Postup : 2014/2843(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0134/2014

Predkladané texty :

B8-0134/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/09/2014 - 10.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0027

NÁVRH UZNESENIA
PDF 255kWORD 84k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0109/2014
16.9.2014
PE537.036v01-00
 
B8-0134/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o Iraku a Sýrii a ofenzíve skupiny ISIS vrátane prenasledovania menšín (2014/2843(RSP))


Javier Nart, Robert Rochefort, Andrus Ansip, Marielle de Sarnez, Juan Carlos Girauta Vidal, Ramon Tremosa i Balcells, Frédérique Ries, Petr Ježek, Gérard Deprez, Petras Auštrevičius, Johannes Cornelis van Baalen, Ivan Jakovčić, Fredrick Federley, Marietje Schaake, Louis Michel v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu

Uznesenie Európskeho parlamentu o Iraku a Sýrii a ofenzíve skupiny ISIS vrátane prenasledovania menšín (2014/2843(RSP))  
B8‑0134/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii, najmä na uznesenie zo 6. februára 2014(1) o situácii v Sýrii a zo 17. júla 2014(2) o situácii v Iraku,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Iraku, najmä závery z 15. augusta 2014; so zreteľom na závery Európskej rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–       so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na druhej strane a na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(3),

–       so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnými stranami sú Irak a Sýria,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 24. júna 2013,

–       so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže Irak a Sýria aj naďalej čelia závažným politickým, bezpečnostným a sociálno-ekonomickým výzvam, a keďže politická scéna v oboch krajinách je extrémne roztrieštená a sužovaná násilím, čo vážne naplneniu oprávnenej túžby irackých a sýrskych občanov po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii; keďže sýrsky prezident Assad a jeho vláda majú stále neotrasiteľnú pozíciu;

B.     keďže skupina Islamský štát (IŠ) – predtým Islamský štát v Iraku a Levante – ktorá sa odtrhla od džihadistickej organizácie al-Káida, dobyla niektoré oblasti na východe Sýrie, vrátane najväčšej sýrskej priehrady a strategicky významnej leteckej základne Tabka, a rozsiahle územia v Iraku a následne uskutočnila hromadné popravy občanov, zaviedla veľmi prísny výklad práva šaría a zničila šiítske, sufické, sunitské a kresťanské miesta na konanie bohoslužieb a svätyne; keďže v posledných mesiacoch sa cieľom IŠ stalo viac miest a území a že táto organizácia masakruje, unáša a zabíja civilistov, vojakov, členov miestnych kmeňov, novinárov, zdravotníkov poskytujúcich prvú pomoc a členov siekt a iných náboženských menšín na východe Sýrie a na severe Iraku v trvalom a neustálom prúde hrubého násilia; keďže jednou z najohrozenejších skupín utečencov sú ženy a dievčatá a že existujú správy o cielených útokoch na ženy a dievčatá v Iraku a o únosoch, znásilneniach a nútených sobášoch zo strany ozbrojencov organizácie IŠ a iných ozbrojených skupín; keďže podľa odhadov žijú pod nadvládou IŠ v Iraku a Sýrii štyri milióny civilistov, často v extrémne zlých humanitárnych podmienkach;

C.     keďže implózia sýrskeho štátu, rozpad iracko-sýrskych hraníc a sektársky konflikt poskytli organizácii IŠ a ďalším radikálnym skupinám, ako je Džabhat al-Nusra spojený s al-Káidou, príležitosti na posilnenie svojej prítomnosti v Sýrii a Iraku;

D.     keďže pretrvávajúca násilná kríza v Sýrii vyústila do humanitárnej katastrofy, aká nemá v dejinách obdobu, s viac ako 191 000 mŕtvymi, väčšinou civilistami, viac ako 6,4 miliónmi osôb vysídlených v rámci krajiny a viac ako 3 miliónmi sýrskych utečencov, ktorí sa uchýlili prevažne do Libanonu (1,17 miliónov utečencov), Turecka (832 000), Jordánska (613 000), Iraku (215 000) a Egypta a severnej Afriky (162 000); keďže v tejto kríze sú osobitne zraniteľné najmä etnické a náboženské menšiny, ako aj ženy a deti; keďže sýrski utečenci momentálne tvoria takmer jednu pätinu vysídlených osôb vo svete; keďže 145 000 sýrskych utečenkýň, ktoré sa starajú o rodinu, vedie zúfalý boj o prežitie; keďže podľa Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) sa odhaduje, že z približne 540 000 palestínskych utečencov, ktorých UNRWA registruje v Sýrii, je 50 % vysídlených v rámci Sýrie alebo v susedných krajinách; keďže OSN pokladá sýrsku krízu za najhoršiu humanitárnu krízu v novodobých dejinách;

