NÁVRH UZNESENIA o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov a výkonných zástupcov médií a systematický tlak na médiá
12.1.2015 - (2014/3011(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Rebecca Harms, Ska Keller, Michel Reimon, Judith Sargentini, Barbara Lochbihler, Davor Škrlec, Jean Lambert, Heidi Hautala, Bodil Ceballos, Ulrike Lunacek v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0036/2015
B8‑0042/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov a výkonných zástupcov médií a systematický tlak na médiá
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie zo 7. marca 2014 o správe o pokroku Turecka[1] , z 12. júna 2013 o situácii v Turecku[2] a z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru[3],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku / Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna o policajných útokoch a zatýkaní predstaviteľov médií v Turecku 14. decembra 2014,
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 14. Decembra 2014 turecké bezpečnostné sily zatkli viacerých novinárov, výkonných zástupcov médií a ďalšie osoby po celom Turecku vrátane šéfredaktora novín Zaman Ekrema Dumanliho, riaditeľa televíznej stanice Samanyolu Hidayeta Karacu, ďalších novinárov a policajného riaditeľa z východného Turecka;
B. keďže tieto zatknutia sú podľa všetkého súčasťou prebiehajúceho konfliktu prezidenta Erdogana s hnutím Hizmet, vedeným moslimským učencom žijúcim v USA Fettulahom Gulenom, a došlo k nim rok po tom, čo polícia a prokuratúra začala vyšetrovať členov Erdoganovej vlády na základe obvinení z korupcie;
C. keďže 6. januára 2015 bola v meste Dyiarbakir zatknutá holandská korešpondentka Frederike Geerdinková, ktorá bola vyšetrovaná na polícii a ešte v ten istý deň ju prepustili po tom, čo sa do prípadu zapojil holandský minister zahraničných vecí, ktorý bol zhodou okolností v tom čase na návšteve Turecka, a 7. januára bol pri príchode na istanbulské letisko zatknutý ďalší holandský novinár Mehmet Ülger, ktorého vyšetrovala polícia a v ten istý deň neskôr bol prepustený;
D. keďže v novembri 2014 prezident Erdogan predložil verejnosti návrh zákona o vnútornej bezpečnosti, ktorým sa teraz zaoberá národné zhromaždenie a ktorý umožňuje použiť rozsiahlu dodatočnú moc tým, že rozširuje policajné právomoci na vyhľadávanie, zabavenie majetku súdom a odpočúvanie štátnymi orgánmi; keďže tento návrh zákona zvyšuje dohľad nad zločincami a obmedzenia ich slobôd, no mohol by sa použiť aj proti oponentom a dopĺňa nedávne zákazy pri využívaní internetu;
E. keďže 17. Decembra 2014 pri príležitosti 10. výročia rozhodnutia Európskej rady začať prístupové rokovania prezident Erdogan rozhodne odmietol kritiku EÚ voči Turecku a potvrdil, že EÚ nemôže Turecku kázať o slobode, demokracii a ľudských právach; keďže kritici Erdogana a jeho vlády sú náhle zapletení v trestných procesoch a mnohí z nich prišli o zamestnanie ako údajné obete úsilia vlády zastrašovať disidentov a obviňovať ich z trestnej činnosti;
F. keďže v posledných rokoch sa v Turecku zvyšuje tlak na médiá, okrem iného na vlastníkov a výkonných predstaviteľov mediálnych skupín; keďže Turecko patrí v posledných rokoch k najhorším krajinám, pokiaľ ide o slobodu tlače a slobodu médií, najmä vzhľadom na počet väznených novinárov; keďže mnohí z novinárov, ktorí sú v súčasnosti uväznení, sú z kurdských médií; keďže ďalší novinári nie sú síce vo väzení, ale očakávajú súdny či odvolací proces, a keďže mnohí boli v priebehu roka uväznení na kratší čas, hoci i na niekoľko dní či mesiacov; keďže turecká vláda novinárov obviňuje väčšinou na základe tureckého zákona proti terorizmu a článkov trestného zákonníka, ktoré sa týkajú „teroristických organizácií”;
G. keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv vrátane slobody prejavu patrí k základným hodnotám EÚ, ku ktorým sa Turecko formálne zaviazalo podaním žiadosti o členstvo v EÚ a prebiehajúcim prístupovým procesom;
H. keďže začiatkom roka 2014 sa vtedajší turecký premiér Recep Tayyp Erdogan zaviazal vyhlásiť Európsky rok, ktorý by oživil snahy jeho krajiny o členstvo v EÚ;
1. hlboko odsudzuje zatknutie desiatok novinárov a útoky na opozičné médiá, ku ktorým došlo 14. decembra 2014; zdôrazňuje, že tieto zatknutia predstavujú ďalší útok na slobodu tlače a názorovú rôznorodosť v Turecku a žiada okamžité prepustenie všetkých novinárov;
2. vyzýva orgány, aby okamžite predložili dôveryhodné a podstatné dôkazy o tom, že zatknuté osoby spáchali trestný čin, z ktorého sú obvinené a aby urýchlene začali s trestným konaním, alebo aby v opačnom prípade zrušili všetky obvinenia;
3. nazdáva sa, že táto obrovská vlna zatýkania bola vopred pripravená a nie je náhodné, že tí, ktorí verejne obvinili členov vládnej strany z korupcie, sú teraz stíhaní; v tejto súvislosti vyzýva prezidenta Erdogana a tureckú vládu, aby zastavila všetky kroky zamerané na umlčanie svojich kritikov a na obviňovanie disidentov z trestnej činnosti vykresľujúc ich ako nepriateľov národa len preto, že majú odlišný názor;
4. zdôrazňuje, že sloboda tlače, sloboda prejavu a živá diskusia sú nevyhnutnou súčasťou každého demokratického štátu a že tieto zatýkania a útoky nie sú v súlade so zásadami právneho štátu ani s demokratickými normami; vyzýva turecké orgány, aby zastavili prenasledovanie pokojných protestantov v okolí parku Gezi;
5. ľutuje rozhodnutie tureckého parlamentného výboru, vytvoreného v máji s cieľom preskúmať spisy vyšetrovateľov poukazujúce na pochybenia štyroch bývalých ministrov, nesúdiť týchto bývalých ministrov obvinených z korupcie a odsudzuje skutočnosť, že minulý mesiac boli prepustení štyria vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovanie začali; nazdáva sa, že ide o ďalší znak odbúravania právneho štátu a narastania vplyvu vlády nad súdnictvom;
6. vyzýva VP/PK, Radu a Komisiu, aby zvýšili tlak na Turecko v oblastiach súdnictva, právneho štátu a ľudských práv, pretože tieto prvky majú zásadný význam pre prístupový proces a mali by mať prednosť pred problematikou jednotného trhu; verí, že začatie rokovaní o kapitolách 23 a 24 o reforme súdnictva a základných právach by k tomu konkrétne prispelo;
7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rok 2014, ktorý Erdogan vyhlásil za Európsky rok, zďaleka zaostal za očakávaniami, keďže proklamované ambície Turecka vo vzťahu k EÚ boli v rozpore s mnohými krokmi, ktoré podniklo;
8. žiada, aby sa v rámci nástroja predvstupovej pomoci väčšmi podporovali nezávislé médiá; vyzdvihuje tiež význam podpory organizácií občianskej spoločnosti, pretože len transparentná a fungujúca občianska spoločnosť môže budovať dôveru medzi rôznymi zložkami čulej a demokratickej spoločnosti;
9. pripomína Turecku jeho povinnosti ako člena Rady Európy a potrebu ďalších reforiem súdnictva, v neposlednom rade aj v súvislosti s viacerými procesmi, ktoré sa proti Turecku vedú na Medzinárodnom súde pre ľudské práva; v tejto súvislosti vyzýva Ankaru, aby v plnej miere vykonala rozsudky Rady Európy;
10. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil ESVČ, Komisii, členským štátom a prezidentovi Turecka, tureckej vláde, tureckému národnému zhromaždeniu a Rade Európy.
- [1] Prijaté texty P7_TA(2014)0235.
- [2] Prijaté texty P7_TA(2013)0277.
- [3] Prijaté texty P8_TA(2014)0052.