Návrh uznesenia - B8-0012/2015Návrh uznesenia
B8-0012/2015

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Egypte

12.1.2015 - (2014/3017(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Victor Boștinaru, Richard Howitt, Afzal Khan, Josef Weidenholzer, Elena Valenciano, Ana Gomes, Neena Gill, Jeppe Kofod, Arne Lietz, Alessia Maria Mosca, Goffredo Maria Bettini, Brando Benifei, Michela Giuffrida, Miroslav Poche, Tonino Picula, Alessandra Moretti, Liisa Jaakonsaari, Nicola Caputo, Marlene Mizzi, Sorin Moisă, Ricardo Serrão Santos, Andrejs Mamikins, Pier Antonio Panzeri, Tanja Fajon, Javi López, Victor Negrescu, Zigmantas Balčytis, Boris Zala v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0012/2015

Postup : 2014/3017(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0012/2015
Predkladané texty :
B8-0012/2015
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0012/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Egypte

(2014/3017(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie o situácii v Egypte zo 14. júla 2014[1],

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–       so zreteľom na predbežné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie EÚ vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám z 29. mája 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 23. júna 2014 o treste odňatia slobody pre viacerých novinárov a potvrdení trestu smrti, na ktorý bolo odsúdených viacero členov a prívržencov Moslimského bratstva,

–       so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá nadobudla platnosť v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, a na správu Komisie z 20. marca 2013 o pokroku pri jej vykonávaní,

–       so zreteľom na ústavu Egypta, ktorá bola prijatá v referende 14. až 15. januára 2014, a najmä na jej články 65, 70, 73, 75 a 155,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú neodmysliteľné piliere demokratickej a pluralitnej spoločnosti; keďže sloboda tlače a médií je nevyhnutný prvok demokracie a otvorenej spoločnosti; keďže v egyptskej ústave prijatej v roku 2014 sú zakotvené základné slobody vrátane slobody prejavu a zhromažďovania;

B.     keďže po vojenskom prevrate v júli 2013 nadobudlo v Egypte hrozivé rozmery porušovanie základných slobôd a ľudských práv – vrátane zatýkania, násilia, poburovania, nenávistných prejavov, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistom z radov občianskej spoločnosti a menšinám – zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín;

C.     keďže vzhľadom na to, že parlament bol rozpustený, vláda prezidenta Abdulfattáha as-Sísího prijala množstvo represívnych zákonov, napríklad prezidentským dekrétom schválený zákon č. 136 z roku 2014, ktorým sa všetok verejný majetok označuje za vojenské zariadenia, z čoho bezprostredne vyplýva, že o každom trestnom čine spáchanom na verejnom majetku môže pojednávať vojenský súd, a to s retroaktívnym účinkom;

D.     keďže od júla 2013 bolo v dôsledku nadmerného a svojvoľného používania sily zo strany bezpečnostných zložiek zabitých približne 1 400 demonštrantov; keďže 14. augusta 2013 bolo pri násilnom rozohnaní protestných zhromaždení na podporu bývalého prezidenta Mursího na námestiach Rábi´a al-Adawíja a an-Nahda zabitých asi 1 000 demonštrantov; keďže za posledný rok nebol za takéto činy ani iné formy zneužívania páchané na demonštrantoch odsúdený ani jeden úradník zodpovedný za bezpečnosť;

E.     keďže na základe zákona č. 136 bolo vojenskej prokuratúre vydaných viac ako 800 civilistov; keďže retroaktívne uplatňovanie zákona je v rozpore s článkom 95 egyptskej ústavy, v ktorom sa stanovuje, že sankcionovať možno iba činy spáchané po dátume nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým sa ukladá konkrétna sankcia; keďže Africká komisia pre ľudské práva a práva národov uviedla – odvolávajúc sa na výklad Africkej charty ľudských práv a práv národov, ktorej zmluvnou stranou je aj Egypt –, že vojenské súdy by za žiadnych okolností nemali mať právomoc súdiť civilné obyvateľstvo; keďže v článku 93 egyptskej ústavy sa stanovuje, že medzinárodné zmluvy a dohovory v oblasti ľudských práv, ktorých zmluvnou stranou je Egypt, majú právnu silu zákona; keďže zákon č. 136, schválený v októbri 2014 dekrétom prezidenta as-Sísího, je teda protiústavný;

F.     keďže v rozhodnutí kasačného súdu, ktorý je najvyšším egyptským súdom, sa uvádza, že v súdnom konaní s novinármi Muhammadom Fahmím, Petrom Grestem a Báhirom Muhammadom z al-Džazíry sa vyskytli procesné nedostatky ; keďže sa však plánuje obnova konania s týmito troma novinármi, ktorí neboli zbavení obvinenia z „falšovania správ“ a zo „vzťahov s Moslimským bratstvom“;

G.     keďže 2. decembra 2014 egyptský trestný súd predbežne uložil 188 obvineným trest smrti, pričom išlo o tretie takéto masové odsúdenie za rok 2014; keďže tieto masové procesy sú namierené hlavne proti členom Moslimského bratstva, najväčšieho egyptského opozičného hnutia, ktoré egyptské orgány v decembri 2013 vyhlásili za teroristickú skupinu; keďže pokračuje porušovanie najzákladnejších ľudských práv a svojvoľné zatýkanie desiatok tisícov osôb podozrivých z členstva v Moslimskom bratstve alebo z jeho podpory; keďže súdne konania sú v rozpore s najzákladnejšími normami riadneho procesu a dochádza k zadržiavaniu osôb bez obvinenia, ako je tomu aj v prípade Abdulmadžída Mašálího, ktorý bol poradcom zosadeného prezidenta Muhammada Mursího;

H.     keďže 167 poslancov dolnej a hornej komory parlamentu, ktorý bol zvolený v roku 2011, je v súčasnosti zadržiavaných;

I.      keďže tieto nedávne súdne postupy silne spochybňujú nezávislosť súdneho systému a jeho schopnosť zabezpečiť zodpovednosť; keďže najmä tresty smrti predstavujú riziko oslabenia vyhliadky na dlhodobú stabilitu v Egypte;

J.      keďže prísne obmedzovanie mimovládnych organizácií a politických združení pôsobiacich v Egypte má za následok úplné potlačenie občianskej spoločnosti;

K.     keďže vláda prezidenta as-Sísího viackrát porušila vlastný plán obnovy demokracie, najmä tým, že nezorganizovala sľúbené slobodné a spravodlivé parlamentné voľby do šiestich mesiacov od schválenia ústavy v referende, ktoré sa konalo 15. januára 2014;

L.     keďže v Líbyi došlo v dvoch vzájomne nezávislých prípadoch k únosu 20 egyptských občanov (všetci z nich boli koptskí kresťania); keďže líbyjský kmeňový vodca uviedol, že trinásti z nich boli pustení na slobodu, ale egyptské ministerstvo zahraničných vecí tieto správy poprelo; keďže tieto incidenty poukazujú na nestabilnosť egyptského geopolitického prostredia a na závažnosť teroristickej hrozby, ktorá okrem iného plynie z rozpadu Líbye;

M.    keďže porušovanie základných ľudských práv v Egypte, najmä na Sinajskom polostrove, za podpory štátu stupňuje teroristickú hrozbu, pretože prispieva k vzostupu extrémistických organizácií, ktoré sa hlásia k teroristickému Islamskému štátu;

N.     keďže 7. decembra 2014 bola vo verejných kúpeľoch v Káhire zatknutá veľká skupina mužov za „sexuálnu neviazanosť“; keďže následné úmyselné verejné poníženie týchto mužov v médiách je príkladom stupňujúceho sa vládneho útlaku komunity lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT) v Egypte;

O.     keďže v súlade s revidovanou európskou susedskou politikou, najmä s jej prístupom „viac za viac“, by sa úroveň a rozsah zaangažovania EÚ v Egypte mali zakladať na stimuloch, a závisieť teda od pokroku krajiny v plnení záväzkov v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti;

1.      vyjadruje hlboké zdesenie z toho, že od vojenského prevratu v júli 2013 je svedkom neúprosného útoku egyptských úradov na ľudské práva, najmä na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, politický pluralizmus a právny štát, ktoré patrili k základným ambíciám egyptského ľudu pri úspešnom zvrhnutí prezidenta Husního Mubaraka vo februári 2011;

2.      vyzýva egyptské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetky osoby, ktoré boli zadržané len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania, vrátane obhajcov ľudských práv Járá Salláma a Saná´ Ahmada Sajfa; vyzýva egyptské orgány, aby zrušili zákaz namierený proti Hnutiu mládeže 6. apríla a rozsudky voči aktivistom tejto organizácie a aby neoznačovali hlavnú opozičnú organizáciu Moslimské bratstvo za teroristickú skupinu; pripomína, že len budovanie skutočne pluralitnej spoločnosti, ktorá rešpektuje rozmanitosť názorov a životných štýlov, môže v Egypte zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť;

3.      vyzýva egyptské orgány, aby zmenili tresty smrti vynesené bez ohľadu na zásady riadneho procesu, v rámci ktorého sa rešpektujú práva obvinených, a aby zrušili represívne a protiústavné zákony, ktoré sú závažným obmedzením základných ľudských práv a slobôd, najmä prezidentským dekrétom schválený zákon č. 136 z roku 2014; vyzýva ich, aby všetky rozsudky proti civilistom, vydané vojenskými súdmi od júla 2013, vyhlásili za neplatné; žiada, aby bolo prepustených 167 poslancov parlamentu, zvolených v roku 2011, ktorí sú v súčasnosti vo väzbe;

4.      berie na vedomie rozhodnutie kasačného súdu, podľa ktorého sa musí obnoviť súdne konanie s novinármi stanice al-Džazíra Muhammadom Fahmím, Petrom Grestem a Báhirom Muhammadom; konštatuje však, že toto rozhodnutie je podložené len procesnými dôvodmi a všetci traja novinári by mali byť okamžite a bezpodmienečne prepustení, pričom by mali byť zbavení obvinení z „falšovania správ“ a zo „vzťahov s Moslimským bratstvom“;

5.      vyjadruje zdesenie nad stratou nezávislosti a nestrannosti systému trestnej justície v Egypte, ktorý sa stal nástrojom vládnej represie; zdôrazňuje význam oddelenia moci ako základnej zásady demokracie a navrhuje, aby sa zreformoval zákon o súdnych orgánoch, a tak sa zabezpečilo skutočné oddelenie právomocí, ktoré by viedlo k nezávislému a nestrannému výkonu spravodlivosti;

6.      vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zrušili alebo zmenili zákon o demonštráciách a preskúmali nový zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý predložilo ministerstvo sociálnej solidarity, podľa článkov 65, 73 a 75 egyptskej ústavy, medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov Egypta, a aby zabezpečili, že všetky existujúce a budúce právne predpisy krajiny budú v súlade s ústavou a uvedenými normami a záväzkami;

7.      rozhodne odsudzuje všetky akty násilia, poburovania, nenávistných prejavov, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistom za práva žien, predstaviteľom občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín v Egypte a požaduje, aby sa s nimi okamžite skoncovalo; pripomína egyptskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť či vierovyznanie a za zaručenie toho, že sloboda zhromažďovania, sloboda združovania, sloboda prejavu a sloboda tlače sa v krajine môžu uplatňovať bez svojvoľných obmedzení a cenzúry; vyzýva egyptské orgány, aby sa zaviazali na dialóg a nepoužívanie násilia, ako aj na inkluzívnu verejnú správu;

8.      zdôrazňuje, že je potrebné okamžite nestranne a nezávisle vyšetriť prípady porušenia ľudských práv a zabezpečiť, aby za ne vinníci niesli zodpovednosť; vyzýva Radu, aby zvážila cielené sankcie proti jednotlivcom, o ktorých je známe, že sa podieľali na závažnom porušovaní ľudských práv;

9.      vzhľadom na neustále obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd a zrevidovaný volebný rámec, ktorý nezaručuje dostatočne pluralitný a zastupiteľský volebný proces, vyjadruje závažné obavy, pokiaľ ide o spravodlivosť, inkluzívnosť a dôveryhodnosť parlamentných volieb ohlásených najneskôr na marec 2015; žiada, aby sa v prípade, že EÚ bude prizvaná na pozorovanie týchto volieb, PK/VP obrátila na Parlament s cieľom spoločne posúdiť vhodnosť a uskutočniteľnosť pozorovateľskej misie EÚ pri aktuálnej absencii základných záruk slobodných a spravodlivých volieb;

10.    naliehavo žiada PK/VP, Radu a Komisiu, aby viedli politiky EÚ voči Egyptu v duchu zásady „viac za viac“ a „menej za menej“ a akúkoľvek ďalšiu pomoc Egyptu vrátane finančnej pomoci podmienili dosiahnutím konkrétnych kritérií zameraných na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv;

11.    žiada, aby sa v celej EÚ zakázalo vyvážať do Egypta spravodajské technológie, ktoré by mohli byť použité na sledovanie a prenasledovanie občanov, a aby sa v súlade s Wassenaarskym usporiadaním zakázal vývoz bezpečnostných zariadení a vojenskej pomoci, ktoré by mohli byť použité na potlačenie pokojných protestov;

12.    vyjadruje egyptskému ľudu plnú solidaritu v jeho boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu; uznáva poprednú úlohu Egypta v boji proti terorizmu a následky rozpadu štátov na Blízkom východe a v severnej Afrike, najmä v Líbyi; žiada, aby boli okamžite prepustení všetci unesení egyptskí občania, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v Líbyi; upozorňuje však, že porušovanie ľudských práv v Egypte, najmä na Sinajskom polostrove, za podpory štátu stupňuje teroristickú hrozbu, pretože ukrivdených a roztrpčených obyvateľov vháňa do náručia teroristických organizácií, z ktorých niektoré sa hlásia k teroristickému Islamskému štátu;

13.    víta aktívne zapojenie Egypta do úsilia o sprostredkovanie mieru medzi Izraelom a palestínskymi frakciami; poukazuje však na to, že toto úsilie môže naplno čerpať zo svojho potenciálu len vtedy, ak sa aj samotný Egypt stane krajinou, ktorá dodržiava základné ľudské práva a slobody a neznevýhodňuje žiadnu mierovú politickú silu v krajine; okrem toho ho znepokojuje skutočnosť, že nárazníková zóna, ktorú Egypt rozširuje v pásme Gazy s cieľom bojovať proti pašovaniu zbraní, môže mať opačný účinok, keďže jej rozširovanie je spojené s rozsiahlou demoláciou obydlí a vysťahovaním rodín z Rafahu;

14.    nalieha na egyptské orgány, aby prestali s kriminalizáciou lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb prostredníctvom zákona o neviazanej sexualite pre prejavovanie ich sexuálnej orientácie a pre uplatňovanie práva na zhromažďovanie a aby prepustili všetky LGBT osoby zatknuté a uväznené na základe tohto zákona; nalieha na egyptskú vládu, aby prijala národnú stratégiu boja proti násiliu páchanému na ženách a LGBT osobách, odstránila všetky formy diskriminácie a počas celého tohto procesu zabezpečila účinné poradenstvo a účasť skupín aktivistov za práva žien a LGBT osôb a tiež iných organizácií občianskej spoločnosti;

15.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky a dočasnej vláde Egypta.