NÁVRH UZNESENIA o situácii na Ukrajine
16.9.2014 - (2014/2841(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Rebecca Harms, Tamás Meszerics, Heidi Hautala, Bas Eickhout, Indrek Tarand v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0118/2014
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine, najmä so zreteľom na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii na Ukrajine[1], uznesenie z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu[2], uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny[3] a na uznesenie zo 17. júla 2014 o Ukrajine[4],
– so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci o Ukrajine z 3. marca 2014 a na závery zasadnutí Rady pre zahraničné veci zo 17. marca 2014, 14. apríla 2014, 12. mája 2014 a 23. júna 2014 a 15. augusta 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád o Ukrajine na zasadnutí Európskej rady zo 6. marca 2014 a 27. mája 2014,
– so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 21. marca 2014, 27. júna 2014, 16. júla 2014 a 30. augusta 2014,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 5. septembra 2014 dospela trojstranná kontaktná skupina v Minsku k dohode o prímerí vo východnej Ukrajine na základe 12-bodového protokolu uverejneného na webovej stránke OBSE, ktorým sa vyzýva na prímerie a okamžité prepustenie rukojemníkov a prijatie opatrení na zlepšenie humanitárnej situácie, a to vrátane opatrení týkajúcich sa decentralizácie orgánu a predčasných volieb v Doneckej a Luhanskej oblasti;
B. keďže v predchádzajúcich týždňoch Rusko zvýšilo svoju vojenskú a logistickú podporu separatistickým milíciám prostredníctvom stáleho toku zbraní, munície, pancierových vozidiel a výstroje, maskovaných žoldnierov a vojakov napriek výzve EÚ vyvinúť všetko úsilie na upokojenie situácie; keďže od začiatku krízy Ruská federácia zhromaždila bojové jednotky a techniku na hraniciach s Ukrajinou;
C. keďže v súčasnosti je dohoda o prímerí stále krehká, ale vo všeobecnosti sa dodržiava napriek denným správam o určitom porušovaní, najmä v Doneckej a Mariupolskej oblasti;
D. keďže počas konfliktu prišlo o život vyše 2 600 ľudí; keďže situácia v oblasti konfliktu je veľmi znepokojivá z humanitárneho i zdravotného hľadiska; keďže viac než milión ľudí opustilo oblasť konfliktu a hľadá útočisko v Ruskej federácii a v ďalších ukrajinských regiónoch, ktoré nie sú postihnuté nepriateľstvom;
E. keďže Valentina Melnikovová, predsedníčka výboru matiek vojakov, hlavnej ruskej organizácie zastupujúcej rodiny vojakov, sa vyjadrila, že sa odhaduje, že na Ukrajine je prítomných približne 7 000 až 8 000 ruských vojakov a okolo 200 ruských vojakov už zomrelo;
F. keďže 28. augusta 2014 ruské ministerstvo spravodlivosti doplnilo nevládnu organizáciu matiek vojakov z Petersburgu na úradný zoznam „agentov zahraničných služieb“ na základe zákona z roku 2012; keďže toto rozhodnutie bolo oznámené po tom, ako Ella Poljakovová, vedúca skupiny, verejne hovorila o údajne usmrtených ruských vojakoch bojujúcich na Ukrajine proti ukrajinským silám a požadovala vyšetrenie týchto domnienok;
G. keďže orgány Ruskej federácie sa snažia zabrániť verejnému pochovávaniu ruských vojakov zahynutých na Ukrajine; keďže novinári, ktorí priniesli reportáže o pohrebe dvoch ruských výsadkárov v Pskove, boli zbití a ťažko zranení;
H. keďže najnovšie správy, ktoré zverejnili vysoký komisár OSN pre ľudské práva a Amnesty International, obvinili obe strany z porušovania ľudských práv a uvádzali také trestné činy, akými sú únosy, mučenie, mimosúdne popravy a používanie ťažkých zbraní v husto obývaných mestských oblastiach;
I. keďže priame i nepriame vojenské zapojenie Ruska na Ukrajine vrátane anexie Krymu predstavuje porušenie medzinárodného práva vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskeho memoranda z roku 1994; keďže Rusko naďalej odmieta uplatňovať Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe;
