NÁVRH UZNESENIA o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov, vedúcich pracovníkov médií a systematický tlak na médiá
12.1.2015 - (2014/3011(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Angel Dzhambazki v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0036/2015
B8‑0045/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov, vedúcich pracovníkov médií a systematický tlak na médiá
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 14. decembra 2014,
– so zreteľom na stanovisko komisára Rady Európy pre ľudské práva z 15. decembra 2014,
– so zreteľom na správu o pokroku Turecka za rok 2014 z 8. októbra 2014,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 14. decembra 2014 turecká polícia zatkla novinárov a vedúcich pracovníkov médií vrátane Ekrema Dumanlıho, šéfredaktora novín Zaman, a Hidayeta Karacu, generálneho riaditeľa spoločnosti Samanyolu Broadcasting Group; keďže v príkaze vydanom sudcom v Istanbule sa spomína, že boli podrobení vyšetrovaniu vo veci trestného činu založenia organizácie, ktorá sa „nátlakom, zastrašovaním a vyhrážkami pokúsila prevziať moc v štáte“, a „urobila tak prostredníctvom klamstiev, pozbavenia ľudí ich slobody a falšovania dokumentov“;
B. keďže niekoľko osôb zatknutých v decembri 2014 bolo medzičasom prepustených; keďže 19. decembra 2014 súd v Istanbule oznámil podmienečné prepustenie Ekrema Dumanlıho a zákaz cestovania až do ukončenia vyšetrovania trestného činu; keďže zároveň oznámil, že Hidayet Karaca ostáva aj naďalej vo väzbe až do skončenia vyšetrovania;
C. keďže sú tieto zatknutia súčasťou všeobecného zásahu tureckých orgánov proti sieti duchovného Fethullaha Gulena, ktorý sa zdržuje v USA, a ktorý je obvinený z vytvorenia „ štátu v štáte“ v rámci Turecka, a proti jeho podporovateľom;
D. keďže Turecko v posledných rokoch potláča náznaky slobody tlače a médií, pričom stále viac novinárov, blogerov, vlastníkov médií a ďalších osôb sa stáva terčom vyhrážok, zastrašovania a dokonca sú väznení za kritiku tureckého prezidenta Erdogana a vlády Davotuğlu.
E. keďže EÚ a jej členské štáty dôrazne kritizovali zatknutia, ktoré sa uskutočnili 14. decembra 2014 s tvrdením, že sú v „rozpore s európskymi hodnotami a slobodou médií“; keďže zároveň prezident Erdogan EÚ odkázal, aby sa „starala o vlastné veci a svoje názory si nechala pre seba“;
F. keďže v správe o pokroku Turecka za rok 2014 Komisia konštatuje, že prijatím akčného plánu o porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach a znížením trvania vyšetrovacej väzby boli podniknuté pozitívne kroky, pričom mnohí novinári boli prepustení z väzenia; keďže Komisia zároveň poznamenáva, že boli prijaté právne predpisy, ktoré ďalej obmedzujú slobodu prejavu, a to aj na internete, a účinný výkon tejto slobody a slobody tlače bol v praxi obmedzený;
G. keďže Turecko je kandidátom na členstvo v EÚ od roku 1999 a prístupové rokovania začali v roku 2005; keďže krajina má silné rozvíjajúce sa hospodárstvo, je členom NATO a G20 a považuje sa za dôležitého partnera EÚ;
1. odsudzuje nedávne policajné razie a zadržanie viacerých novinárov a predstaviteľov médií v Turecku; zdôrazňuje, že tieto kroky vyvolávajú pochybnosti o rešpektovaní slobody médií, ktorá je kľúčovou zásadou demokracie;
2. zdôrazňuje skutočnosť, že slobodu prejavu vrátane slobody médií aj naďalej brzdí viacero ustanovení tureckého právneho rámca a ich výklad sudcami; pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií majú pre demokratickú spoločnosť mimoriadny význam, pretože umožňujú občanom, aby boli informovaní a aktívne sa zapájali do kolektívneho rozhodovacieho procesu, a tým posilňovali demokraciu; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že viacero novinárov sa v súčasnosti nachádza vo vyšetrovacej väzbe, a vyzýva turecké súdne orgány, aby čo najskôr preskúmali a vyriešili tieto prípady; upozorňuje, že pokrok v prístupových rokovaniach závisí od dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv;
3. konštatuje, že, ako sa zdôrazňuje v správe o pokroku Turecka za rok 2014, súdne konania proti novinárom a spisovateľom, spolu s mnohými prípadmi prepustenia novinárov zo zamestnania, stále vedú k rozsiahlej autocenzúre zo strany vlastníkov médií a novinárov, a to vrátane otázok všeobecného záujmu, akými sú napr. obvinenia z korupcie;
4. naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby zmenila svoje smerovanie a uskutočňovala reformy, ktoré by mali zabezpečiť primeraný systém bŕzd a protiváh, v plnej miere by zaručovali slobodu vrátane slobody myslenia, prejavu a médií, demokraciu, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a dostali by Turecko do západnej demokratickej, hospodárskej a bezpečnostnej sféry;
5. poznamenáva, že, ako bolo dohodnuté v Rade 16. decembra 2014, v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) sa na roky 2014 – 2020 zavádza dôslednejšie zosúlaďovanie medzi finančnou pomocou EÚ a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie;
6. berie na vedomie prijatie akčného plánu týkajúceho sa porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach, v ktorom sa plánuje revízia niektorých ustanovení tureckého trestného zákonníka, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a slobodu tlače v oblastiach, v ktorých Európsky súd pre ľudské práva uznal, že Turecko porušilo Európsky dohovor o ľudských právach;
7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a tureckej vláde a parlamentu.