E.     keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) takmer 50 % sýrskeho obyvateľstva stratilo domov a 40 % utečencov je nútených prežívať v nevyhovujúcich podmienkach; keďže podľa OSN žijú traja zo štyroch Sýrčanov v chudobe a nezamestnanosť prevyšuje 50 %; keďže pretrvávajúce násilie má dramatický destabilizačný účinok na susedné krajiny, najmä kvôli masovému prílivu utečencov; keďže tieto krajiny majú obrovské vnútroštátne problémy, pričom Libanon a Jordánsko sú obzvlášť zraniteľné; keďže EÚ aj naďalej stojí na čele medzinárodnej reakcie na sýrsku krízu s rozpočtom približne 2,8 miliárd EUR na humanitárnu, rozvojovú, hospodársku a stabilizačnú pomoc; keďže navzdory všetkému úsiliu nie je medzinárodné spoločenstvo schopné uspokojiť potreby Sýrčanov ani krajín, ktoré prijali sýrskych utečencov;

F.     keďže podľa Úradu Organizácie spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí sa v strednom a severnom Iraku nachádza odhadom 1,2 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a približne 1,5 milióna osôb potrebuje humanitárnu pomoc; keďže vzostup IŠ vyvolal humanitárnu krízu, najmä masívne vysídlenie civilného obyvateľstva; keďže Komisia sa rozhodla zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR, ktoré budú určené na zabezpečenie základnej pomoci vysídleným osobám, čím sa doteraz v roku 2014 finančné prostriedky vyčlenené na humanitárnu pomoc v Iraku dostanú na úroveň 17 miliónov EUR; keďže Komisia poskytla Iraku od roku 2013 finančné prostriedky na humanitárnu pomoc vo výške takmer 59 miliónov EUR, vrátane sumy 700 000 EUR v rámci iniciatívy EÚ Deti mieru;

G.     keďže EÚ uznala záťaž pre región Kurdistan a regionálnu vládu Kurdistanu, ktorí prijali veľký počet osôb vysídlených v rámci krajiny;

H.     keďže mnohí Irančania a Sýrčania zostávajú kvôli postupujúcim jednotkám IŠ uväznení v oblasti konfliktu alebo majú problémy dostať sa na otvorené hraničné priechody; keďže UNHCR má obavu o životy sýrskych občanov uväznených v odľahlom utečeneckom tábore al-Ubajdí v Iraku po tom, čo boli agentúry OSN a ďalšie skupiny nútené opustiť svoje kancelárie, pričom ďalších 3 000 sýrskych utečencov sa zdržiava v neďalekom meste al-Qá´im; keďže utečenci sú často nútení platiť obrovské úplatky rôznym osobám a nebezpečnými cestami utekajú do jordánskej púšte;

I.      keďže prevažne kresťanské mesto Maharda (v provincii Hama) v súčasnosti oblieha front Džabhat an-Nusra spojený s al-Káidou; keďže 11. septembra 2014 prepustil front Džabhat an-Nusra 45 fidžijských členov mierového zboru OSN, ktorých predtým viac ako dva týždne zadržiaval a vyhrážal sa im súdom podľa práva šaría;

J.      keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že pôsobenie v oblasti s cieľom poskytovať civilistom a utečencom riadnu pomoc, ktorú potrebujú, je naďalej veľmi ťažké; keďže je dôležité poskytnúť prístrešie stovkám tisícom sýrskych a iránskych utečencov pred príchodom zimy;

K.     keďže v oblasti konfliktu bojovali alebo bojujú osoby s radikálnymi islamskými postojmi, ktoré sú pôvodom z iných štátov alebo z EÚ; keďže podľa odhadov londýnskeho Medzinárodného strediska pre štúdium radikalizácie je v súčasnosti celkový počet zahraničných bojovníkov v Sýrii 11 000 až 12 000, z ktorých približne 3 000 pochádza zo Západu; keďže je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabránia týmto bojovníkom odcestovať do oblasti konfliktu; keďže vlády členských štátov označili týchto občanov EÚ za bezpečnostné riziko;

L.     keďže sa uvažuje o možnosti zahájiť letecké útoky na východe Sýrie bez predchádzajúceho súhlasu prezidenta Assada; keďže na zasadnutí NATO dňa 5. septembra 2014 bola vytvorená koalícia proti IŠ; keďže ESVČ v súčasnosti pracuje na komplexnej regionálnej stratégii s cieľom vysporiadať sa s hrozbou, ktorú IŠ predstavuje; keďže 10. septembra 2014 predstavil prezident USA Obama svoju stratégiu boja proti IŠ, ktorá zahŕňa okrem iného systematické letecké útoky na ciele IŠ, „nech už sú kdekoľvek“, hoci aj v Sýrii, väčšiu podporu spojeneckým pozemným jednotkám bojujúcim s IŠ a väčšie úsilie v boji proti terorizmu s cieľom odstrihnúť túto skupinu od finančných prostriedkov; keďže Liga arabských štátov prisľúbila posilnenie spolupráce na zvrhnutí IŠ v Sýrii a Iraku;

