Postup : 2014/2976(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0352/2014

Predkladané texty :

B8-0352/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/12/2014 - 10.23
CRE 17/12/2014 - 10.23
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0104

NÁVRH UZNESENIA
PDF 169kWORD 90k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0352/2014
10.12.2014
PE545.601v01-00
 
B8-0352/2014

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii v oceliarskom priemysle EÚ: ochrana pracovníkov a podnikov (2014/2976 (RSP)).


Dan Nica, Bernd Lange, Patrizia Toia, Edouard Martin, Theresa Griffin, Miroslav Poche, Martina Werner, Simona Bonafè, Jens Geier, Flavio Zanonato, Adam Gierek, José Blanco López, Caterina Chinnici, Jutta Steinruck, Evelyn Regner, Brando Benifei, Maria Arena, Alessandra Moretti, Elly Schlein, Jonás Fernández, Sorin Moisă v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v oceliarskom priemysle EÚ: ochrana pracovníkov a podnikov (2014/2976 (RSP)).  
B8‑0352/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktorá je základom Zmluvy o Európskej únii,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva – Aktualizácia oznámenia o priemyselnej politike (COM(2012)0582),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (COM(2013)0407),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o akčnom pláne pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe(1),

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oceliarskom priemysle a o reštrukturalizácii, premiestňovaní a zatváraní podnikov v EÚ,

–       so zreteľom na uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisie o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(3),

–       so zreteľom na otázku Komisii o oceliarni Acciai Speciali Terni (AST) v Taliansku (O-000087/2014),

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Všeobecné výzvy

A.     keďže európske odvetvie ocele zohrávalo v minulosti významnú úlohu v procese európskej integrácie a tvorí základ pre vytváranie európskej priemyselnej pridanej hodnoty;

B.     keďže oceliarsky priemysel, ktorý má zásadný význam pre rast a prosperitu v Európe, trápi v súčasnosti problém výrazného poklesu dopytu, ktorý vedie k postupnému rušeniu pracovných miest a znižovaniu konkurencieschopnosti, čo nie je nepriaznivé z hľadiska potreby oživenia európskeho hospodárstva;

C.     keďže EÚ by mala podporovať politiku rozvoja priemyselnej výroby vo všetkých členských štátoch, aby chránila pracovné miesta v EÚ a splnila svoj cieľ zvýšenia podielu HDP pochádzajúceho z priemyslu aspoň na 20 % do roku 2020;

D.     keďže jedným z cieľov EÚ je podpora oceliarstva a odstránenie prekážok a hrozieb, ktoré bránia jeho konkurencieschopnosti, aby bolo schopné reagovať na meniace sa trhové podmienky na európskych i mimoeurópskych trhoch;

E.     keďže v posledných rokoch bol oceliarsky priemysel vystavený veľkým výzvam – prechádzal výraznou reštrukturalizáciou a dochádzalo k zlučovaniu podnikov so zodpovedajúcimi sociálnymi nákladmi a súčasne sa musel prispôsobiť novým požiadavkám súvisiacim s plnením klimatických cieľov EÚ, napr. s využívaním odľahčených konštrukcií a veľkým potenciálom pre recykláciu a opätovným využívaním kovového šrotu;

F.     keďže európske oceliarstvo zažíva investičný krízu, ktorá ohrozuje jeho ďalšiu budúcnosť, zatiaľ čo sa súčasne očakáva, že oceľové materiály budú mať dôležitú úlohu pri poskytovaní udržateľných priemyselných riešení pre urbanizáciu, mobilitu a demografické zmeny;

G.     keďže mierne zvýšenie dopytu povedie k tomu, že Európa sa zmení z čistého vývozcu ocele na čistého dovozcu najmä v kategórii valcovaných výrobkov a produktov s vysokou pridanou hodnotou;

Konkurencieschopnosť a obchod

H.     keďže toto odvetvie čelí na svetovom trhu veľkej konkurencii, najmä konkurencii krajín mimo EÚ, ktoré sa často riadia nižšími sociálnymi a environmentálnymi normami a majú nižšiu mieru regulácie, a súčasne sa mu sťažuje prístup k surovinám, čím sa zvyšujú jeho náklady;

