NÁVRH UZNESENIA o situácii v Iraku
15.7.2014 - (2014/2716(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Victor Boştinaru, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Ana Gomes, Kati Piri, Eugen Freund, Demetris Papadakis v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0059/2014
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, a najmä na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v Iraku[1],
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom[2],
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku, a najmä závery z 23. júna 2014,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Islamský štát (IŠ) – predtým Islamský štát v Iraku a Levante, ktorý sa odštiepil od džihádistickej al-Kájdy – dobyl časti severozápadného Iraku vrátane druhého najväčšieho irackého mesta Mosulu a následne došlo k mimosúdnym popravám irackých občanov, zavedeniu striktného výkladu práva šaría, zničeniu šiitskych, sufických a sunnitských miest na konanie bohoslužieb a svätýň, znesväteniu kostolov a k ďalším krutostiam páchaným na civilnom obyvateľstve; keďže IŠ oznámil svoj úmysel zbaviť Irak šiítov a zničiť ich sväté miesta v mestách Karbalá a Nadžáf;
B. keďže existuje priama súvislosť medzi situáciou v Iraku a v Sýrii, ktorá bola rozhodujúca pre vzostup IŠ; keďže voľný pohyb medzi Sýriou a Irakom poskytol IŠ príležitosť na posilnenie jeho prítomnosti v oboch krajinách a zvýšenie jeho sebavedomia a umožnil mu vyhlásiť „kalifát“ na území ležiacom sčasti v Sýrii a sčasti v Iraku;
C. keďže IŠ si zabezpečil významný zdroj príjmov rabovaním bánk a podnikov na území, ktoré kontroluje, predajom ropy v severných sýrskych regiónoch okupovaných IŠ a získavaním finančných prostriedkov od bohatých darcov, najmä v Saudskej Arábii, Katare, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch;
D. keďže rýchly rozmach IŠ odhalil krehkosť irackej armády a inštitúcií, ktoré sužuje korupcia, sektárstvo a politika vylúčenia vlády premiéra Núrího al-Málikího, čo viedlo k výraznému odcudzeniu sunnitskej menšiny v Iraku;
E. keďže predseda kurdskej regionálnej vlády Masúd Barzání vyzval regionálny parlament k vytvoreniu nezávislej volebnej komisie, ktorá by začala organizovať referendum o nezávislosti poloautonómneho regiónu;
F. keďže 30. apríla 2014 sa v Iraku konali parlamentné voľby, kde väčšinu získal blok premiéra Núrího al-Málikího „Právny štát“; keďže tvárou v tvár kritickým problémom, ktorým čelí Irak, ako je ofenzíva IŠ a blížiace sa hlasovanie o kurdskej nezávislosti, a vzhľadom na zlyhanie vlády al-Málikího, pokiaľ ide o vládnutie inkluzívnym a tolerantným spôsobom, rastie počet výziev, ktoré žiadajú, aby sa al-Málikí neusiloval o tretí mandát ako predseda vlády a aby sa namiesto toho vytvorila skutočne inkluzívna vláda; keďže šiítský náboženský vodca ajatolláh Sistání vyzval všetky iracké strany, aby urýchlene dosiahli konsenzus o takejto vláde, ale novozvolenému irackému parlamentu sa to doteraz nepodarilo;
G. keďže Spojené štáty americké a Iránska islamská republika sa zaviazali podporiť vládu Iraku, pričom USA vyšlú vojenských poradcov a Irán sľúbil ochranu šiítskych svätých miest Karbalá a Nadžáf; keďže prezident Hasan Rúhaní oznámil pripravenosť spolupracovať s USA v boji proti hrozbe IŠ v Iraku a prispieť ku stabilizácii krajiny; keďže najvyšší vodca islamskej republiky ajatolláh Chámeneí vylúčil takúto spoluprácu;
H. keďže rozpad štátov v regióne by mohol mať zničujúci dopad na stabilitu celého regiónu vrátane bezpečnosti dodávok energie;
I. keďže asi 3 000 občanov členských štátov údajne cestovalo do Iraku a Sýrie, aby sa pripojili k teroristickým džihádistickým skupinám, ako je IŠ; keďže títo občania EÚ sú vládami členských štátov považovaní za bezpečnostné riziko; keďže jeden z týchto občanov spáchal teroristický čin v židovskom múzeu v Bruseli po svojom návrate zo Sýrie, kde sa pripojil k IŠ;
J. keďže vzostup IŠ vyvolal humanitárnu krízu, najmä masívne vysídlenie civilného obyvateľstva; keďže EÚ sa rozhodla zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR na poskytnutie základnej pomoci vysídleným osobám, čím financovanie humanitárnej pomoci v Iraku v roku 2014 doteraz dosiahlo sumu 12 miliónov EUR;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou v Iraku; dôrazne odsudzuje útoky IŠ proti irackým občanom, ktoré vedú k mimosúdnym popravám, zavedeniu striktného výkladu práva šaría, ničeniu miest na konanie bohoslužieb a historického, kultúrneho a umeleckého dedičstva regiónu a k ďalším krutostiam; varuje, že extrémne protišiítske názory IŠ zvýšia riziko sektárskych vrážd v masovom meradle, ak by si IŠ udržal moc nad územím, ktoré zabral, a ďalej by ho rozširoval;
2. podporuje iracké orgány v boji proti terorizmus IŠ, ale zdôrazňuje, že riešenie bezpečnosti musí byť spojené s udržateľným politickým riešením zahŕňajúcim všetky zložky irackej spoločnosti a vyriešenie ich oprávnených sťažností; ďalej zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu sa musia rešpektovať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo;
3. víta oslavu parlamentných volieb z 30. apríla 2014, počas ktorých Iračania aj v nestabilnej bezpečnostnej situácii využili svoje demokratické právo voliť svojich zástupcov; vyzýva na urýchlené vytvorenie skutočnej vlády národnej jednoty, založenej na výsledkoch volieb, čím sa vytvorí základ pre národné zmierenie; zdôrazňuje, že je dôležité zmysluplné začlenenie sunitských predstaviteľov do takejto vlády;
4. vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby prispeli k úsiliu na podporu bezpečnosti a stability v Iraku a v regióne; vyzýva najmä Irán, aby využil svoj vplyv na al Málikího vládu s cieľom zaviesť skutočné reformy, a najmä zblížiť sa so sunnitskou menšinou a zreorganizovať armádu inkluzívnym, nesektárskym a nestraníckym spôsobom;
5. vyzýva USA a Irán, aby konali na základe svojho spoločného záujmu o stabilný a bezpečný Irak a v opozícii proti IŠ; konštatuje však úzku spojitosť medzi situáciou v Iraku a Sýrii; zdôrazňuje preto, že ak má potenciálna spolupráca medzi USA a Iránom v Iraku dosiahnuť hmatateľné výsledky, situácia v Sýrii sa musí riešiť súčasne a urýchlene sa musí pristúpiť ku skutočnému politickému prechodu;
6. vyzýva vlády Saudskej Arábie, Kuvajtu, Kataru a Spojených arabských emirátov, aby vyvinuli maximálne úsilie na zastavenie toku súkromných finančných prostriedkov z týchto krajín do rôznych irackých a sýrskych džihádistických skupín, ktoré výrazne prispeli k vzostupu IŠ a nakoniec predstavujú vážne bezpečnostné riziko aj pre tieto krajiny;
7. pripomína, že podporuje irackú jednotu a územnú celistvosť; vyzýva irackú vládu a regionálnu vládu Kurdistanu, aby riešili svoje spory prostredníctvom dialógu, a to aj pokiaľ ide o štruktúru irackého štátu a povahu kurdskej samosprávy, vývoz energie a delenie sa o príjmy z ropy;
8. vyzýva k užšej spolupráci medzi členskými štátmi pri identifikácii, monitorovaní a zatýkaní tých občanov a obyvateľov EÚ, ktorí cestujú na Blízky východ s cieľom začleniť sa do násilných džihádistických skupín, ako napr. IŠ, alebo sa vrátiť do EÚ po tom, čo bojovali v týchto skupinách, a pri pátraní po nich;
9. víta zvýšenie humanitárnej pomoci EÚ v Iraku; vyzýva irackú vládu, aby vyvinula maximálne úsilie na ochranu všetkých civilistov, poskytovala základné služby a zaručila bezpečnosť všetkým obyvateľom postihnutým rozmachom IŠ;
10. opätovne potvrdzuje záväzok EÚ posilniť vzťahy s Irakom, a to aj uplatňovaním dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom; vyzýva Radu, aby aj naďalej pomáhala Iraku pri presadzovaní demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a to aj v nadväznosti na skúsenosti a úspechy misie EUJUST LEX-Irak;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.