M.    keďže IŠ si zabezpečil významný zdroj príjmov rabovaním bánk a podnikov na území, ktoré kontroluje, ovládnutím šiestich naftových polí v Sýrii vrátane sýrskeho najväčšieho naftového poľa al-Umar blízko hraníc s Irakom a získavaním finančných prostriedkov od bohatých darcov, najmä v Saudskej Arábii, Katare, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch;

1.      vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Iraku a Sýrii v dôsledku okupácie častí ich území zo strany IŠ; dôrazne odsudzuje bezhlavé zabíjanie a porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú táto a iné teroristické skupiny najmä voči kresťanským a iným náboženským a etnickým menšinám, napríklad jezídom, ktoré by mali byť súčasťou nového, demokratického Iraku a Sýrie, ako aj voči najzraniteľnejším skupinám;

2.      dôrazne odsudzuje útoky na civilné ciele vrátane nemocníc, škôl a miest konania bohoslužieb, ako aj používanie popráv a sexuálneho násilia v konflikte; zdôrazňuje, že páchatelia týchto činov by nemali zostať nepotrestaní; vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou a masívnym vysídľovaním civilistov;

3.      vyjadruje obavy z nárastu všetkých foriem násilia voči civilnému obyvateľstvu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia na prevenciu násilia voči ženám a deťom, najmä núteným sobášom dievčat;

4.      víta ohlásenie zostavenia novej, inkluzívnej vlády v Iraku, a blahoželá Haiderovi al-Abádímu k potvrdeniu vo funkcii predsedu irackej vlády; vyjadruje svoju trvalú podporu ústavnému procesu, pričom zdôrazňuje dôležitosť politického riešenia súčasnej krízy a naliehavú dôležitosť vytvorenia inkluzívnej vlády; vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby prispeli k úsiliu o podporu bezpečnosti a stability v Iraku, a najmä nabádali irackú vládu, aby nadviazala dialóg so sunnitskou menšinou a zreorganizovala armádu inkluzívnym, nesektárskym a nestraníckym spôsobom;

5.      pripomína, že nestabilita v Sýrii spôsobená brutálnou vojnou Assadovho režimu proti vlastnému ľudu umožnila rozkvet IŠ; vyjadruje obavy z čoraz rozsiahlejšieho zapájania extrémistických islamistických skupín a zahraničných bojovníkov do konfliktu v Sýrii, nárastu nábožensky a etnicky motivovaného násilia v krajine a pokračujúceho trieštenia a vnútorného rozdelenia opozície; domnieva sa, že trvalé riešenie si naliehavo vyžaduje politickú zmenu prostredníctvom inkluzívneho politického procesu vedeného Sýrčanmi s podporou medzinárodného spoločenstva, a naďalej nabáda Národnú koalíciu sýrskych revolučných a opozičných síl, aby vytvorila jednotnejší, inkluzívnejší a organizovanejší opozičný front, a to tak interne, ako aj externe;

6.      zdôrazňuje význam toho, aby všetci aktéri v súčasnej kríze poskytovali vojenskú ochranu obzvlášť zraniteľným skupinám v irackej a sýrskej spoločnosti, ako sú etnické a náboženské menšiny vrátane kresťanov, jezídov a Turkménov, ako aj význam ich účasti na budúcich trvalých riešeniach s cieľom zachovať ich životy a tradície medzikultúrneho, medzietnického a medzináboženského spolužitia v krajine pre budúci nový Irak a Sýriu;

7.      bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia IŠ, že zriadilo kalifát v oblastiach, ktoré kontroluje, a odmieta myšlienku akýchkoľvek jednostranných zmien medzinárodne uznávaných hraníc silou, pričom treba rešpektovať aj základné práva a slobody ľudí na územiach kontrolovaných IŠ;

8.      potvrdzuje svoj postoj, že politické riešenie by malo zaručiť jednotu, územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Iraku a Sýrie;

9.      zastáva názor, že regionálny dialóg a spolupráca sú nevyhnutné na riešenie problémov, ktorým región čelí, a na zastavenie IŠ a ostatných radikálnych skupín; zdôrazňuje, že EÚ by mala vypracovať komplexný politický prístup k regiónu, a najmä to, že Irán, Saudskú Arábiu a ďalšie štáty Perzského zálivu je potrebné zahrnúť ako kľúčových hráčov do každého úsilia o zmiernenie napätia v Sýrii a Iraku; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä EÚ, aby uľahčila takýto dialóg a zahrnula doň všetky významné strany;

10.    víta úsilie irackej vlády riešiť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v spolupráci s OSN naliehavé humanitárne potreby ľudí vysídlených v dôsledku súčasného konfliktu a bojovať proti hrozbe terorizmu, ktorej čelia všetci Iračania, a vyzýva na zintenzívnenie tohto úsilia;

11.    zdôrazňuje, že vzhľadom na nevídaný rozsah krízy musí byť zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov a Iračanov, ktorým chýbajú základné tovary a služby, pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo vo všeobecnosti prioritou; opätovne naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili svoje humanitárne povinnosti a zvýšili svoju pomoc sýrskym a irackým utečencom a aby účinnejšie koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti; odsudzuje neustále marenie pokusov o poskytovanie humanitárnej pomoci a vyzýva všetky strany konfliktu, a najmä Assadov režim a IŠ, aby rešpektovali všeobecné ľudské práva, umožnili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a aby zaistili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov; vyzýva EÚ, aby vyvinula tlak na všetkých darcov, aby dodržali svoje sľuby a plnili svoje záväzky rýchlym spôsobom; víta záväzky členských štátov EÚ, keďže Únia je najväčším darcom finančnej pomoci a zdrojom budúcich záväzkov;

12.    pripomína vyhlásenie osobitného koordinátora OPCW OSN, ktorý vyhlásil, že 96 % sýrskych chemických zbraní bolo zničených; žiada, aby boli zvyšné zbrane deaktivované v súlade s rámcom pre odstránenie sýrskych chemických zbraní;

13.    pripomína, že terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť a že všetky teroristické činy, spáchané kedykoľvek a kýmkoľvek, sú trestné a neospravedlniteľné bez ohľadu na ich motiváciu; opätovne potvrdzuje, že terorizmus nesmie a nemal by byť spájaný so žiadnym náboženstvom, národnosťou alebo civilizáciou;

14.    vyjadruje krajné znepokojenie nad rastúcim zapájaním sa zahraničných bojovníkov do konfliktu a pripomína, že oznámenie Komisie z 15.januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu(4), v ktorom vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o zabraňovanie potenciálnym bojovníkom, aby odišli do Sýrie a aby sa spájali so zahraničnými bojovníkmi po tom, ako sa vrátia; zdôrazňuje význam prevencie, aktívnej pomoci, rehabilitácie a opätovnej integrácie; vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou, ako aj s Tureckom;

15.    víta rozhodnutie Ligy arabských štátov zo 7. septembra 2014 prijať nevyhnutné opatrenia na boj proti IŠ a spolupracovať so všetkými medzinárodnými, regionálnymi a národnými snahami o boj proti militantom v Sýrii a Iraku a podporiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2170; vyzýva Ligu arabských štátov, aby prediskutovala možnú zmenu Arabského dohovoru o boji proti terorizmu z roku 1998 tak, aby jej umožňoval bojovať proti globálnemu terorizmu všetkými prostriedkami – vojensky, politicky, intelektuálne či ekonomicky;

16.    víta schôdzu Konferencie pre mier a bezpečnosť v Iraku na podnet Francúzska a vyzýva štáty, ktoré sú stranami, aby vypracovali medzinárodnú stratégiu boja proti teroristickej činnosti IŠ v regióne, a to najmä zmrazením dodávok finančných prostriedkov a zastavením toku náboru džihádistov;

17.    víta úsilie USA a ich partnerov o zastavenie postupu IŠ a umožnenie prístupu pre humanitárnu podporu; berie na vedomie závery Európskej rady z 30. augusta, ktoré podporujú rozhodnutie jednotlivých členských štátov poskytovať vojenský materiál Iraku vrátane kurdského regionálneho orgánu;

18.    vyjadruje obavu, že IŠ generuje príjmy predajom ropy; berie na vedomie zámer EÚ sprísniť sankcie, aby sa IŠ zabránilo predávať ropu; vyzýva preto EÚ, aby uvalila sankcie na všetkých (vlády, verejné alebo súkromné spoločnosti), ktorí sa podieľajú na preprave, transformácii, rafinácii a predaji ropy vyťaženej v oblastiach kontrolovaných IŠ, spolu s prísnymi kontrolami finančných tokov s cieľom zabrániť hospodárskej činnosti a využívaniu daňových rajov zo strany IŠ;

19.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

 

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0099.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0011.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0022.

(4)

COM(2013)0941.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia