NÁVRH UZNESENIA o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly
16.09.2014 - (2014/2842(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Nirj Deva, Jan Zahradil v mene skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0107/2014
B8‑0107/2014
Uznesenie Európskeho parlamentu o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly
Európsky parlament,
– so zreteľom na „medzinárodný problém núdzového stavu verejného zdravia“, na ktorý sa poukazuje v oznámení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 8. augusta 2014,
– so zreteľom na plán reakcie WHO na prepuknutie epidémie eboly z 28. augusta 2014,
– so zreteľom na hodnotenie rizika eboly Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb z 27. augusta 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie komisára pre zdravie Tonia Borga o vypuknutí eboly v západnej Afrike z 8. augusta 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa a komisárky pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 5. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly,
– so zreteľom na misiu Africkej únie (AÚ) nazvanú Podpora AÚ pre epidémiu eboly v západnej Afrike (ASEOWA) zriadenú 21. augusta 2014,
– so zreteľom na osobitný brífing Organizácie Spojených národov o ebole z 2. septembra 2014, ktorý viedla Dr. Joanne Liu, medzinárodná prezidentka organizácie Lekári bez hraníc,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže od prepuknutia epidémie eboly v regióne západnej Afriky doposiaľ zahynulo vyše 2 000 ľudí v Guiney, Sierre Leone, Senegale a Nigérii, čo je najvyšší počet v histórii, pokiaľ ide o registrované prípady, počet obetí a zemepisné pokrytie;
B. keďže kríza spôsobená ebolou je naďalej extrémne znepokojivá, nielen z hľadiska rastúceho počtu obetí na životoch, ale aj pokiaľ ide o ďalekosiahlejšie výzvy, ktoré z nej plynú pre región v podobe politickej a hospodárskej nestability, nedostatku vody, nedostatku sanitárneho vybavenia a nedostatočnej potravinovej bezpečnosti;
C. keďže pandémia eboly sa rozšírila do už beztak labilných a politicky nestabilných krajín, ktoré sú v dôsledku nedostatku sociálnych služieb či komplexných systémov zdravotnej starostlivosti voči takýmto epidémiám mimoriadne zraniteľné ;
D. keďže situáciu zhoršila hlboko zakorenená nedôvera miestneho obyvateľstva v ich príslušné vlády, medzinárodné orgány a zahraničných zdravotníkov; keďže táto nedôvera a sprievodné konšpiračné teórie spôsobujú, že má miestne obyvateľstvo tendenciu sabotovať karanténne opatrenia a odolávať všetkým pokusom zdravotníkov o zvyšovanie verejnej informovanosti;
E. keďže mäso voľne žijúcich zvierat, jeden z hlavných pôvodcov nákazy, je stále hlavným zdrojom bielkovín, ktoré majú ľudia západnej Afriky k dispozícii; keďže zákazy predošlej vlády uvalené na obchod s mäsom voľne žijúcich zvierat a jeho konzumáciu miestne obyvateľstvo vo veľkej miere ignorovalo;
F. keďže humanitárnu reakciu v plnej miere vedie medzinárodne spoločenstvo prostredníctvom organizácie Lekári bez hraníc, Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej banky, ako aj Európskej únie a jej členských štátov;
G. keďže útvar Európskej komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu prisľúbil vyše 147 miliónov EUR v podobe humanitárnej a rozvojovej pomoci na lekárske vybavenie, ktoré je rozhodujúce pre diagnostiku, sterilné vybavenie, ochranné obleky a zariadenia na zamedzenie šírenia nákazy;
H. keďže EÚ nasadila do tohto regiónu humanitárnych odborníkov, ktorí sledujú situáciu a rokujú s partnerskými organizáciami a miestnymi orgánmi;
1. víta a podporuje pokračujúce rozširovanie finančného záväzku Európskej komisie v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci s cieľom reagovať na krízu, a najmä podporiť misiu Africkej únie ASEOWA;
2. považuje plán reakcie WHO na epidémiu eboly za základ pre prioritné činnosti, najmä diferencované reakcie pre krajiny s vysokým prenosom nákazy a prípady podozrenia nákazy v susedných krajinách, v ktorých treba posilniť pripravenosť;
3. nalieha, aby sa uskutočnilo zasadnutie ministrov Rady Európskej únie s cieľom zostaviť stratégiu mobilizácie zdravotníckej reakcie, v rámci ktorej by sa koordinovaným spôsobom poskytla humanitárna pomoc členských štátov;
4. poukazuje na to, že momentálne neexistuje dostupná vakcína a že najlepším prístupom je izolácia pacientov a liečba sprievodných symptómov vírusu;
5. žiada vzdelávacie a informačné opatrenia na zvýšenia povedomia o symptómoch a preventívnych opatreniach prostredníctvom mimovládnych organizácií s cieľom zlepšiť dôveru a spoluprácu obyvateľstva, pokiaľ ide o opatrenia proti šíreniu eboly;
6. žiada, aby sa nepretržitá pomoc venovala pohotovostným centrám, karanténnym strediskám a mechanizmom dohľadu, hodnoteniu rizika a výskumu a vývoju vakcíny proti ebole; uznáva, že už existujú isté experimentálne liečby, ale vzhľadom na včasnú fázu vývoja lieku, nie je zatiaľ zavedený systém na jeho výrobu a distribúciu, aj keby bola dokázaná jeho účinnosť;
7. vyzýva Africkú úniu, aby za silnej podpory odborných poznatkov WHO a financovania Európskou komisiou naliehala na ECOWAS, aby zriadila misiu armádneho lekárskeho zboru pre reakcie na núdzové situácie, ktorej jednotky by mohli byť umiestnené na medzinárodných letiskách a na hlavných hraničných priechodoch, aby odhaľovali a zadržiavali všetky podozrivé prípady nákazy;
8. žiada dlhodobé opatrenia na prevenciu budúcich prípadoch prepuknutia nákazy prostredníctvom výrazných investícií do miestnych systémov zdravotnej starostlivosti, pretože kliniky s dostatočným personálom a riadnym vybavením by pridruženým krajinám pomohli nielen sa vyrovnať s dočasnými krízami, ale aj s bežnejšími ochoreniami, akými sú malária (ktorá každodenne zahubí 3 200 ľudí na celom svete) a hnačkové ochorenia (ktoré si vyžiadajú 5 000 obetí denne, pričom mnohé z nich sú deti);
9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom štátov Africkej únie a Svetovej zdravotníckej organizácii.