I.      keďže oceliarsky priemysel bude naďalej znižovať svoje kapacity, aj keď európske ceny valcovaných produktov už sú v dôsledku dovozného tlaku (neudržateľne) najnižšie na svete;

J.      keďže začatím tretej fázy systému EÚ na obchodovanie s emisiami v tomto odvetví sa realitou stal únik uhlíka;

K.     keďže náklady na energiu predstavujú až 40 % celkových prevádzkových nákladov a keďže ceny elektriny pre priemyselných konečných spotrebiteľov v EÚ obmedzujú konkurencieschopnosť európskych spoločností na globalizovanom trhu;

Sociálne hľadiská

L.     keďže vysoká miera nezamestnanosti v EÚ sa spája so zmenšujúcou sa priemyselnou a výrobnou základňou;

M.    keďže oceliarsky priemysel EÚ je významným zamestnávateľom poskytujúcim 350 000 priamych pracovných miest a ďalších niekoľko miliónov miest v súvisiacich odvetviach vrátane recyklačného dodávateľského reťazca;

N.     keďže súčasná kríza má tvrdé sociálne dôsledky na postihnutých pracovníkov a regióny;

O.     keďže situácia niektorých oceliarní v Európe vyvoláva vážne obavy zamestnancov a vnútroštátnych a miestnych orgánov, v neposlednom rade pre hroziace znižovanie objemu produkcie, čo sa odrazí na postavení spoločností EÚ na trhu, a rastúci konkurenčný tlak z dôvodu nedostatočných investícií do technológií a obchodnej organizácie;

P.     keďže spoločnosti by mali konať v procese reštrukturalizácie sociálne zodpovedným spôsobom, pretože doterajšie skúsenosti ukázali, že reštrukturalizáciu udržateľnú zo sociálneho a ekonomického hľadiska nemožno dosiahnuť bez dostatočného sociálneho dialógu, v rámci ktorého sa kladie dôraz na informovanie pracovníkov a konzultovanie s nimi, ako uviedol parlament vo vyššie uvedenom uznesení z 15. januára 2013;

Q.     keďže rozsiahle zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach a posilnenie sociálneho dialógu na úrovni EÚ sú kľúčovými predpokladmi ochrany záujmov oceliarskych spoločností aj ich zamestnancov;

R.     keďže v mnohých oceliarňach, ktoré majú celkovú výrobnú kapacitu 20 miliónov ton, je viac ako tri roky zastavená výroba; keďže v mnohých európskych oceliarňach tvoria prevažnú väčšinu pracovnej sily starší skúsení pracovníci krátko pred dôchodkom;

Výskum a vývoj/technológie

S.     keďže odvetvia so špičkovými technológiami, napríklad oceliarske odvetvie, sú modelom technologického know-how, ktoré treba chrániť, a keďže sú potrebné okamžité opatrenia, ktoré by zabránili premiestňovaniu takýchto odvetví mimo územia EÚ;

T.     keďže výskum a vývoj majú strategický význam pre odvetvie, ktoré musí nájsť spôsob znižovania svojich emisií, najmä (aj keď nie výlučne) emisií CO2;

Výzvy

1.      zdôrazňuje, že európske hospodárske oživenie závisí predovšetkým od silného výrobného priemyslu, v ktorom hrá kľúčovú rolu oceliarstvo, a že výroba sa odvíja od domáceho dopytu a rastu;

2.      naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prípravu plánu priemyselnej politiky, ktorý sa očakáva v prvej polovici roka 2015, aby tak oživila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovom trhu s cieľom účinne zaručiť rovnaké podmienky a súčasne zabezpečiť dodržiavanie vysokých sociálnych a environmentálnych noriem v EÚ a usilovať sa o reciprocitu s tretími krajinami;

3.      domnieva sa, že ak má byť vypracovaná skutočná priemyselná politika EÚ a obnovená konkurencieschopnosť priemyslu EÚ na svetovom trhu, je v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici obdobia nevyhnutné stanoviť ambiciózne ciele pre reindustrializáciu;

4.      vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade čo najskôr predložila harmonizovaný rámec všeobecných opatrení, ktorý nahradí súčasný systém stimulov a zabezpečí rovnaké podmienky na vnútornom trhu;

