Návrh uznesenia - B8-0112/2014Návrh uznesenia
B8-0112/2014

NÁVRH UZNESENIA o Izraeli a Palestíne po vojne v pásme Gazy a o úlohe EÚ

16.9.2014 - (2014/2845(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Martina Anderson, Neoklis Sylikiotis, Patrick Le Hyaric, Ángela Vallina, Teresa Rodriguez-Rubio, Younous Omarjee, Miguel Viegas, Marisa Matias, Pablo Iglesias, Lola Sánchez Caldentey, Malin Björk, Merja Kyllönen, Marie-Christine Vergiat, João Ferreira, Inês Cristina Zuber, Dimitrios Papadimoulis, Sofia Sakorafa, Lynn Boylan, Matt Carthy, Liadh Ní Riada, Kostadinka Kuneva, Iosu Juaristi Abaunz, Javier Couso Permuy, Marina Albiol Guzmán, Paloma López, Kostas Chrysogonos, Takis Hadjigeorgiou, Kateřina Konečná, Lidia Senra Rodríguez, Emmanouil Glezos, Eleonora Forenza v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2014/2845(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0112/2014
Predkladané texty :
B8-0112/2014
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0112/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu o Izraeli a Palestíne po vojne v pásme Gazy a o úlohe EÚ

(2014/2845(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–       so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny z roku 1949,

–       so zreteľom na každodenné situačné správy agentúry UNRWA,

–       so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 194 (1948) a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 242 (1967), č. 252 (1968), č. 338 (1972), č. 476 (1980), č. 478 (1980) a č. 1860 (2009),

–       so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom, ktorá bola podpísaná 20. novembra 1995 a nadobudla účinnosť 1. júna 2000, a najmä na jej článok 2,

–       so zreteľom na Usmernenia týkajúce sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich činnosti na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované EÚ od roku 2014,

–       so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovaných palestínskych územiach z 9. júla 2004,

–       so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 30. augusta 2014, 16. decembra 2013, zo 14. mája 2012, z 18. júla a 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–       so zreteľom na správu vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012, o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011 a o násilnostiach osadníkov z apríla 2011 a na sprievodnú nótu vedúcich misií EÚ o násilnostiach osadníkov z februára 2012,

–       So zreteľom na svoje uznesenie z 5. Júla 2012 o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema[1],

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže 7. júla 2014 Izrael začal proti Gaze vojenský útok s názvom Ochranná hrana, ktorý trval 50 dní a zastavil sa po dohode o prímerí, ktorá sa začala uplatňovať od 26. augusta;

B.     keďže v dôsledku izraelského útoku bolo zabitých prinajmenšom 2 150 Palestínčanov vrátane 503 detí (27 %), 260 žien, 95 starších osôb a 14 novinárov a viac ako 12 500 osôb bolo zranených; keďže veľmi veľký počet zranených, ktorým amputovali končatiny, a rozsiahle zranenia vedú k podozreniu, že boli spôsobené zakázanými zbraňami vrátane výbušniny DIME (hustej inertnej kovovej výbušniny); keďže 450 000 osôb bolo vnútorne vysídlených a 65 700 osôb má stále útočisko v školách patriacich agentúre UNRWA; keďže obyvateľstvo potrebuje okrem humanitárnej a lekárskej pomoci aj naliehavú psychologicko-sociálnu starostlivosť a podporu; keďže 1 400 detí stratilo oboch rodičov;

C.     keďže podľa UNRWA a organizácií na mieste stupeň zničenia sa dá porovnať len k zničeniu miest počas druhej svetovej vojny; keďže viac ako 1 700 domov bolo úplne alebo čiastočne zničených a ďalších 40 000 bolo poškodených, bolo zničených 17 kliník a nemocníc a 136 škôl UNRWA bolo poškodených a v dôsledku neustálych raketových a bombových útokov izraelskej armády zo vzduchu a mora bolo zničených 60 mešít a 13 cintorínov (12 moslimských a 1 kresťanský); keďže dodávky elektrickej energie a vody, čističky vody a celá infraštruktúra sú vážne postihnuté do takej miery, že ich nedostatok nepriaznivo vplýva na zdravie a život ľudí v Gaze; keďže UNRWA odhaduje, že na obnovu Gazy na úroveň pred poslednou agresiou môže byť potrebných 20 rokov; keďže mnoho projektov financovaných EÚ bolo zničených počas tejto agresie, ako aj počas predchádzajúcich izraelských agresií v Gaze; keďže v rámci týchto vojenských operácií sa využívali bezpilotné lietadlá;

D.     keďže podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) približne 42 000 akrov ornej pôdy bolo priamo značne poškodených a polovica populácie hydiny v pásme Gazy bola zničená priamym zásahom alebo nedostatočnou starostlivosťou v dôsledku obmedzeného prístupu k poľnohospodárskej pôde v pohraničných oblastiach; keďže ročný úlovok rybárov v pásme Gazy sa znížil o takmer 10 %; keďže najmenej 360 tovární a dielní boli poškodených vrátane 126, ktoré boli úplne zničené, pričom škody dosiahli výšku 47 miliónov USD; keďže palestínska Federácia priemyselných odvetví odhaduje straty v dôsledku zastavenia výroby počas útoku na 70 miliónov USD;

E.     keďže ide o tretiu podobnú vojenskú agresiu proti Gaze, ktorá nasleduje po operáciách Liate olovo z obdobia 2008 – 2009 a Pilier obrany z novembra 2012, pričom tieto operácie spôsobili smrť približne 3 000 Palestínčanov, vyžiadali si stovky zranených a rozsiahle materiálne škody a viedli k humanitárnej katastrofe;

F.     keďže Izrael od roku 2007 uplatnil celkovú blokádu Gazy na zemi, vo vzduchu a na mori, čím sa týchto 365 km² stalo väzením pod šírym nebom pre 1,7 milióna osôb, z toho 1,2 milióna osôb predstavuje utečencov, ktorí žijú v extrémnych humanitárnych podmienkach, ktoré sa nesmierne zhoršili po 50 dní trvajúcom útoku;

G.     keďže Izrael odmietol vstup do Gazy 13 poslancom Európskeho parlamentu, ktorí boli na mieste, aby posúdili rozsah zničenia a humanitárnej situácie s cieľom informovať a usilovať o zvýšenie pomoci EÚ pre UNRWA a palestínske orgány na uspokojenie naliehavých potrieb;

H.     keďže v rovnakom čase izraelské sily vykonali viac ako 1 500 vojenských zásahov v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, zadržali viac ako 1 700 Palestínčanov, medzi nimi poslancov Palestínskej zákonodarnej rady (PZR), zbúrali prinajmenšom 50 budov, ktoré vlastnili Palestínci, pričom 8 z nich sa nachádzalo v okupovanom východnom Jeruzaleme, vysídlili 112 Palestínčanov a bolo hlásených najmenej 250 útokov osadníkov; keďže počas prvých dvoch týždňov v septembri, t. j. po dohode o prímerí, Izrael zadržal 300 Palestínčanov v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme; keďže izraelská vláda stupňuje náboženské napätie vo východnom Jeruzaleme napr. prijatím zákona, ktorý umožňuje prístup Židov k mešite al-Aksá;

I.      keďže vo väčšine nelegálnych izraelských osád na okupovaných palestínskych územiach sa pokračuje vo výstavbe a od júna 2014 bolo schválených viac ako 1 472 osád, čím sa poskytol priestor pre takmer 6 000 nových izraelských osadníkov, a došlo k ďalšej konfiškácii pôdy, pričom pri poslednom incidente išlo o 170 hektárov poľnohospodárskej pôdy južne od Betlehéma na výstavbu 2 500 obydlí pre osadníkov;

J.      keďže bolo uväznených 34 poslancov PZR a 32 z nich sa nachádza v administratívnej väzbe; keďže poslankyni Palestínskej zákonodarnej rady Chálide Džarrárovej hrozí deportácia z Ramalláhu, ktorý je jej volebným obvodom, do Jericha; keďže ide o prvý prípad hrozby deportácie z oblasti A do oblasti A, t. j. z oblasti a do oblasti pod kontrolou Palestínskej samosprávy v súlade s dohovormi z Oslo;

K.     keďže tieto udalosti nasledovali po oznámení, že palestínske strany sa dohodli na vytvorení vlády jednoty, čím prekonali rozpory panujúce od roku 2007; keďže išlo o jednu z podmienok stanovených počas mierových rozhovorov, ktoré minulý rok viedli USA; keďže na toto oznámenie zareagoval izraelský premiér dôraznými odsudzujúcimi vyhláseniami; keďže jednotná vláda uznáva uznesenia OSN, Dohovor z Oslo a rozhodnutia Kvarteta pre Blízky východ; keďže jej vytvorenie privítalo OSN, USA, EÚ a Kvarteto pre Blízky východ;

L.     keďže ubehlo 20 rokov od dohôd z Osla a Izrael ich neuplatňuje, Palestínčania už nemajú žiadnu dôveru v rokovania;

M.    keďže v záveroch zo zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci 16. decembra 2013 sa okrem iného uvádza, že: „EÚ varuje pred činnosťou, ktorá narúša rokovania. V tejto súvislosti odsudzuje neustále rozširovanie osád Izraelom; tieto osady sú podľa medzinárodného práva nezákonné a predstavujú prekážku pre mier. Rada zároveň vyjadruje vážne znepokojenie nad podnecovaním k násiliu a prejavmi násilia na okupovanom území, ničením domov a zhoršovaním humanitárnej situácie v Gaze. EÚ je vážne znepokojená činnosťou, ktorou sa podkopáva status quo posvätných miest vrátane Jeruzalema. Európska únia bude naďalej podrobne monitorovať situáciu a jej širšie dôsledky a prijme príslušné kroky“;

N.     keďže Európska rada z 30. augusta 2014 uvádza, že „trvalý mier a stabilitu prinesie len konečná dohoda založená na existencii dvoch štátov. Európska rada preto nabáda obe strany, aby obnovili rokovania zamerané na dosiahnutie tohto cieľa. Pásmo Gazy bude súčasťou budúceho palestínskeho štátu.“;

O.     keďže EÚ vydala 19. júla 2013 Usmernenia týkajúce sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich činnosti na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované EÚ od roku 2014 (2013/C 203/05);

P.     keďže Izrael naďalej ignoruje poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 9. júla 2004 s názvom Právne dôsledky výstavby múru na okupovaných palestínskych územiach;

1.      dôrazne odsudzuje izraelskú vojenskú agresiu v Gaze, porušovanie medzinárodného a humanitárneho práva, používanie zakázaných a nových zbraní, bezpilotných lietadiel, ako aj zbraní, ktorých použitie je zakázané v husto osídlených oblastiach;

2.      vyjadruje sústrasť rodinám palestínskych obetí, ktorých počet presahuje 2 100 osôb;

3.      vyjadruje uznanie obrovskému významu práce, ktorú vykonala agentúra UNRWA a všetci jej zamestnanci počas 50-dňovej agresie a po nej; vyjadruje sústrasť agentúre UNRWA a rodinám 12 zamestnancov, ktorí zahynuli počas agresie; vyzýva EÚ a medzinárodných darcov, aby výrazne zvýšili svoju podporu na pokrytie zvýšených bezprostredných potrieb postihnutého obyvateľstva, ktoré agentúra UNRWA musí uspokojiť;

4.      podporuje snahy dosiahnuť dohodu o trvalom a plne dodržiavanom prímerí, ktoré by mal zaručiť mechanizmus zavedený medzinárodným spoločenstvom vrátane mierovej misie pod vedením OSN a ukončenia obliehania; domnieva sa, že týmto spôsobom by sa malo skoncovať so zabíjaním a utrpením palestínskeho ľudu, ktorý od roku 2007 žije v enkláve v pásme Gazy; požaduje okamžité ukončenie obliehania Gazy a okamžitý a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci, najmä na pokrytie naliehavých potrieb v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj k stavebným materiálom naliehavo potrebným na rekonštrukciu;   sa domnieva, že Izrael by nemal brániť dodávkam elektriny z akéhokoľvek zdroja, čo by umožnilo aj dodávky vody;

5.      žiada prepustenie 34 zákonne zvolených poslancov PZR, ako aj všetkých 7 000 palestínskych politických väzňov; žiada, aby bol odvolaný rozkaz k deportácii pre poslankyňu PZR Chálidu Džárrárovú;

6.      odsudzuje zákaz vstupu do pásma Gazy pre poslancov Európskeho parlamentu;

7.      sa rozhodol vyslať do pásma Gazy vyšetrovaciu misiu, aby na mieste preskúmala rozsah škôd a potreby obyvateľstva v oblasti humanitárnej pomoci, vody, elektriny, ako aj situáciu v oblasti nemocníc, škôl a infraštruktúry; sa domnieva, že Európsky parlament by mal dať najavo izraelským orgánom, že ďalšie odmietnutie vstupu poslancov EP do pásma Gazy považuje za neprijateľné;

8.      žiada, ,aby bol vytvorený medzinárodný výbor na vyšetrovanie vojnových zločinov, ku ktorým došlo počas izraelského útoku;

9.      rozširuje svoju podporu izraelských politických strán, hnutí a ľudí, ktorí vystupujú proti izraelskej agresii a požadujú mierové riešenie; je mimoriadne znepokojený najmä zhoršujúcou sa situáciou v oblasti slobody prejavu a rozmachom extrémne pravicovo orientovaných síl v Izraeli; upozorňuje na zvýšenú diskrimináciu palestínskych obyvateľov, ktorí sú izraelskými občanmi;

10.    vyzýva EÚ, aby:

a.      požadovala ukončenie izraelskej okupácie Predjordánska, pásma Gazy a východného Jeruzalema;

b.      opätovne pripomenula, že podporuje uznanie životaschopného, nezávislého a celistvého palestínskeho štátu, ktorého hlavným mestom by bol východný Jeruzalem, hranice by zodpovedali hraniciam z roku 1967 a ktorý by existoval v mieri vedľa Izraela;

c.      odsúdila politiku kolektívneho trestu, ktorú Izrael uplatňuje voči palestínskemu ľudu, a vyzýva na ukončenie beztrestnosti Izraela, pokiaľ ide o neustále hrubé porušovanie medzinárodného a humanitárneho práva, Charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

d.      vyzývala vlády všetkých členských štátov EÚ, aby uplatňovali usmernenia z 19. júla 2013; požadovala zákaz dovozu do EÚ všetkých izraelských produktov vyrobených v nelegálnych izraelských osadách na okupovaných palestínskych územiach;

e.      uplatňovala článok 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom pozastavením dohody, dokiaľ Izrael bude pokračovať v porušovaní ľudských práv;

f.       uvalila zákaz na vývoz zbraní z EÚ do Izraela; zakázala dovoz všetkých zbraní z Izraela do EÚ; okamžite ukončila akúkoľvek spoluprácu s Izraelom v rámci Európskej obrannej agentúry (EDA);

g.      neposkytla žiadne finančné prostriedky izraelským subjektom prostredníctvom programu Horizont 2020;

h.      zverejnila výsledky vyšetrovacej misie Komisie do Gazy, ktorej cieľom bolo vyčísliť škody napáchané na tamojších projektoch financovaných EÚ počas nedávnej izraelskej agresie;

i        predložila Izraelu žiadosť o prístup poslancov EP do pásma Gazy;

j.       požadovala od Izraela, aby zmenil všetky rozhodnutia týkajúce sa konfiškácie pôdy, a to predovšetkým na území južne od Betlehéma, a rozširovania osád a súvisiacich činností;

k.      podstatne zvýšila sumy pridelené UNRWA a Palestínskej samospráve, a to vzhľadom na nesmiernu humanitárnu a materiálnu katastrofu v pásme Gazy;

l.       pridelila značné finančné prostriedky na obnovu poľnohospodárskeho a rybolovného sektora, ktoré sú dôležité pre každodenný život obyvateľstva;

m.     žiadala od Izraela náhradu za projekty financované EÚ, ktoré boli zničené počas opakujúcich sa útokov v Gaze a Predjordánsku;

n.      podporila žiadosť predsedu Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása o medzinárodnú ochranu Palestíny;

o.      podporila palestínske úsilie o dosiahnutie jednoty;

11.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi a vláde Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade, izraelskej vláde a Knessetu.