na Ukrajine (2014/2717(RSP))


Rebecca Harms, Ulrike Lunacek, Tamás Meszerics, Heidi Hautala, Benedek Jávor, Bas Eickhout, Ernest Maragall v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na Ukrajine (2014/2717(RSP))  
B8‑0054/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä so zreteľom na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii na Ukrajine(1), uznesenie z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu(2) a uznesenie z 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny(3),

–       so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci o Ukrajine z 3. marca 2014 a na závery zasadnutí Rady pre zahraničné veci zo 17. marca 2014 a 14. apríla 2014, 12. mája 2014 a 23. júna 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád o Ukrajine na zasadnutí Európskej rady zo 6. marca 2014,

–       so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 20. marca 2014 a 27. júna 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR z 25. mája 2014 o predčasných prezidentských voľbách na Ukrajine,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže počas udalostí od apríla 2014 skupiny proruských separatistov ako prvé obsadili budovy regionálnych úradov štátnej správy a ostatné verejné budovy a organizovali protesty na juhovýchode Ukrajiny; keďže v nasledujúcich dňoch dobre vyzbrojené neoznačené milície počas niekoľkých koordinovaných útokov vojensky obsadili mestá a veľkomestá na východe Ukrajiny, najmä v regióne Luhansk a Doneck;

B.     keďže proruské milície vyhlásili v uvedených regiónoch „ľudové republiky“ a neskôr uskutočnili referendá na podporu týchto „suverénnych republík“; keďže všetky snahy orgánov v Kyjeve o začatie skutočného dialógu s cieľom riešiť problémy v oblasti a najmä decentralizáciu správy a príslušné ústavné reformy, boli tými, ktorí prevzali moc, odmietnuté;

C.     keďže povstalci používali aj ruské tanky, obrnené vozidlá, strelivo a zbrane, vrátane niekoľkých raketových odpaľovacích zariadení, ktoré boli prepašované cez hranice a kontrolné stanoviská; keďže niektorí vodcovia bojovníkov separatistických milícií sú ruskí občania, ktorí sú prepojení na ruské špionážne a bezpečnostné služby a ostatní pochádzajú z Čečenska, Krymu a Srbska; keďže počas krízy Ruská federácia zhromaždila bojové jednotky a techniku na hraniciach s Ukrajinou;

D.     keďže 25. mája 2014 sa na Ukrajine uskutočnili predčasné prezidentské voľby, ktoré boli monitorované rozsiahlou medzinárodnou volebnou pozorovateľskou misiou pod vedením OBSE/ODIHR; keďže napriek vonkajším a vnútorným snahám zmariť priebeh volieb boli celkovo medzinárodnými pozorovateľmi hodnotené pozitívne; keďže v dôsledku častých hrozieb a násilia separatistov sa volieb v Donbase mohlo zúčastniť iba niekoľko občanov;

E.     keďže novozvolený prezident Petro Porošenko vo svojom inauguračnom prejave 7. júna 2014 predstavil 15-bodový mierový plán na vyriešenie situácie vo východných regiónoch, ktorý vychádzal zo zbavenia trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa vzdajú a nespáchali ťažké zločiny, vytvorenia kontrolovaných koridorov pre ústup ruských žoldnierov a zo začatia otvoreného dialógu so všetkými mierumilovnými občanmi;

F.     keďže prezident Porošenko vyhlásil prímerie, ktoré bolo jednostranne predĺžené do 30. júna s cieľom uľahčiť realizáciu mierového plánu; keďže toto prímerie bolo najmä separatistami neustále porušované;

G.     keďže podľa hrubého odhadu UNICEF až 50 % detí v regióne Doneck bolo svedkami násilia a majú vážne psychické problémy; keďže verejné orgány, predovšetkým polícia, a právny systém nedokážu garantovať právny štát alebo minimálnu bezpečnosť pre verejnosť; keďže v mnohých oblastiach Donecka a Luhanska existuje vážny nedostatok služieb a je tiež zasiahnuté zásobovanie vodou, znižujú sa sociálne dávky a je narušená zdravotná starostlivosť; keďže viac než 100 000 osôb bolo evakuovaných z oblastí konfliktu do iných častí krajiny a do Ruska;

H.     keďže 2. júla 2014 sa ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny stretli v Berlíne a dohodli sa na prijatí opatrení, ktoré povedú k udržateľnému obojstrannému prímeriu na východe Ukrajiny;

I.      keďže po podpise politických ustanovení dohody o pridružení 21. marca 2014 podpísali EÚ a Ukrajina 27. júna 2014 ostávajúcu časť tejto dohody, ktorej súčasťou je prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA);

J.      keďže Rada pre zahraničné veci 27. júna 2014 potvrdila analýzu Komisie, v ktorej sa uvádza, že Ukrajina splnila všetky požiadavky prvej fázy akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu a pokračuje druhou fázou plánu;

K.     keďže rada ruskej federácie schválila 25. júna 2014 rozhodnutie prezidenta Putina zriecť sa práva na vyslanie ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny;

L.     keďže vo svetle neexistencie konkrétnych krokov na uvoľnenie napätia EÚ rozšírila v súvislosti so situáciou na Ukrajine sankcie pridaním ďalších kritérií umožňujúcich uvalenie zákazu na udeľovanie víz a zmrazenie majetku a do zoznamu tých, ktorých sa opatrenia dotknú, pridala ďalšie osoby a dve spoločnosti; keďže tieto obmedzené a cielené sankcie už preukázali svoj dosah;

M.    keďže v dlhodobom spore medzi Ukrajinou a Ruskom o dodávkach plynu sa nedosiahla dohoda;

N.     keďže na zmiernenie napätej situácie a zabránenie tomu, aby sa kríza vymkla spod kontroly, sú potrebné razantné medzinárodné diplomatické opatrenia na všetkých úrovniach; keďže EÚ musí reagovať efektívne, aby si Ukrajina a ďalšie krajiny Východného partnerstva mohli v plnej miere užívať zvrchovanosť bez vonkajšieho nátlaku;

1.      vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim konfliktom, ktorý pustoší východnú časť Ukrajiny, stojí stovky ľudských životov, ničí domovy a majetok a núti tisíce civilistov utiecť z oblasti konfliktu a hľadať útočisko;

2.      uznáva legitímne právo Ukrajiny na sebaobranu, ako je vymedzené v článku 51 Charty OSN; domnieva sa však, že iba skutočné politické riešenie krízy môže vydláždiť cestu úplnému zmiereniu strán a posilniť jednotu medzi krajinami; naliehavo vyzýva bezpečnostné služby, aby počas tzv. protiteroristických operácii rešpektovali medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje potrebu ochrany civilného obyvateľstva;

3.      zdôrazňuje dosah, vplyv a následky krízy na stabilitu a bezpečnosť celého regiónu a na súčasné a budúce vzťahy medzi EÚ a Ruskom; nalieha na Rusko, aby sa zdržalo akýchkoľvek jednostranných výkladov faktov a udalostí, ktorých cieľom by bolo umožniť priamy zásah ruských ozbrojených síl do konfliktu;

4.      v tejto súvislosti podporuje mierový plán predložený prezidentom Porošenkom a vyzýva na nové stretnutie trojstrannej kontaktnej skupiny, ktorého témou má byť urovnanie na juhovýchode Ukrajiny s cieľom okamžitého prímeria pod dohľadom OBSE a poskytnutie pohraničnej stráži na ukrajinskej hranici a personálu OBSE prístup na pohraničné kontrolné stanoviská na ruskej strane, aby mohli sledovať situáciu v oblastiach, v ktorých boli ukrajinské kontrolné stanoviská obsadené separatistickými skupinami;

5.      vyzýva všetky strany, aby zastavili boje s cieľom zmierniť krízu, poskytnúť humanitárnu pomoc a bezpečné koridory pre utečencov a vysídlené osoby, vytvoriť podmienky pre skutočný dialóg a nájsť schodné riešenie na stabilizáciu situácie; vyzýva ďalej povstalcov, aby okamžite prepustili všetkých rukojemníkov;

6.      je silne presvedčený, že OBSE by mala hrať hlavnú operačnú úlohu pri riešení ukrajinskej krízy, pretože má s riešením ozbrojeného konfliktu a krízy skúsenosti a tiež vzhľadom na skutočnosť, že tak Rusko, ako aj Ukrajina sú členmi tejto organizácie; vyzýva členské štáty, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku komisiu, aby naďalej posilňovali úlohu OBSE v ukrajinskom konflikte; žiada viac finančných zdrojov a personálu pre osobitnú monitorovaciu misiu OBSE s cieľom posilniť prítomnosť OBSE pri ruských hraniciach a na všetkých miestach, kde sa bojovalo, alebo stále bojuje; nalieha na OBSE, aby zverejnila čo najviac informácií o všetkých násilných a relevantných politických incidentoch s cieľom oslabiť vplyv kampaní, ktoré poskytujú zavádzajúce a propagandistické informácie; vyzýva ďalej OBSE, aby sa zamerala na všetkých, ktorí sa v priebehu posledných týždňov stali nezvestní a aby zabezpečila ich prepustenie;

7.      pripomína nedávnu správu Amnesty International a rozhodne odsudzuje únosy, brutálne bitky, mučenie, vraždy, mimosúdne popravy a ďalšie vážne zneužívania ľudských práv a porušovania humanitárneho práva voči aktivistom, protestujúcim, novinárom a mnohým ďalším občanom, ktorí sa na konflikte na východe Ukrajiny nezúčastňujú, ktoré sa vyskytli počas posledných troch mesiacov a ktoré páchali hlavne ozbrojení separatisti a v niektorých prípadoch aj vládne sily; podporuje výzvu adresovanú ukrajinskej vláde, aby vytvorila jednotný a pravidelne aktualizovaný register prípadov oznámených únosov a začala dôsledné a nezávislé vyšetrovanie všetkých obvinení z hrubého použitia sily, zlého zaobchádzania alebo mučenia;

8.      vyzýva Moskvu, aby bezodkladne zredukovala a stiahla svoje bojové jednotky z ukrajinskej hranice a zastavila všetky činnosti, zasahovanie, dodávky zbraní alebo skrytú pomoc povstalcom bojujúcim na východe Ukrajiny, ako prvý dlho očakávaný krok preukazujúci skutočný záujem Ruska na urovnaní krízy;

9.      zdôrazňuje, že od anexie Krymu Rusko porušuje svoje medzinárodné záväzky ako signatár Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, v ktorej sa strany dohodli, že sa zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny;

10.    vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Francúzsko pokračuje v príprave vývozu dvoch vrtuľníkových lodí typu Mistral do Ruska a začína s výcvikom 400 ruských námorníkov v prístave St Nazaire; pripomína, že tento vývoz strategicky výrazne posilní ruské námorníctvo a umožní rýchle útoky v oblastiach ako Baltské more a Čierne more; pripomína tiež, že tento vývoz prispieva k pretekom v zbrojení v oblasti; je hlboko presvedčený, že tento vývoz je priamou a vážnou hrozbou pre európsku bezpečnosť a je v rozpore so spoločnou pozíciou 944/2008 o vývoze zbraní, predovšetkým tých kritérií, ktoré zakazujú vývoz do krajiny alebo regiónu, kde je napätie a kde sa nerešpektuje medzinárodné právo a medzinárodné záväzky, ako je Budapeštianske memorandum, ako aj hrozbou pre bezpečnosť susediacich krajín EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, aby bezodkladne prijali zbrojné embargo, ktoré zahŕňa aj sledovacie technológie;

11.    vyjadruje znepokojenie nad vyhláseniami generálneho tajomníka NATO Andersa Fogh Rasmussena, ktoré sa týkajú výrazného zvýšenia prostriedkov na obranu v členských krajinách NATO kvôli úlohe, ktorú hrá Rusko v ukrajinskej kríze; rovnako vyjadruje znepokojenie nad vyhláseniami amerického prezidenta, ktoré sa týkajú investície približne jednej miliardy dolárov do výzbroje vo východnej Európe; pripomína, že tak vývoz francúzskych lodí typu Mistral, ako aj americké investície vo východnej Európe, sú nielen nebezpečnou a nezodpovednou „hrou bez víťazov“, ale aj jasným znakom začínajúcich pretekov v zbrojení; je presvedčený, že plánované kroky vedúcich predstaviteľov Francúzska, Spojených štátov a NATO smerom k ďalšiemu vyzbrojovaniu podkopú a výrazne oslabia silne občiansky prístup Európskej únie, ktorý je založený na sankciách a rokovaniach; zdôrazňuje ďalej, že pokračujúce vývozy zbraní sú v očividnom rozpore s spoločnými pozíciami EÚ a príslušnými hospodárskymi sankciami;

12.    nalieha na Európsku radu, aby prijala koherentnejšiu a ráznejšiu stratégiu ku kríze na Ukrajine a predovšetkým k správaniu ruskej vlády; víta rozhodnutie Európskej únie rozšíriť cielené sankcie vrátane cestovných obmedzení a zmrazenia aktív namierené proti osobám, ktoré sú zodpovedné za prejavy netolerantnosti a nenávisti vrátane výziev na vojnu, alebo za kroky, ktoré by mohli poškodiť alebo ohroziť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, vyjadruje však poľutovanie nad rozhodnutím o nepristúpení k tretej fáze sankcií napriek vyhroteniu krízy; nalieha na dokončenie tretej fázy sankcií, vrátane zbrojného embarga;

13.    naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby sa zapojili do otvoreného a transparentného dialógu; vyzýva ich v tejto súvislosti a vo svetle pokračujúceho konfliktu, aby neodďaľovali nevyhnutné a očakávané ústavné, politické a hospodárske reformy; domnieva sa v tejto súvislosti, že ústavná reforma na Ukrajine by mala byť predmetom širokej a dôkladnej diskusie zahrňujúcej všetky prvky ukrajinskej spoločnosti a nakoniec by mala vyústiť do referenda;

14.    víta uskutočnenie predčasných parlamentných volieb v súlade s medzinárodnými demokratickými záväzkami, napriek prejavom nepriateľstva vo východnej časti krajiny; zdôrazňuje celkové pozitívne hodnotenie pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR, ktorá poukázala na zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi konzultáciami a vyzýva ukrajinské orgány, aby sa zaoberali ostávajúcimi problémami uvedenými v predbežných zisteniach a záveroch;

15.    podporuje zámer prezidenta Porošenka uskutočniť predčasné parlamentné voľby na jeseň;

16.    zdôrazňuje, že podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou 27. júna 2014 je základným krokom k prehĺbeniu vzťahov medzi dvomi stranami a k začleneniu Ukrajiny do európskeho integračného procesu; očakáva prijatie „cestovnej mapy“ pre vykonávanie dohody a vyzýva Komisiu, aby zvýšila technickú a finančnú pomoc s cieľom zabezpečiť úspešné vykonanie dohody; opätovne zdôrazňuje v tejto súvislosti svoj postoj, že táto dohoda nie je konečným cieľom vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou; poukazuje ďalej na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že dohoda s Európskou úniou o pridružení alebo prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode nie sú spojené s integráciou do NATO;

17.    víta prvé stretnutie na vysokej úrovni o Ukrajine 8. júla 2014 v Bruseli za účasti EÚ a jej členských štátov, Ukrajiny, ďalších darcovských krajín, medzinárodných organizácií, medzinárodných finančných inštitúcií a občianskej spoločnosti, zamerané na koordináciu medzinárodnej pomoci pre krajinu; zdôrazňuje význam záväzku medzinárodného spoločenstva k podpore hospodárskej a politickej stabilizácii a reformám na Ukrajine, najmä v rámci politického pridruženia a hospodárskej integrácie Ukrajiny do EÚ spolu s dôveryhodným núdzovým plánom pre obnovu a rozvoj konfliktom postihnutých regiónov a k humanitárnej pomoci pre utečencov a vysídlené osoby;

18.    berie na vedomie uskutočnenie prvého trojstranného stretnutia medzi EÚ, Ruskou federáciou a Ukrajinou 11. júla 2014 o vykonávaní dohody o pridružení a možných účinkoch a dôsledkoch pre Rusko; je presvedčený, že EÚ by nemala Rusku dovoliť podkopávať, vetovať, alebo oslabovať túto dohodu o pridružení alebo dohody o pridružení s Gruzínskom a Moldavskom; zdôrazňuje, že EÚ a Rusko v minulosti vytvorili silné hospodárske vzťahy, ale podmienky pre dobrú budúcu spoluprácu a vzťahy Rusko vytvorí iba tak, že začne znova rešpektovať medzinárodné právo;

19.    nalieha na ukrajinskú vládu, aby pokračovala v ambicióznych, transparentných a komplexných štrukturálnych reformách, ktorých prioritou je posilnenie právneho štátu, vykorenenie korupcie prostredníctvom prijímania a presadzovania nevyhnutných právnych predpisov, vytvorenie vyrovnaného a funkčného systému správy založeného na deľbe moci a v súlade s európskymi normami, zavedenie zásadnej reformy súdneho systému a volebného práva, a zosúladenie antidiskriminačných právnych predpisov s normami EÚ predovšetkým s ohľadom na pripravovanú reformu zákonníka práce; domnieva sa tiež, že je veľmi dôležité začať postupný proces decentralizácie ústrednej moci na regionálne a miestne správy, bez narušenia vnútornej rovnováhy právomocí alebo riadneho fungovania štátu; víta v tomto ohľade rozhodnutie Komisie o zriadení skupiny na podporu Ukrajiny, ktorá bude pracovať na vykonávaní „európskeho programu pre reformu“;

