NÁVRH UZNESENIA o situácii v Iraku
15.7.2014 - (2014/2716(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marina Albiol Guzmán, Sabine Lösing, Marie-Christine Vergiat, Miloslav Ransdorf, Marisa Matias, Sofia Sakorafa, Dimitrios Papadimoulis, Lola Sánchez Caldentey, Pablo Iglesias, Pablo Echenique Robba, Carlos Jiménez Villarejo v mene skupiny GUE/NGL
B8‑0062/2014
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Iraku
(2014/2716 (RSP)).
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom[1],
– so zreteľom na prvé zasadnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Irak, ktoré sa uskutočnilo 20. januára 2014,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej o Iraku,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, najmä na uznesenie zo 14. marca 2013 s názvom Irak: kritická situácia menšín vrátane irackých Turkménov[2], z 10. októbra 2013 o nedávnom násilí v Iraku[3] a z 27. februára 2014 o situácii v Iraku[4], ,
– so zreteľom na vyhlásenie ESVČ o voľbách, ktoré sa konali 5. mája 2014,
– so zreteľom na závery Rady z 23. júna 2014 o Iraku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie tretej ministerskej konferencie Európskej únie – Ligy arabských štátov (EÚ-LAS) o bezpečnostnej situácii v Iraku z 11. júna 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie európskej komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 12. júna 2014,
– so zreteľom na správy misie OSN pre pomoc Iraku (UNAMI), a najmä na jej údaje o počte obetí, ktoré poskytla 1. júla 2014,
– so zreteľom na vyhlásenia osobitného zástupcu OSN pre Irak Nikolaja Mladenova,
– so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o Iraku,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,
– so zreteľom na Dohovor OSN proti korupcii, ktorý Irak ratifikoval v roku 2008,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže celé obyvateľstvo Iraku je postihnuté vojnou, ktorá si vyžiadala viac než 1 400 000 obetí na životoch a zničila veľké časti irackej infraštruktúry, a následným rozmachom násilia v krajine s alarmujúco vysokým počtom teroristických útokov a prípadov porušovania ľudských práv; keďže výsledkom politického procesu, ktorý vznikol v dôsledku okupácie, je rozdelenie krajiny pozdĺž sektárskych a etnických deliacich čiar;
B. keďže podľa údajov o počte obetí poskytnutých v júni 2014 UNAMI (misiou OSN pre pomoc Iraku), násilie v Iraku je naďalej veľmi znepokojujúcim javom, pretože plošné násilie je stále prítomné; najmenej 2 417 Iračanov bolo v júni zabitých a ďalších 2 287 bolo zranených, tieto čísla však nezahŕňajú obete z Anbaru;
C. keďže v Iraku dochádza k veľkej humanitárnej kríze v dôsledku boja medzi irackými bezpečnostnými silami a ozbrojenými opozičnými skupinami vrátane militantnej skupiny islamského štátu v Iraku a Levante (Islamic State of Iraq and the Levant, ISIS);
D. keďže 29. júna ISIS oznámila vytvorenie kalifátu na územiach, ktoré ovláda v Iraku a Sýrii, ktorý by sa rozkladal od Aleppa v severnej Sýrii po provinciu Diyala vo východnom Iraku;
E. keďže prezident severného autonómneho kurdského regiónu Iraku Masud Barzáni vyzval regionálny parlament, aby pripravil referendum o nezávislosti;
F. keďže Saudská Arábia nasadila 30 000 vojakov na svojej hranici s Irakom po tom, čo iracké sily opustili túto oblasť; keďže prezident Obama oznámil, že USA vyšlú do Iraku 300 vojenských poradcov (špeciálnych síl);
G. keďže iracké obyvateľstvo trpí po dlhé roky v dôsledku stavu všeobecného násilia; keďže nedávno zaznamenané zintenzívnenie násilia v krajine si vyžiadalo obete na životoch, k akým nedošlo od roku 2008; keďže vývoj v provincii Anbar viedol k veľkým počtom osôb vysídlených v rámci krajiny, ktoré utekali zo zón konfliktu; keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Irak teraz zápasí s tým, že jeho obyvateľstvo patrí k najviac vnútorne vysídlenému obyvateľstvu na svete; keďže viac ako 1,2 milióna ľudí bolo vysídlených od januára tohto roku, približne 560 000 z nich z Anbaru; keďže sa odhaduje, že po páde Mosulu bolo vysídlených ďalších 650 000 osôb;
H. keďže USA a ich spojenci opustili krajinu po desiatich rokoch okupácie ako chudobnejšiu; keďže negramotnosť stúpla a viac ľudí umiera od hladu; keďže chudoba postihuje 88 % irackého obyvateľstva a približne šesť miliónov Iračanov žije pod hranicou chudoby; keďže hoci Irak dokázal takmer úplne obnoviť svoju produkciu ropy, sociálna nerovnosť rastie, pretože iracký štát naďalej nie je schopný obyvateľom Iraku poskytovať základné služby, ako sú pravidelné dodávky elektriny v letnom období, prísun čistej vody a verejná zdravotná starostlivosť;
I. keďže USA a ich spojenci nedopomohli k pokroku Iraku, naopak, umožnili v posledných rokoch úpadok krajiny a vznik veľmi fragmentovanej spoločnosti, iracká národná identita bola zničená a po roku 2003 ju nahradila identita siekt a etník; keďže za posledných niekoľko rokov došlo k výraznému zhoršeniu situácie v Iraku a zvýšil sa počet etnických zrážok medzi šiitmi a sunitmi; keďže 20 % irackých ropných zdrojov sa nachádza v regióne Kirkúk;
J. keďže od invázie do Iraku a jeho okupácie koaličnými jednotkami sa situácia v krajine dramaticky zhoršila a násilie, porušovanie ľudských práv, mučenie a etnické zrážky sa stali v tejto krajine bežnou praxou; keďže vzhľadom na súčasné každodenné bombové útoky a prestrelky väčšina Iračanov nemá istú budúcnosť a nie je možné presadiť sociálnu a ekonomickú integráciu celého irackého obyvateľstva;
K. keďže v decembri 2012 sa začali pokojné protesty, a to najmä v šiestich provinciách na severe a západe Bagdadu, okupáciou námestí; keďže vláda potlačila protest a eskalácia napätia sa v decembri 2013 premenila na ozbrojený konflikt spolu s použitím neprimeranej sily, čo vyústilo v zabíjanie civilistov v Anbare;
L. keďže sýrsky konflikt má mnoho negatívnych dôsledkov v regióne a vyvolal nové výrazné vlny prílevu vyše 224 000 utečencov a navrátilcov do Iraku, ktorí v Iraku žijú v podmienkach mimoriadnej zraniteľnosti;
M. keďže v Iraku bolo od roku 2004 podľa domnienok viac ako 1 300 ľudí odsúdených na smrť; keďže iracké právo umožňuje trest smrti za takmer 50 trestných činov vrátane terorizmu, únosu a vraždy, ale napríklad aj za také prečiny, ako je poškodzovanie verejného majetku; keďže v rozpore s celosvetovým trendom rušenia trestu smrti sa počet popráv v Iraku zvyšuje; keďže podľa správ medzinárodnej tlače bolo v Iraku v roku 2013 popravených najmenej 150 ľudí;
N. keďže podľa organizácie Transparency International má Irak najkorupčnejšiu vládu na Blízkom východe; keďže korupcia je štrukturálnym problémom v krajine, pretože neexistuje účinná parlamentná kontrola a systém súdnictva nefunguje, čo sú znaky zlyhávajúceho štátu; keďže podľa informácií Úradu osobitného generálneho inšpektora OSN pre obnovu Iraku sa každý týždeň z Iraku nezákonne prevedie 800 miliónov USD;
O. keďže dlhotrvajúci spor v regióne Kirkúk týkajúci sa vývozu ropy z regiónu cez nový ropovod doteraz nebol vyriešený;
P. keďže v roku 2013 bolo zabitých najmenej 10 novinárov; keďže Irak zostáva krajinou, ktorá drží rekord vo svete, pokiaľ ide o beztrestnosť vzťahujúcu sa na nevyriešené vraždy novinárov, pretože ani jediný človek nebol odsúdený za 400 vrážd pracovníkov médií v poslednom desaťročí; keďže španielsky novinár José Couso bol spolu s novinármi Tarasom Protsjukom a Tareqom Ayubom zabitý v apríli 2003 pri útoku armády Spojených štátov; keďže španielsky súd požiadal o zatknutie dvoch amerických dôstojníkov a jeden nenasadený dôstojník bol obvinený z účasti na prípade; keďže spravodlivosť nebola dosiaľ zabezpečená; keďže USA zablokovali zatýkacie rozkazy a Interpol na základe nich nekonal;
Q. keďže Spojené štáty a Spojené kráľovstvo použili v Iraku značné množstvá munície s obsahom nesprávne ochudobneného uránu, čo vedie k tragickému zvýšeniu výskytu rakoviny a vrodených chýb detí; keďže nedostatok informácií o používaní rezíduí ochudobneného uránu Spojenými štátmi značne bráni v úsilí o dekontamináciu, monitorovanie a zvyšovanie povedomia zameranom na zníženie vystavenia civilistov takýmto rezíduám;
R. keďže v apríli 2014 iracká vláda prijala zmenu legislatívy, ktorou by sa legalizovali detské manželstvá a znásilnenie medzi manželmi; keďže podľa Populačného fondu OSN (UNFPA) 250 000 žien a dievčat vrátane takmer 60 000 tehotných žien potrebuje neodkladnú starostlivosť a takmer 20 000 ženám a dievčatám by mohlo hroziť zvýšené riziko sexuálneho násilia; keďže aj vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová vyjadrila vážne obavy z toho, že pri súdnych procesoch, ktoré vedú k trestu smrti, sa nedodržiavajú medzinárodné záruky zabezpečujúce spravodlivý súdny proces, čo zahŕňa aj nedostatočnú transparentnosť súdnych procesov a prípady, keď boli „priznania“ získané mučením obžalovaných alebo inými formami zlého zaobchádzania s nimi; keďže trest smrti predstavuje krutú a neľudskú formu zaobchádzania, ktorú treba odstrániť;
S. keďže parlamentné voľby sa konali v Iraku 30.apríla 2014 v atmosfére násilia a strachu;
1. opakuje, že dôrazne odsudzuje vojenskú intervenciu koaličných síl v Iraku; opakuje, že touto inváziou bolo porušené medzinárodné právo, a zdôrazňuje jej nezákonný charakter; podčiarkuje skutočnosť, že hlavným dôsledkom invázie USA do Iraku je takmer úplný kolaps právneho štátu a rozmach náboženského extrémizmu v krajine; poukazuje na zodpovednosť hláv štátov členských štátov EÚ, ktorí sa zúčastnili na azorskom samite, a najmä na zodpovednosť odchádzajúceho predsedu Európskej komisie Durão Barrosa; opätovne zdôrazňuje, že odsudzuje toto porušenie medzinárodného práva; domnieva sa, že tí, ktorí sú zodpovední za túto nezákonnú vojnu a za zločiny proti ľudskosti, by mali byť postavení pred medzinárodný súd;
2. vyzýva na zvolanie medzinárodnej konferencie, ktorá bude podporovať dialóg medzi stranami s cieľom nájsť prijateľné riešenie, a odmieta nelegitímny záujem zahraničných subjektov o rozdelenie krajiny s cieľom zabezpečiť si lepšiu kontrolu nad irackými ropnými zásobami;
3. odsudzuje akékoľvek zasahovanie zahraničia do vnútorných záležitostí Iraku v minulosti, súčasnosti aj budúcnosti; zdôrazňuje, že Irak by v záujme dosiahnutia skutočnej nezávislosti mal mať úplnú kontrolu nad vlastným hospodárstvom vrátane svojich prírodných zdrojov; zdôrazňuje skutočnosť, že príjmy z ropy by sa mali používať ako nástroj a príležitosť na zabezpečenie udržateľnej sociálnej a hospodárskej obnovy v prospech celej irackej spoločnosti; vyzýva irackú vládu, aby zabezpečila transparentné a zodpovedné využívanie zdrojov krajiny v prospech všetkých obyvateľov Iraku;
4. domnieva sa, že krajiny, ktoré sa podieľali na invázii do Iraku vrátane niektorých členských štátov, sú zodpovedné za vojnu vedenú na základe klamstiev a majú povinnosť podporovať pravdu a spravodlivosť a napraviť škody spôsobené irackému ľudu; uznáva, že táto nezákonná vojna zničila krajinu a vystupňovala násilie v celom regióne; odsudzuje plienenie irackých prírodných zdrojov ropnými korporáciami, akými sú Royal Dutch Shell Oil Company, BP a ExxonMobil;
5. odsudzuje všetky formy násilia proti sociálnym, politickým alebo náboženským skupinám; vyjadruje poľutovanie v súvislosti s veľkým počtom zabitých a ranených osôb; odsudzuje zabíjanie a popravy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcim sa počtom násilných útokov; vyjadruje svoju sústrasť rodinám a priateľom zabitých a zranených; požaduje okamžité ukončenie násilností; domnieva sa, že páchatelia týchto zločinov by mali byť postavení pred súd;
6. poukazuje na naliehavú potrebu vyriešiť humanitárne problémy, ktorým je iracký ľud vystavený; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby činnosť koordinovaná medzi irackými orgánmi a organizáciami medzinárodnej pomoci pracujúcimi na mieste bola organizovaná s cieľom pomôcť zraniteľným skupinám vrátane utečencov a vysídlených osôb a zabezpečiť ochranu týchto ľudí a vytvorenie primeraných podmienok na ich bezpečnosť a dôstojnosť;
7. poznamenáva, že podľa informácií UNHCR vyše 224 000 sýrskych utečencov hľadalo útočisko v kurdskej časti Iraku od začiatku vojny; nalieha na EÚ, aby týmto ľuďom prisľúbila pomoc; pripomína, že je dôležité plne rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a ochranu civilného obyvateľstva; vyzýva iracké orgány, aby zabezpečili poskytovanie základných služieb, ako aj prístup humanitárnych organizácií do oblastí zasiahnutých bojmi; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou podporou pre sýrskych utečencov;
8. je znepokojený skutočnosťou, že korupcia je v krajine hlboko zakorenená, najmä v radoch armády a polície, čo spôsobuje vážne problémy v bezpečnostnom aparáte Iraku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto korupčné správanie preniká až do najvyššej úrovne riadenia štátu;
9. vyjadruje poľutovanie nad dramatickým nárastom popráv vykonávaných irackou armádou a silami ISIS, ako aj nad využívaním „priznaní“ získaných na základe mučenia alebo iného zlého zaobchádzania ako dôkazov proti väzňom;
10. odsudzuje trest smrti za akýchkoľvek okolností; vyzýva irackú vládu, aby ako prvý krok okamžite vyhlásila a zaviedla moratórium na popravy a aby v budúcnosti zrušila trest smrti;
11. požaduje začatie medzinárodného vyšetrovania pod záštitou OSN s cieľom potvrdiť rozšírené využívanie mučenia a existenciu tajných väzníc alebo iných zariadení na mučenie v Iraku, a to so zámerom zistiť zodpovednosť každej zo zúčastnených strán a potrestať zodpovedných;
12. odsudzuje všetky formy násilia proti spoločenským, politickým alebo náboženským skupinám, odsudzuje všetky zabitia a popravy od začiatku vojny v roku 2003 a vyjadruje poľutovanie v súvislosti s nedávnou vlnou teroristických útokov a využívaním oddielov smrti;
13. pripomína význam zásad spravodlivosti, pravdy a nápravy; domnieva sa, že všetci páchatelia zapojení do tejto nezákonnej vojny a do zločinov proti ľudskosti, ktoré z nej vyplývajú, musia byť postavení pred súd; v prípade novinárov Cousa, Protsjuka a Ajúba je potrebné desať rokov po ich zabití zabezpečiť, aby sa spravodlivosť vykonala a aby tieto vraždy nezostali nepotrestané;
14. odmieta dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irackou republikou; zastáva názor, že hlavnými cieľmi spolupráce EÚ s Irakom musí byť ukončenie násilia, sociálny a hospodársky rozvoj, plné dodržiavanie ľudských práv a obnova blahobytu Iračanov, a nie zavedenie a rozšírenie ropného priemyslu EÚ v tejto krajine;
15. odsudzuje používanie munície z ochudobneného uránu počas vojny, a to najmä zo strany USA a Veľkej Británie; vyzýva EÚ, aby vypracovala spoločnú pozíciu EÚ zameranú na obmedzenie alebo zákaz používania munície s obsahom ochudobneného uránu a aby v postihnutých oblastiach zaviedla programy čistenia;
16. vyzýva iracké orgány, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie rovnosti mužov a žien, ako aj ľudských práv;
17. naliehavo vyzýva vládu a parlament Iraku, aby zaručili dodržiavanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa a aby bojovali proti detskej práci, detskej prostitúcii a obchodovaniu s deťmi;
18. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vedúcemu delegácie EÚ v Iraku, predsedom parlamentov členských štátov a vláde a parlamentu Irackej republiky..
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0101.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0424.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.