Postup : 2014/2843(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0110/2014

Predkladané texty :

B8-0110/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/09/2014 - 10.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0027

NÁVRH UZNESENIA
PDF 143kWORD 84k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0109/2014
16.9.2014
PE537.012v01-00
 
B8-0110/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve ISIS (2014/2843(RSP))


Barbara Lochbihler, Alyn Smith, Klaus Buchner, Bodil Ceballos, Heidi Hautala, Jean Lambert, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Judith Sargentini, Ernest Urtasun, Jordi Sebastià v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancia

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve ISIS (2014/2843(RSP))  
B8‑0110/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, a najmä na uznesenia zo 17. júla(1) a 27. februára 2014(2) o situácii v Iraku,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenia z 12. septembra 2013(3), 9. októbra 2013(4), 6. februára 2014(5) a 17. apríla 2014(6),

–       so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(7),

–       so zreteľom na závery Rady o Iraku, najmä na závery z 30. augusta, 15. augusta a 23. júna 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na parížsku medzinárodnú konferenciu o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorú zvolal prezident Hollande 15. septembra 2014, a na konferenciu v Džidde z 11. septembra 2014,

–       so zreteľom na ženevské rokovania o Sýrii z februára 2014,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnými stranami sú aj Irak a Sýria,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 24. júna 2013,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–       so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly a na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–       so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(8), uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(9) a uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ pre Irán(10),

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže extrémistická džihádistická skupina Islamský štát (IS) – predtým Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) – za posledné mesiace rozšírila dobyté územie o územie od východnej Sýrie po severozápadný Irak, obsadila aj druhé najväčšie iracké mesto Mosul, po čom nasledovali hromadné popravy irackých občanov a početné brutálne činy namierené najmä proti jezídom, kresťanom, šiítom a sunitom v opozícii, zavedenie prísneho výkladu práva šaría, znásilňovanie a zotročovanie žien, násilné konverzie a ničenie šiítskych, sufijských, sunitských a kresťanských chrámov a svätýň;

B.     keďže medzinárodné spoločenstvo pobúrili nedávne brutálne činy ISIS, ktorý zverejnil filmové záznamy popráv dvoch amerických zajatcov a jedného britského zajatcu;

C.     keďže veľká časť sunitského obyvateľstva v Iraku a Sýrii je vystavená rozsiahlej diskriminácii, marginalizácii, porušovaniu ľudských práv a iným formám závažného zneužívania páchaného irackými a sýrskymi orgánmi a bezpečnostnými a vládnymi silami a pridruženými ozbrojencami, čo čiastočne vysvetľuje, prečo časť sklamaného sunitského obyvateľstva tolerovala alebo dokonca podporovala zvyšovanie vplyvu ISIS;

D.     keďže sa Islamskému štátu v oblastiach pod jeho kontrolou podarilo nastoliť štátne štruktúry a 29. júna 2014 vyhlásil obnovenie kalifátu po tom, čo získal značné príjmy tým, že vydrancoval banky a podniky na územiach, ktoré má pod kontrolou, ovládol až šesť ropných polí v Sýrii vrátane najväčšieho sýrskeho ropného zariadenia, ropné pole al-Omar v blízkosti hraníc s Irakom a dostal finančné prostriedky od bohatých darcov, najmä zo Saudskej Arábie, Kataru, Kuvajtu a Spojených arabských emirátov;

E.     keďže prudký vzostup IS jasne ukázal, aké vratké sú schopnosti irackej a kurdskej armády a najmä irackých orgánov, ktoré sú postihnuté korupciou, sektárstvom a politikou vylúčenia vlády premiéra Núrího al-Málikího, ktorá prispela k tomu, že sa od nej v značnej miere odvrátili suniti aj ďalšie menšiny v Iraku;

F.     keďže Asadov režim v Sýrii zámerne vyvolal dynamiku sektárskej polarizácie v rámci stratégie prežitia; keďže v dôsledku tejto dynamiky došlo k rozdúchaniu latentného a doteraz do značnej miery potlačovaného napätia, najmä medzi vládnucou alávitskou sektou a miestnou sunitskou moslimskou väčšinou; keďže sektárstvo sa v dôsledku zapojenia regionálnych aktérov, najmä z Perzského zálivu, a tiež džihádistických a zahraničných extrémistických skupín ďalej zhoršuje;

G.     keďže jednotky kurdskej regionálnej vlády prevzali v júni 2014 kontrolu nad multietnickým mestom Kirkúk, čím ďalej expandovali aj na územie bohaté na ropu v provincii Kirkúk, ktoré bolo predmetom sporov, a keďže kurdská vláda ohlásila v júni plán usporiadať referendum medzi kurdskými občanmi o vyhlásení nezávislosti od Iraku, ktoré potom odložila s cieľom „venovať svoje úsilie zostaveniu novej irackej vlády“, aby mohol byť odrazený postup IS;

H.     keďže po odstúpení Núrího al-Málikího 8. septembra do úradu nastúpila nová inkluzívnejšia vláda pod vedením nového premiéra Hajdara al-Abádího, hoci dve dôležité oblasti – vnútro a obrana – zostali neobsadené;

I.      keďže tisíce zahraničných bojovníkov, z ktorých mnohí pochádzajú z členských štátov EÚ, sa údajne zúčastnili bojov spoločne s IS; keďže mnoho vlád, najmä vlády Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Tuniska a Ruska prijali právne a bezpečnostné opatrenia, aby zabránili činnostiam spojeným s IS a inými extrémistickými islamskými skupinami; keďže vlády Spojeného kráľovstva a Holandska ohlásili svoj zámer odobrať pasy občanom vracajúcim sa späť po tom, čo sa pripojili k IS; keďže 24. septembra bude Bezpečnostná rada rokovať o rezolúcii o tejto záležitosti, ktorú podporujú USA;

J.      keďže turecká vláda nakoniec súhlasila so sprísnením kontrol na hraniciach so Sýriou s cieľom pokúsiť sa predísť ďalšiemu verbovaniu členov IS; keďže Turecko je priamym terčom útokov organizácie IS, ktorá od júna drží ako rukojemníkov 49 zamestnancov tureckého konzulátu v Mosule vrátane generálnej rady;

K.     keďže predstavitelia sunitov po celom svete činy IS odsúdili a označili ich ako činy nezlučujúce sa s islamom;

L.     keďže náhly vzostup IS viedol ku katastrofálnej humanitárnej kríze s miliónmi utečencov, najmä do autonómnej oblasti Kurdistanu, kam už smerovali milióny vysťahovaných v dôsledku sýrskej vojny; keďže EÚ ďalej rozšírila svoju humanitárnu pomoc a zriadila vzdušný most medzi Bruselom a Erbilom;

M.    keďže rôzne vojenské sily vrátane jednotiek kurdskej regionálnej vlády a irackej armády, ako aj ozbrojené skupiny vrátane kurdských bojovníkov Kurdskej strany pracujúcich (PKK) a jednotiek ľudovej obrany (YPG) a šiítskych milícií podporovaných Iránom sa snažia za podpory leteckých úderov zo strany USA odraziť útoky IS na severný Irak a Sýriu;

N.     keďže prezident Obama ohlásil časovo neobmedzenú vojenskú operáciu namierenú proti ozbrojencom ISIS v Sýrii, ktorá dopĺňa už vykonávané operácie v Iraku, a aktívne získava podporu vytvoreniu medzinárodnej vojenskej koalície; keďže sa očakáva, že sa Francúzsko sa pridá k vojenskej ofenzíve v Iraku, zatiaľ čo vlády mnohých krajín, najmä Nemecka, oznámili svoj zámer podporiť kurdské sily dodávkami zbraní; keďže Asadov režim prejavil odhodlanie pripojiť sa k medzinárodnému úsiliu namierenému proti ISIS, pričom požiadal, aby mohol vopred udeľovať súhlas s útokmi, a nedávno uskutočnil letecké útoky na pozície ISIS;

O.      keďže Bahrajn, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt, Irak, Jordánsko a Libanon podpísali 10. septembra na regionálnej schôdzke o IS v Džidde spoločné komuniké s USA, v ktorom súhlasili s tým, že sa „pripoja k mnohým aspektom koordinovanej vojenskej akcie proti ISIS“ a prijmú rad krokov zameraných na boj proti terorizmu vrátane zastavenia tokov zahraničných bojovníkov zo susedných krajín, zamedzenia financovania ISIS a iných teroristických skupín a odmietnutia džihádistickej ideológie;

1.      odsudzuje zverstvá, ktorými sa vyhráža alebo ktoré pácha ISIS na rôznych skupinách, ktoré nemajú rovnaké presvedčenie, predovšetkým na náboženských a etnických skupinách, ako sú kresťania, jezídovia, šabakovia a Turkméni, ale aj šiíti a suniti; odsudzuje ohavnú vraždu dvoch amerických novinárov a britského humanitárneho pracovníka príslušníkmi ISIS;

2.      je presvedčený, že ak má byť reakcia medzinárodného spoločenstva na podlé činy a charakter ISIS účinná, vyžaduje si kolektívny, inkluzívny a strategický plán akcie zastrešený medzinárodným právom; v tomto smere pripomína zničujúce a dlhodobé dôsledky morálnych, právnych a geopolitických zlyhaní avanturizmu uplatňovaného od udalostí z 11. septembra; zdôrazňuje, že nezákonné alebo právne sporné externé protiteroristické operácie, a to aj v Pakistane, Somálsku a Jemene, najmä prostredníctvom leteckých útokov, mali za následok neprípustné straty na životoch a ďalšie radikalizovanie miestneho obyvateľstva;

3.      zdôrazňuje, že ISIS je v prvom rade dôsledkom, a nie príčinou súčasných nepokojov, ktoré zachvátili Blízky východ a iné krajiny; dôrazne vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných predstaviteľov, aby identifikovali najvlastnejšiu sociálno-ekonomickú, kultúrnu a politickú podstatu fenoménu ISIS a sústredili sa na ňu; zdôrazňuje, že ISIS povstala z dlhotrvajúceho porušovania ľudských práv a beztrestnosti, rodinkárskeho kapitalizmu, všadeprítomnej korupcie, sektárstva, diskriminácie celých skupín a ich odsúvania na okraj spoločnosti, najmä v prípade sunitov, ako aj z dlhej histórie vonkajšej manipulácie a zasahovania zo strany miestnych a západných aktérov;

4.      berie na vedomie, že organizácia IŠ získala kapacity a príťažlivosť štátneho zriadenia a predstavuje fenomén, ktorý má vzhľadom na svoj spiatočnícky a extrémistický program potenciál pretvoriť veľké časti Blízkeho východu a okolia;

5.      víta rozhodnutie Rady prísť na pomoc ohrozenému obyvateľstvu v súlade s medzinárodnou zodpovednosťou chrániť, zadefinovanou OSN, najmä pokiaľ ide o aktivovanie európskeho mechanizmu v oblasti civilnej ochrany a humanitárneho leteckého mostu, ktorý zriadilo Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu; žiada o ďalšiu humanitárnu pomoc obyvateľstvu zasiahnutému konfliktom vrátane sýrskych Kurdov;

6.      vyjadruje však obavy, že dodávky zbraní z niektorých členských štátov EÚ kurdským alebo sýrskym rebelom vyvolávajú závažné otázky v súvislosti s Kódexom Európskej únie pre vývoz zbraní, ktorý zakazuje vývoz vojenského vybavenia do regiónov zmietaných krízou; vyjadruje závažné znepokojenie nad tým, že tieto zbrane by sa mohli dostať do nesprávnych rúk a že vyhodnotenie potrieb a koordinácia medzi dodávajúcimi členskými štátmi majú stále značné rezervy;

7.      žiada o zvýšenú finančnú podporu kurdskému regionálnemu orgánu, aby sa tak mohol vyrovnať s nebývalým prílevom utečencov;

8.      zdôrazňuje symbolický význam skutočnosti, že rozhodnutie EÚ o Iraku z 15. augusta podporili aj vlády všetkých krajín, ktoré sa postavili proti irackej vojne, a že EÚ ako celok má historickú povinnosť uistiť iracké obyvateľstvo, že úmysly členských štátov EÚ smerujú výlučne k obrane ich mieru a fyzickej a mentálnej integrity;

9.      víta nedávne vytvorenie novej, inkluzívnejšej irackej vlády a vyzýva všetky strany, aby so vzájomným rešpektom urovnali konflikt týkajúci sa príjmov z ropy a vývozu medzi provinciami;

10.    vyzýva irackú vládu a parlament, aby urýchlene preskúmali právne predpisy a právnu prax, zreformovali súdnictvo a bezpečnostný aparát a zaviedli inkluzívne politiky zamerané na všetkých Iračanov, a tak skoncovali s politikou diskriminácie, najmä proti sunitskému obyvateľstvu;

11.    všíma si vojenské útoky jednotiek USA proti IŠ na žiadosť kurdských a irackých vlád a zdôrazňuje, že takéto útoky by mali byť prísne časovo ohraničené a mali by mať presne stanovený cieľ, ich zámerom by malo byť výlučne zastaviť postup IŠ a mali by vychádzať z predpokladu, že vojenské prostriedky sú posledným irešením;

12.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pred bombovými náletmi USA sa nevyvinulo žiadne úsilie o získanie súhlasu OSN v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady;

13.    zdôrazňuje, že v prípade Sýrie by si akákoľvek zákonná vojenská intervencia zvonka vyžadovala buď schválenie zo strany vládnuceho Asadovho režimu alebo Bezpečnostnej rady OSN; zdôrazňuje absolútny odpor v súvislosti s perspektívou akejkoľvek formy spolupráce s neslávnym Asadovým režimom;

14.    pripomína osobitnú zodpovednosť Asadovho režimu – popri zodpovednosti vonkajších mocností, konkrétne Saudskej Arábie a Kataru, – za podnecovanie čoraz viac sektárskeho rozmeru vojny v Sýrii, a teda aj za podporu vzostupu ISIS; vyzýva Asadov režim a krajiny, ktoré naň majú vplyv, aby rokovali o prímerí s ozbrojenými opozičnými skupinami, ktoré bojujú proti IŠ;

15.    je naďalej presvedčený, že v Sýrii a Iraku nemožno udržať mier bez toho, aby sa všetky strany zodpovedali za zločiny spáchané počas konfliktu, najmä za zločiny z náboženských alebo etnických dôvodov; pripomína požiadavku na postúpenie situácie v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu a podporuje všetky iniciatívy v tomto smere;

16.    vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby naliehali na členov EÚ v Bezpečnostnej rade, aby vynaložili maximálne úsilie v prospech iniciatívy BR OSN na vypracovanie regionálnej stratégie na boj proti IŠ a radikalizmu al-Káidy, v ktorej by sa zohľadnili záujmy obyvateľstva v regióne;

17.    vzhľadom na existenčnú krízu na Blízkom východe a vo svete žiada, aby sa znovu zvážila možnosť stálych mierových jednotiek OSN, ktoré by boli k dispozícii generálnemu tajomníkovi a do ktorých by aktívne prispievala aj EÚ;

18.    odsudzuje aktivity tých krajín a/alebo ich občanov, ktoré ideologicky alebo materiálne podporili IŠ alebo iné extrémistické islamistické skupiny, najmä Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru a Kuvajtu, ako aj Turecka a Sýrie; berie na vedomie vyhlásenie z Džiddy a vyzýva všetky uvedené štáty, aby prijali konkrétne kroky na zastavenie akejkoľvek podpory skupín spojených s IŠ alebo al-Káidou, či už zo štátnych alebo súkromných zdrojov;

19.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby krajiny v regióne udávali tón v boji proti islamistickému extrémizmu, a vyjadruje poľutovanie nad neprítomnosťou Iránu na parížskej konferencii;

20.    trvá na tom, že EÚ musí vypracovať skutočnú vlastnú dlhodobú stratégiu voči susediacim štátom na Blízkom a Strednom východe, ktorá bude zahŕňať aj Irán;

21.    upozorňuje na závažné riziko, ktoré spočíva v tom, že pri angažovaní sa EÚ s regionálnymi autoritárskymi režimami, ako je Egypt či Saudská Arábia, by dynamika tvorby krátkodobej koalície proti ISIS mohla zatieniť hodnotové kritériá;

22.    vyjadruje trvalú podporu mieru, bezpečnosti a rozvoju, ktoré sa dosiahli v kurdskom autonómnom regióne a ktoré by sa mali rozhodne zachovať, a vyzýva Kurdov, aby si právo na sebaurčenie uplatňovali dohodnutým spôsobom;

23.    žiada, aby Európa prijala ešte väčšie množstvo utečencov z Iraku a Sýrie vrátane jezídov, ktorí predstavujú mimoriadne zraniteľnú a často prenasledovanú menšinu; je presvedčený, že by sa mala naliehavo zorganizovať medzinárodná konferencia s cieľom skoordinovať prijímanie utečencov a že EÚ musí na tento účel vytvoriť núdzový program;

24.    vzhľadom na skutočnosť, že IŠ údajne verbuje tisíce Európanov ako svojich bojovníkov, žiada o zmenu politiky v členských štátoch EÚ, ktorou sa zdôrazní potreba vypracovať opatrenia na riešenie extrémizmu medzi občanmi EÚ a aktívne sa bude bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a nedostatočným vyhliadkam, najmä čo sa týka druhej a tretej generácie prisťahovalcov; žiada o otvorenú kampaň na podporu myšlienky, že islam je neoddeliteľná súčasť európskej kultúry; v tejto súvislosti odsudzuje zámer viacerých vlád EÚ odňať občianstvo osobám s dvojitým občianstvom, u ktorých sa predpokladá, že prišli z bojísk na Blízkom východe;

25.    je naďalej vážne znepokojený dôsledkami dlhodobej a rastúcej prítomnosti sýrskych utečencov v susedných krajinách, najmä v Jordánsku, Libanone a Turecku; nabáda Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej poskytovali značnú humanitárnu pomoc obyvateľstvu zasiahnutému sýrskym konfliktom; vyjadruje poľutovanie nad veľmi obmedzeným množstvom sýrskych utečencov, ktorí sa presídlili do EÚ, a vyzýva členské štáty, aby preukázali väčšiu mieru zodpovednosti, najmä tým, že posilnia svoje ochranné opatrenia;

26.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a osobitnému vyslancovi OSN a Arabskej ligy v Sýrii a vládam a parlamentom Sýrie a Iraku.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0011.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0378.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0414.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0099.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0461.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0109.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia