Návrh uznesenia - B8-0041/2015Návrh uznesenia
B8-0041/2015

NÁVRH UZNESENIA o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov a výkonných zástupcov médií a systematický tlak na médiá

12.1.2015 - (2014/3011(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Alexander Graf Lambsdorff, Johannes Cornelis van Baalen, Marietje Schaake, Ramon Tremosa i Balcells, Beatriz Becerra Basterrechea, Ivan Jakovčić, Jozo Radoš, Petr Ježek, Ivo Vajgl, Louis Michel, Gérard Deprez, Pavel Telička, Fredrick Federley, Marielle de Sarnez v mene skupiny ALDE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0036/2015

Postup : 2014/3011(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0041/2015
Predkladané texty :
B8-0041/2015
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8‑0041/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov a výkonných zástupcov médií a systematický tlak na médiá

(2014/3011(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka[1] , z 13. júna 2013 o situácii v Turecku[2] a z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru[3],

–       so zreteľom na zatknutie viacerých novinárov, výkonných predstaviteľov médií a ďalších osôb, ku ktorému došlo v celom Turecku 14. decembra 2014,

–       so zreteľom na skutočnosť, že Turecko je v posledných rokoch jednou z najhorších krajín, pokiaľ ide o slobodu tlače a slobodu médií, najmä vzhľadom na počet uväznených novinárov, keďže asi 70 novinárov je vo väzení, niektoré knihy boli zakázané a autocenzúra a daňové pokuty kritických médií sú príčinou veľkých obáv;

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže najnovšie zatknutia sú súčasťou systematického narušovania zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva, deľby právomocí a rešpektovania demokratických hodnôt a základných slobôd; keďže po tom, čo boli členovia bývalej Erdoganovej vlády obvinení z korupcie, sa polarizácia a ostré zásahy zintenzívnili;

B.     keďže tieto zatknutia sú podľa všetkého súčasťou prebiehajúceho konfliktu prezidenta Erdogana s hnutím Hizmet, vedeným moslimským učencom žijúcim v USA Fettulahom Gulenom, a došlo k nim rok po tom, čo polícia a prokuratúra začala vyšetrovať členov Erdoganovej vlády na základe obvinení z korupcie;

C.     keďže Turecko už vo väzení zadržiava veľký počet novinárov a v posledných rokov sa zvyšuje tlak na médiá, okrem iného aj na vlastníkov a výkonných predstaviteľov mediálnych skupín, a tiež na internetové platformy a platformy sociálnych médií;

D.     keďže organizácia Freedom House označila tureckú tlač v roku 2014 za „neslobodnú”, kým ešte v roku 2013 bola „čiastočne slobodná”;

E.     keďže väzba pred procesom môže v Turecku trvať celé mesiace a v minulosti sa predĺžila, aby efektívne trestala podozrivé osoby, ktoré ešte len budú čeliť súdnemu procesu;

1.      odsudzuje hromadné zatýkanie v Turecku 14. decembra 2014 a vyzýva orgány, aby urýchlene predložili vierohodné dôkazy dokladajúce obvinenie, že zatknutá osoba spáchala uvedený trestný čin a aby sa urýchlene a transparentným spôsobom prešlo k súdnemu konaniu s náležitými právnymi zárukami zaručujúcimi riadny proces a spravodlivé súdne konanie; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zvýšila svoju prítomnosť na súdnych procesoch s novinármi a obhajcami ľudských práv;

2.      odsudzuje provokatívne zatknutie a domovú raziu holandskej novinárky Frederiky Geerdinkovej, ktorú 6. januára 2015 vykonali protiteroristické jednotky, keď bol na návšteve Turecka minister zahraničných vecí Koenders; žiada v tomto prípade zabezpečiť úplnú transparentnosť;

3.      upozorňuje turecké orgány, že pri styku s médiami a novinármi musia postupovať čo najobozretnejšie, pretože sloboda prejavu a sloboda médií sú aj naďalej nevyhnutné pre fungovanie demokratickej a otvorenej spoločnosti;

4.      s veľkým znepokojením konštatuje, že turecká spoločnosť zostáva mimoriadne polarizovaná a politické diskusie často obsahujú špekulácie a klebety, nezákonne získané telefonické záznamy, sprisahania a absurdné komploty; zdôrazňuje, že len transparentný a fungujúci právny štát a transparentná a fungujúca občianska spoločnosť môžu budovať dôveru medzi rôznymi inštitúciami a medzi občanmi zrelej a demokratickej spoločnosti;

5.      konštatuje, že zatýkania zo 14. decembra 2014 sú súčasťou modelu zvýšeného tlaku a väčších obmedzení na tlač a médiá vrátane internetových sociálnych médií a fór, za ktoré nesie jednoznačnú zodpovednosť turecká vláda a najvyššie turecké vedenie;

6.      víta vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisára zodpovedného za prístupové rokovania, v ktorých zdôrazňujú, že zhoršenie stavu slobody tlače a slobody médií v Turecku je v rozpore s hodnotami EÚ a ako také predstavuje pre pristúpenie krok späť;

7.      zdôrazňuje, že pre vzťahy EÚ s Tureckom je nutný nový prístup, paralelný s rokovaniami, ktoré uviazli na mŕtvom bode, a ktorý by sa sústredil na pragmatickú spoluprácu v mnohých oblastiach spoločného záujmu medzi EÚ a Tureckom, ako sú zahraničná politika a obchod; opakuje preto, že rešpektovanie zásad právneho štátu, demokratických hodnôt a základných práv patrí ku kľúčovým kritériám pre EÚ; nabáda tureckú vládu, aby zreformovala svoj systém súdnictva smerom k dodržiavaniu zásad právneho štátu a základných práv;

8.      vyzýva všetky inštitúcie EÚ a všetkých aktérov v Turecku, aby seriózne pracovali na zlepšení a prekonaní súčasnej patovej situácie vo vzťahoch EÚ s Tureckom, a to konkrétnymi opatreniami a hodnoteniami do stanoveného obdobia a aby EÚ dala bezpodmienečne najavo, že potláčanie právneho štátu a základných práv pod vedením vlády bude mať konkrétne negatívne dôsledky;

9.      pripomína Turecku jeho povinnosti ako člena Rady Európy, ako aj potrebu ďalších reforiem súdnictva; pripomína mnohé prípady konaní, ktoré sa proti Turecku vedú na Európskom súde pre ľudské práva;

10.    žiada svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie parlamentu a vláde Turecka, členským štátom, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.