5.      vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu strategického postavenia európskeho oceliarskeho priemyslu vo svete, pretože oceliarstvo je v mnohých krajinách považované za strategické odvetvie, a aby vypracovala konkrétny a jasný plán strednodobých a dlhodobých iniciatív na podporu oceliarskeho priemyslu v Európe; zdôrazňuje, že v rámci tohto plánu sa musia včas a vo veľkom rozsahu spojiť sociálni partneri na všetkých úrovniach;

6.      žiada Komisiu, aby v krátkom čase predložila správu o hlavných problémoch európskeho oceliarskeho priemyslu vrátane sociálnych, hospodárskych a environmentálnych aspektov; v tejto súvislosti pripomína, že Komisia je po skončení platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele oprávnená zaoberať sa otázkami súvisiacimi s hospodárskym a sociálnym vplyvom vývoja v európskom oceliarskom priemysle; vyzýva Komisiu, aby využila pozitívne skúsenosti, najmä pokiaľ ide o trojstranné strategické rokovania a výskum;

7.      žiada, aby sa v rámci novozvoleného kolégia komisárov čo najrýchlejšie vytvorila skupina na vysokej úrovni pre oceliarstvo, ktorá by na svojich schôdzach informovala dotknuté zúčastnené strany o výsledkoch dosiahnutých pri realizácii štyridsiatich akcií, ktoré Komisia vymedzila vo svojom akčnom pláne pre oceliarstvo;

8.      vyjadruje však poľutovanie nad tým, že skupina na vysokej úrovni pre oceliarstvo príliš nezasahuje do procesu konzultácií a že zatiaľ nedosiahla konkrétne výsledky; považuje za nevyhnutné, aby boli miestne a regionálne orgány a odbory zastupujúce oblasti, v ktorých sa nachádzajú oceliarne, úzko zapojené do procesu, aby sa uľahčila a podporila účasť európskych regiónov, v ktorých sídlia oceliarske spoločnosti, na práci skupiny na vysokej úrovni pre oceľ, a podporila sa tak spolupráca a výmena informácií a osvedčených postupov medzi hlavnými zainteresovanými stranami v členských štátoch; požaduje, aby táto skupina na vysokej úrovni dosiahla väčšiu efektívnosť a preukázateľné výsledky;

9.      zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať, ako sa možno vyrovnať s investičnou krízou s cieľom transformovať európsky priemysel tak, aby bol udržateľný a ziskový, pričom je potrebné mať na pamäti, že investície do oceliarstva majú dlhodobú návratnosť, a preto ich treba riešiť v Junckerovom pláne samostatne;

10.    zdôrazňuje, že zásadný význam má nepriama podpora oceliarskeho priemyslu vrátane strategického rozvoja kľúčových sektorov, ktoré používajú oceliarske produkty, čím sa vytvoria stimuly pre zavádzanie efektívnych a regulárnych výrobných postupov, posilnenie vnútorného trhu a rozvoj kvalifikácií;

11.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže neviedlo na európskom trhu s oceľou k nespravodlivým riešeniam, ktoré mohli mať negatívny vplyv na jeho efektívnosť, a vyzýva ju, aby v takom prípade prijala nápravné opatrenia na zabránenie opakovania podobných situácií v budúcnosti; zdôrazňuje, že rozhodnutia alebo nápravné opatrenia Komisie v oblasti práva hospodárskej súťaže by nemali ohroziť ekonomickú životaschopnosť jednotlivých oceliarní, najmä v kontexte silnejúcej svetovej konkurencie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala podniknúť kroky na ochranu kľúčovej priemyselnej infraštruktúry a výrobných kapacít pred špekulatívnym rozpredajom aktív;

12.    nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, aby súčasné systémy štátnej pomoci pre energeticky náročné priemyselné odvetvia nenarušovali fungovanie vnútorného trhu, a tak zaručila rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti; zastáva názor, že energeticky náročné odvetvia potrebujú stabilný rámec pre investície, ak sa má zaručiť vysoká zamestnanosť;

13.    verí, že konštruktívne opatrenia navrhnuté v tomto uznesení umožnia oceliarskemu priemyslu zvýšiť konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu, čím sa upozorní na to, že oceliarske výrobky z EÚ spĺňajú vyššie sociálne, environmentálne a hospodárske štandardy než konkurenčné produkty z iných krajín sveta a zdôrazní kvalita producentov ocele z EÚ, čím by sa súčasne zlepšilo vnímanie spotrebiteľov;

Obchod a konkurencieschopnosť

14.    nabáda Komisiu, aby prikladala väčší význam priemyselnej politike a prijala opatrenia, ktoré umožnia znovu oživiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovom trhu a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty;

15.    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce obchodné dohody budú obsahovať ustanovenia, ktorými sa významne zvýšia vývozné príležitosti a prístup na trhy pre európsku oceľ a oceliarske výrobky; zdôrazňuje, že je potrebné začať rokovania s obchodnými partnermi, ktorí do EÚ dovážajú obzvlášť významné objemy produktov, s cieľom zaviesť množstvové obmedzenia; zdôrazňuje, že spravodlivý obchod s oceliarskymi produktmi môže fungovať iba vtedy, ak sa budú dodržiavať základné práva zamestnancov a environmentálne normy, a zdôrazňuje, že vývoz za dumpingové ceny vedie k nečestnej súťaži, najmä v prípade európskych výrobcov nerezovej ocele; zdôrazňuje, že je nevyhnutné modernizovať nástroje na ochranu obchodu EÚ, a vyzýva Komisiu, aby členské štáty vyzvala na podniknutie konkrétnych krokov, ktoré tento modernizačný proces urýchlia, aby tak zabezpečila spravodlivú súťaž a umožnila EÚ rýchlo prijímať primerané opatrenia v boji proti nečestným obchodným praktikám;

16.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala schodnosť kompenzačných opatrení medzi štátmi týkajúcich sa emisií uhlíka (platby kvót ETS pre oceľ vyrobenú mimo EÚ), na základe ktorých by sa vytvorili rovnaké podmienky, pokiaľ ide o emisie CO2, a vyriešil problém úniku uhlíka;

17.    zdôrazňuje, že vysoké európske normy pre ochranu klímy a životného prostredia by sa mohli stať celosvetovo platnými normami, čím by sa zabezpečili spravodlivé podmienky súťaže;

18.    vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na zníženie cien energií a surovín v strednodobom a dlhodobom horizonte, najmä v priemyselných odvetviach náročných na spotrebu energie a surovín, a nabádala členské štáty na výmenu osvedčených postupov znižovania cien energie;

19.    vyzýva Komisiu, aby raz ročne organizovala tematické stretnutie so zástupcami energeticky náročných odvetví, venované napríklad hospodárskej súťaži, energetickej politike alebo politike v oblasti klímy, pretože niektoré z týchto problémov oceliarstva sa týkajú aj iných energeticky náročných odvetví;

20.    vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala vývoj vo všetkých oceliarňach a zabezpečila, aby nebola ohrozená konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu a jej vplyv na zamestnanosť, a nalieha na ňu, aby určila opatrenia na podporu udržateľných oceliarní a pracovných miest;

Sociálne hľadiská

21.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia pozorne sledovala priebežný vývoj s cieľom zachovať priemyselné dedičstvo a chrániť dotknutých pracovníkov; pripomína, že je potrebné investovať do vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov za podpory sociálnych partnerov a pomoci verejných orgánov;

22.    zdôrazňuje, že obmedzenie dopytu nesmie viesť k nekalej súťaži, pokiaľ ide o pracovné miesta, medzi členskými štátmi; žiada preto, aby sa našlo riešenie pre celú Európu, ktorým sa v európskych regiónoch zachovajú a vytvoria kvalitné pracovné miesta a ochráni priemyselná výroba;

23.    zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť sa na prípadné obnovenie prevádzky v oceliarňach, v ktorých bola dočasne zastavená výroba, vypracovaním programu odbornej prípravy pracovníkov, ktorí by boli v budúcnosti zamestnaní v týchto podnikoch;

24.    súhlasí s podporou programu na odovzdávanie know-how, aby skúsení starší pracovníci v európskych oceliarňach mohli odovzdávať svoje vedomosti a zručnosti novým pracovníkom;

25.    zdôrazňuje, že európske spoločnosti by mali uplatňovať normy EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a účasti zamestnancov na riadení spoločností aj v tretích krajinách;

26.    zdôrazňuje, že ekonomický úspech možno najlepšie zabezpečiť zapojením zamestnancov do inovácii a reštrukturalizačných opatrení, a preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu s účasťou sociálnych partnerov s cieľom poskytovať poradenstvo a implementovať a monitorovať európsky akčný plán pre oceliarsky priemysel;

27.    vyzýva Komisiu, aby zefektívnila poskytovanie príslušných fondov EÚ, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Európsky sociálny fond, a nástroje politiky s cieľom znížiť sociálne náklady súvisiace s prispôsobením sa globalizácii a zabezpečiť, aby sa príslušné zručnosti zachovávali a rozvíjali v záujme budúcej konkurencieschopnosti tohto odvetvia;

28.    navrhuje, aby spoločnosti všetky svoje prostriedky z predaja bezplatných kvót investovali do nízkouhlíkového hospodárstva (vybavenie, technológie, výskum a vývoj a odborná príprava pracovníkov);

Výskum a vývoj/technológie

29.    zdôrazňuje, že je potrebné investovať do výskumu a inovácií, pretože majú kľúčový význam pre revitalizáciu a obnovu európskeho hospodárstva a najmä oceliarskeho priemyslu, ktorý je založený na dlhých životných cykloch a má vysoký recyklačný potenciál; v tejto súvislosti poukazuje na existujúce a nové technológie redukcie železnej rudy na báze vodíka, ktorými by sa mohlo znížiť veľké množstvo emisií CO2 alebo by ich bolo možné úplne eliminovať; žiada, aby sa pre oceliarske výrobky vyrobené regulárnymi postupmi zaviedla a propagovala značka „vyrobené v Európe“;

30.    v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam programov Horizont 2020 a Udržateľný spracovateľský priemysel prostredníctvom účinného využívania zdrojov a energie (SPIRE) a upozorňuje na to, že najrizikovejšie inovačné a výskumné programy musí financovať Európska investičná banka;

31.    vyzýva Komisiu, aby zaviedla ambicióznu inovačnú politiku, ktorá otvorí cestu k vývoju vysoko kvalitných, energeticky účinných a inovatívnych výrobkov a umožní EÚ čeliť stále silnejšej celosvetovej hospodárskej súťaži; zdôrazňuje, že inovácie zamerané na nové produkty – ako sú masívne oceľové odliatky vrátane vysoko pevných a vysoko odolných oceľových plechov vyrábaných pre automobilový priemysel a vysoko legovanej ocele s rôznymi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami – a nové výrobné postupy, predovšetkým využívanie vodíka v metalurgii a pretavovanie, sú kľúčom k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu voči dodávateľom z tretích krajín a že táto oblasť by mala dostať osobitnú podporu;

32.    ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby ETS zohľadnil technologický vývoj, napr. v oblasti znižovania emisií CO2 používaním plynov obohatených o nosiče energie, ktoré sa tryskami vháňajú do vysokých pecí, alebo účinnejšieho využívania horúcich odpadových vysokopecných plynov v energetických technológiách a metalurgických procesoch;

33.    podporuje financovanie priemyselných pilotných projektov zameraných na znižovanie emisií CO2, aby bolo možné uskutočniť naliehavý a nevyhnutný prechod na udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo, ktoré bude úsporne využívať energiu a obnoviteľné zdroje energie a ktorého nosnou zložkou bude inteligentná infraštruktúra, a aby sa z technológie výroby ocele s veľmi nízkymi emisiami uhlíka (ULCOS) stal nástroj priemyselnej politiky, ktorý bude účinný z hľadiska využívania energie a nebude zaťažovať životné prostredie; konštatuje, že na to bude potrebné podporiť aj zariadenia na zachytávanie a ukladanie uhlíka a vybudovať infraštruktúru v okolí priemyselných lokalít vrátane oceliarní;

34.    vyzýva Komisiu, aby čo najskôr implementovala iniciatívu SustSteel, ktorá je navrhnutá v akčnom pláne pre oceliarsky priemysel a ktorá má plnú podporu Parlamentu, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov;

35.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

 

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0069.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0060.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0005.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia