NÁVRH UZNESENIA o situácii v Iraku
15.7.2014 - (2014/2716(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Marietje Schaake, Johannes Cornelis van Baalen, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Gérard Deprez, Petras Auštrevičius, Louis Michel, Robert Rochefort, Jean-Marie Cavada, Marielle de Sarnez, Charles Goerens, Alexander Graf Lambsdorff, Fernando Maura Barandiarán v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0059/2014
Európsky parlament,
– so zreteľom na správy UNHCR, podľa ktorých bolo vysídlených najmenej milión irackých občanov po nedávnych bojoch medzi extrémistickou teroristickou skupinou Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), armádou a inými skupinami,
– so zreteľom na nedávne údaje misie OSN pre pomoc Iraku (UNAMI), podľa ktorých bolo v júni 2014 zabitých najmenej 2 417 Iračanov a ďalších 2 287 bolo zranených v aktoch terorizmu a násilia, medzi nimi bolo vyše 1 500 mŕtvych civilistov, čo je najvyšší počet za jeden mesiac od roku 2007,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom,
– so zreteľom na spoločný strategický dokument Komisie o Iraku (2011 – 2013),
– so zreteľom na vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zo 16. júna 2014, v ktorom odsúdila hromadné popravy spáchané ISIL a vyjadrila názor, že ide takmer určite o vojnové zločiny,
– so zreteľom na vyhlásenie zástupkyne generálneho tajomníka OSN a výkonnej riaditeľky OSN Ženy Phumzile Mlambo-Ngcuka, ktorá vyjadrila osobitné obavy o bezpečnosť žien a dievčat v Iraku, najmä v oblastiach pod kontrolou ISIL,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete[2],
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 27. júna, v ktorom žiadala inkluzívnejšiu vládu,
– so zreteľom na vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho z 23. júna 2014, v ktorom prisľúbil pomoc USA Iraku a vyzval irackú vládu, aby konala s cieľom zjednotenia krajiny,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 10. júna prevzala extrémistická teroristická skupina ISIL mesto Mosul v severnom Iraku, ktoré je druhým najväčším mestom v krajine; keďže toto bolo začiatkom veľkej ofenzívy relatívne malej skupiny, ktorá viedla k prevzatiu významných častí krajiny;
B. keďže iracké bezpečnostné sily v podstate nedokázali zastaviť ISIL, pričom mnohí vojaci utiekli, čo svedčí o zásadných problémoch v zbrojených silách;
C. keďže ISIL prevzal kontrolu nad veľkým počtom hraničných priechodov medzi Irakom a Sýriou;
D. keďže bolo nájdených najmenej 53 tiel, ktoré vykazujú znaky zabitia na spôsob popravy;
E. keďže Irak čelí nielen vážnym bezpečnostným problémom, ale aj politickým, sektárskym, sociálnym a hospodárskym problémom;
F. keďže politika irackej vlády vrátane násilného potlačenia protestov Sunitov zvýšila sektárke napätie a odcudzila časť irackého obyvateľstva;
G. keďže rozšírená chudoba, vysoká nezamestnanosť, hospodárska stagnácia, zhoršovanie stavu životného prostredia a nedostatok základných verejných služieb naďalej postihujú veľkú časť obyvateľstva; keďže v minulosti početné pokojné demonštrácie požadujúce viac sociálnych, hospodárskych a politických práv systematicky a beztrestne potláčali bezpečnostné sily;
H. keďže sloboda tlače, médií a digitálnych médií boli opakovane a stále častejšie cieľom útokov zo strany vlády aj extrémistických skupín; keďže novinári a pobočky médií čelili útokom alebo cenzúre a Reportéri bez hraníc označili situáciu v provincii Anbar ako „výpadok správ“; keďže Irak je v správe Sloboda vo svete 2014 organizácie Freedom House hodnotený ako „neslobodný“;
I. keďže v reakcii na víťazstvá ISIL sa iracké vláda snažila blokovať sociálne médiá a vypnúť internet v niektorých častiach krajiny s cieľom narušiť komunikáciu militantov;
J. keďže iracká ústava zaručuje rovnosť všetkým občanom, ako aj administratívne, politické, kultúrne a vzdelanostné práva rôznych národností; keďže iracká vláda nesie zodpovednosť za zaručenie týchto práv, blaha a bezpečnosti všetkých obyvateľov;
K. keďže Irak usporiadal 30. apríla 2014 parlamentné voľby a vláda sa v súčasnosti vytvára;
L. keďže prezident poloautonómneho kurdského regiónu Iraku Masud Barzáni vyzval regionálnu vládu, aby pripravila referendum o nezávislosti; keďže kurdské sily prevzali kontrolu určitých oblastí v severnom Iraku, ktoré boli predtým pod kontrolou irackých bezpečnostných síl, predovšetkým mesto Kirkúk;
M. keďže celková humanitárna pomoc Komisie Iraku predstavuje od roku 2007 takmer 145 miliónov EUR vrátane podpory sýrskych utečencov v Iraku; keďže okrem humanitárneho financovania na rok 2014 vo výške 12 miliónov EUR sa Komisia rozhodla zvýšiť svoju pomoc o 5 miliónov EUR v reakcii na nedávne násilie;
N. keďže Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom a najmä na jej ustanovenia o ľudských právach zdôrazňuje, že politický dialóg medzi EÚ a Irakom by sa mal zamerať na ľudské práva a na posilnenie demokratických inštitúcií;
O. keďže USA poslali stovky poradcov a ďalšie vojenské vybavenie irackej vláde na pomoc v boji proti ISIL a v krajine používajú bezpilotné lietadlá;
P. keďže Rusko dodáva irackej armáde vojenský materiál vrátane stíhačiek;
Q. keďže Irán údajne tiež poskytol vojenskú pomoc irackej vláde na pomoc v boji proti ISIL;
R. keďže Saudská Arábia oznámila, že presúva ozbrojené sily k hraniciam s Irakom, ako sa irackí vojaci stiahli z oblasti;
S. keďže vzostup a šírenie terorizmu a extrémizmu predstavujú vážne nebezpečenstvo pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo, a to nielen v podobe návratu džihádistov a ďalších bojovníkov do ich domovských krajín;
T. keďže existujú správy o zámernom cielení žien a dievčat v Iraku a o únosoch, znásilneniach a nútených sobášoch zo strany militantov ISIL a iných ozbrojených skupín;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlym pokrokom ISIL a neschopnosťou irackých bezpečnostných síl účinne odraziť skupinu;
2. vyjadruje sústrasť všetkým obetiam bojov a ich rodinám;
3. odsudzuje násilie a údajné masové popravy zo strany síl ISIL; uznáva právo irackej vlády brániť svoje zvrchované územie, ale naliehavo žiada iracké bezpečnostné sily, aby konali v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom a s ohľadom na záväzky v Iraku podľa medzinárodných dohôd o ľudských právach a základných slobodách;
4. domnieva sa, že akákoľvek efektívna reakcia na súčasnú krízu by sa nemala zameriavať len na bezpečnosť, ale mala by tiež riešiť systémové problémy, politické, hospodárske a sociálne, ktorým je nutné čeliť s cieľom bojovať proti marginalizácii určitých menšín v irackej spoločnosti a tým preklenúť sektárske rozdelenie a zabezpečiť jednotu irackého štátu;
5. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že boj proti terorizmu a vzburám by mal zahŕňať viac než len vojenské opatrenia a musí pozostávať z komplexného prístupu zameraného na riešenie prvotných príčin násilia a zahŕňajúceho opatrenia na posilnenie dôvery, bezpečnosti a inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja;
6. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad novou vlnou nestability a vyzýva všetkých irackých vedúcich politických predstaviteľov zo všetkých skupín, aby spolupracovali s cieľom ukončiť sektárske násilie a nedôveru a aby spojili iracký ľud; domnieva sa, že náboženskí vodcovia nesmú glorifikovať násilie a mali by prevziať svoju zodpovednosť za zabezpečenie mierového spolužitia ľudí rôznych vierovyznaní a presvedčení v irackom inštitucionálnom rámci; v tejto súvislosti vyzýva na reintegráciu milícií do riadnych ozbrojených síl;
7. domnieva sa, že nedávne voľby v Iraku predstavujú príležitosť na vytvorenie skutočne reprezentatívnej vlády s inkluzívnym programom; nalieha na všetky sily v Iraku, aby sa zúčastnili takejto vlády; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä EÚ, aby poskytlo podporu na uľahčenie tohto procesu vždy keď to bude možné;
8. je znepokojený načasovaním výzvy na referendum o kurdskej nezávislosti, zdôrazňujúc, že jednota a inkluzívna demokracia na základe širokej koalície v irackej vláde a zapojenie kurdského zastúpenia by poskytla najstabilnejšiu platformu na riešenie súčasnej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre žiadnu náboženskú alebo etnickú skupinu by rozdelenie irackého štátu nebolo prínosom;
9. zdôrazňuje potrebu dodržiavať ľudské práva a základné slobody v tomto čase krízy, najmä slobodu prejavu, slobodu tlače a digitálne slobody;
10. je znepokojený spojeniami medzi násilím a bojmi v Iraku a iných častiach Blízkeho východu, najmä v Sýrii; preto sa domnieva, že je potrebný regionálny dialóg na riešenie problémov, ktorým čelí región; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým EÚ, aby uľahčilo takýto dialóg a zahrnulo všetky významné strany, najmä Irán a Saudskú Arábiu;
11. víta rozhodnutie Komisie o zvýšení humanitárnej pomoci Iraku; zostáva však naďalej presvedčený, že EÚ môže a mala by robiť viac na podporu skutočného demokratického a inkluzívneho procesu v Iraku;
12. odsudzuje financovanie a podporu teroristických a extrémistických skupín a činností zo strany štátov v oblasti Perzského zálivu a Iránu;
13. víta zintenzívnené úsilie orgánov viacerých členských štátov EÚ pri riešení problému účasti občanov EÚ v nábore bojovníkov alebo priamo v boji na strane džihádistov, extrémistov a iných teroristických skupín;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.