NÁVRH UZNESENIA o situácii v Iraku
15.7.2014 - (2014/2716(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Alyn Smith, Klaus Buchner, Bodil Ceballos, Barbara Lochbihler, Molly Scott Cato, Tamás Meszerics v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0059/2014
Európsky parlament,
– so zreteľom na informácie OSN, podľa ktorých v Iraku v súčasnosti žije viac než 220 000 utečencov zo Sýrie, zatiaľ čo od začiatku júna 2014 asi 500 000 Iračanov utieklo z Mosulu a 480 000 z Anbaru vrátane približne 250 000 detí, a to prevažne do kurdskej autonómnej oblasti,
– so zreteľom na finančné prostriedky humanitárnej pomoci GR ECHO poskytnuté Iraku od roku 2013 vo výške 36 miliónov EUR,
– so zreteľom na nedávne vyhlásenia misie OSN pre pomoc Iraku (UNAMI), podľa ktorých bolo v júni 2014 zabitých najmenej 2 417 Iračanov a ďalších 2 287 bolo zranených v aktoch terorizmu a násilia, čo je najvyšší počet za jeden mesiac od roku 2007,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zo 16. júna 2014, v ktorom odsúdila hromadné popravy spáchané ISIL a vyjadrila názor, že ide takmer určite o vojnové zločiny,
– so zreteľom na vyhlásenie zástupkyne generálneho tajomníka OSN a výkonnej riaditeľky OSN Ženy Phumzile Mlambo-Ngcuka, ktorá vyjadrila obavy o bezpečnosť žien a dievčat v Iraku, najmä v oblastiach pod kontrolou ISIL,
– so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch z 12. júla 2014, v ktorej sa uvádza, že iracké bezpečnostné sily a milície pridružené k vláde zrejme nezákonne popravili najmenej 255 väzňov za posledný mesiac v akte zjavnej pomsty za zabíjanie vykonávané bojovníkmi Islamského štátu,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej zo 11. júna, v ktorom vyzvala všetky demokratické sily v Iraku, aby spolupracovali na základe irackej ústavy,
– so zreteľom na iracké parlamentné voľby, ktoré sa konali 30. apríla 2014,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej,
– so zreteľom na svoje uznesenia o Iraku, najmä na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v Iraku[1], z 10. októbra 2013 o nedávnom násilí v Iraku[2], zo 14. marca 2013 o Iraku: kritická situácia menšín vrátane irackých Turkménov[3] a zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike[5], svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive[6] a svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ pre Irán[7],
– so zreteľom na dočasnú dohodu z 23. novembra 2013 medzi EÚ + 3 a Iránom zameranú na dosiahnutie konečnej dohody, ktorá by ukončila desaťročia trvajúci spor týkajúci sa programu Teheránu v oblasti jadrovej energie; keďže platnosť súčasnej dohody platnej od januára 2014 uplynie 20. júla 2014, ale jej platnosť sa môže predĺžiť na základe dohody všetkých zúčastnených strán,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v Iraku pretrvávajú nepokoje odvtedy, keď koalícia „ochotných“ vtrhla do Iraku v roku 2003 v rozpore s medzinárodným právom, čo vážne narušilo, či dokonca zničilo veľkú časť predtým existujúcich sociálnych štruktúr a administratívnych štruktúr;
B. keďže druhá vláda premiéra Núría al-Málikího presadzuje čoraz autoritárskejšiu a šiítsko-sektársku politiku, ktorá v nedávnych mesiacoch zrýchlila pocit odcudzenia a marginalizácie sunnitskej menšiny;
C. keďže v súvislosti so sýrskou vojnou a s rozpadom iracko-sýrskych hraníc sunnitskí extrémistickí bojovníci Islamského štátu (IS, predtým ISIL alebo ISIS) nedávno vtrhli a okupujú značnú časť severozápadného Iraku, najmä od 10. júna 2014 druhé najväčšie mesto Iraku Mosul, čo je vývoj, ktorý tolerovali alebo dokonca podporovali časti sklamaného sunnitského obyvateľstva a bývalých prívržencov strany BAAS;
D. keďže prípady hromadných mimosúdnych popráv, ničenia kultúrnych a náboženských lokalít a krutej represie a správy o nich, ktoré zámerne šíri IS, vyvolávajú medzi irackým obyvateľstvom veľký strach;
E. keďže v reakcii na postupovanie bojovníkov IS vyzval 13. júna 2014 veľký ajatolláh Alí ai-Husseiní al-Sistání, najvyšší šiítsky duchovný vodca, všetkých Iračanov, ktorí sú schopní niesť zbrane, aby sa dobrovoľne pripojili k bezpečnostným silám a bránili krajinu;
F. keďže na začiatku júla 2014 vedenie IS vyhlásilo obnovu islamského kalifátu v Iraku a Sýrii a jeho veliteľ v ústraní Abú Bakr al-Baghdadí usporiadal piatkovú kázeň v najväčšej mosulskej mešite, pričom spochybnil hranice moderných štátov v tomto regióne;
G. keďže vojenské jednotky poloautonómneho regiónu Kurdistanu prevzali kontrolu nad mnohoetnickým mestom Kirkúk v polovici júna 2014, čím sa po desaťročia sporné územie bohaté na ropu začlenilo do kurdskej provincie, a keďže kurdská vláda oznámila plány na referendum kurdského obyvateľstva s cieľom získať nezávislosť od Iraku;
H. keďže vládne jednotky podporované šiítskymi milíciami bojujú za získanie kontroly nad mestom Tikrít a inými oblasťami, ktoré dobyl IS, pričom krajinu naďalej destabilizujú teroristické útoky a samovražedné bombové útoky zamerané väčšinou proti šiítom;
I. keďže iracká vláda dostala bojové lietadlá z Ruska a Iránu a spravodajskú podporu zo strany USA, pričom extrémistické sunnitské ozbrojené skupiny v regióne vrátane IS dostávajú v posledných rokoch ideologickú a materiálnu podporu zo Saudskej Arábie a krajín Perzského zálivu;
J. keďže parlamentné voľby z 30. apríla 2014 boli zatienené násilnými hrozbami ISIS proti sunnitským moslimom, ktorí by mali odvahu ísť voliť, a keďže nový, nestabilný parlament 7. júla 2014 už druhýkrát nezvolil nové, inkluzívnejšie vedenie, ktoré by mohlo vyviesť krajinu z pokraju rozpadu;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad veľmi vážnou politickou krízou v Iraku, ktorý je na pokraji rozpadu, pričom vedie celý región do krízy, a naliehavo vyzýva všetkých vedúcich politických predstaviteľov krajiny, aby zmiernili politické napätie a prispeli k riešeniu krízy v duchu politickej zodpovednosti a kompromisu;
2. odsudzuje násilie a správy o masových popravách ozbrojenými silami IS, ktoré zvyšujú utrpenie obyvateľstva okrem už existujúceho zneužívania vládnymi bezpečnostnými silami; domnieva sa, že množstvo radikalizovaných – často mladých – ľudí, ktorí sú vťahovaní do vlny ozbrojených hnutí s extrémistickými ideológiami, ako je IS, a to aj z Európy, dosahuje v Iraku, Sýrii a inde také rozmery, že je naliehavo potrebný jednotný regionálny prístup, ktorý sa zameria nielen na bezpečnosť, ale aj na riešenie systémových politických, hospodárskych a sociálnych otázok;
3. domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby sa najmä Irán, Saudská Arábia, Katar, Turecko, Irak a Sýria priviedli k rokovaciemu stolu v záujme zastavenia podpory a financovania IS alebo iných ozbrojených islamských extrémistov a na zabránenie ďalšiemu stupňovaniu konfliktu medzi sunnitmi a šiítmi, ktorý hrozí v celom regióne;
4. vyzýva všetky krajiny, aby zastavili ďalšiu vojenskú podporu pre vládu al-Málikího, keďže by zhoršovala napätie a krviprelievanie v krajine bez toho, aby sa vyriešil konflikt, a vyzýva členské štáty EÚ v súlade s kódexom správania Európskej únie pri vývoze zbraní, aby sa zdržali akýchkoľvek dodávok zbraní do Iraku;
5. pripomína, že iracká ústava zákonom zaručuje rovnosť všetkých občanov, ako aj „správne, politické, kultúrne práva a právo na vzdelanie rôznych národností“, a že iracká vláda nesie zodpovednosť za zabezpečenie práv, blahobytu a bezpečnosti celého obyvateľstva;
6. vyzýva iracký parlament, aby predložil konkrétne rozhodnutia, ako je vláda národnej jednoty, ktorá náležite reprezentuje politickú, náboženskú a etnickú rôznorodosť irackej spoločnosti, s cieľom zastaviť krviprelievanie a rozdrobenosť krajiny;
7. dôrazne kritizuje nedostatok dobrej správy v Iraku, ktorý viedol k rozšírenej chudobe, vysokej nezamestnanosti, hospodárskej stagnácii, zhoršovaniu životného prostredia a nedostatku základných verejných služieb napriek vysokým príjmom z ropy; upozorňuje, že v minulosti početné pokojné demonštrácie požadujúce viac sociálnych, hospodárskych a politických práv systematicky a beztrestne potláčali bezpečnostné sily;
8. odsudzuje inváziu do Iraku z roku 2003, ktorú podporili mnohé členské štáty EÚ, vyjadruje sústrasť všetkým tým, ktorí znášajú jej dôsledky, a vyzýva všetkých lídrov, ktorí aktívne zapojili svoje krajiny do vojny, aby prijali svoju časť zodpovednosti za dnešnú situáciu v Iraku;
9. pripomína v tejto súvislosti, že menovanie Tonyho Blaira za osobitného vyslanca Kvarteta pre Blízky východ (USA, OSN, Európska únia a Rusko) bolo nešťastným symbolom a že najmä po nedávnych pripomienkach pána Blaira na adresu Iraku by sa mal jeho mandát ukončiť;
10. berie na vedomie oznámenie regionálnej vlády Kurdistanu o referende o nezávislosti; žiada však parlament a prezidenta irackého Kurdistanu Masuda Barzáního, aby presadil inkluzívny postup vo vzťahu k právam nekurdských menšín žijúcich v provincii;
11. oceňuje skutočnosť, že kurdský región slúži ako bezpečné útočisko pre státisíce nekurdských irackých občanov, ktorí utekajú zo zóny konfliktov, víta podporu EÚ pre vysídlené osoby v minulosti a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili finančnú podporu na pomoc administratívneho zvládnutia záťaže;
12. zdôrazňuje, že EÚ by mala vypracovať komplexný politický prístup k regiónu, a najmä to, že Irán, Saudskú Arábiu a ďalšie štáty Perzského zálivu je potrebné zahrnúť ako základných hráčov do každého úsilia o zmiernenie napätia v Sýrii a Iraku;
13. pokiaľ ide o Irán, domnieva sa, že pre akékoľvek úspešné úsilie o uvoľnenie napätia je nevyhnutné ukončiť jadrový spor kompromisom tak rýchlo, ako je to možné, a vyzýva všetky strany, aby rešpektovali naliehavosť tejto záležitosti; požaduje vytvorenie delegácie EÚ v Teheráne a vyhliadky na výmeny názorov nad rámec jadrových otázok a ľudských práv na rozličných úrovniach spoločnosti, najmä v oblasti energetiky, životného prostredia, dopravy, výskumu a vzdelávania;
14. pokiaľ ide o Saudskú Arábiu a Katar, požaduje otvorený a kritický dialóg EÚ týkajúci sa údajnej podpory protidemokratických a extrémnych islamistických skupín a trvá na tom, že EÚ by mala požadovať, aby vlády urobili všetko, čo je v ich silách, v záujme zastavenia všetkých činností úradných alebo súkromných subjektov na propagáciu a šírenie radikálnych islamistických ideológií prostredníctvom slov alebo činov;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0424.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0101.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.
- [6] Ú. v. EÚ C 247 E/01, 17.8.2012, s. 1.
- [7] Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.