20.    víta plán Rady na začatie misie na reformu sektora civilnej bezpečnosti v kontexte spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); zdôrazňuje potrebu dôslednej reformy v polícii a súdnictve a posilnenia transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej a parlamentnej kontroly polície;

21.    poukazuje na to, že obmedzený charakter opatrení, ktoré EÚ prijala ako reakciu na inváziu Ruska na Ukrajinu, je tiež dôsledkom silnej závislosti Únie na Ruskej federácii, pokiaľ ide o dodávky energie; považuje v tejto súvislosti za veľmi dôležité, aby sa znížila závislosť EÚ na Moskve a iných autoritárskych režimoch a aby sa zvážila možnosť úplného bojkotu, pričom sa zavedú konkrétne alternatívy pre členské štáty, pre ktoré je v súčasnosti Rusko jediným dodávateľom; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pracovala na úplnom vykonávaní tretieho energetického balíka a podporovala projekty energetickej efektívnosti, keďže takto sa stanú ďalšie kapacity plynovodu, ako je Južný prúd nadbytočné a tiež aby diverzifikovala zdroje energie rozvojom obnoviteľných zdrojov; nalieha na členské štáty, aby sa ich verejné podniky nezapájali do projektov s ruskými spoločnosťami, ako je Južný prúd, ktoré zvyšujú európsku zraniteľnosť a ich cieľom je izolácia Ukrajiny; v tejto súvislosti tiež vyzýva Európsku radu, aby prijala záväzné národné ciele týkajúce sa obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti na rok 2030, ktoré znížia závislosť Európy na dovoze fosílnych palív;

22.    víta rozhodnutie bulharskej vlády zastaviť práce na projekte Južný prúd; je však hlboko znepokojený nedávnym rozhodnutím rakúskej vlády o ďalších investíciách do projektu Južný prúd, ako aj rozhodnutím maďarskej vlády podpísať dohodu o jadrovej energii s Ruskom; je presvedčený, že súčasná návšteva prezidenta Putina vo Viedni a podpísanie zmluvy týkajúcej sa projektu Južný prúd medzi OMV a Gazpromom predstavuje veľký krok späť vzhľadom na cieľ vytvoriť jednotný európsky prístup ku kríze na Ukrajine a najmä vzhľadom na politiku energetickej bezpečnosti Európy;

23.    víta počiatočné opatrenia prijaté Komisiou s cieľom umožniť Ukrajine vyrovnať sa s energetickou krízou po prerušení dodávky plynu z Ruska a nalieha na Radu a Komisiu, aby pokračovali v poskytovaní pomoci a podpory Kyjevu pri jeho snahách o vyriešenie dlhotrvajúceho sporu s Moskvou v otázke plynu;

24.    upozorňuje na dramatickú sociálnu situáciu v krajine; vyzýva ukrajinskú vládu, aby v plnej miere zverejnila podmienky týkajúce sa dohody s MMF, a žiada zavedenie sprievodných opatrení zameraných na zmiernenie súčasnej situácie, najmä čo sa týka najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; domnieva sa, že podmienky MMF by mohli prehĺbiť vnútorné napätie a viesť k rýchlemu zníženiu miezd a počtu pracovných miest vo verejnej správe, čo by ako vedľajší efekt mohlo vyústiť do nárastu korupcie; poukazuje na to, že na Ukrajine stúpa riziko infekčných chorôb, keďže v dôsledku omeškania štátneho postupu obstarávania a zdražovania v súvislosti s očakávaným znehodnotením miestnej meny krajina teraz čelí vážnemu nedostatku vakcín;

25.    žiada nezávislé a nestranné vyšetrovanie smrtiacich udalostí v Odese 2. mája 2014, ako aj všetkých ostatných zločinov proti ľudskosti, ktoré sa udiali od novembra 2013, so zapojením silného medzinárodného prvku a pod dohľadom Rady Európy, a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sú za to zodpovední; je presvedčený o tom, že iba účinné vyšetrovanie týchto zločinov pomôže ukrajinskej spoločnosti a rodinám a priateľom obetí obnoviť dôveru v inštitúcie;

26.    víta prijatie 4. správy o pokroku o vykonávaní akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu zo strany Ukrajiny Komisiou a rozhodnutie Rady pokračovať druhou fázou; trvá na rýchlom dokončení bezvízového režimu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý je konkrétnou reakciou na európske ašpirácie ľudí, ktorí protestovali na námestí Majdan; medzitým znovu vyzýva na okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a lacných postupov udeľovania víz;

27.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy, OBSE a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

 

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0170.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0248.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia