NÁVRH UZNESENIA o situácii na Ukrajine
16.9.2014 - (2014/2841(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Charles Tannock, Ryszard Antoni Legutko, Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Czarnecki, Tomasz Piotr Poręba, Geoffrey Van Orden, Roberts Zīle, Ruža Tomašić, Zdzisław Krasnodębski, Valdemar Tomaševski, Bastiaan Belder v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0118/2014
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva vo Vilniuse z 29. novembra 2013,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v apríli vypuklo na východnej Ukrajine násilie, keď separatisti vyhlásili nezávislosť v Doneckej a Luhanskej oblasti po tom, čo Rusko nezákonne anektovalo ukrajinský Krym;
B. keďže od polovice apríla bolo zabitých najmenej 3 000 ľudí, pričom počet ukrajinských utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny dosiahol 350 000;
C. keďže proruskí povstalci priamo podporovaní ruskými ozbrojenými silami, ktorých počet ukrajinská strana odhaduje na šesť práporov podporovaných delostrelectvom, sa priblížili k mestu Mariupol, strategicky významnému čiernomorskému prístavu, a začali ostreľovať mesto delostreleckou paľbou;
D. keďže Rusko podľa zdrojov NATO údajne posielalo rebelom hlavné bojové tanky, delá a ďalšie zbrane a umožňovalo bojovníkom zo svojho územia prechádzať hranice, aby sa pridali k povstaleckým milíciám; keďže Rusko má stále na východnej Ukrajine približne 1 000 ťažko ozbrojených vojakov a ďalších asi 20 000 sa nachádza v blízkosti ukrajinskej hranice;
E. keďže Rusko po tom, čo poskytlo podporu miestnym separatistickým skupinám, využilo svoju armádu na získanie kontroly nad ukrajinským Krymom a na jeho následnú nezákonnú anexiu; keďže tento scenár sa zopakoval v prípade východnej Ukrajiny, čím došlo k porušeniu všetkých zásad helsinských dohôd;
F. keďže ruská agresia a obsadenie Krymu predstavovali porušenie medzinárodného práva vrátane Charty OSN, najmenej troch ukrajinsko-ruských dohôd o dvojstranných vzťahoch z roku 1997, a predovšetkým memoranda z Budapešti týkajúceho sa NPT, a hlavných aktov OBSE;
G. keďže 17. júla 2014 bolo pri dedine Grabove na území ovládanom rebelmi pri hranici s Ruskom zostrelené lietadlo malajzijských aerolínií (let MH17 z Amsterdamu), pri ktorom zahynulo takmer 300 ľudí; keďže dôkazy ukazujú na raketu vystrelenú rebelmi a dodanú z Ruska;
H. keďže EÚ súhlasila s uvalením ďalších sankcií na Rusko kvôli jeho úlohe v ukrajinskej kríze, ktoré sú zamerané na veľké ruské štátne ropné spoločnosti a ktoré rozširujú zoznam ruských úradníkov, ktorým boli zrušené víza a zmrazený majetok;
I. keďže na septembrovom samite NATO vo Walese sa stretlo viac ako 60 vedúcich predstaviteľov štátov, ktorí prediskutovali situáciu na Ukrajine, v Afganistane a budúcnosť aliancie;
J. keďže 27. júna 2014 podpísala EÚ dohodu o pridružení s Ukrajinou, ako aj podobné dohody s Gruzínskom a Moldavskom; keďže podpisom tejto dohody sa vyjadruje túžba ukrajinského ľudu žiť v krajine, ktorá sa riadi európskymi hodnotami, demokraciou a zásadami právneho štátu;
K. keďže ruskí politickí predstavitelia sa pokúsili využiť historické revanšistické a iredentistické nálady na legitimizáciu separatistických akcií a verejne vyhlasovali, že dnešná juhovýchodná Ukrajina bola za čias cárov ruským regiónom Novorusko;
L. keďže 5. septembra 2014 bol na hraničnom priechode Luhamaa unesený úradník estónskej vnútornej bezpečnostnej služby Eston Kohver, ktorého zadržiavali na ruskom území na neznámom mieste a bol obvinený zo špionáže;
M. keďže počas napätia v súvislosti s Ukrajinou poklesli ruské dodávky plynu do Poľska o 45 %;
N. keďže Francúzsko sa rozhodlo zastaviť dodávku vojnových lodí typu Mistral do Ruska;
1. vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a ukrajinským národom; vyjadruje opatrný optimizmus v súvislosti s dohodou o prímerí a zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia trvalého prímeria a vykonávania mierového plánu by Rusko malo zastaviť akúkoľvek finančnú, politickú a vojenskú pomoc separatistom na východnej Ukrajine a stiahnuť sa z už anektovaných území, vrátane Krymu;
2. dôrazne odsudzuje Ruskú federáciu za vedenie nevyhlásenej hybridnej vojny proti Ukrajine s použitím ruských ozbrojených síl a za podporu nezákonne vyzbrojených skupín; nalieha na Rusko, aby prestalo s prísunom zbraní a bojovníkov na východnú Ukrajinu; zdôrazňuje, že ruské akcie proti Ukrajine sú aktom agresie;
3. opakuje svoj záväzok voči nezávislosti, suverenite, územnej celistvosti, neporušiteľnosti hraníc Ukrajiny a voči jej voľbe pre európsku cestu;
4. víta úplné rešpektovanie ustanovení o prímerí zo strany Ukrajiny napriek mnohým provokáciám a porušovaniam zo strany ruských vojsk a teroristov;
5. varuje, že počas politického dialógu, ktorý nadväzuje na prímerie, by sa mal klásť silný dôraz na odmietnutie akýchkoľvek návrhov na budúci štatút Ukrajiny, ktorý by Rusko mohlo použiť na prehlbovanie vplyvu v krajine alebo dokonca na jej rozdelenie;
6. víta nový balík sankcií voči Rusku, ktorý nadobudol účinnosť a ktorým sa blokujú pôžičky pre päť veľkých štátnych bánk a obmedzuje sa obchod EÚ s ropnými a zbrojnými spoločnosťami; zastáva názor, že akékoľvek sankcie by mali byť navrhnuté tak, aby spoločnostiam prepojeným na Kremlin neumožňovali ich obchádzanie; žiada EÚ, aby pozorne sledovala formy hospodárskej spolupráce, ako sú výmeny kmeňových akcií a spoločné podniky.
7. berie na vedomie čiastočné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny, ale považuje ho za nedostatočné pre zmiernenie sankcií voči Rusku, ktoré EÚ prijala; v tejto súvislosti vyjadruje obavy z nedávneho unáhleného vyhlásenie predsedu Európskej rady týkajúceho sa možného zrušenie sankcií;
8. vyzýva členské štáty a ESVČ, aby prijali jasný súbor kritérií, dosiahnutie ktorých môže zabrániť prijatiu nových reštriktívnych opatrení alebo viesť k zrušeniu už prijatých sankcií; je presvedčený, že tieto kritériá by mali zahŕňať: úplné stiahnutie ruských vojsk a žoldnierov z územia Ukrajiny; ukončenie dodávok zbraní a vybavenia teroristom; rešpektovanie režimu prímeria zo strany Ruska; vytvorenie účinnej medzinárodnej kontroly a overovania režimu prímeria; a obnovenie ukrajinskej kontroly na celým svojím územím, vrátane Krymu;
9. odsudzuje agresiu Ruska voči Krymu ako vážne porušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti podľa medzinárodného práva a odmieta ruskú politiku fait accompli v zahraničných vzťahoch; považuje anexiu Krymu za nezákonnú; odmieta uznať ruskú vládu de facto na polostrove a podporuje zákaz dovozu tovarov z Krymu a Sevastopola, ktoré nemajú ukrajinský certifikát;
10. pripomína, že Spojené štáty americké, Ruská federácia a Spojené kráľovstvo v memorande z Budapešti o bezpečnostných zárukách Ukrajine plne zaručili existujúce hranice, keď sa vzdala jadrových zbraní a pripojila sa k NPT; takisto pripomína Ruskej federácii, že sa spolu s dvoma ďalšími uvedenými krajinami v tom istom dokumente zaviazala, že sa zdrží hospodárskeho nátlaku, ktorého cieľom je podriadiť vlastným záujmom výkon práv Ukrajiny neoddeliteľne spätých s jej zvrchovanosťou, a tak si zabezpečiť výhody akéhokoľvek druhu;
11. vyzýva členské štáty, aby pokračovali v poskytovaní ďalšej vojenskej a technickej pomoci Ukrajine;
12. vyzýva Radu, aby tzv. Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku zaradila do zoznamu teroristických organizácií;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie pri poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine;
14. je znepokojený rozhodnutím odložiť vykonávanie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) s Ukrajinou, ktoré bolo prijaté na stretnutí, ktorého sa za zúčastnili aj predstavitelia Ruska; žiada vykonávanie dohôd, ako boli pôvodne predstavené a vo forme, ktorá sa dohodla výlučne medzi Ukrajinou a EÚ;
15. berie na vedomie rozhodnutie prijaté počas samitu NATO, vrátane vytvorenia osobitnej jednotky rýchleho nasadenia a zvýšenia celkových výdavkov na obranu a víta dôrazné odsúdenie nezákonnej intervencie Ruska na Ukrajine vo vyhlásení zo samitu vo Walese; víta vyhlásenie prezidenta Obamu, že aliancia musí nechať otvorené dvere pre nových členov s cieľom čeliť ruskej agresii a prijať konkrétne záväzky na posilnenie obranných spôsobilostí Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa neprijalo žiadne rozhodnutie o stálom rozmiestnení vojsk NATO v krajinách východnej Európy a že sa neprijalo žiadne jasné rozhodnutie v súvislosti s priamou a okamžitou pomocou pre ukrajinskú armádu;
16. žiada EÚ, vzhľadom na nedávne nepriateľské kroky Ruska na Ukrajine a v Estónsku, aby vytvorila európsky bezpečnostný fond umožňujúci poskytovanie nízko úročených pôžičiek, ktoré by členské štáty predovšetkým na východe mohli využiť na modernizáciu svojich armád a zlepšenie svojich obranných spôsobilostí;
17. víta podpísanie dohody o pridružení s Ukrajinou a zdôrazňuje právne uznané vyhliadky Ukrajiny na prípadné členstvo v EÚ, ktoré v zásade priznáva článok 49 Zmluvy o Európskej únii;
18. berie na vedomie rozhodnutie francúzskeho prezidenta o zastavení dodávky lodí typu Mistral do Ruska; je presvedčený, že je to krok správnym smerom a vyzýva Francúzsko, aby túto zmluvu, ktorá je v rozpore s Kódexom Európskej únie pre vývoz zbraní a spoločnou pozíciu z roku 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, úplne zrušilo;
19. vyzýva Rusko a proruských separatistov v regióne, aby zabezpečili okamžitý, bezpečný a neobmedzený prístup na miesto havárie lietadla (let MH17) s cieľom obnoviť vyšetrovanie a uskutočniť repatriáciu telesných pozostatkov a osobných vecí obetí, ktoré sa stále nachádzajú na mieste havárie a žiada rýchle postavenie pred súd tých, ktorí sú priamo a nepriamo zodpovední za zostrelenie lietadla (let MH17);
20. odsudzuje únos úradníka estónskej vnútornej bezpečnostnej služby Estona Kohvera z územia Estónska a vyzýva Ruské orgány, aby zabezpečili jeho okamžité prepustenie a bezpečný návrat do Estónska;
21. pripomína prejav prezidenta Putina, v ktorom pre Rusko vyhradil právo brániť etnických Rusov žijúcich za jeho hranicami a ktorý môže byť vnímaný a nepriama hrozba Moldavsku a baltským štátom; varuje, že súčasná situácia v Podnestersku môže vyústiť do ďalšieho napätia medzi Ruskom, predovšetkým vzhľadom na podpísanie dohody o pridružení s Moldavskom;
22. znovu vyzýva Rusko, aby nevyužívalo plyn a ropu ako nástroj na donucovanie a vyvíjanie nátlaku na svojich susedov; v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu zabezpečiť dodávky energie pre Ukrajinu a tie členské štáty, ktorých sa už dotkli znížené dodávky plynu z Ruska, najmä pre Poľsko;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, prezidentovi Ukrajiny, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a Ruskej federácie, Parlamentnému zhromaždeniu Euronest a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.