J. keďže po dlhom a zložitom procese rozhodovania vstúpil 12. septembra 2014 do platnosti nový súbor sankcií EÚ voči Rusku, ktorých cieľom je ďalej obmedziť prístup ruských bánk, energetických firiem a podnikov v obrannom priemysle na kapitálové trhy EÚ a rozšíriť predchádzajúce sankcie;
K. keďže ruské embargo, ktoré 6. augusta 2014 uvalil na dovoz širokej škály poľnohospodárskych výrobkov z EÚ a ďalších krajín ruský predseda vlády, má významný dosah na rad poľnohospodárskych odvetví a krajín, ktoré vyvážajú poľnohospodárske produkty do Ruska;
L. keďže v dôsledku vysídlenia veľkého počtu obyvateľov a najnižšej miere zaočkovanosti v Európe existuje na Ukrajine vysoké riziko vypuknutia nákazlivých ochorení, a to najmä medzi deťmi; keďže najmä riziko vypuknutia obrny je veľmi znepokojivé, pretože 1,5 milióna detí mladších ako 5 rokov dosiaľ nebolo plne očkovaných proti obrne;
M. keďže prezident Petro Porošenko rozpustil 26. augusta 2014, po období nestability medzi provládnymi silami, Najvyššiu radu a vyzval k predčasným parlamentným voľbám;
N. keďže po podpise politických ustanovení dohody o pridružení 21. marca 2014 EÚ a Ukrajina oficiálne podpísali 27. júna 2014 ostávajúcu časť tejto dohody, ktorej súčasťou je prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA); keďže sa Európsky parlament a Najvyššia rada chystajú na súbežnú ratifikáciu dohody o pridružení;
O. keďže Rada pre zahraničné veci 27. júna 2014 potvrdila analýzu Komisie, v ktorej sa uvádza, že Ukrajina splnila všetky požiadavky prvej fázy akčného plánu liberalizácie vízového režimu a pokračuje druhou fázou plánu;
P. keďže v dlhodobom spore medzi Ukrajinou a Ruskom o dodávkach plynu sa dosiaľ nedosiahla dohoda;
1. víta podpis Minskej dohody o prímerí a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, pre jej úplné uplatňovanie v dobrej viere s cieľom pripraviť pôdu pre začatie skutočného mierového procesu; ďalej vyzýva všetky strany, aby pokračovali v rokovaniach s cieľom objasniť všetky nedoriešené otázky, najmä pokiaľ ide o štatút Luhanskej a Doneckej oblasti alebo ich častí v rámci jednotného ukrajinského štátu;
2. opakuje, že je presvedčeným zástancom nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, a zdôrazňuje, že iba skutočné politické riešenie krízy môže pripraviť pôdu pre úplné zmierenie zúčastnených strán a posilnenie jednoty krajiny;
3. zdôrazňuje, že OBSE zohráva hlavnú úlohu pri riešení ukrajinskej krízy, pretože má s riešením ozbrojeného konfliktu a kríz skúsenosti a tiež vzhľadom na skutočnosť, že tak Ruská federácia, ako aj Ukrajina sú členmi tejto organizácie; vyzýva členské štáty, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby sa snažili o posilnenie a rozšírenie osobitnej pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine, a to ako pokiaľ ide o zamestnancov, tak o logistiku a vybavenie; zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladne vyslať pozorovateľov OBSE na všetky časti ukrajinsko-ruskej hranice, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou separatistov;
4. víta časté kontakty medzi ukrajinským prezidentom Porošenkom a ruským prezidentom Putinom, ktorých cieľom je zmierniť napätie a posilniť prímerie; domnieva sa však, že jediným dôveryhodným a konkrétnym príspevkom Moskvy k upokojeniu situácie a ukončeniu konfliktu by bolo okamžité zastavenie prílivu ruských zbraní, žoldnierov a jednotiek na podporu separatistických milícií a stiahnutie ruských ozbrojených síl zhromaždených na hranici s Ukrajinou;
5. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva hlavy štátov a vlád krajín EÚ, aby plne využívali dôrazné nevojenské prostriedky, ktoré umožnia zabrániť tomu, aby dohoda o prímerí premenila situáciu na Ukrajine v ďalší zamrznutý konflikt, tým, že budú vyvíjať tlak na Rusko, pokiaľ sa neobjavia výrazné a nezvrátiteľné známky zlepšenia situácie; víta preto prehĺbenie a rozšírenie sankcií EÚ vrátane tých, ktoré sú zamerané na možnosť popredných ruských producentov ropy získavať kapitál v Európe;
6. vyzýva Radu, aby zvážila nové druhy opatrení vrátane pozastavenia členstva Ruska v skupine G20 a bojkotu majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2018;
7. víta veľmi neskoré rozhodnutie francúzskeho prezidenta Hollanda o pozastavení vývozu prvého bojového plavidla typu Mistral v novembri 2014 v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine, vyzýva však Francúzsko, aby túto dohodu definitívne zrušilo; pripomína, že Rusko sa chystá pomenovať druhú vojnovú loď typu Mistral po ukrajinskom námornom prístave okupovanom Ruskom – Sevastopol; naliehavo vyzýva Spojené kráľovstvo, aby Rusku okamžite odobralo všetky existujúce licencie na vývoz zbraní, a zároveň vyzýva členské štáty, aby posilnili zbrojné embargo voči Rusku nielen zákazom budúceho vývozu, ale aj zrušením všetkých existujúcich zmlúv a licencií;
8. vyjadruje obavy zo zapojenia NATO do krízy medzi Ukrajinou a Ruskom; pripomína, že priame zapojenie NATO by krízu ďalej militarizovalo a nahrávalo ruskej propagande; považuje organizovanie manévrov NATO na západnej Ukrajine a v Čiernom mori za strategickú chybu; naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov NATO, aby túto myšlienku prehodnotili, pretože by to mohlo viesť k úmyselnému či neúmyselnému kontaktu medzi konvenčnými silami NATO a Ruskej federácie;
9 pripomína nedávnu správu Amnesty International o porušovaní ľudských práv v oblastiach konfliktu a rozhodne odsudzuje únosy, brutálne bitky, mučenie, vraždy, mimosúdne popravy a ďalšie vážne porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva voči aktivistom, protestujúcim, novinárom a mnohým ďalším občanom, ktorí sa na konflikte na východe Ukrajiny nezúčastňujú, ktoré sa vyskytli počas posledných troch mesiacov a ktoré páchali hlavne ozbrojení separatisti a v niektorých prípadoch aj vládne sily; podporuje výzvu adresovanú ukrajinskej vláde, aby vytvorila jednotný a pravidelne aktualizovaný register prípadov oznámených únosov a začala dôsledné a nezávislé vyšetrovanie všetkých obvinení z hrubého použitia sily, zlého zaobchádzania alebo mučenia;
10. opätovne zdôrazňuje, že od anexie Krymu Rusko porušuje svoje medzinárodné záväzky ako signatár Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, v ktorej sa strany dohodli, že sa zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny;
11. zdôrazňuje dôležitosť uskutočnenia predčasných parlamentných volieb v súlade s medzinárodnými demokratickými záväzkami napriek prejavom nepriateľstva vo východnej časti krajiny; vyzýva ukrajinské orgány, aby plne vyriešili všetky pripomienky uvedené v zisteniach a záveroch pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR, pokiaľ ide o nedávne prezidentské voľby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Najvyššia rada nebola schopná schváliť nový volebný zákon; vyzýva OBSE, aby našla spôsob, ako umožniť konanie predčasných volieb aj v oblastiach postihnutých konfliktom;
12. naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby začali otvorený a transparentný dialóg, do ktorého budú zapojené všetky zložky ukrajinskej spoločnosti; v tejto súvislosti ich vyzýva, aby po tom, čo sa nový parlament ujme výkonu svojich právomocí, neodkladali nevyhnutné, dlho očakávané reformy na ústavnej, politickej a hospodárskej úrovni; domnieva sa v tejto súvislosti, že ústavná reforma na Ukrajine by mala byť predmetom širokej a dôkladnej diskusie zahrňujúcej všetky prvky ukrajinskej spoločnosti a nakoniec by mala vyústiť do referenda;
13. zdôrazňuje, že podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou 27. júna 2014 je základným krokom k prehĺbeniu vzťahov medzi obomi stranami a k začleneniu Ukrajiny do európskeho integračného procesu; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vhodnú štruktúru (pracovnú skupinu), ktorá bude Ukrajine poskytovať technickú pomoc, a zaistiť potrebnú finančnú pomoc s cieľom úspešne implementovať dohodu; upozorňuje na to, že je potrebné vypracovať jasný plán na jej implementáciu, aby Ukrajina mohla využívať prístup na trh EÚ čo najskôr;
14. opätovne zdôrazňuje v tejto súvislosti svoje stanovisko, podľa ktorého táto dohoda nie je konečným cieľom vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou; poukazuje ďalej na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že dohoda s Európskou úniou o pridružení alebo prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode nie sú spojené s integráciou do NATO;
15. berie na vedomie dohodu dosiahnutú 12. septembra 2014 v rámci trojstranného dialógu medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom; dúfa, že by tento dialóg mohol byť základom vzájomných riešení vychádzajúcich z medzinárodných noriem a pravidiel, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko namiesto toho, aby prejavilo konštruktívny prístup k hľadaniu spoločných realizovateľných riešení, využíva trojstranný dialóg na oslabovanie dohody o pridružení; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že bolo rozhodnuté o odložení predbežného uplatňovania prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode; zdôrazňuje, že dohoda a budúce stretnutie v rámci trojstranného dialógu nemusia Rusku umožniť opätovné otvorenie rokovania o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr prijala nový návrh nariadenia o rozšírení autonómnych obchodných preferencií, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť do 1. novembra 2014 po tom, čo bude schválené Európskym parlamentom a Radou ministrov;
16. odsudzuje správanie Ruska, ktoré využíva obchod na destabilizáciu regiónu, pretože zakázalo dovoz určitých výrobkov z Ukrajiny a Moldavska a teraz tiež odstupuje od dohôd o voľnom obchode Spoločenstva nezávislých štátov s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom a znovu zavádza clá na výrobky z doložky najvyšších výhod pochádzajúce z týchto krajín;
17 naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala prípravu tretieho ambiciózneho balíka makrofinančnej pomoci Ukrajine a aby sa stala hlavným organizátorom konferencie darcov pre Ukrajinu, ktorá by sa mala uskutočniť koncom roka 2014 za účasti medzinárodných organizácií, medzinárodných finančných inštitúcií a občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam záväzku medzinárodného spoločenstva podporovať hospodársku a politickú stabilizáciu a reformy na Ukrajine, najmä v rámci politického pridruženia a hospodárskej integrácie Ukrajiny do EÚ, spolu s dôveryhodným núdzovým plánom pre obnovu a rozvoj konfliktom postihnutých regiónov a humanitárnu a zdravotnícku pomoc pre utečencov a vysídlené osoby;
18. víta nedávne začatie misie na reformu sektora civilnej bezpečnosti v kontexte spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) – EUAM Ukrajina; zdôrazňuje potrebu dôslednej reformy v polícii a súdnictve a posilnenia transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej a parlamentnej kontroly polície;
19. poukazuje na to, že obmedzený charakter opatrení, ktoré EÚ prijala ako reakciu na inváziu Ruska na Ukrajinu, je tiež dôsledkom silnej závislosti Únie od Ruskej federácie, pokiaľ ide o dodávky energie; považuje v tejto súvislosti za veľmi dôležité, aby sa znížila závislosť EÚ od Moskvy a iných autoritárskych režimov a aby sa zvážila možnosť úplného bojkotu a zavedenia konkrétnych alternatív pre členské štáty, pre ktoré je v súčasnosti Rusko jediným dodávateľom; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pracovala na úplnom vykonávaní tretieho energetického balíka a podporovala projekty energetickej efektívnosti, keďže takto sa stanú ďalšie kapacity plynovodu, ako je South Stream, nadbytočné, a tiež aby diverzifikovala zdroje energie rozvojom obnoviteľných zdrojov; nalieha na členské štáty, aby sa ich verejné podniky nezapájali do projektov s ruskými spoločnosťami, ako je South Stream, ktoré zvyšujú európsku zraniteľnosť a ich cieľom je izolácia Ukrajiny;
20. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vytýčiť si v súvislosti s rokovaniami o rámci do roku 2030 ambiciózne záväzné ciele v oblasti energetickej účinnosti (40 %) a energie z obnoviteľných zdrojov (45 %) s cieľom vytvoriť v EÚ nové pracovné miesta v týchto odvetviach, zlepšiť bezpečnosť dodávok, splniť naše klimatické ciele a znížiť závislosť Európy od dovozu fosílnych palív; okrem toho vyzýva Európsku radu, aby na svojom októbrovom zasadnutí schválila ambiciózny komplexný krízový plán na nadchádzajúce mesiace, do ktorého zahrnie aj pozíciu príslušných zainteresovaných strán a Európskeho parlamentu;
21. vyzýva EÚ, aby považovala skladovanie plynu, prepojovacie vedenia a zariadenia spätného toku za strategické statky, a teda aby regulovala podiel zmluvných strán z radov tretích osôb v týchto kľúčových sektoroch; takisto vyzýva členské štáty, aby zrušili plánované dohody s Ruskom v odvetví energetiky vrátane jadrových palivových článkov, prepravy odpadu z jadrových technológií a plynovodu South Stream;
22. víta počiatočné opatrenia prijaté Komisiou s cieľom umožniť Ukrajine vyrovnať sa s energetickou krízou po rozhodnutí Ruska prerušiť dodávky plynu do krajiny a nalieha na Radu a Komisiu, aby pokračovali v poskytovaní pomoci a podpory Kyjevu pri jeho snahách o vyriešenie dlhotrvajúceho sporu s Moskvou v otázke plynu;
23. upozorňuje na dramatickú sociálnu situáciu v krajine; vyzýva ukrajinskú vládu, aby v plnej miere zverejnila podmienky týkajúce sa dohody s MMF, a žiada zavedenie sprievodných opatrení zameraných na zmiernenie súčasnej situácie, najmä čo sa týka najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; domnieva sa, že podmienky MMF by mohli prehĺbiť vnútorné napätie a viesť k rýchlemu zníženiu miezd a počtu pracovných miest vo verejnej správe, čo by mohlo mať vedľajší vplyv a vyústiť do nárastu korupcie; poukazuje na to, že na Ukrajine stúpa riziko infekčných chorôb, keďže krajina teraz čelí vážnemu nedostatku vakcín v dôsledku oneskorovania štátneho postupu obstarávania a zdražovania v súvislosti s očakávaným znehodnotením miestnej meny;
24. berie na vedomie predbežnú expertnú správu o havárii letu spoločnosti Malaysia Airlines MH17; žiada plný, neobmedzený prístup expertov do oblasti, v ktorej sa nachádzajú trosky, aby mohli svoje vyšetrovanie uzavrieť;
25. žiada nezávislé a nestranné vyšetrovanie smrteľných udalostí v Odese z 2. mája 2014, ako aj všetkých ostatných zločinov proti ľudskosti, ktoré sa udiali od novembra 2013, so zapojením silného medzinárodného prvku a pod dohľadom Rady Európy a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sú za to zodpovední; je presvedčený o tom, že iba účinné vyšetrovanie týchto zločinov pomôže ukrajinskej spoločnosti a rodinám a priateľom obetí obnoviť dôveru v inštitúcie;
26. víta prijatie 4. správy Komisie o pokroku vo vykonávaní akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu Ukrajinou a rozhodnutie Rady pokračovať druhou fázou; trvá na rýchlom dokončení bezvízového režimu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý je konkrétnou reakciou na európske ašpirácie ľudí, ktorí protestovali na námestí Majdan; medzitým znovu vyzýva na okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a lacných postupov udeľovania víz;
27. vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné krízové opatrenia v nadväznosti na embargo Ruska na poľnohospodárske výrobky z EÚ, ktoré budú stabilizovať dotknuté poľnohospodárske trhy, a pritom pokiaľ možno uprednostnila lepšie využitie a spracovanie produktov na vnútorných trhoch pred ich stiahnutím z trhu (znehodnotením) a dotované vývozy do tretích krajín, najmä rozvojových; v tejto súvislosti očakáva solidaritu a korektné obchodné správanie tretích krajín, ktoré sú s EÚ úzko späté, predovšetkým kandidátskych krajín;
28. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy, OBSE a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2014)0170.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2014)0248.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2014)0009.